Oboznámenie svedka s predmetom výsluchu prečítaním skutkovej vety obvinenia

Publikované: 30. 05. 2024, čítané: 946 krát
 

 

JUDr. Jitka Johana Hasíková, LL.M, advokátka

 

Oboznámenie svedka s predmetom výsluchu prečítaním skutkovej vety obvinenia

 

Tento článok sa na základe opakovanej skúsenosti s vedením výsluchu svedka zaoberá prípustným rozsahom oboznámenia svedka s predmetom výsluchu.

Na tomto mieste nie je potrebné zdôrazňovať význam svedeckej výpovede, ktorá predstavuje jeden z najstarších dôkazných prostriedkov a pri objasňovaní mnohých trestných činov, najmä tých, kde neexistuje žiadna materiálna stopa, predstavuje nosný pilier dokazovania.

V základných zásadách trestného konania je vyjadrená zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.1 Táto zásada v procese dokazovania limituje orgány činné v trestnom konaní tým, že s rovnakou starostlivosťou musia objasňovať skutočnosti, ktoré svedčia v prospech aj v neprospech obvineného. V uvedenej povinnosti nachádzame určité vyjadrenie vyhľadávacej zásady, ktorá v trestnom procese konkretizuje zásadu oficiality.

Výsledkom činnosti orgánov činných v trestnom konaní je zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Na základe týchto zistení môže orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť a zároveň vytvoriť predpoklad pre spravodlivé rozhodnutie súdu.

V procese dokazovania považujem za významný faktor zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pochybnosti, dodržiavanie princípov zákonnosti pri získavaní dôkazov, vrátane svedeckej výpovede vykonanej formou výsluchu.

Výsluch podľa J. Spurného je „ (...) v najširšom zmysle slova zámerne vedená konverzácia s cieľom získať chýbajúce informácie od druhej osoby, pričom je zjavné, že táto osoba informáciami skutočne disponuje. Autor zároveň zdôrazňuje, že svedok by mal vypovedať na základe vlastných zážitkov a poznatkov bez toho, aby bol ovplyvnený vonkajšími informáciami.“2 Požiadavke neovplyvňovania svedka vonkajšími informáciami chcem venovať pozornosť v súvislosti s prístupom niektorých vyšetrovateľov k aplikácii § 132 ods. 1 Trestného poriadku.

Na začiatku výsluchu sa svedka, okrem iného, treba opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti (...) (§ 132 ods. 1 Tr. por.).

Pomer k prerokovávanej veci predstavuje predmet trestného konania, čo je v podstate objasňovaný skutok. Pri zisťovaní pomeru svedka k prerokovanej veci ide o zistenie jeho subjektívneho vzťahu ku skutku, prípadne k možnému výsledku vyšetrovania (iným spôsobom je zainteresovaný na výsledku poškodený, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, iným spôsobom náhodný svedok, ktorý nepozná žiadnu zo strán trestného konania, odlišný vzťah môže mať bývalá manželka obvineného). Pre získanie uvedenej informácie slúžiacej na hodnotenie dôveryhodnosti svedka však nie je potrebné a podľa môjho názoru ani zákonné objasňovať svedkovi detaily skutku tak, ako sú opísané v skutkovej vete obvinenia.

Opakovane sa stretávam s tým, že po príchode svedka a vybavení úvodných častí výsluchu, konajúci vyšetrovateľ, v rámci úvodného oboznámenia svedka s predmetom výsluchu, mu prečíta celú skutkovú vetu obvinenia vrátane právnej kvalifikácie. Následne ho vyzve, aby sám povedal, čo o veci vie s tým, že po ukončení jeho monologickej časti mu budú kladené otázky zo strany vyšetrovateľa a prítomného obhajcu alebo obhajcov.

V oboznámení svedka s obsahom jeho výpovede prečítaním celej skutkovej vety vidím zásadný problém, ktorý podľa môjho názoru kontaminuje výsluch svedka a znehodnocuje tým celý jeho obsah.

Všeobecne je známe, že skutková veta obvinenia musí obsahovať označenie osoby, skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom (§ 206 ods. 3 Tr. por.).3

Skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok).4

Tieto súvislosti sa významne prekrývajú s tzv. „základnými kriminalistickými otázkami“ (Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Čím? Prečo?).

