O uložení poriadkovej pokuty v dovolacom civilnom konaní pre hrubo urážlivé podanie

Publikované: 17. 09. 2024, čítané: 762 krát
 

JUDr. Martin Vladik, predseda senátu, Najvyšší súd SR

O uložení poriadkovej pokuty v dovolacom konaní

Súdy a sudcovia sú neprestajne napádaní a urážaní politikmi, novinármi ale aj v občianskoprávnych konaniach urážlivými podaniami sporových strán. Je preto namieste, aby v občianskoprávnych konaniach boli ukladané poriadkové pokuty, ktoré majú preventívny ale aj výchovný dopad.

Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon (CSP) neustanovuje inak.

Podľa § 102 ods. 1, 2, 3 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

(2) Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

(3) Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2.000 eur.

Na posúdenie toho, či ide o hrubo urážlivé podanie, nie je podstatný vnútorný subjektívny pomer osoby, ktorej je urážka adresovaná, ale to, či tento výrok možno objektívne považovať za urážlivý. Takisto nie je podstatné, či je predmetom hrubej urážky súd, sudca, iný zamestnanec súdu, strana konania, svedok alebo akákoľvek iná, na konaní inak zúčastnená alebo nezúčastnená osoba alebo inštitúcia.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19. decembra 2023 sp. zn. 6Co/99/2023 podal dovolateľ dovolanie, ktoré došlo súdu prvej inštancie 15. januára 2024 pod názvom „Zločinci v talároch a uniformách“. Uviedol, že sa odmieta podriaďovať rozhodnutiam zločincov v talároch OS, KS a Najvyššieho súdu a znášaťznačnú majetkovú ujmu platením súdnych trov. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má snahu obhajovať zločineckú justičnú činnosť pracovníkov OS, ako aj pracovníkov ORP PZ SR v Trenčíne.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné pre procesnú neprípustnosť odmietnuť, keďže žalobca dovolanie spísal sám a nemá právnické vzdelanie.

Keďže dovolateľ nesplnil procesnú podmienku dovolacieho konania spočívajúcu v požiadavke kvalifikovaného zastúpenia, najvyšší súd jeho dovolanie podľa § 447 písm. e) CSP odmietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/52/2022 vyplynulo, že dovolateľ napísal dovolanie pod názvom „Zločinci v talároch a uniformách“. Uviedol, že sa odmieta podriaďovať rozhodnutiam zločincov v talároch OS, KS a Najvyššieho súdu a znášať značnú majetkovú ujmu platením súdnych trov. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a má snahu obhajovať zločineckú justičnú činnosť pracovníkov OS, ako aj pracovníkov ORP PZ SR v Trenčíne.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže dovolateľ napísal v dovolacom konaní hrubo urážlivé podanie Najvyšší súd Slovenskej republiky mu uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 eur.

Je nezvyčajné, aby dovolací súd v dovolacom konaní ukladal poriadkové pokuty v zmysle ustanovenia § 102 ods. 1, 2 CSP, ale vo vyššie uvedenom prípade bolo nutné k tomuto úkonu pristúpiť a reagovať na hrubé urážlivé podanie dovolateľa.

Ak by malo dochádzať aj naďalej k týmto hrubo urážlivým podaniam v dovolacom konaní mal by dovolací súd tento inštitút procesného práva viac využívať.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia