Súdna rada Slovenskej republiky a Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave organizujú konferenciu pri príležitosti 75. výročia procesu s Miladou Horákovou a spol. a to pod názvom
„Milada Horáková a ďalší – organizované zlyhania vyšetrovacích orgánov, justície a celej spoločnosti; môže sa história opakovať?“
Konferencia sa bude konať dňa 11.06.2025 v priestoroch Právnickej fakulty v Bratislave.
Program konferencie možno nájsť na tomto odkaze:
https://67daa34669663.site123.me/
V prípade záujmu účasti na konferencii sa možno bezplatne zaregistrovať na týchto odkazoch:
O konferencii:
Dňa 27.06.2025 uplynie 75 rokov od popravy Milady Horákovej a jej ďalších troch spoluobžalovaných Záviša Kalandru, Oldřicha Pecla a Jána Buchala. Celkovo bolo v procese s Miladou Horákovou a spol. obžalovaných 13 osôb, pričom proces prebiehal v dňoch 31.05. až 08.06.1950.
Tento proces s dobovým názvom „proces s vedením záškodníckeho spiknutia proti republike, so skupinou dr. Milady Horákovej“ je významný tým, že išlo o prvý veľký organizovane zmanipulovaný proces (vytváranie zdanlivej zákonnosti), na ktorý následne nadväzovalo 35 ďalších (napríklad proces s Rudolfom Slánskym a spol.), pričom zároveň išlo o prvý proces, do priebehu ktorého bola prakticky zapojená celá spoločnosť, ktorá bola manipulovaná mediálnou propagandou s tým, že spoločnosť bola cielene učená k nenávisti k obžalovaným (a aj ich rodinám) ako aj k prezumpcii viny. Trestné právo sa tak zrejme prvýkrát stalo bežnou súčasťou života spoločnosti a tak je tomu prakticky dodnes.
Proces s Miladou Horákovou a spol. nie je iba hanbou trestného práva, ale je hanbou celej spoločnosti. Okrem zlyhania politikov, vyšetrovateľov, prokurátorov, obhajcov a sudcov, ktorých organizovaná spolupráca doviedla trestné právo k justičným vraždám (teda nie k justičným omylom) je nutné spomenúť aj zlyhania umelcov, spisovateľov, novinárov (rozhlas a noviny sa stali zbraňou nenávistnej propagandy a volania po smrti), či akademickej obce (do nenávistnej kampane prispeli napríklad aj rektor Karlovej univerzity, či dekani Filozofickej a Právnickej fakulty UK v Prahe) a v neposlednom rade aj tisícov ďalších ľudí (dokonca aj detí), ktorí spisovali rôzne rezolúcie a hromadne žiadali tresty smrti pre obžalovaných, či zmeny v trestoch, ktoré boli mediálne označené za príliš mierne. Za pozornosť stojí aj snaha zbaviť obžalovaných akejkoľvek ľudskosti za použitia slov, keď obžalovaní boli verejne označovaní ako napríklad „krvavé psy“, „nečestné temné sily“, „hnusná tvár reakcie“, „zradcovské živly“, „hyeny túžiace po vojne“, „zmija Horáková“ a podobne.
75. výročie procesu s Miladou Horákovou a spol. je preto jedinečná príležitosť ako si nielen pripomenúť minulosť plnú strachu, vynútených priznaní, udávaní, deformácií v dokazovaní, nátlakových vyšetrovacích metód, vymýšľaní obvinení, vytváraní nikdy neexistujúcich zločineckých sprisahaní, boja proti temným silám, zasahovaní politikov do prebiehajúcich vyšetrovaní, mediálnej nenávistnej kampane, ale aj zistiť, či sa v niektorých aspektoch nemôže minulosť opakovať aj v súčasnosti, respektíve, či sa tak už nestalo.
Toto by mali byť hlavné ciele konferencie, teda prepojenie minulosti s prítomnosťou, pričom politické procesy z 50. rokov minulého storočia kladú neustále otázky, ktorých zodpovedanie nie je určené len pre právnikov, ale aj pre historikov, politológov, či žurnalistov s tým, že poslaním konferencie by malo byť zastrešiť tieto odpovede ako aj zodpovedať najdôležitejšiu otázku: čo robiť, aby sa táto minulosť neopakovala? (s pod otázkou: čo spôsobilo, že sa spoločnosť ochotne nechala strhnúť trestným právom až k organizovanej nenávisti a volaniu po krvi?). Možno práve aj zorganizovanie tejto konferencie prispeje k tomu, aby sa tak už nikdy nestalo (kto sa nepoučí z minulosti je odsúdený k tomu, aby ju prežil znovu).
Proces s Miladou Horákovou a spol. – základné údaje
Oficiálny názov procesu : „proces s vedením záškodnického spiknutí proti republice, Horáková a spol“.
Proces sa konal v dňoch 31.05.1950 až 08.06.1950 v Prahe pred Štátnym súdom, ktorý bol zriadený zákonom č. 232/1948 Zb., rozsudok bol vyhlásený dňa 08.06.1950.
Celkovo bolo v tomto procese 13 obžalovaných (z toho 7 právnikov), obžalobu podávala Štátna prokuratúra v Prahe.
Obžalovaní boli uznaní za vinných zo spáchania zločinov velezrady a vyzvedačstva podľa zákona č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky.
V tomto procese boli uložené 4 tresty smrti, 4 doživotné tresty a ďalej dlhodobé tresty odňatia slobody v rozpätí od 15 rokov do 28 rokov.
