Stráca policajt momentom ukončenia služby postavenie orgánu činného v trestnom konaní?

pplk. Mgr. Peter Brndiar, riaditeľ expozitúry západ, PZJ, ÚBOK  P PZ, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Stráca policajt momentom ukončenia služby postavenie orgánu činného v trestnom konaní alebo je policajt policajtom 24 hodín denne?

Príklad z praxe:

Policajt, poverený príslušník, počas cesty domov z práce, teda v čase mimo služby, spozoroval na železničnej stanici osobu, ktorá v ruke držala a chystala si aplikovať látku, u ktorej vzniklo podozrenie, že ide o drogu. K osobe policajt pristúpil, preukázal sa služobným preukazom a osobu vyzval na predloženie a vydanie veci podľa §89a ods.1 Trestného poriadku. Osoba vec vydala. Tým bolo začaté trestne stíhanie. Keďže vedel, že chemická analýza látky potrvá dlhší čas a nebol zistený žiaden z dôvodov väzby, podozrivú osobu nezadržiaval, ani neobmedzoval na osobnej slobode. Prokurátorka Okresnej prokuratúry označila takýto postup policajta za nezákonný s odôvodnením, že policajt môže konať podľa Trestného poriadku iba v čase služby. Trestné stíhanie bolo zastavené. Neskôr výsledky chemickej analýzy preukázali, že zaistená látka bola skutočne droga.

Z uvedeného vyplýva nasledovná otázka:

Stráca policajt momentom ukončenia služby v daný deň postavenie orgánu činného v trestnom konaní a všetky oprávnenia podľa Trestného poriadku až do času, kedy opäť nastúpi na výkon štátnej služby?

Redakcia webu právne listy požiadala o rozbor uvedenej problematiky pplk. Mgr. Petra Brndiara, ktorý je uvedený nižšie.

V slovenskom právnom poriadku platí zásada, že „policajt je policajtom 24 hodín denne“. Táto zásada síce nie je výslovne formulovaná, avšak implicitne vyplýva z viacerých zákonných ustanovení a v praxi sa aplikuje aj prostredníctvom judikatúry a interných predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Napríklad:

Podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 41/2022 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „N MV SR č. 41/2022“) policajt vyjadruje a prejavuje svoje občianske postoje a názory na verejnosti, vrátane ich publikovania na sociálnych sieťach a internetových fórach, so zreteľom na morálny obsah a zásady etického správania stanovené týmto etickým kódexom.

Podľa čl. 4 ods. 1 N MV SR č. 41/2022 policajt nezneužíva svoju príslušnosť k Policajnému zboru, svoje služobné zaradenie a prístup k informáciám na získanie osobných výhod alebo výhod pre iné právnické osoby a fyzické osoby.

Podľa čl. 4 ods. 2 N MV SR č. 41/2022 policajt dbá na to, aby informácie, ktoré získal v súvislosti s vykonávaním služobnej činnosti využíval len na plnenie služobných úloh, neoboznamoval s nimi nepovolané osoby ani verejnosť a neznižoval tak svoju dôveryhodnosť a autoritu Policajného zboru.

Podľa čl. 7 ods. 2 N MV SR č. 41/2022 policajt sa stýka s osobami, o ktorých by vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery, alebo svoje služobné zaradenie vedieť mal alebo mohol, že sú osobami spojenými s páchaním trestnej činnosti len pre výkon služobnej činnosti.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2027, sp. zn. 8Sžo/279/2015: „Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona). Z obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., vyplýva, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Služobná prísaha nie je prísľubom limitovaným na čas výkonu služby. Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v Policajnom zbore. Príslušník, ktorý tieto vlastnosti nemá a mimo služby sa prejavuje v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť Policajného zboru.

Z dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. vyplýva, že na vykonanie služobného zákroku je povinný nielen policajt v službe v týždni alebo nad rámec služby v týždni v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ale aj policajt, ktorý je mimo služby.

Podmienky, resp. dôvody vykonania služobného zákroku policajtom mimo služby sú konštruované podstatne prísnejšie ako v prípade vykonania služobného zákroku policajtom v službe. Výkon a realizáciu služobných zákrokov možno jednoznačne očakávať primárne od policajta v službe.

Nie je však možné vylúčiť ani potrebu vykonať služobný zákrok policajtom mimo služby, teda v čase, kedy službu podľa § 64 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nevykonáva (Tittlová, Marcela – Medelský, Jozef: Zákon o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Komentár. Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2024, s. 97).

Policajt mimo služby má taktiež v zmysle tohto ustanovenia určenú (stanovenú) povinnosť vykonať služobný zákrok, no iba vo vymedzených prípadoch. Ide o prípady, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. Takýmto spôsobom je povinný policajt aj mimo služby postupovať s cieľom ochrany života, zdravia alebo majetku, ak sú tieto garantované práva bezprostredne ohrozené. Ich ohrozenie však musí byť bezprostredné. Ide o stav, ktorý hrozí poruchou tohto chráneného záujmu, a teda je možné predpokladať, že ihneď v nasledujúcom okamihu dôjde k poruche na týchto chránených záujmoch. Nemôže ísť o hrozbu smerom do budúcna, keď ešte nebezpečenstvo nehrozí, ale hrozba vznikne až v budúcnosti. A rovnako tak nemôže ísť o ohrozenie, ktoré už pominulo a spravidla už nastal poruchový stav. S cieľom odvrátenia takto bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva je aj policajt mimo služby povinný vykonať služobný zákrok.

Nakoľko mi nie sú známe všetky okolnosti posudzovaného prípadu, vychádzajúc z predpokladu, že zasahujúci policajt spozoroval osobu, ktorá držala v ruke drogu a chcela si ju aplikovať, bol v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. dokonca povinný vykonať služobný zákrok. Primárnym objektom trestného činu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky je záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie s nebezpečnými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť život alebo zdravie človeka (prípadne i životné prostredie) alebo uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne asociálne, ba dokonca v rozpore s Trestným zákonom, napr. po nadrogovaní sa následná násilná kriminalita alebo majetková kriminalita, keď narkoman túži po ďalšej dávke a nemá na ňu peniaze (k tomu Burda, E. Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona. Šamorín: Heuréka, 2006, s. 181).

Služobným zákrokom je zákonom presne vymedzená činnosť, ktorá sa vykonáva v medziach zákona, pričom policajt pri jej výkone bezprostredne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd dotknutých osôb. Realizácia služobného zákroku v medziach v súlade s ustanoveniami zákona o PZ je jednou zo základných povinností policajta a súčasne možno povedať, že ide o podstatnú časť činnosti policajta. K základným oprávneniam a povinnostiam príslušníka polície patrí realizácia služobných zákrokov, pri ktorých prirodzene dochádza k stretom so základnými právami a oprávneniami dotknutých osôb. Ak dochádza k ohrozovaniu alebo priamo poškodzovaniu chránených záujmov, policajt má povinnosť v službe, ako aj mimo služby zasiahnuť s cieľom zabezpečiť ochranu týchto záujmov a s týmto cieľom realizovať služobný zákrok. Tento musí byť vždy realizovaný v súlade so zákonom a celou hierarchiou právnych predpisov tvoriacich systém pozitívneho práva v Slovenskej republike. Dominantnou požiadavkou na realizáciu služobných zákrokov, je ich zákonnosť, keďže prostredníctvom nich sú nielenže chránené práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb, ale súčasne do práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb sa prostredníctvom nich zasahuje (Tittlová, Marcela – Medelský, Jozef: Zákon o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Komentár. Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2024, s. 98).

Za účelom zodpovedania otázky, či mohol zasahujúci policajt vykonať úkony podľa Trestného poriadku (úkon vydania veci) podporne poukazujem na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.05.2021, sp. zn. 4Tdo/43/2020, ktoré sa zaoberalo posudzovaním skutkovo blízkeho prípadu.

