K najdlhšie trvajúcemu justičnému omylu v britských dejinách
Barbora F.
K najdlhšie trvajúcemu justičnému omylu v britských dejinách
Médiá na celom svete informovali o tom, že Petrovi Sullivanovi, ktorý strávil vo väzení 38 rokov za vraždu z roku 1986, odvolací súd zrušil rozsudok. Testy DNA totiž ukázali, že vzorka z miesta činu sa nezhoduje so Sullivanom.
BBC v článku s názvom Who is Peter Sullivan and why was he jailed? informovala o tomto prípade nasledovne:
Diane Sindall, vtedy 21 ročná kvetinárka, odchádzala domov okolo 23:45 hod. Keď jej v Birkenheade došiel benzín, začala kráčať po rušnej a dobre osvetlenej hlavnej ulici Borough Road.
Sled udalostí, ktoré viedli k smrti D. Sindallovej, zrekonštruovala o niekoľko týždňov neskôr spravodajská stanica BBC v relácii Crimewatch. Istý taxikár pre Crimewatch uviedol, že okolo 00:10 hod. videl na Borough Road muža a ženu, ako sa hádajú, pričom povedal: „Muž natiahol ruku k dievčaťu. Zdalo sa, že sa poznajú, ale určite sa hádali“.
Ľudia nahlásili, že medzi 00:30 a 02:00 hod. počuli výkriky – teda v čase, keď sa D. Sindallová údajne stretla s mužom, ktorý ju napadol.
Jej polonahé telo bolo nájdené nasledujúce ráno v uličke pri Borough Road. Podľa dokumentov, ktoré mala BBC k dispozícii, mala zlomeninu lebky, tržné rany a modriny na tvári, zmrzačené prsia a tržné poranenia genitálií. Predpokladalo sa, že D. Sindallová po útoku ešte nejaký čas žila, ale zomrela na krvácanie do mozgu, ktoré bolo pravdepodobne spôsobené viacerými údermi do hlavy.
Polícia v Merseyside v rámci vyšetrovania hovorila s 3 000 ľuďmi. Útok spôsobil šok, zdesenie a strach, najmä medzi ženami a dievčatami. „Dievčatá sa báli byť na ulici samé,“ povedal bývalý novinár John Thompson, ktorý v tom čase o prípade informoval.
Polícia týždne nemala žiadne stopy, ani vodítko ohľadom toho ako sa D. Sindallová ocitla v uličke, pretože útok nikto nevidel.
Deň po vražde sa niektoré z vecí patriacej obeti našli horieť pri malom požiari, na neďalekom kopci Bidston Hill, pričom okoloidúci pár polícii povedal, že videl muža, ako uteká z kríkov a spoznal ho ako „Peta“. Dvojica však nebola schopná tohto muža identifikovať.
Po rekonštrukcii, ktorá bola súčasťou relácie na Crimewatch, kontaktovali políciu ďalší svedkovia požiaru a ich opisy muža, ktorého videli, priviedli políciu k Petrovi Sullivanovi. Dňa 23. septembra 1986 bol zatknutý kvôli vražde po tom, čo policajtom poskytol niekoľko “úplne odlišných“ verzií toho, kde sa pohyboval. Zo spisu vyplýva, že nasledujúci deň sa Sullivan pri výsluchu rozplakal a k vražde sa priznal. Neskôr, toho istého dňa priznanie odvolal, ale krátko na to sa k nemu opäť vrátil.Sullivan v tom čase nemal kontakt s obhajcom - tento mu bol odopretý s odôvodnením, že by to spôsobilo „prekážku vo vyšetrovaní“. Keď o deň neskôr už mal prístup k obhajcovi, odvolal svoje priznania a políciipovedal, žesi ich vymyslel.
V článku sa ďalej uvádza, že na súde v roku 1987 sa hovorilo o jeho priznaniach, ako aj o tvrdeniach expertov, ktorí uviedli, že stopy po uhryznutí na tele D. Sindallovej by sa mohli zhodovať so zubami Petra Sullivana.
V noc, keď bol Sullivan odsúdený na doživotie za vraždu, BBC North West Tonight informovala o tom, ako ticho stál na lavici obžalovaných na súde v Liverpoole, zatiaľ čo jeho matka sa zrútila a kričala a jeho sestra omdlela a musela byť oživovaná.
