Zoradenie vyšetrovacieho spisu - de lege ferenda

mjr. JUDr. Ing. Martin Mach, MBA, LL.M. – vyšetrovateľ PZ

                                 Zoradenie vyšetrovacieho spisu – de lege ferenda

Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré zaužívané stereotypy zoradenia vyšetrovacieho spisu, ktoré by vzhľadom na vývoj práva (hlavne trestného) bolo vhodné upraviť, respektíve umožniť alternatívny - duálny výber.

V Slovenskom právnom systéme je zoradenie vyšetrovacieho spisu zakotvené vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z.z., konkrétne v § 6 citovanej vyhlášky, kde je uvedené: „Vyšetrovací spis sa zoradí spravidla v tomto poradí:“[1]

Zákonodarca do textu vložil slovo spravidla, čím ponechal určitú mieru modifikácie. V krátkom slovníku Slovenského jazyka je slovo spravidla synonymum slov takmer pravidelne, zvyčajne, obvykle.

V trestnom práve, kde je prokurátor Dominus litis (pán sporu) je zaužívaný a podľa môjho názoru aj správy postup, že pri každom vydanom meritórnom uznesení sa posiela na prokuratúru aj kompletne zožurnalizovaný spisový materiál s číselným označením strán a k tomu prislúchajúcim obsahom. Takto sa spisový materiál zasiela minimálne pri vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania (§ 199 Trestného poriadku), pri prípadnom vznesení obvinenia (§ 206 Trestného poriadku), pri rozhodovaní o sťažnostiach, pri predložení spisového materiálu na rozhodovanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, prípadne aj pri dozorovej činnosti prokuratúry. Už len z tohto pohľadu sa spisový materiál zasiela na prokuratúru 3 a viac krát počas trestného konania, pričom je zrejmé, že pri každom ďalšom zaslaní sú v rámci vyšetrovania vykonané ďalšie dôkazy, ktoré je potrebné zažurnalizovať so spisu na svoje miesto (v zmysle § 9 ods. 1vyhlášky 618/2005 Z.z.) a následne prečíslovať celý spis.

Uvedený postup pri zoraďovaní listín obsiahnutých v spisovom materiáli je celkom logický a aj vhodný, nakoľko OČTK ako aj sudca sa vie v danom spise orientovať (napríklad na začiatku spisu je podnet alebo trestné oznámenie, následne uznesenia § 199 a § 206, sťažnosti, výsluch obvineného a pod).

Z môjho pohľadu problém nastáva, ak je spisový materiál značne obsiahly (cez 1000 strán), je tam viacero obvinených a zasielanie kompletného spisu na rozhodovania je na mesačnej báze. Vyšetrovateľ nikdy dopredu nevie, aké návrhy podajú obvinení a ich obhajcovia, pričom mnoho krát tieto podnety a k nim prislúchajúce lehoty sú šibeničné z časového hľadiska (predložte mi spisový materiál do týždňa na rozhodovanie v zmysle § 363 Trestného poriadku). Každý vyšetrovateľ si plánuje svoju prácu dopredu, preto v tom ktorom týždni má naplánované výsluchy, má tam výjazdovú službu, ukladanie iného spisu na preštudovanie a podobne, pričom takáto žiadosť o predloženie iného spisu mu celkom značne skomplikuje jeho týždenný plán.

Ďalším z môjho pohľadu mierne nelogickým zoradením sú ostatné písomnosti v spise, ktoré sa priamo viažu na konkrétny výsluch. Jednou množinou týchto listinných podkladov sú upovedomenie o termíne výsluchu (§ 213 Trestného poriadku), kde v prípade svedkov a poškodených v počte už prevyšujúcom 50 sa tieto listiny ťažko spárujú k s konkrétnym výsluchom. Preto by bolo vhodné dané listiny ukladať priamo za výsluch, ktorého sa upovedomenie týkalo, čím by prokurátor aj sudca hneď vedeli overiť kontradiktórnosť daného úkonu.