„Podľa § 2 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 1, ods. 3 policajného zákona policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania; služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. V prejednávanej veci, policajti vidiac, že obvinený manipuluje so zelenou sušinou, pojali podozrenie, že manipuluje s omamnou látkou, teda pojali podozrenie, že sa dopúšťa trestného činu. Za takejto situácie potom boli s ohľadom na vyššie citované ustanovenia policajného zákona povinní zasiahnuť, teda vykonať služobný zákrok, použiť oprávnenia plynúce z policajného zákona a keďže išlo o podozrenie zo spáchania trestného činu aj úkony podľa Trestného poriadku. Z nijakého ustanovenia policajného zákona, Trestného poriadku ale ani logiky veci neplynie, že by zasahujúci policajti, ktorí pojali podozrenie, že sa určitá osoba dopúšťa trestného činu, po zistení jej totožnosti, stratili oprávnenie ďalej postupovať, či už podľa policajného zákona alebo Trestného poriadku a na ďalší takýto postup potrebovali ešte nejaké ďalšie podozrenie, že sa tá istá osoba trestného činu dopúšťa. Vzhľadom na to, že zasahujúci policajti nedisponovali podozrením o spáchaní, či páchaní dotknutého trestného činu v dostatočnom časovom predstihu, ale potreba služobného zákroku bola vyvolaná okamžitým náhle vzniknutým podozrením zo spáchania trestnej činnosti (primerane v tomto smere rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 47/2013), nebol v rozpore so zákonom ani postup policajtov, ktorí sa v podozrení o manipulácii s omamnými látkami utvrdili požadovaním informácie podľa § 17a zákona o policajnom zbore, nejde pritom o informácie získané operatívno-pátracou činnosťou, ktorou podľa § 38a ods. 1 uvedeného zákona je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí s tým, že prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona podľa § 39 ods. 1 rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci.“

Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie postupov (úkonov) podľa Trestného poriadku zo strany policajta je však zákonné kompetenčné zmocnenie na takúto činnosť.

Postup ustanovenia, vymenovania či určenia policajta do funkcie zahŕňa zákon č. 73/1998 Z. z.

Trestný poriadok nerieši konkrétne služobné zaradenia (konkrétny útvar) policajta ako orgánu činného v trestnom konaní. Oprávnenie policajta konať podľa Trestného poriadku je viazané spravidla na nasledovné podmienky:

a) príslušnosť osoby k určitému subjektu, napr. Policajný zbor, finančná správa, vojenská polícia,

b) určenie určitej osoby napr. príslušníka Policajného zboru za vyšetrovateľa Policajného zboru [§ 10 ods. 7 písm. a) TP], vyšetrovateľa Policajného zboru zaradeného na Úrade inšpekčnej služby [§ 10 ods. 7 písm. b) TP], povereného príslušníka Policajného zboru [§ 10 ods. 7 písm. d) TP] alebo policajta (§ 10 ods. 9 TP).

Podľa § 10 ods. 9 Trestného poriadku policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v odseku 7 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.

Podľa tohto ustanovenia (v porovnaní s § 10 ods. 7) majú užšie právomoci ostatní príslušníci Policajného zboru, ktorí nemajú postavenia vyšetrovateľa Policajného zboru, vyšetrovateľa Policajného zboru zaradeného na Úrade inšpekčnej služby alebo povereného príslušníka Policajného zboru, pričom nie sú oprávnení vykonávať samostatne vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.

Úlohou príslušníka Policajného zboru podľa tohto ustanovenia, ktorým môže byť policajt služby kriminálnej polície, služby finančnej polície, služby poriadkovej polície, služby dopravnej polície, služby železničnej polície, služby hraničnej a cudzineckej polície alebo inšpekčnej služby, je v postavení policajta vykonať úkony, vydávať príkazy a iné rozhodnutia len v rozsahu, v akom mu to ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 272/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (ďalej len „vyhláška č. 272/2022 Z. z.“).