V článku autor tiež zmienil, že Peter Sullivan bol potom odsúdený na to, aby bol do konca života známy ako “Beštia z Birkenheadu“ a “Rozparovač z Mersey“, pretože tak ho označili niektoré bulvárne médiá.
Minulý rok bolo oznámené, že nové forenzné testovanie vzorky spermií z miesta činu odhalilo profil DNA, ktorý sa nezhoduje s Petrom Sullivanom, avšak policajti neboli schopní identifikovať osobu, ktorej DNA by sa zhodovala so vzorkou z miesta činu. Skutočného páchateľa sa doteraz nepodarilo identifikovať.
Vo februári polícia v Merseyside oznámila, že znovu otvorila vyšetrovanie vraždy D. Sindallovej a poslala listy osobám identifikovaným v roku 1986, v ktorých ich žiadala, aby dobrovoľne poskytli vzorky DNA, aby mohli byť „vylúčené“ z vyšetrovania.
Psychológ Dr. Harry Wood povedal, že v prípade Petra Sullivana zistil výrazné „obmedzené intelektuálne schopnosti“ a „ovplyvniteľnosť“, čo podľa neho malo viesť k obavám ohľadom jeho odpovedí pri vypočúvaní a jeho priznaniam. Uviedol tiež, že v súčasnosti by Sullivana pri výsluchoch sprevádzal obhajca a pravdepodobne „vhodná dospelá osoba“, ktorá by mala mať za úlohu chrániť záujmy zraniteľnej osoby.
Autor v článku tiež píše, že ďalší expert – profesor Iain Pretty kritizoval tvrdenia prednesené pred súdom, ktoré spájali stopy po uhryznutí so zubami pána Sullivana.
Na Merseyside sa opäť objavili obavy, že vrah zostáva na slobode a nepotrestaný už takmer 40 rokov. V Birkenheade sú pri malom čiernom žulovom pamätníku neďaleko miesta útoku na Borough Road stále čerstvé kvety a malé odkazy.
K falošným priznaniam a stopám po uhryznutí
Ako sme videli vyššie, Peter Sullivan sa falošne priznal k vražde. Falošné priznania patria medzi vedúce príčiny justičných omylov. Svedčia o tom údaje z verejne dostupných registrov justičných omylov (naposledy videné dňa 17. 05. 2025):
- britský register justičných omylov eviduje 494 prípadov rehabilitácií, pričom falošné priznania sa objavili v 20 % prípadov
- európsky register justičných omylov (EUREX, zavedený minulý rok) eviduje 139 rehabilitácií z 20. krajín, falošné priznania sa objavili v 36 % prípadov a predstavujú zároveň najčastejší faktor, ktorý prispel k týmto justičným omylom
- americký národný register rehabilitácií eviduje 3 679 rehabilitovaných osôb, falošné priznania sa objavili v 13 %
- kanadský register justičných omylov (zavedený v roku 2023)eviduje89 rehabilitovaných osôb a falošné priznania sa tu vyskytli v 16 %.
V prípade P. Sullivana sme tiež videli, že mu najskôr nebol umožnený prístup k advokátovi a za tejto situácie urobil dve priznania, ktoré neskôr, už v prítomnosti advokáta, odvolal. V súvislosti s falošnými priznaniami je však dôležité upozorniť aj na to, že falošné priznanie možno urobiť aj v prítomnosti advokáta. Vo svojom článku s názvom Falošné doznania ako príčina justičných omylov – 2. časť som popísala aj justičný omyl, v ktorom išlo o prípad znásilnenia a vraždy Helen Wilsonovej z roku 1985 v Beatrice (Nebraska), za ktorý bolo odsúdených 6 ľudí, ktorí boli neskôr rehabilitovaní. K jednej z týchto osôb – Jamesovi Deanovi, ktorý sa falošne priznal, som tiež uviedla: „ policajti zadržali aj Deana. On popieral, že by mal akúkoľvek vedomosť o zločine a jeho krvná skupina bola 0 – teda nezhodovala sa s tou z miesta činu. Hoci žiadal o advokáta, vypočúvali ho aj naďalej bez účasti advokáta. Počas 3. hodinového výsluchu Deanovi povedali, že A. J. Taylorová, D. Sheldenová a K. Gonzalezová uviedli, že mal účasť na zločine. V ten deň bol Dean obvinený a bol mu ustanovený advokát. Navzdory tomu, Searcey a ostatní policajti s ním ďalej veľa krát hovorili bez prítomnosti advokáta. Dean neskôr povedal, že mu povedali, že ak nebude spolupracovať, dostane elektrické kreslo. ... Následne, 8. 