V rozhodnutí NS SR zo dňa 26.08.2014 vo veci vedenej pod 2Tdo 38/2014 bol vyslovený právny názor, podľa ktorého: „ (...) Skutková veta musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.“5

Pri argumentácií smerujúcej proti zákonnosti opísaného postupu vychádzam z toho, že skutková veta spĺňa požiadavky zákona tak, ako sú uvedené v predchádzajúcom texte.

Prečítaním skutkovej vety obvinenia je svedok oboznámený so základnými skutočnosťami, ktoré sa majú stať predmetom dokazovania a teda aj predmetom jeho výsluchu. Uvedeným postupom je jeho vlastné vnímanie a pamäť ovplyvnená informáciami poskytnutými počas prípravy na jeho výsluch, čím sa narúša jeho nezávislosť a schopnosť poskytovať autentické, objektívne a nezávislé dôkazy.

Ak vyšetrovateľ pred samotným výsluchom oboznámi svedka s opisom skutku, časom, kedy mal byť spáchaný, kde mal byť spáchaný a s ostatnými okolnosťami, za ktorých k spáchaniu skutku došlo, vnucuje mu svoju predstavu o verzií spáchania skutku. Pod vplyvom takto získaných informácií nie je možné následne určiť, či svedok vo svojej výpovedi podáva svedectvo o skutočnostiach, ktoré sám prežil a vnímal svojimi vlastnými zmyslami, alebo si na základe získaných informácií vytvoril účelovú výpoveď. Netvrdím, že ide o úmyselne vytvorenú výpoveď. Pri kontaminovaní pamäte svedka novými informáciami, ktoré v prípravnom konaní nemusia byť presné alebo dokonca pravdivé, môže ísť o výpoveď nepravdivú a nezodpovedajúcu skutkovému stavu veci. Táto pravdepodobnosť sa môže zvyšovať alebo znižovať v závislosti od povahy svedka, jeho vzťahu k autoritám, k orgánom činným v trestnom konaní, k samotnému skutku alebo stranám konania.

Uvedený postup, podľa môjho názoru, možno prirovnať k zakázanému kladeniu sugestívnych a kapcióznych otázok.

Len pre konzistentnosť textu uvádzam, že sugestívna otázka obsahuje náznak alebo odpoveď, ktorú očakáva ten, kto otázku kladie. Takáto otázka môže viesť svedka k tomu, aby potvrdil určitú informáciu alebo zaujal určitý postoj, ktorý nemusí byť jeho vlastným názorom alebo zážitkom. Príkladom sugestívnej otázky je: „Vy ste videli, ako obvinený ukradol peňaženku, však?“

Na rozdiel od sugestívnej otázky, ktorá naznačuje alebo priamo obsahuje odpoveď, kapciózne otázky predstierajú nepravdivú, klamlivú skutočnosť alebo skutočnosť doposiaľ nepotvrdenú, pričom vypočúvanú osobu zavádzajú v snahe získať informáciu, ktorú by inak neposkytla. Ako príklad uvediem: „Vtedy pršalo, však?“ Kapciózna otázka by znela: „Keď ste sa s ňou stretli, pršalo?“, ak uvedená otázka bola položená hoci z výpovede svedka zatiaľ neodznelo, že sa s dotyčnou osobou vôbec stretol, ide o otázku, ktorá obsahuje skutočnosť doposiaľ výpoveďou svedka nepotvrdenú a možno aj klamlivú. V tomto zmysle vidím podobnosť kapcióznej otázky s oboznámením svedka s predmetom výsluchu prečítaním celej skutkovej vety obvinenia.

Nebezpečnosť kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok spočíva v sofistikovanej forme donucovania k výpovedi, ktorá nemusí zodpovedať skutočnému stavu veci. V uvedenom prípade ide o donucovanie pomocou ľsti, čo môžeme prirovnať k výpovedi urobenej pod fyzickým nátlakom. Z uvedeného dôvodu považujem  oboznamovanie svedka so skutkovou vetou obvinenia za neprípustnú manipuláciu, ktorá narúša zásadu zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti tak, ako je vyjadrená v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Zradnosť tejto metódy vedenia výsluchu spočíva v jej nepreskúmateľnosti.