Podľa § 1 vyhlášky č. 272/2022 Z. z. príslušník Policajného zboru zaradený v službe kriminálnej polície, službe finančnej polície, službe poriadkovej polície, službe dopravnej polície, službe železničnej polície, službe hraničnej a cudzineckej polície alebo v inšpekčnej službe je oprávnený:

a) požiadať o poskytnutie súčinnosti osoby podľa § 3 ods. 1 Trestného poriadku,

b) pribrať do konania tlmočníka podľa § 28 ods. 1 Trestného poriadku,

c) pribrať do konania prekladateľa podľa § 28 ods. 4 Trestného poriadku,

d) zaistiť vec na účely dokazovania podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku,

e) prevziať zaistenú vec podľa § 92 Trestného poriadku,

f) vrátiť vec podľa § 97 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku,

g) predať vec alebo odovzdať vec na predaj podľa § 97 ods. 3 Trestného poriadku,

h) vydať vec podľa § 98 ods. 2 Trestného poriadku,

i) zničiť vec podľa § 98 ods. 3 Trestného poriadku,

j) predvolať svedka podľa § 127 Trestného poriadku alebo požiadať o jeho predvedenie podľa 128 Trestného poriadku,

k) vyžiadať odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie podľa § 141 ods. 1 Trestného poriadku,

l) vykonať obhliadku podľa § 154 ods. 1 Trestného poriadku,

m) vykonať prehliadku tela podľa § 155 ods. 1 Trestného poriadku,

n) vykonať odber biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity osoby podľa § 155 ods. 2 Trestného poriadku,

o) vykonať úkony na zistenie totožnosti osoby podľa § 155 ods. 5 Trestného poriadku,

p) vydať uznesenie o oprave uznesenia podľa § 174 ods. 1 v spojení s § 180 Trestného poriadku,

q) prijať trestné oznámenie podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku,

r) vykonať výsluch osoby podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku,

s) vydať uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku, ak vykonal úkon podľa písmena d) alebo písmena l),

t) vyhľadať a zabezpečiť dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní podľa § 203 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Záver:

Na základe vyššie uvedeného právneho rozboru zastávam v nadväznosti na Vašu otázku názor, že policajt momentom ukončenia služby v daný deň nestráca postavenie orgánu činného v trestnom konaní a z toho plynúce oprávnenia podľa Trestného poriadku až do času, kedy opäť nastúpi na výkon štátnej služby.

Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. dokonca ukladá policajtovi povinnosť vykonať služobný zákrok aj v čase mimo služby (výnimky sú stanovené v § 10), ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok.

Od povinností policajta je však nutné odlišovať jeho oprávnenia, ktoré sú zahrnuté v druhom oddiele tretej hlavy zákona č. 171/1993 Z. z.

Je len veľmi ťažké si predstaviť, že by policajt v čase mimo služby nemohol vykonať služobný zákrok v prípade zásahu do osobnej slobody či ľudskej dôstojnosti (napr. ak by zbadal, že páchateľ bez zjavných dôvodov obmedzuje na ulici v slobodnom pohybe staršiu osobu), keď ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. mu ukladá povinnosť vykonať služobný zákrok len v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku.

Zákon č. 171/1993 Z. z. ani Trestný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezakazujú policajtovi vykonať služobný zákrok či vykonávať procesné úkony i po ukončení služby.

Je potrebné si uvedomiť, že prítomnosť niektorého z konkrétnych dôvodov alebo aj viacerých z nich pre nevykonanie služobného zákroku súčasne spôsobuje, že policajt nemá povinnosť vykonať služobný zákrok, to znamená, že za prípadné nevykonanie nie je možné vo vzťahu k nemu vyvodzovať zodpovednosť. Ak by však aj napriek existencii niektorého z týchto dôvodov chcel policajt vykonať služobný zákrok, môže ho vykonať. Vykonanie služobného zákroku však v týchto prípadoch nie je povinné, a teda za jeho nevykonanie nie je možné vyvodzovať vo vzťahu k policajtovi primeranú zodpovednosť (Tittlová, Marcela – Medelský, Jozef: Zákon o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Komentár. Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2024, s. 103).

Vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní (vyšetrovateľ/poverený príslušník Policajného zboru) je možné ako príklad uviesť situácie, kedy pri neočakávanom nápade trestnej činnosti (napr. vraždy) zostávajú na pracovisku i po skončení pracovnej doby viacerí vyšetrovatelia (realizujúci výsluchy, obhliadku miesta činu, prehliadku a pitvu mŕtvoly a pod), vrátane vyšetrovateľa, ktorí mal naplánovanú výjazdovú službu, ktorí vykonávajú procesné (vyšetrovacie) úkony do neskorých nočných hodín. Nadčasové hodiny sú zo strany nadriadených vyhodnocované a schvaľované až ex post po predložení spracovaných príkazov na vykonanie služby nad základný čas služby v týždni.

Trestný poriadok dokonca v ustanovení § 55 ods. 2 pripúšťa možnosť vykonávania úkonov trestného konania i mimo úradných miestností a úradného času.

Podľa § 55 ods. 2 Trestného poriadku úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod. a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.

Komentárová literatúra k 55 ods. 2 Trestného poriadku uvádza, že neodkladné a neopakovateľné úkony (§ 10 ods. 17 a 18 TP) treba vykonať čo najskôr bez ohľadu na miesto ich výkonu (napríklad obhliadka miesta činu) a úradné hodiny. Tieto úkony však majú mimoriadny charakter (Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1 – 195. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 302 – 305).

O tom aké oprávnenia (inštitúty) policajt využije, závisí od jeho subjektívneho posúdenia konkrétnej situácie a aktuálnych objektívnych skutkových okolností. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.01.2012, sp. zn. 3Tdo/52/2011, v tejto súvislosti judikoval, že „Zákon o Policajnom zbore síce v ustanovení § 23 ods. 2 písm. b/ dáva policajtovi oprávnenie vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po omamných a psychotropných látkach, avšak zákon presne nedefinuje, kedy a za akých okolností môže policajt takúto prehliadku vykonať v zmysle zákona o Policajnom zbore a kedy podľa Trestného poriadku. Je zrejmé, že Trestný poriadok svojou úpravou poskytuje väčšiu garanciu ochrany základných práv a slobôd než zákon o Policajnom zbore, a preto v prípade, že ide o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. podľa § 171 alebo § 172 Tr. zák., pozn. účinného v čase spáchania skutku) musí policajt pri prehliadke dopravného prostriedku postupovať podľa ustanovenia § 101 Tr. por.“

Zákonnosť služobného zákroku či zabezpečenia dôkazu preto v danom prípade nie je možné vyhodnocovať vo vzťahu k časovému rámcu, v ktorom bol vykonaný, ale je potrebné ho posudzovať od statusového postavenia policajta ako verejnoprávneho subjektu, ktorý nepretržite (i v čase osobného voľna) plní základné úlohy Policajného zboru vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.

Veľmi dôležitou úlohou, ktorá sa zveruje Policajnému zboru Slovenskej republiky, je odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Celkovo boj s trestnou činnosťou je možné zaradiť k najdôležitejším a najvýznamnejším úlohám Policajného zboru. Je to najmä odhaľovanie trestných činov, zisťovanie ich páchateľov, vyšetrovanie trestných činov. Podstatou odhaľovania je získavanie a následná dôsledná práca s takto získanými prvotnými informáciami, ich analyzovanie a v konečnom dôsledku ich vyhodnotenie, ktoré napovedá o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom. Na odhaľovaní trestnej činnosti sa podieľajú síce všetky služby Policajného zboru, ale primárne služba kriminálnej polície a služba finančnej polície. Z hľadiska závažnosti ide o všetky druhy trestných činov, teda tak prečiny, ako aj zločiny a v konečnom dôsledku aj obzvlášť závažné zločiny. K nim je možné zaradiť celé spektrum trestných činov od tých, ktoré smerujú proti životu, zdraviu, osobnej slobode, ľudskej dôstojnosti, rodine a mládeži, majetku, voči hospodárskym záujmom štátu, všeobecne nebezpečné trestné činy, tie, ktoré smerujú voči životnému prostrediu, republike, voči poriadku vo veciach verejných, voči iným právam a slobodám, voči riadnemu výkonu brannej povinnosti, vojenskej služby, trestné činy páchané v čase vojny a v konečnom dôsledku aj trestné činy proti mieru a ľudskosti tak, ako sú zaradené v jednotlivých hlavách osobitnej časti Trestného zákona.

Ak sa teda poverený príslušník Policajného zboru rozhodol zakročiť proti osobe podozrivej z páchania drogového trestného činu a vyzvať ju na vydanie veci podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku i v čase po ukončení služby, neprekročil tým podľa môjho názoru rozsah svojich kompetencií. Obdobne by podľa môjho názoru mohli tento postup uplatniť i príslušníci policajných služieb zahrnutí vo vyhláške č. 272/2022 Z. z.

Podstatné je však zdôrazniť, že policajt je povinný dbať na dodržiavanie zásady primeranosti a zákonnosti pri realizácii služobných zákrokov. Zákonnosť v tomto prípade znamená dodržiavanie zákonných, resp. aj iných právnych predpisov, ktoré definujú realizáciu služobných zákrokov a s tým spojených donucovacích prostriedkov, ktorých výkon je v určitých prípadoch nevyhnutný. Primeranosť znamená, že služobný zákrok a donucovací prostriedok musia byť priamo úmerné protiprávnemu konaniu zo strany osoby, ktorá priamo ohrozuje alebo porušuje zákonom chránený záujem.

V neposlednom rade dávam do pozornosti ešte i ustanovenie § 85 ods. 2 Trestného poriadku (tzv. občianske zadržanie), ktoré umožňuje obmedziť podozrivú osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom kýmkoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, po čom musí takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.

Ak zákonodarca zveril možnosť postupu podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku i bežnému občanovi, t. j. v akomkoľvek čase zaistiť podozrivú osobu na účely uvedené v predmetnom ustanovení (i zabezpečenie dôkazov), bolo by protizmyselné, aby oprávneniami podľa Trestného poriadku nemohol disponovať orgán činný v trestnom konaní v čase po ukončení služby. Ako už bolo uvedené vyššie, v súvislosti s posudzovaným prípadom však určite nepôjde o plnohodnotnú procesnú kompetenciu, ale výlučne len o úkony smerujúce k zabezpečeniu základného účelu, ktorým je ochrana právom chráneného záujmu.

Za zrejme najadekvátnejší postup by bolo možné považovať ten, ak by poverený príslušník Policajného zboru osobu s drogou obmedzil na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku a následne ju odovzdal privolanej policajnej hliadke, ktorá by s ňou následne vykonávala ďalšie úkony. Z usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2020, sp. zn. IV/1 Spr 27/18/1000-9, k aplikácii ustanovení § 85 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku spravidla môže aj policajt. Takýto postup sa aplikuje v prípade, ak policajt nie je v konkrétnom prípade vo výkone služby, napr. z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, osobného voľna alebo z dôvodu práceneschopnosti.

Obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je zaisťovacím úkonom, ktorým sa začína trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

Otázkou však zostáva akým inštitútom mohol poverený príslušník Policajného zboru zaistiť od podozrivej osoby spozorovanú drogu, nakoľko tento spôsob ustanovenie § 85 ods. 2 Trestného poriadku (ani žiadne iné) na účely zabezpečenia dôkazu nešpecifikuje. Domnievam sa, že poverený príslušník Policajného zboru neprekročil svoju právomoc, ak uplatnil postup podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku, keďže ako policajt použil najmenej invazívny a proporcionálne najvyváženejší prostriedok na zabezpečenie veci, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, pričom zápisnične môže byť tento úkon zaznamenaný aj ex post. Ak by poverený príslušník PZ čakal do príchodu medzičasom privolanej policajnej hliadky, osoba, v ktorej dispozícii bola spozorovaná droga, by ju mohla napríklad roztrúsiť či prehltnúť, čím by zničila doličný dôkaz, resp. ohrozila vlastný život či zdravie.

Problematickým sa môže javiť nadväzný, do úvahy prichádzajúci postup podľa § 199 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého sa trestné stíhanie začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal nepríslušný policajt, ak nebolo možné dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.

Situácia, kedy by sa poverený príslušník Policajného zboru musel v čase osobného voľna dostaviť na pracovisko a spracovať uznesenie o začatí trestného stíhania, by spôsobovala nepochybne veľa komplikácií, nehovoriac o tom, ak by tento procesný úkon musel vykonať policajt, do ktorého náplne služobnej činnosti realizácia procesných úkonov nespadá (napr. príslušník kriminálnej polície).

Ústavný súd Slovenskej republiky však vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti už mnohokrát judikoval (napr. ÚS SR č. III. ÚS 341/2007-38), že v prípade výkladu zákonných ustanovení nie je možné vychádzať len striktne z jazykového (gramatického) hľadiska, teda doslovného znenia. Od doslovného znenia právneho textu je možné sa odchýliť v takom závažnom dôvode, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

Na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky reflektuje i odborná komentárová literatúra, ktorá uvádza, že povaha neodkladných, neopakovateľných a zaisťovacích úkonov si často vyžaduje rýchle konanie policajných zložiek, čím môže nastať situácia, že úkon vykoná policajt, ktorý nie je príslušný. Informácie získané z takto uskutočneného úkonu sú však validné a možno ich v neskoršom konaní použiť ako dôkaz. Zmyslom tohto ustanovenia je zabrániť nebezpečenstvu omeškania a prieťahov pri vykonávaní daných úkonov. Nepríslušný policajt vykoná úkon, vydá delaratórne uznesenie o začatí trestného stíhania a najneskôr do troch dní od vykonania úkonu odovzdá vec miestne a vecne príslušnému policajtovi.

Prekážkou validnosti týchto úkonov nie je ani miestna, ani vecná nepríslušnosť policajta. Trestný poriadok upravuje len vecnú príslušnosť policajta, miestnu príslušnosť neupravuje. Rozpor s ustanoveniami Trestného poriadku však v uvedených prípadoch nie je dôvodom nezákonnosti úkonov – trestné stíhanie sa považuje za zákonne začaté vykonaním úkonu. Toto ustanovenie je doplnené povinnosťou každého policajta (policajta v službe i policajta mimo služby, ak sú bezprostredne ohrozené život, zdravie alebo majetok) bez ohľadu na vecnú príslušnosť vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo je podozrenie z jeho páchania podľa § 9 zákona č. 171/1993 Z. z. Vecne nepríslušný policajt je bezodkladne povinný odovzdať zadržanú osobu vecne príslušnému policajtovi, ktorý následne koná v súlade s Trestným poriadkom – vydá uznesenie o začatí trestného stíhania (Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok II. § 196 – 569. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 34 – 50).

Zhrnúc vyššie uvedené právne úvahy by na posudzovaný prípad bolo najadekvátnejšie zvoliť taký postup, že policajt v čase mimo výkonu služby pri spozorovaní osoby, ktorá má v dispozícii vec, o ktorej vzniklo podozrenie, že môže mať charakter omamnej alebo psychotropnej látky, môže túto osobu obmedziť na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku a následne ju podľa § 89a ods. 1 vyzve na vydanie veci. Následne počká do príchodu medzičasom privolanej policajnej hliadky, ktorej osobu spolu so zaistenou látkou odovzdá.

Ak podozrivá osoba vydanie veci odmietne, policajt mimo služby môže využiť (napr. v prípade, že je na takýto zákrok odborne vyškolený resp. vzhľadom na predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný) oprávnenia podľa zákona č. 171/1993 Z. z., konkrétne donucovacie prostriedky za účelom zaistenia osoby a zabráneniu jej v ďalšej dispozícii s drogou. Inštitút odňatia veci podľa § 90 Trestného poriadku spojený s predchádzajúcim súhlasom prokurátora by už bol spadal do gescie príslušného policajta, ktorému by bola zaistená osoba odovzdaná.

Privolaný vecne (resp. už i miestne) príslušný policajt (orgán činný v trestnom konaní) vykonávajúci plánovanú službu, by v prípade dobrovoľného vydania veci spracoval zápisnicu o jej vydaní, v ktorej by uviedol všetky podstatné okolnosti (časové miestne a pod.) zaistenia drogy, vrátane údajov policajta mimo služby, ktorý zaisťovací úkon vykonal a ktorý i zápisnicu ako vykonávateľ signuje svojim podpisom. Zo zápisnice však musí vyplývať, že ju spracoval orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci služobnú činnosť v rámci plánovanej služby, ktorý súčasne vyhotoví i uznesenie o začatí trestného stíhania so skutkovou vetou vychádzajúcou z údajov zápisnice o vydaní resp. odňatí veci.

 

Diskusia