Ďalší právny názor k obnove konania vo výroku o treste prepadnutia majetku v súvislosti s nálezom ústavného súdu

mjr. JUDr. Ing. Ľubomír Slovák, príslušník PZ a externý doktorand Akadémie PZ, JUDr. Michaela Gáborík, LL.M., advokátka

Ďalší právny názor k obnove konania vo výroku o treste prepadnutia majetku v súvislosti  s nálezom ústavného súdu

Týmto stručným príspevkom autori nadväzujú na článok zverejnený na právnych listoch s názvom „Obnova konania vo výroku o treste prepadnutia majetku po rozhodnutí ústavného súdu“, ktorý je každému čitateľovi prístupný na odkaze  https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1403-obnova-konania-vo-vyroku-o-treste-prepadnutia-majetku-po-rozhodnuti-ustavneho-sudu, a dávajú odbornej verejnosti do pozornosti odlišný právny názor prezentovaný Najvyšším súdom SR, avšak bez toho, aby hodnotili správnosť ktoréhokoľvek z týchto právnych názorov. Toto autori ponechávajú   na vlastnú úvahu každého čitateľa a predovšetkým na odborníkov v tejto oblasti. Podľa nášho názoru by však mohlo byť pre odbornú verejnosť prínosné poznať aj právny názor Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, keďže sa autori domnievajú, že viacerí obhajcovia ešte len čakajú na rozhodnutie o podaných návrhoch na povolenie obnovy konania na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27.09.2023.

Zo zverejnených informácii v mediálnom priestore sme zachytili  zatiaľ len tri rozhodnutia súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania na základe tohto nálezu Ústavného súdu SR, pričom v dvoch z týchto prípadov (jeden na ŠTS a jeden na MS BA I.) ide o už právoplatné rozhodnutie. V prvom prípade (je zahrnutý v tomto článku) s konečnou platnosťou rozhodoval Najvyšší súd SR a v druhom prípade rozhodol s konečnou platnosťou Krajský súd v Bratislave[1].

Pre pripomenutie uvádzame, že v skoršom článku „Obnova konania vo výroku o treste prepadnutia majetku po rozhodnutí ústavného súdu“ je autorom prezentovaný názor, ako by mal postupovať súd rozhodujúci v konaní o povolenie obnovy konania podanej na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27.09.2023, ktorým bolo ustanovenie § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona vyhlásené za nesúladné s Ústavou SR. Podľa názoru autora „V prípadoch, v ktorých bol v pôvodnom konaní ukladaný trest prepadnutia majetku v kombinácii s iným druhom trestu, spravidla s trestom odňatia slobody, nie je nutné v konaní o povolenie obnovy konania otvárať (zrušiť) celý trest... Je potrebné vychádzať z toho, že ak má odsúdený uložený jeden trest, ktorý iba pozostáva z viacerých druhov trestov (napríklad má uložený trest odňatia slobody a trest prepadnutia majetku) a nález ústavného súdu sa týka iba jedného druhu trestu, potom možno zrušiť v konaní o povolení obnovy konania len tento jeden problémový druh trestu.“ [2]

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.12.2023, sp. zn. 2Tost/29/2023, ktorým ako sťažnostný súd rozhodoval na podklade sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR smerujúcej proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) zvolil opačný postup a zrušil celý výrok o treste skoršieho odsudzujúceho rozsudku, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Z obsahu tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že tento v otázke postupu po povolení obnovy konania na základe zmieneného nálezu Ústavného súdu SR nesúhlasil s postupom ŠTS, ktorý vo veci samej rozhodol výrokom I. tak, že obnovu konania povolil a vo výroku II. zrušil skorší odsudzujúci rozsudok ŠTS  len v časti výroku o treste prepadnutia majetku podľa § 58 odsek 3 Trestného zákona, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Najvyšší súd SR v zmienenom rozhodnutí vychádzal z právneho názoru, že „...výrok o treste je totiž nedeliteľný a tvorí jeden celok a preto bolo potrebné v prípade povolenia obnovy konania v súvislosti s trestom prepadnutia majetku zrušiť celý výrok o treste. Neobstojí v tomto smere ani argument ŠTS o tom, že návrh odsúdeného sa vzťahoval len na výrok o treste prepadnutia majetku, keďže výrok o treste prepadnutia majetku je súčasťou výroku o treste, čo znamená, že v prípade zistenia podmienok na povolenie obnovy konania je potrebné zrušiť celý výrok o treste (teda všetky druhy trestov ukladané v rámci jedného výroku o treste), nakoľko ide o jeden nedeliteľný výrok o treste.“[3]

Stávali sa v praxi i prípady, kedy sa pri obligatórnom uložení trestu prepadnutia majetku zohľadňovala prísnosť takto ukladaného trestu a popri ňom ukladal trest odňatia slobody v dĺžke trvania kratšej, ako by bol uložený v prípade, ak by išlo iba o uloženie samotného trestu odňatia slobody. Preto aj tento argument na zrušenie celého trestu ako celku (nielen samotného trestu prepadnutia majetku) po povolení obnovy konania má svoje opodstatnenie a uvidíme, ako sa s týmito početnými prípadmi budú zaoberať súdy vo svojej ďalšej praxi, keďže už teraz celkom zjavne existujú dva rozdielne právne názory.

Diskusia