Druhou skupinou týchto listín sú listiny, ktoré overujú informácie uvedené v konkrétnom výsluchu na základe žiadosti (nie ďalšieho výsluchu). Môže sa jednať o rôzne lustrácie (MV, osôb, tel. čísiel), overenie budovy, pri ktorej mal svedok stáť, informácie z bankových účtov a podobne. Obdobne pri väčšom počte svedeckých výpovedí sa tieto doplňujúce listinné podklady môžu nesprávne spárovať, prípadne obtiažne sa budú párovať ku konkrétnym výsluchom. Za mňa logické a vhodné vy bolo tieto žiadosti aj s odpoveďami žurnalizovať priamo za výsluch, z ktorého daná žiadosť vzišla.

V Českej republike je zoraďovanie vyšetrovacieho spisu upravené viacerými internými predpismi, ako napr. Pokyn policejního prezidenta PPP č. 170/2015 s odkazem na § 12 odst. 8 vyhlášky č. 259/2012 Sb., kde je v hlave II. Diel 5, článok 36 uvedené, že Analogové dokumenty jsou ve spisu seřazeny chronologicky podle právního předpisu o podrobnostech výkonu spisové služby. Pokud se určitý typ spisu řadí podle logických vazeb, upravuje jeho řazení interní akt řízení vedoucího pracovníka prezidia Seznam interních aktů řízení vedoucího pracovníka prezidia upravující řazení spisu podle logických vazeb je uveřejněn na intranetových stránkách archivu policie.

V tretej hlave, štvrtej časti – spoločné ustanovenia uvedeného právneho predpisu z Českej republiky sa v článku 91 odstavci 3 píše, že Vedoucí pracovník prezidia může v rámci své působnosti vydat interní akt řízení k řazení spisu podle logických vazeb . Informaci o vydání interního aktu řízení sdělí neprodleně archivu policie.

Zoraďovanie spisu chronologicky, t.j. podľa časovej súvislosti tak, ako je to zaužívané v Českej republike považujem v prípade rozsiahlych spisov za prospešné z viacerých hľadísk. Niektoré som písala vyššie v konštruktívnej kritike súčasného stavu na Slovensku. K ďalším kladným bodom daného systému ukladania spisového materiálu považujem fakt, že spisový materiál je kedykoľvek pripravený na predloženie dožadujúcej prokuratúry bez potreby opakovaného číslovania spisu (čísla strán sa v spise nemenia od začiatku do konca konania). Taktiež toto ukladanie spisu je v prospech obhajoby, kde obhajca v rámci svojich zákonných opravení (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku – nazeranie do spisu) vie presne zadefinovať strany, na ktoré sa bude v ďalšom konaní dopytovať a ktoré bude v rámci svojej obhajoby spochybňovať.

V prípade, že by sa upravila/novelizovala Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z.z, kde by bolo umožnené prípadné duálne zoraďovanie vyšetrovacieho spisu by som navrhoval zavedenie detailnejšieho obsahu vyšetrovacieho spisu, kde by boli výsluchy uvedené na samostatnej strane vrátane čísiel strán (Obsah – výsluchy), prípadne by sa v obsahu zvýrazňovali tieto výsluchy (ako aj Uznesenia), aby bol dodržaný základný prehľad o uložených dôkazoch.

Na záver by som uviedol, že uvedené chronologické ukladanie spisu sa javí ako celkom jasne účelnejšie v prípade rozsiahlych spisových materiálov v množstvom spisových zväzkov, kde by sa odbúrala administratívna zaťaženosť vyšetrovateľov, prípadne civilných zamestnancov (ak ich na niektorých útvaroch majú k dispozícii).

Zoznam bibliografických odkazov

1. Dôvodná správa k Trestnému zákon

2. Trestný zákon

Diskusia