Odvolanie podali len štyria obžalovaní (Oldřich Pecl, Jan Buchal, Milada Horáková a Záviš Kalandra), ktoré zamietol Najvyšší súd v Prahe dňa 24.06.1950.
Dňa 26.06.1950 odmietol prezident republiky Klement Gottwald zmierniť uložené tresty smrti.
Obžalovaní, ktorým boli uložené tresty smrti, boli popravení dňa 27.06.1950.
Obžalované osoby – základné údaje
1/ JUDr. Milada Horáková (1901 – 1950) uložený trest: trest smrti
právnička, poslankyňa Československej strany národne socialistickej, angažovala sa za práva žien (založila Radu čs. Žen, vydávala ženský časopis Vlasta), väznená gestapom,
2/ Jan Buchal (1913 – 1950) uložený trest: trest smrti
predstaviteľ protikomunistického odboja, člen Československej strany národne socialistickej, príslušník SNB
3/ JUDr. Oldřich Pecl (1903 – 1950) uložený trest: trest smrti
právnik, člen protikomunistickej opozície, advokát, podnikateľ
4/ Záviš Kalandra (1902 – 1950) uložený trest: trest smrti
literárny kritik, historik, novinár, v roku 1936 vylúčený z KSČ pre kritiku vykonštruovaných stalinských procesov, proti vykonaniu trestu smrti u Kalandru protestoval napríklad aj filozof a spisovateľ Jean-Paul Sartre
5/ JUDr. Jozef Nestával (1900 – 1976) uložený trest: doživotie
právnik, poslanec Československej strany národne socialistickej, predseda futbalového klubu Viktória Žiškov, podmienečne prepustený v roku 1963
6/ JUDr. Jiří Hejda (1895 – 1985) uložený trest: doživotie
právnik, spisovateľ, publicista, politik, účastník protinacistického odboja, podmienečne prepustený v roku 1962
7/ František Přeučil (1907 – 1996) uložený trest: doživotie
člen Československej strany národne socialistickej, poslanec, účastník protinacistického odboja, podmienečne prepustený v roku 1963
8/ Antónie Kleinerová (1901 – 1982) uložený trest: doživotie
poslankyňa Československej strany národne socialistickej, angažovala sa v ženskom hnutí, v roku 1955 jej bol trest zmiernený na 25 rokov, v roku 1960 bola prepustená na základe amnestie
9/ JUDr. Bedřich Hostička (1914 – 1996) uložený trest: 28 rokov
právnik, tajomník Československej strany ľudovej, podmienečne prepustený v roku 1968,
10/ Prof. JUDr. Zdeněk Peška (1900 – 1970) uložený trest: 25 rokov
univerzitný profesor, odborník na ústavné právo, v roku 1934 sa stal profesorom v odbore všeobecné a československé ústavné právo na PF UK v Bratislave, v rokoch 1936 až 1937 bol v Bratislave na právnickej fakulte dekanom, po roku 1945 pracoval na novej ústave a bol poslancom, prepustený bol na amnestiu v roku 1960
11/ JUDr. Jiří Křížek (1895 – 1975) uložený trest: 22 rokov
právnik, advokát, žil na Slovensku a pôsobil ako advokát od roku 1920 až do roku 1939, zastupoval niektoré šľachtické rody (napríklad Lobkowicz) a niektoré veľvyslanectvá (napríklad britské), člen Československej strany ľudovej, prepustený v roku 1963 na základe milosti prezidenta republiky
12/ Františka Zemínová (1882 – 1962) uložený trest: 20 rokov
politička, členka a poslankyňa Československej strany národne socialistickej, angažovala sa za práva žien, prepustená v roku 1960 na základe amnestie
13/ Vojtěch Dundr (1879 – 1957) uložený trest: 15 rokov
politik, senátor, ústredný tajomník Československej sociálne demokratickej strany dělnickej, zomrel vo väzení
Hlavní prokurátori a sudca – základné údaje
1/ plk. JUDr. Juraj Vieska (1913 – 1965) štátny prokurátor
narodený na Slovensku, právo vyštudoval na Brnenskej a Bratislavskej právnickej fakulte, bol prokurátorom Štátnej prokuratúry v Prahe a námestníkom Najvyššieho vojenského prokurátora, bol považovaný za jedného z najfanatickejších prokurátorov „novej triednej justície“, autor komentára k zákonu č. 231/1948 Zb., pôsobil aj ako pedagóg na právnickej fakulte, v roku 1951 bol zatknutý a v roku 1953 odsúdený na 7 rokov za sabotáž (za neupozornenie na používanie nezákonných metód bezpečnostným aparátom), v roku 1955 bol rehabilitovaný a stal sa vedúci Právnického ústavu Ministerstva spravodlivosti
2/ JUDr. Jozef Urválek (1910 – 1979) štátny prokurátor
od roku 1949 krajský prokurátor v Českých Budějoviciach, pôsobil ako prokurátor vo viacerých procesoch pred Štátnym súdom (napríklad aj v procese s Rudolfom Slanským a spol.), v rokoch 1953 až 1963 pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu, od roku 1963 pôsobil vo Vedeckovýskumnom ústave kriminalistiky na Generálnej prokuratúre
3/ JUDr. Karel Trudák (1907 – 1960) sudca, predseda senátu
prvorepublikovaný sudca, predsedal senátu v procese s Miladou Horákovou a spol.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.