5. 1989 urobil v prítomnosti svojho advokáta nahrané doznanie, kde povedal, že bol prítomný pri vražde spolu s Taylorovou, J. Whiteom, T. Winslowom a D. Sheldenovou. … 17. 5. 1989 bol Dean vypočúvaný opäť za prítomnosti advokáta, kde prehlásil, že bol svedkom toho ako Taylorová, White a Winslow sexuálne napadli obeť. Tiež uviedol, že videl niekoho pri vchode do apartmánu, podal aj popis tejto osoby, ale nespomínal si ani na pohlavie, ani na meno. Povedal, že sa domnieva, že to bola žena, ale nevie presne ako sa volá. V ten deň urobil Dean dohodu o vine a treste.“. V tejto kauzesaJames Dean, ThomasWinslow, A. J. Taylorová, D. Sheldenová falošne priznali, pričom Dean, Sheldenová, Gonzalezová, Taylorová a Winslow urobili dohody. Následne došlo v roku 1989 k odsúdeniu 6 nevinných ľudí:Deana, Winslowa, J. Whitea, Taylorovej, Sheldenovej a Gonzalezovej.Dean bol nakoniec rehabilitovaný v roku 2009, na základe DNA. Na základe testov DNA boli rehabilitovaní aj ďalší odsúdení z tohto prípadu. Výsledky testov DNA zároveň ukázali zhodu s profilom Bruca Allena Smitha, ktorý však zomrel v roku 1992 - policajný šéf v tejto súvislosti uviedol, že Smith je nepochybne jediným páchateľom tohto zločinu.
Experti, ktorí sa venujú výskumu falošných priznaní tvrdia, že pri výsluchoch by mal byť prítomný advokát, pričom však v prvom rade zdôrazňujú, že je dôležité nahrávať celé výsluchy.
V prípade Petra Sullivana bol zmienený aj dôkaz v podobe stôp po uhryznutí. Pri tomto type dôkazu by som sa chcela tiež pristaviť. Americká organizácia Innocence Project v roku 2020 v článku s názvom Why Bite Mark Evidence Should Never Be Used in Criminal Trials uviedla, že dôkaz v podobe stôp po uhryznutí bol zdiskreditovaný, a preto by sa nemal používať v trestných konaniach. Priblížila v ňom aj prípad rehabilitovaného Kennedyho Brewera. Tu zároveň upozornila na to, že 26 ľudí bolo nespravodlivo odsúdených na základe tohto dôkazu, pričom „najmenej 24 ďalších ľudí bolo nespravodlivo odsúdených, zadržaných, alebo obvinených na základe použitia dôkazov v podobe stôp po uhryznutí, ale za mrežami je pravdepodobne oveľa viac nevinných ľudí kvôli použitiu tohto zdiskreditovaného vedeckého odboru.“.
Corrine Schmaedeke v článku z roku 2022 s názvom Forensic Odontology: A Dangerous, Debunked “Science“, poukázala aj na to, že „V roku 2009 Národná akadémia vied publikovala štúdiu spochybňujúcu analýzu stôp po uhryznutí, kde uviedla, že tento „dôkaz“ nemá žiadnu „významnú vedeckú validáciu, určenie miery chybovosti ani testovanie spoľahlivosti“. Štúdia Americkej rady pre forenznú odontológiu zistila, že analýza stôp po uhryznutí mala 63,5 % mieru falošných identifikácií. V roku 2016 texaské súdy zaviedli moratórium na používanie analýzy stôp po uhryznutí v súdnych konaniach, s tým, že „súbor vedeckých poznatkov, ktoré sú základom v oblasti porovnaní stôp po uhryznutí, sa vyvinul spôsobom, ktorý spochybňuje takmer všetky pravdepodobnostné dôkazy o stopách po uhryznutí na súde.“... Texas je však anomáliou a vo všetkých ostatných štátoch je akceptovanie analýzy stôp po uhryznutí v trestných konaniach ponechané na uvážení sudcu.“.
O problematických aspektoch súvisiacich s dôkazom v podobe stôp po uhryznutí, informovali aj tieto médiá:
Diskusia
Najčítanejšie články
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.