Zatiaľ čo ustanovenie § 132 ods. 2 Trestného poriadku výslovne zakazuje klásť svedkovi otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako má na otázku odpovedať, ako aj otázky, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede, zákaz oboznámiť svedka so skutkovou vetou obvinenia pred jeho výsluchom Trestný poriadok neobsahuje.

Identifikovať sugestívne a kapciózne otázky položené vypočúvanej osobe je možné,  pretože existuje zápisnica o výsluchu svedka, v ktorej sú otázky spolu s odpoveďami protokolované.

Pri oboznámení svedka s predmetom výsluchu však záznam o prečítaní skutkovej vety obvinenia v zápisnici nie je. Keďže výsluchy svedkov nie sú zaznamenané na zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamoch (s výnimkou špecifických výsluchov detí, obzvlášť zraniteľných obetí a podobne), neexistuje o tejto skutočnosti žiaden dôkaz.

Ako príklad uvediem úplne jednoduché tvrdenie obsiahnuté v skutkovej vete obvinenia, podľa ktorého bola obeť vtiahnutá do  tmavomodrého auta značky VW Passat , pričom ku skutku došlo vo večerných hodinách. Ak vyšetrovateľ pred výsluchom oznámi svedkovi, že obeť bola vtiahnutá do tmavomodrého auta značky VW Passat vo večerných hodinách po zotmení, svedok môže tvrdiť, že si pamätá, že videl tmavomodré auto značky VW Passat, hoci bola tma a jeho schopnosť vnímať farbu auta mohla byť značne obmedzená. Ak jeho výpoveď bude v súlade so skutočnosťami tvrdenými v uznesení o vznesení obvinenia, nebude vzbudzovať dôvodné pochybnosti, hoci vôbec nemusí byť v súlade so skutkovým stavom veci. Opakovaním tejto metódy výsluchu môže dôjsť k potvrdzovaniu skutočností uvedených v skutkovej vete obvinenia, hoci reálne mohlo dôjsť k úplne iným alebo čiastočne iným udalostiam.

Znehodnotenie takto vykonaného výsluchu považujem za závažné najmä preto, že nikde v zápisnici o výsluchu svedka nie je zachytené, že vypočúvanej osobe bola za účelom oboznámenia sa s predmetom výsluchu prečítaná skutková veta obvinenia. Táto časť prípravy výsluchu, tak ako som už uviedla, zaznamenávaná nie je. V dôsledku uvedeného následne súd nemôže identifikovať výpoveď svedka ako účelovú alebo nepravdivú. Pri odstraňovaní rozporov alebo pri jej čítaní za splnenia podmienok stanovených v § 263 Tr. por.6 sa s výpoveďou svedka pracuje ako so zákonne získaným dôkazom, ktorého obsah prispieva v prípravnom konaní k zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a v konaní pred súdom ako s dôkazom, ktorý má viesť k spravodlivému rozhodnutiu.

Možnou obranou je zaznamenanie námietky v zápisnici o výsluchu svedka a následná žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý umožňuje obvinenému žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky v prípravnom konaní.7

Záver

Pán Generálny prokurátor vo svojich verejných vystúpeniach opakovane zdôrazňuje, že bude dôsledne dbať na dodržiavanie zákonnosti trestného konania. Tým, že dodržiavanie zákona verbálne povyšuje takmer nad všetky princípy a hodnoty, upevňuje v odbornej verejnosti nádej, že je a aj naďalej bude garantom dodržiavania zákona v rámci svojich právomocí a kompetencií. Privítala by som, keby tento článok podnietil zainteresované osoby nielen k odbornému diskurzu, ale aj požadovanej náprave.

 

 

1 Z.č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok, § 2 ods. 10:“ Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,  aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“

2 J. Spurný, Psychológia výsluchu. 2010, Praha: Nakladatelství Portál, 2003, str. 19

3 Z.č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok, § 206 ods.3 :“ Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia. zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.“

4JUDr. Ing. Timotej Baďo, prokurátor, Právne listy, publikované 01.08.2019, Ako naformulovať skutkovú vetu

5 Rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 38/2014 z 26. augusta 2014

6Z.č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok, § 263 ods.1-4:“Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a

a)

taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca,

b)

išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo

c)

taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.

Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

7Z.č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok, § 210 ods. 1:“  Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu prípravného konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky v prípravnom konaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.“

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia