Konanie proti riaditeľovi protikorupčnej jednotky pre "prikrmovanie" zneužité na jeho diskreditáciu

Mgr. Erika Krutková

Konanie voči riaditeľovi protikorupčnej jednotky pre “prikrmovanie” zneužité na jeho diskreditáciu

(rozsudok ESĽP vo veci Sytnik proti Ukrajine zo dňa 24.04.2025 č. 16497/20)[1]

Úvodná poznámka

Prípad sa týka údajného nespravodlivého konania o správnom delikte proti sťažovateľovi, vysokému štátnemu úradníkovi v oblasti boja proti korupcii, bývalému riaditeľovi protikorupčnej jednotky na Ukrajine (ďalej len „NABU“ – obdoba bývalej NAKA na Slovensku) v dôsledku ktorého bol sám uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu súvisiaceho s korupciou, a to prijímanie darov, konkrétne dovoleniek, za ktoré údajne nezaplatil ,a následného zaradenia jeho mena na dobu neurčitú do verejne prístupného registra skorumpovaných úradníkov. Konanie prebiehalo na pozadí konfliktu medzi protikorupčnými orgánmi a prokuratúrou, pričom sa v médiách odohrávali vzájomné obvinenia z nezákonného konania. Sťažovateľ v tejto súvislosti vzniesol námietky podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru. Okrem toho, opierajúc sa o čl. 18 v spojení s čl. 6 a 8, namietal, že uvedené konanie a následné opatrenie boli vedené nekalými postrannými úmyslami. ESĽP v závere konštatoval porušenie namietaných článkov.

Špecializované protikorupčné inštitúcie Ukrajiny

Ukrajinasa dlhodobo potýka s vážnymi problémami s korupciou, čo naznačuje aj jej umiestnenie v indexe vnímania korupcie Transparency International - za viac ako dvadsať rokov, od roku 1998 do roku 2024, sa pohybovala medzi pozíciami 69/85 a 105/180 a CPI index od 25 do 36 v období od roku 2012 do 2024.

Po revolúcii v roku 2014, označovanej aj ako euromajdan alebo revolúcia dôstojnosti[2], boli zriadené nové orgány, ktorých cieľom je bojovať proti korupcii: Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU)[3] s vyšetrovacími právomocami, Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAPO) s právomocami prokurátora, Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NAPC), ktorá má na starosti majetkové priznania, a Agentúra pre vymáhanie a správu majetku (ARMA) na vymáhanie majetku.

Množstvo reforiem, ktoré vláda uskutočnila v rokoch 2014 až 2016, sa nepovažovali za dostatočné na riešenie hlboko zakorenenej korupcie v súdnictve. Výzvy na vytvorenie špecializovaného protikorupčného súdu sa stretli s odporom vlády, ktorá tvrdila, že reforma by sa mala zamerať na súdnictvo ako celok. Pod tlakom však Porošenko (bývalý prezident) nakoniec koncom decembra 2017 predložil vlastný návrh zákona o Vyššom protikorupčnom súde, ktorý však bol kritizovaný ako „príliš slabý“. Organizátori kampane však pokračovali v tlaku a hľadali podporu z vonkajších zdrojov, ako sú EÚ, Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka. Tie sa spočiatku zdráhali zapojiť, ale nakoniec MMF podmienil financovanie vo výške 1,9 miliardy dolárov zriadením protikorupčného súdu a EÚ ho nasledovala. Benátska komisia a MMF boli nápomocné pri udržiavaní tlaku na vládu, aby vytvorila silný súd a nezmierňovala návrhy.

Reformy na Ukrajine sa stretli aj so silným odporom vo vnútri súdnictva. Medzi obvineniami z korupcie viacerých členov súdnictva vrátane sudcov samotného Ústavného súdu, ktorý v auguste a septembri 2020 vyhlásil vymenovanie riaditeľa NABU za protiústavné, ako aj zákon, ktorým sa riadi, konkrétne ustanovenia, ktoré dávajú prezidentovi právomoc vytvoriť úrad, vymenovať a odvolať jeho riaditeľa a vymenovať členov komisie, ktorá vedie výberové konanie na šéfa vyšetrovacieho orgánu. V ďalšom rozhodnutí ústavný súd vyhlásil za protiústavné aj právomoci NAKP kontrolovať majetkové priznania verejných činiteľov, pričom konštatoval, že právomoc preskúmavať majetkové priznania predložené sudcami porušuje nezávislosť súdnictva, a tiež zákon, ktorý zakladá trestnú zodpovednosť za predloženie nepravdivého majetkového priznania, pre neprimeranosť trestov a škody spôsobenej trestným činom.[4]

Predtým, než sa ktokoľvek rozhodne štylizovať do pozície bývalého riaditeľa NABU ako „krivo obvineného a šikanózne stíhaného bojovníka proti korupcii“ a hľadať paralely aj tam, kde nie sú, ESĽP v správnom konaní identifikoval mnohé nedostatky, s ktorými je možné sa opakovane stretnúť v prípade viacerých spoločensky citlivo vnímaných tresných konaniach vedených nielen na Slovensku, a to najmä:

- trestné stíhanie osôb blízkych predstaviteľom vládnej politickej moci

- vzájomné obviňovanie z vedenia účelovýcg a politicky motivovaných konaní bez reálneho základu a dôkazov a ich manipulácie

- vyhrotené vzťahy medzi príslušníkmi a predstaviteľmi jednotlivý represívnych zložiek

- posielanie si hanlivých a dehonestujúcich vyjadrení cez média

- vynášanie z vyšetrovacích spisov prostredníctvom médií

- zapojenie médií do diskeditačnej kampane obvineného a s tým súvisiace snahy o manipulovanie verejnej mienky

- odsúdenie založené na výpovedi jediného svedka, ktorého dôveryhodnosť je spochybňovaná

- nekonzistentnosť výpovedí jediného svedka

- ignorovanie alebo bagatelizovanie obhajoby a bezdôvodné znevieryhodňovanie vyjadrení a svedkov obahojoby

- podozrenie zo zneužitia správneho konania, ktorého primárnym cieľom bola diskreditáciu obvineného

- pochybnosti o nestrannosti sudcu a arbitrárne vysporiadanie sa s námietkou zaujatosti

Najväčšou tragédiou každého konania vždy je, ak takejto praxi polície alebo orgánov činných v trestnom konaní ochotne sekunduje súdna moc. Výhrady ESĽP smerovali najmä k arbitrárnym hodnotiacim záverom súdu, vážnym nedostatkom konania pred súdom a samotnému odôvodneniu rozhodnutia. V našich zemepisných šírkach svoju nezastúpiteľnú úlohu v tomto smere zohráva Špecializovaný trestný súd.

Skutkové okolnosti

V apríli 2015 bol sťažovateľ vymenovaný do funkcie riaditeľa NABU, ústredného výkonného orgánu, ktorého úlohou je najmä vyšetrovať podozrenia z korupcie najvyšších štátnych úradníkov.

V marci 2016 NABU začala trestné vyšetrovanie údajnej rozsiahlej sprenevery verejných prostriedkov úradníkom ministerstva vnútra, ku ktorej malo dôjsť za priamej účasti syna vtedajšieho ministra vnútra. Konkrétne sa vyšetrovanie týkalo obstarania tisícov údajne predražených nekvalitných batohov pre ministerstvo, pričom zákazka na ne bola zadaná spoločnosti údajne prepojenej s rodinou ministra. V októbri 2017 NABU zatkol syna ministra vnútra po tom, ako prehľadali jeho dom. Ministerstvo vnútra za tento prípad NABU ostro kritizovalo. Na svojom webovom sídle uviedlo, že vyšetrovanie bolo „založené skôr na politike než na práve“. Vo vyjadrení k udalostiam pre masmédiá minister vnútra označil zúčastnené osoby za „šmejdov“. V júli 2018 Špecializovaná protikorupčná prokuratúra zastavila trestné konanie pre nedostatok dôkazov.

V októbri 2016 NABU oznámila „analytické preverovanie“ v súvislosti s obvinením z korupcie, ktoré sa týkalo rodiny generálneho prokurátora. V tejto súvislosti nie sú známe žiadne ďalšie informácie.

Ako je známe z rôznych mediálnych správ, v auguste 2016 Generálna prokuratúra (ďalej len „GP“) zadržala niekoľkých príslušníkov NABU, keď vykonávali niektoré tajné vyšetrovacie činnosti. Hoci popreli existenciu akéhokoľvek konfliktu medzi týmito dvoma inštitúciami, ich vedúci predstavitelia si verejne vymenili obvinenia z nezákonného konania.

V decembri 2017 bol predložený legislatívny návrh zákona, ktorého cieľom bolo umožniť parlamentu odvolať riaditeľa NABU bez toho, aby sa vyžadovali negatívne zistenia nezávislého auditu (čo je podľa platných právnych predpisov nevyhnutnou podmienkou takéhoto odvolania). Návrh zákona bol nakoniec stiahnutý, údajne pod tlakom medzinárodných protikorupčných organizácií.

Dňa 14.03.2019 začala GP trestné stíhanie vo veci podozrenia, že sťažovateľ porušil dôvernosť informácií v prípravnom konaní. V tejto súvislosti nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie. Je známe len to, že priateľ sťažovateľa, N., bol vypočutý ako svedok a že jeho zmienka o tom, že sa podieľal na organizačnom zabezpečení dovoleniek pre rodinu sťažovateľa, bola považovaná za dôvod na ďalšie vyšetrovanie.

V dôsledku toho bol svedok N. Dňa 23.04.2019 vypočutý v tejto konkrétnej veci. Na otázku vyšetrovateľa, či trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach, odpovedal kladne. Svedok N. uviedol, že so sťažovateľom hovoril o rybárskej a poľovníckej rezervácii P. S. ako o atraktívnej dovolenkovej destinácii a o tom, že má príbuzného, svedok K., ktorý má priateľské vzťahy s vedením tejto rezervácie. Sťažovateľ údajne požiadal svedka N., aby mu tam pomohol zorganizovať dovolenku pre jeho rodinu a priateľov, s čím svedok N. súhlasil. Podľa svedka N. to bol jeho príbuzný svedok K., kto sa postaral o platbu za ubytovanie a svedok N. mu ju následne uhradil. N. uviedol, že sa necítil komfortne, keď žiadal sťažovateľa, aby mu to vrátil. Vyšetrovateľ poznamenal, že ako svedok N. predtým uviedol, sťažovateľ sa v rokoch 2017 až 2019 päťkrát zúčastnil na dovolenke v rezervácii a zakaždým svedok N. zaplatil približne 100.000 ukrajinských hrivien (UAH) z vlastného vrecka na pokrytie všetkých výdavkov. Svedok N. tvrdil, že okrem úhrady za ubytovanie nakúpil pre sťažovateľa a zvyšok skupiny aj rôzne potraviny, nápoje, detské hračky a iné predmety. Ďalej tvrdil, že hoci si sťažovateľ a jeho priatelia spravidla varili jedlo sami, sťažovateľ niekedy požiadal svedka N., aby zabezpečil stravovanie zamestnancami rezervácie, čo svedok N. urobil na vlastné náklady prostredníctvom svojho príbuzného. Svedok N. nebol schopný špecifikovať výdavky, ktoré údajne vynaložil, ale odhadol ich na približne 100.000 UAH zakaždým, keď sa sťažovateľ zdržiaval v rezervácii.

Uvedená správa o výsluchu svedka, ktorá bola zhrnutá vyššie, unikla do masmédií prostredníctvom „zdroja v orgánoch činných v trestnom konaní“. Dostalo sa jej širokej medializácie, v rámci ktorej zdôrazňovali najmä sumy údajne vynaložené svedkom N. na „luxusné“ dovolenky sťažovateľa.

Zákona o prevencii korupcie v bodoch 1 a 2 § 3 ods. 1 obsahuje rozsiahly zoznam osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje. Zahŕňa rôzne kategórie volených a menovaných štátnych úradníkov, úradníkov bez štatútu štátneho zamestnanca, ktorí zastávajú funkcie vo verejnoprávnych právnických osobách alebo poskytujú verejné služby, niektoré kategórie vojenských úradníkov a študentov, zástupcov verejných odborov alebo vzdelávacích inštitúcií a členov výberových alebo disciplinárnych komisií

Podľa § 23 Zákona o prevncii korupcie upravujúceho obmedzenia týkajúce sa prijímania darov

„1. Osobám uvedeným v bode 1 a 2 § 3 ods. 1 tohto zákona sa zakazuje požadovať, žiadať alebo prijímať dary, či už priamo alebo prostredníctvom iných osôb, pre seba alebo pre svoje blízke osoby od právnických alebo fyzických osôb:

1) v súvislosti s výkonom ich činnosti súvisiacej s plnením funkcií štátu alebo územnej samosprávy;

2) ak osoba ponúkajúca dar je ich podriadeným.

2. Osoby uvedené v bode 1 a 2 § 3 ods. 1 tohto zákona môžu prijímať dary v súlade so všeobecne uznávaným pojmom pohostinnosť, okrem prípadov uvedených v § 1 tohto ustanovenia, ak cena jedného takéhoto daru nepresiahne sumu životného minima pre zdravotne postihnutú osobu platnú ku dňu prijatia daru alebo ak celková cena viacerých takýchto darov prijatých v priebehu jedného roka od tej istej osoby (alebo skupiny osôb) nepresiahne dvojnásobok sumy životného minima pre zdravotne postihnutú osobu k 1. januáru [príslušného] roka.

Uvedené obmedzenia hodnoty darov sa nevzťahujú na dary, ktoré sú:

1) poskytované najbližšími príbuznými;

2) prijaté vo forme verejne prístupných zliav na tovar alebo služby alebo verejne prístupných cien, ziskov alebo prémií. ...“

Dňa 10.05.2019 GP odstúpila materiály týkajúce sa výsluchu svedka N. Národnej polícii Ukrajiny s poznámkou, že okolnosti prípadu môžu vykazovať znaky správneho deliktu podľa čl. 172-5 Zákona o správnych deliktoch (t. j. porušenie zákonných obmedzení týkajúcich sa prijímania darov určitými kategóriami štátnych úradníkov).

V ten istý deň generálny prokurátor poskytol médiám vyhlásenie, že, ako sa ukázalo, sťažovateľ „zabudol zaplatiť pomerne značné účty za dovolenku svojej rodiny a priateľov“.

Dňa 17.05.2019 bol svedok N. vypočutý vyšetrovateľom protikorupčnej jednotky oddelenia ochrany hospodárstva Národnej polície. Uviedol, že sťažovateľ spolu so svojou rodinou a priateľmi bol na dovolenke v rezervácii v nasledujúcich dvoch obdobiach: od 29.12.2018 do 02.01.2019 (štyri dni) a od 08.03.2019 do 10.03.2019 (dva dni). Svedok N. zopakoval svoje predchádzajúce vyhlásenia, že jeho príbuzný K. zorganizoval a zaplatil ubytovanie a svedok N. mu následne uhradil náklady. Svedok N. však tvrdil, že si nepamätá presné sumy, ktoré údajne uhradil svedok K. V tomto kole výsluchu svedka N. neuviedol žiadne iné výdavky okrem ubytovania. Na otázku vyšetrovateľa, či zaplatil 3.000 UAH a 4.500 UAH za prenájom rekreačného domu pre sťažovateľa a jeho rodinu a priateľov počas uvedených dvoch období, odpovedal kladne. Svedok N. tentoraz neuviedol, že sťažovateľ pobýval v rezervácii pri iných príležitostiach.

Takisto 17.05.2019 vyšetrovateľ vypočul svedka K., ktorý uviedol, že na žiadosť svedka N. skutočne zorganizoval prenájom rekreačného domu v rezervácii počas oboch období. Podľa svedka K. boli sumy, ktoré mu svedok N. zaplatil a nakoniec mu ich vrátil, založené na 70 % zľave, ktorú svedok K. získal vďaka priateľským vzťahom s riaditeľom rezervácie.

Riaditeľ rezervácie a dvaja jej zamestnanci, ktorí boli vypočutí v ten istý deň, vo všeobecnosti potvrdili s vvedeckú výpoveď K. o udalostiach.

Dňa 05.07.2019 poskytol sťažovateľ vyšetrovateľovi písomné vysvetlenie. Uviedol, že keď sa od svojho priateľa svedka N. dozvedel o možnosti relatívne lacného ubytovania v rekreačnom dome v rezervácii P.S., skutočne požiadal svedka N. o takéto ubytovanie pre seba a niekoľkých priateľov a ich rodiny, a to dvakrát. Sťažovateľ a jeho priatelia si vždy priniesli vlastné jedlo a varili si sami. Sťažovateľ zdôraznil, že svedok N. uhradil všetky náklady na ubytovanie, ako sa ústne dohodli. Uviedol, že to môžu potvrdiť aj ostatní ľudia, s ktorými zdieľal prenajatý dom.

Dňa 12.07.2019 vyšetrovateľ vyhotovil dve správy o správnom delikte, v ktorých dospel k záveru, že sťažovateľ porušil zákon o správnych deliktoch, keď dvakrát prijal dar od svedka N. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že bolo preukázané, že svedkovi N. zaplatil za ubytovanie v rekreačnom dome v rezervácii P.S., ktoré navrhovateľ dvakrát bezplatne využil. Na základe všeobecného cenníka ubytovania v rezervácii P.S. vyšetrovateľ stanovil náklady na ubytovanie („hodnota daru“) na 25.000 UAH. Hoci nebolo sporné, že skutočné celkové náklady na ubytovanie boli 7.500 UAH – s prihliadnutím na 70 % zľavu –, vyšetrovateľ konštatoval, že táto zľava nebola verejne dostupná a na sťažovateľa sa nevzťahovala. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne písomné dôkazy, ktoré by dokazovali opak, vyšetrovateľ konštatoval, že sťažovateľ nikdy svedkovi N. náklady na ubytovanie neuhradil.

Vec bola postúpená mestskému súdu v Sarny na preskúmanie v konaní pred samosudcom. Bola pridelaná sudcovi R.

Generálny prokurátor poveril jedného zo svojich prokurátorov účasťou na príslušnom súdnom konaní.

Počas prvých dvoch pojednávaní sudca R. a jeho asistent označovali navrhovateľa ako „páchateľa“, až kým sťažovateľ nepoukázal na to, že je to nevhodné.

Sťažovateľ požiadal sudcu R., aby sa vylúčil z prejednávania veci, tvrdiac, že existujú dôvody na spochybnenie jeho nestrannosti. Sťažovateľ najmä argumentoval, že sudca R. bol vypočutý ako svedoko v prebiehajúcom trestnom konaní proti bývalému prokurátorovi, ktorý bol podozrivý z prijatia úplatku v úmysle podeliť sa oň so sudcom R. Sťažovateľ tvrdil, že keďže orgán činný v trestnom konaní mohli kedykoľvek zmeniť procesné postavenie sudcu v tejto veci zo svedka na podozrivého, mohol byť považovaný za osobu, ktorá má vplyv na sudcu v prípade sťažovateľa. Podľa sťažovateľa generálny prokurátor už vo svojom vyhlásení pre médiá z 10.05.2019 vyjadril predpojatý názor na vinu sťažovateľa.

Sudca R. zamietol uvedenú žiadosť o vylúčenie ako neopodstatnenú bez ďalšieho odôvodnenia.

Vo svojich podaniach súdu v Sarny sťažovateľ zopakoval svoju verziu udalostí, ktorú predtým poskytol vyšetrovateľovi. Tvrdil, že svedok N. poskytol orgánom prokuratúry a polícii nepravdivé vyjadrenia. Podľa sťažovateľa tak svedok N. mohol urobiť pod nátlakom. Sťažovateľ poukázal najmä na to, že 13.03.2019 (t. j. krátko po druhej dovolenke) svedok N. požiadal orgány o zahladenie svojho odsúdenia z roku 2005 z registrov trestov. Sťažovateľ tvrdil, že takáto žiadosť mohla svedka N. vystaviť tlaku zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Sťažovateľ zdôraznil, že okrem tvrdení svedka N. neexistovali žiadne indície, nieto dôkazy, že očakával alebo prijal akékoľvek dary alebo hmotné či nehmotné výhody, ktoré by mali hodnotu daru. Sťažovateľ tvrdil, že správne konanie vo veci deliktu, ktoré bolo sprevádzané neustálym šírením nepravdivých a skreslených informácií o tejto veci v médiách, bolo len pokusom o diskreditáciu s cieľom pomstiť sa za vyšetrovanie NABU, ktoré sa týkalo generálneho prokurátora a ministra vnútra.

Pred súdom v Sarny vypovedali aj priatelia sťažovateľa, P. a S., ktorí spolu so svojimi rodinami zdieľali rekreačný dom v rezervácii so sťažovateľom. Potvrdili, že boli svedkami ústnej dohody medzi sťažovateľom a svedkom N., podľa ktorej sťažovateľ uhradí svedkovi N. náklady na ubytovanie. Svedkovia P. a S. tiež svedčili, že podľa dohody po dovolenke zaplatili sťažovateľovi svoj podiel na výdavkoch a že sťažovateľ nakoniec svedkovi N. uhradil celkové náklady na ubytovanie.

Svedok N. a jeho príbuzný svedok K. boli tiež vypočutí v konaní pred súdom. Ani jeden z nich si nepamätal náklady na ubytovanie sťažovateľa počas dovolenky v rezervácii. Svedok K. uviedol, že platby uskutočnil svedok N., zatiaľ čo svedok N. uviedol, že platby uskutočnil svedok K., ktorému potom náklady uhradil (bez toho, aby mohol uviesť presné sumy). Svedok N. na otázku, či vedel o cenách ubytovania v rezervácii, odpovedal záporne. Na otázku sťažovateľa tiež uviedol, že voči nemu nemá žiadne finančné nároky.

Dňa 06.09.2019 súd v Sarny uznal sťažovateľa za vinného zo správneho deliktu v zmysle obvinenia. Uložil mu najvyšší trest: pokutu vo výške 3.400 UAH a prepadnutie daru (jeho hodnota bola odhadnutá na 25.000 UAH). Sudca konštatoval, že sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy o tom, že svedkovi N. uhradil náklady na ubytovanie. Súvisiace vyjadrenia svedkov P. a S. boli považované za málo dôkazné, keďže neboli svedkami konečného vyrovnania medzi sťažovateľom a svedkom N. Sudca ďalej konštatoval, že svedkovia P. a S. boli priateľmi sťažovateľa. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že rekreačný dom si prenajalo niekoľko rodín, ktoré si všetky náklady rozdelili, súd v Sarny konštatoval:

„... okrem sťažovateľa neboli žiadne iné osoby, ktoré by boli zákazníkmi príslušných služieb; boli tam na pozvanie [sťažovateľa].“

Sťažovateľ podal odvolanie. Na úvod uviedol, že existujú dôvody na spochybnenie nestrannosti sudcu R. V tejto súvislosti zopakoval argumenty, ktoré predložil pri žiadosti o vylúčenie tohto sudcu, a namietal, že uvedené argumenty neboli nikdy riadne preskúmané. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že sudca R. sa na neho v počiatočnej fáze konania odvolával ako na „páchateľa”. Sťažovateľ ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo prihliadol viac na nejasné a nekonzistentné vyhlásenia svedka N., ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi, ako na jeho vlastnú verziu udalostí, ktorú potvrdili svedkovia. Sťažovateľ tiež tvrdil, že prístup súdov k výpočtu „hodnoty daru” bol svojvoľný. Konkrétne poznamenal, že nikdy nebolo spochybnené, že prenajatú rekreačnú chatu zdieľal s priateľmi. Preto považoval za nepochopiteľné, že súd v Sarny predpokladal, že všetky náklady mal znášať on sám. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že de facto zľava uplatnená na cenu ubytovania bola nesprávne ignorovaná. Nakoniec sa odvolal na svoje predchádzajúce tvrdenia a uviedol, že orgánom činným v trestnom konaní mali dostatočnú možnosť vyvíjať nátlak na kľúčového svedka N. Sťažovateľ zopakoval svoje tvrdenie, že predmetné konanie malo za cieľ diskreditovať ho ako odplatu za vyšetrovanie, ktoré sa týkalo generálneho prokurátora a ministra vnútra.

Dňa 13.12.2019 odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a stotožnil sa s jeho odôvodnením. Odvolací súd sa nevyjadril k pochybnostiam sťažovateľa o nestrannosti sudcu R.

Krátko nato boli vo verejne prístupnom online Jednotnom štátnom registri osôb, ktoré spáchali korupčné alebo korupčné trestné činy uverejnené nasledujúce informácie o navrhovateľovi: jeho priezvisko, meno a otcovské meno; miesto výkonu práce a funkcia v čase spáchania trestného činu; a stručný opis skutkových okolností trestného činu a trestu

Výsledok správneho konania vo veci správneho deliktu proti navrhovateľovi a následné zapísanie jeho mena do registra korupčných úradníkov bolo v ukrajinských médiách rozsiahlo medializované. Osoby dotknuté vyšetrovaním NABU často verejne spochybňovali legitimitu týchto vyšetrovaní a ich zistenia s odkazom na skutočnosť, že riaditeľ NABU bol sám zapísaný v registri korupčných úradníkov. Médiá vo svojich správach o ďalšom vývoji kariéry sťažovateľa túto skutočnosť tiež často spomínali.

Po ukončení správneho konania vo veci správneho deliktu proti sťažovateľovi minister vnútra zverejnil na Twitteri nasledujúcu správu:

„Riaditeľ NABU, registrovaný skorumpovaný úradník, sa snaží ospravedlniť pitie bez zaplatenia účtu a obviňuje všetkých okrem seba. Zvykol som si odpúšťať hlupákom. Tak sa dá vyhnúť ich špine...“

V parlamente boli neúspešné pokusy o iniciovanie legislatívnych zmien s cieľom zahrnúť odsúdenia v správnych konaniach o priestupkoch do zoznamu možných dôvodov na odvolanie riaditeľa NABU.

Sťažovateľ zastával funkciu riaditeľa NABU až do uplynutia svojho funkčného obdobia v apríli 2022. Dňa 12.05.2022 bol menovaný do funkcie zástupcu riaditeľa Národnej agentúry pre prevenciu korupcie. Dňa 03.06.2024 sťažovateľ z tejto funkcie odstúpil. Dňa 22.06.2024 bol menovaný do funkcie zástupcu riaditeľa Agentúry pre verejné obstarávanie v oblasti obrany.

Posúdenie ESĽP vo veci samej

ESĽP konštatuje, že sťažovateľ bol uznaný vinným z prijatia daru od osoby svedka N. predovšetkým na základe jej vyhlásení, že uhradil náklady súvisiace s dovolenkou sťažovateľa. Je potrebné poznamenať, že tieto vyhlásenia boli neurčité a nekonzistentné. Hoci sa svedok N. vo svojej najskoršej výpovedi odvolával na päť prípadov dovolenky sťažovateľa v rezervácii P.S. a tvrdil, že každý raz minul približne 100.000 UAH, neskôr uviedol, že sťažovateľ mal v tejto rezervácii len dvakrát krátku dovolenku; nebol tiež schopný špecifikovať svoje údajné súvisiace výdavky. Svedok N. kladne odpovedal len na otázku vyšetrovateľa, či zaplatil 3.000 UAH a 4.500 UAH za prenájom rekreačného domu pre navrhovateľa a jeho rodinu a priateľov. Svedok N. tvrdil, že mu tieto výdavky nikdy neboli uhradené.

Nezrovnalosti medzi vlastnými výpoveďami kľúčového svedka N. v rôznych časových úsekoch vyvolali vážne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto svedka a o dôkaznej hodnote jeho výpovede. O to viac, že tieto výpovede do určitej miery odporovali svedeckej výpovedi K. Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu svedectva N. pre výsledok správneho konania vo veci porušenia správneho predpisu proti sťažovateľovi mohol sťažovateľ oprávnene očakávať, že dostane konkrétnu a výslovnú odpoveď na svoje argumenty týkajúce sa kvality tohto svedectva. Ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd však nijak neposúdili súvisiace argumenty sťažovateľa. Súdy tiež nezohľadnili svedeckú výpoveď obhajoby.

ESĽP tiež konštatuje, že navrhovateľ poukázal na určité okolnosti, ktoré naznačujú, že na svedka N. mohol byť vyvíjaný neprimeraný tlak, a ktoré preto môžu vyvolať pochybnosti o dôveryhodnosti jeho výpovede. Konkrétne tvrdil, že svedok N. mohol byť náchylný na nátlak zo strany orgánov prokuratúry, vzhľadom na to, že nedávno podal žiadosť o zahladenie svojho predchádzajúceho odsúdenia a jeho výmaz z registra trestov. Súd v Sarny ani odvolací súd sa k tejto otázke nevyjadrili.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ESĽP konštatuje, že prístup vnútroštátnych súdov, ktoré prijali svedecké výpovede N. ako rozhodujúci dôkaz na odsúdenie navrhovateľa, bez toho, aby sa zaoberali akýmikoľvek závažnými argumentmi sťažovateľa spochybňujúcimi ich spoľahlivosť, bol zjavne nedostatočný.

Výpočet hodnoty údajného daru bol tiež dôležitý pre výsledok konania, vzhľadom na to, že príslušné zákonné ustanovenia za určitých podmienok umožňovali prijať dary obmedzenej hodnoty. Hoci bolo nesporné, že sťažovateľ v decembri 2018 – januári 2019 zdieľal rekreačný dom s jednou ďalšou rodinou a v marci 2019 s dvoma ďalšími rodinami, súd v Sarnách rozhodol, že všetky náklady má znášať sťažovateľ sám. Súvisiace námietky obhajoby boli zamietnuté s odôvodnením, že sťažovateľ bol jediným „príjemcom príslušných služieb“ a že ostatní tam boli na jeho pozvanie. Naďalej nie je jasné, čo viedlo súd v Sarny k takémuto záveru, najmä vzhľadom na to, že priatelia sťažovateľa, s ktorými zdieľal prenajatý rekreačný dom, jednotne uvádzali, že všetky náklady si rozdelili medzi sebou. Tieto vyhlásenia svedkov obhajoby neboli posúdené.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy ESĽP konštatuje, že tým, že vnútroštátne súdy bez akéhokoľvek preskúmania zamietli kľúčové argumenty obhajoby a nezohľadnili výpovede svedkov obhajoby, rozdelili dôkazné bremeno svojvoľným spôsobom a odopreli sťažovateľovi akúkoľvek praktickú možnosť účinne napadnúť obvinenia vznesené proti nemu.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sťažovateľa sa ESĽP domnieva, že jeho obavy z možnej závislosti sudcu R. od protistrany v predmetnom správno-trestnom konaní, a teda z nedostatku objektívnej nestrannosti tohto sudcu, nemožno považovať za „bezprostredne sa javiace ako zjavne neopodstatnené“, a preto sa nimi bolo potrebné riadne zaoberať a rozptýliť ich. To platilo o to viac, že sudca R. rozhodoval v samosudcovskom zložení a bol jediným rozhodcom v konaní o správnom delikte proti sťažovateľovi.

Bol to však samotný sudca R., kto bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol námietku sťažovateľa proti svojej nestrannosti.

Pokiaľ ide o odvolací súd, ten súvisiacu námietku sťažovateľa vôbec nevzal do úvahy, pričom ju vo svojom rozhodnutí ani nespomenul. Inými slovami, predmetná vada - neodôvodnené zamietnutie námietky zaujatosti napriek argumentom, ktoré neboli bezpredmetné alebo nepodložené - nebola odstránená na odvolacej úrovni.

Uvedené skutočnosti sú dostatočné na to, aby ESĽP dospel k záveru, že sťažovateľ nemal spravodlivý proces pred nestranným súdom. Preto došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Porušenie čl. 8 dohovoru – zápis do registra skorumpovaných úradníkov na neurčito

Zaradenie pána Sytnyka do registra skorumpovaných úradníkov malo neprimeraný vplyv na jeho súkromný život, keďže naďalej vrhalo a bude vrhať tieň na jeho povesť a podkopávať jeho profesionálnu dôveryhodnosť.

ESĽP konštatoval, že označenie „skorumpovaný“ nielenže vrhlo tieň na dobré meno pána Sytnyka, ale podkopalo aj dôveryhodnosť jeho dlhoročnej kariéry v oblasti boja proti korupcii. Tento zásah do jeho práv ako taký mal oporu v zákone, v § 59 zákona o prevencii korupcie, a jeho cieľom bolo zabrániť korupcii vo verejnej službe. Konštatoval však, že tento zásah bol neprimeraný. Podľa platnej právnej úpravy na Ukrajine zostane meno pána Sytnyka v registri skorumpovaných úradníkov na neurčitú dobu. Neexistuje žiadna možnosť jeho odstránenia. Táto situácia bola ťažko zlučiteľná s ustanovením zákona, podľa ktorého sa správny delikt považuje za zahladený po jednom roku. Navyše, päť rokov po konečnom rozhodnutí proti pánovi Sytnykovi bol naďalej zbavený akýchkoľvek prostriedkov na obranu pred útokmi na jeho morálnu a profesionálnu integritu.

ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva pána Sytnyka na rešpektovanie jeho súkromného života podľa čl. 8 dohovoru.

Posúdenie sťažnosťi podľa čl. 18 dohovoru – zneužitie konania na skryté ciele

ESĽP sa domnieva, že sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 18 dohovoru sa týka základného aspektu prípadu, ktorého podstatou sa ESĽP nezaoberal pri posudzovaní sťažností sťažovateľa podľa čl. 6 ods 1 a 8 dohovoru. ESĽP preto túto sťažnosť preskúma samostatne.

Pri analýze sťažností sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a pri konštatovaní porušenia tohto ustanovenia ESĽP nebol vyzvaný, aby rozhodol, či bol proces so sťažovateľom použitý na nejaké „skryté účely“. Túto otázku je potrebné zodpovedať teraz, v kontexte analýzy ESĽP týkajúcej sa sťažnosti sťažovateľa podľa čl. 18 dohovoru.

Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru, ESĽP pripustil, že zásah do jeho práva na rešpektovanie súkromného života mohol byť považovaný za sledovanie legitímneho cieľa zabrániť korupcii vo verejnej službe. Zostáva zistiť, či tento zásah dodatočne sledoval nejaký iný účel, a ak áno, či bol tento vedľajší účel prevažujúci..

ESĽP poznamenáva, že pred predmetnými udalosťami minister vnútra skutočne prejavoval nepriateľstvo voči sťažovateľovi a medzi NABU a GP existovali určité nezhody - ak nie konflikty. Tieto faktory však samy osebe nepostačujú na vyvodenie akýchkoľvek záverov.

ESĽP súhlasí s vládou, že akékoľvek obvinenia z korupcie by mali byť riadne vyšetrené Okrem toho podľa judikatúry ESĽP neexistuje právo ako také podľa dohovoru nebyť stíhaný.

Napriek tomu ESĽP neprehliadol niektoré okolnosti súvisiace s konaním o správnom delikte proti sťažovateľovi, ktoré by sa mohli interpretovať ako naznačujúce sledovanie určitého skrytého zámeru.

Podľa výpovedí sťažovateľa, ktoré boli konzistentné počas celého súdneho konania a ktoré neboli nikdy vyvrátené, v marci 2019 jeho priateľ N. požiadal orgány o zahladenie svojho predchádzajúceho odsúdenia a výmazu z registra trestov. ESĽP akceptuje tvrdenie sťažovateľa, že to možno považovať za skutočnosť, ktorá orgánom činným v trestnom konaní poskytla možnosti pôsobenia na svedka N. ESĽP poznamenáva, že krátko nato bol N. vypočutý orgánmi činnými v trestnom konaní ako svedok v rámci trestného konania, ktoré nesúviselo s udalosťami v tejto veci. Zdá sa, že svedok N. sa zmienil o tom, že sa podieľal na organizovaní dovoleniek pre rodinu sťažovateľa, ale nie je známe, čo presne a za akých okolností. Ako vyplýva zo zápisnice o jeho druhom výsluchu zo dňa 23.04.2019, tentoraz venovanom výlučne otázke jeho údajného financovania dovoleniek sťažovateľa, bol to vyšetrovateľ, ktorý podľa všetkého zhrnul opis udalostí, ktorý údajne predtým poskytol svedok N., a hlavne požadoval od neho, aby to potvrdil.

Okrem toho podľa zápisnice o výsluchu z 23.04.2019 svedok N. tvrdil, že na dovolenku sťažovateľa vynaložil viac ako 16.000 EUR, zatiaľ čo neskôr príslušná suma v jeho tvrdení klesla na približne 250 EUR. V tom čase už správa o výsluchu svedka, v ktorej sa uvádzalo 16.000 EUR, unikla do médií prostredníctvom „zdroja v orgánoch činných v trestnom konaní“ a mala širokú medializáciu, ktorá zdôrazňovala najmä mimoriadne vysoké sumy údajne vynaložené na „luxusné“ dovolenky sťažovateľa.

Na tomto pozadí generálny prokurátor verejne vyhlásil, že sťažovateľ mohol „zabudnúť zaplatiť pomerne vysoké účty za dovolenky svojej rodiny a priateľov“

ESĽP sa domnieva, že všetky uvedené okolnosti posudzované kumulatívne naznačujú, že okrem deklarovaného účelu preveriť podozrenie z korupcie sa orgány prokuratúry mohli tiež snažiť zamerať na sťažovateľa osobne a zdiskreditovať ho. Navyše sa zdá, že tento skrytý cieľ bol tým, ktorý skutočne viedol orgány činné v trestnom konaní. ESĽP v tejto súvislosti poukazuje na: existenciu určitého stupňa antagonizmu medzi NABU a GP; zraniteľnosť svedka N. voči nátlaku zo strany orgánov činných v trestnom konaní; nejasné okolnosti, za ktorých urobil svoje prvé vyhlásenia v súvislosti so sťažovateľom, ktoré boli interpretované ako usvedčujúce sťažovateľa; nápadný rozdiel medzi pôvodne uvádzanou sumou v súvislosti s dovolenkami sťažovateľa, ktorá unikla do médií, a sumou, ktorú svedok N. uviedol neskôr (konkrétne 16.000 eur oproti 250 eurám); existenciu samotného úniku informácií; a verejné vyhlásenie generálneho prokurátora.

ESĽP ďalej poznamenáva, že vyšetrovanie bolo následne zverené národnej polícii, ktorá podliehala ministrovi vnútra, ktorého nepriateľský postoj voči sťažovateľovi bol verejne známy.

Pokiaľ ide o súdne konanie vo veci sťažovateľa, ESĽP už rozhodol, že bolo poznačené závažnými nedostatkami. ESĽP predovšetkým zistil, že sťažovateľ mal odôvodnené obavy, pokiaľ ide o nedostatok objektívnej nestrannosti sudcu prvostupňového súdu, a že tieto obavy neboli nikdy odstránené. Okrem toho ESĽP zistil, že vnútroštátne súdy svojvoľne rozdelili dôkazné bremeno a nezaoberali sa rozhodujúcimi argumentmi sťažovateľa, v dôsledku čoho mu odňali akúkoľvek praktickú možnosť účinne spochybniť obvinenia proti nemu

ESĽP sa domnieva, že spôsob, akým bolo toto konanie vedené, nielenže nerozptýlil už v tom čase existujúce vážne podozrenie z prevládajúcich skrytých motívov, ktoré stáli za stíhaním sťažovateľa, ale skôr k nemu prispel.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ESĽP považuje za dostatočne preukázané, že v tomto prípade nebolo primárnym cieľom orgánov zabrániť korupcii vo verejnej službe, ako tvrdila vláda, ale skôr osobný útok na morálnu a profesionálnu integritu sťažovateľa.

Preto došlo k porušeniu čl. 18 dohovoru v spojení s čl. 6 a 8 dohovoru.

Záverom sťažovateľ uviedol, že hoci utrpel majetkovú a nemajetkovú ujmu a vynaložil značné náklady na právne zastupovanie v konaní pred ESĽP, domnieva sa, že samotné konštatovanie porušenia zo strany ESĽP by v jeho prípade predstavovalo dostatočné zadosťučinenie. S týmto konštatovaním sa ESĽP stotožnil a sťažovateľovi primerané zadosťučinenie nepriznal.

 

Diskusia