Obchodovanie s drogami - pokračovací trestný čin, jeden skutok alebo viaceré skutky?

Obchodovanie s drogami – pokračovací trestný čin, jeden skutok alebo viaceré skutky?

V aplikačnej praxi je niekedy sporné, či obchodovanie s drogami (klasické dílovanie drog v priebehu určitého časového obdobia) je nutné posúdiť ako pokračovací trestný čin, respektíve ako jeden skutok (jedno súvislé konanie), prípadne ako dva alebo viaceré samostatné skutky.

Skutkovo ide teda o prípady, ktoré sa spravidla týkajú dílovania drog obžalovaným po určité časové obdobie. Skutky sú vymedzené napríklad takto (skutok sú krátený len na okolnosti, ktoré sa týkajú predmetu tohto článku):

Obžalovaný minimálne od apríla roku 2021 do svojho zadržania v máji roku 2023 predával metamfetamín a heroín konzumentom drog, pričom

1/ v období mesiacov február až november roku 2022 opakovane predal metamfetamín osobe ZX, FF ako aj JJ a to celkom minimálne 500g s obsahom účinnej látky ....

2/ v období mesiacov apríl až december roku 2021 opakovane predal metamfetamín osobe MM, LL, HH, TT a to celkom minimálne 650g s obsahom účinnej látky ....

3/ v období mesiacov apríl roku 2021 až máj roku 2023 opakovane, minimálne raz do mesiaca, predal metamfetamín osobe LC, KH, DE a UU a to celkom 3kg s obsahom účinnej látky ....

4/ v období mesiacov december roku 2021 až máj roku 2023 opakovane predal heroín osobe KK a to najmenej 90g heroínu s obsahom účinnej látky ....

Skutky následne často pokračujú ďalšími bodmi popisujúcimi obdobne protiprávne konanie obžalovaného, pričom niekedy nie sú členené na body, ale sú členené za pomoci odrážok, či odsekov, respektíve ide o jeden súvislý opis skutku bez akéhokoľvek členenia.

Takéto a im podobné skutky bývajú právne kvalifikované v niektorých trestných veciach ako pokračovací trestný čin podľa § 173 Tr. zák., kým v iných trestných veciach sú považované za jedno súvislé konanie. Pre úplnosť možno dodať, že nejde o hromadný trestný čin (aj keď sa vyznačuje početnosťou útokov - hromadnosťou), nakoľko hromadnosť nie je znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. a ani o trváci trestný čin, keďže vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu nie je podstatou dílovania drog.

Správne právne posúdenie skutkových okolností má pritom významné dôsledky pre súdne rozhodnutie v prípadoch, v ktorých sa v konaní pred súdom nepreukáže časť skutkového deja; napríklad vo vyššie uvedenom prípade by bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že skutkové okolnosti uvedené v bode 4/ sa nestali, respektíve, že ich nespáchal obžalovaný, kým pri ostatných by neboli žiadne rozumné pochybnosti o vine obžalovaného (správne právne posúdenie môže byť dôležité aj v prípravnom konaní, v ktorom by sa prokurátor rozhodoval, že pre časť skutkových okolností podá obžalobu, kým v zvyšnej časti sa skutok nepreukázal a prichádza do úvahy iný postup).

Ak by sme vychádzali z toho, že ide o pokračovací trestný čin pozostávajúci z jednotlivých čiastkových útokov, potom by súd musel považovať skutkové okolnosti uvedené v bode 4/ za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu a tento čiastkový útok uvedený v bode 4/ by musel oslobodiť a pri ostatných skutkových okolnostiach uvedených v bodoch 1/ až 3/ by uznal obžalovaného za vinného. Rozsudok by bol teda z časti odsudzujúci a z časti oslobodzujúci. Ak by však išlo o nesprávne právne posúdenie, teda, ak by sme nesprávne považovali vyššie uvedený skutok za pokračovací trestný čin, pretože by išlo len o jedno súvislé konanie, potom by z časti odsudzujúci a z časti oslobodzujúci rozsudok bol porušením zákona, nakoľko ak ide o jeden skutok (ktorý nie je možné považovať za pokračovací), potom nie je možné o jedenom skutku rozhodnúť zároveň oslobodzujúcim rozsudkom a súčasne aj odsudzujúcim rozsudkom.

Pokiaľ by sme vyššie uvedený skutok nepovažovali za pokračovací trestný čin, ale iba za jedno súvislé konanie obžalovaného, potom, v prípade skutkových okolnosti uvedených v bode 4/, by súd iba vypustil zo skutkovej vety tieto okolnosti a uznal by obžalovaného za vinného v bodoch 1/ až 3/. Rozsudok by bol iba odsudzujúci a súd by zo skutku vynechal tie skutkové okolnosti, ktoré neboli preukázané, respektíve, ktoré nie je možné pričítať obžalovanému. Ak by však bol nesprávne považovaný vyššie uvedený skutok za jedno súvislé konanie (jeden skutok), hoci by správne malo ísť o pokračovací trestný čin, potom by iba vynechanie nepreukázaných skutkových okolností bolo porušením zákona, pretože o čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu je nutné vždy formálne rozhodnúť (oslobodzujúcim alebo odsudzujúcim výrokom).

Riešenie je potrebné hľadať v tom, či je možné konanie obžalovaného reálne rozčleniť na jednoznačné čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu. Pre konanie dílera je charakteristické, že drogy predáva konzumentom síce v určitom časovom období, avšak neustále (sústavne, opakovane), teda jednotlivý nákup a predaj drog tej istej, či viacerým osobám sa prelína; takéto konanie je potrebné posúdiť ako jeden súvislý skutok (jedno súvislé konanie, ktoré sa len realizuje vo vzťahu k viacerým osobám, prípadne opakovane vo vzťahu k jednej osobe), pri ktorom nie je možné považovať každý jeden predaj (a nákup) za čiastkový útok a teda nejde o pokračovací trestný čin v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák.

V tomto smere si možno pomôcť aj judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, ktorý opakovane rozhoduje tak, že distribúciu drog jednotlivým odberateľom vo všeobecnosti nie je možné považovať za pokračovací trestný čin, teda spravidla bežný (sústavný, opakovaný) predaj drog jednotlivým konzumentom nepredstavuje čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, ktorý by mal byť vymedzený osobami konkrétnych odberateľov drog. Takéto konania tvoria z hľadiska hmotného jeden skutok. V takýchto prípadoch nie je spravidla možné jednotlivé nákupy, či iné nakladanie s drogou oddeliť časovo ani vecne vo vzťahu k jednotlivým osobám, ktoré si drogu u dílera zabezpečovali, nemožno ich preto skutkovo dôsledne ohraničiť. Odberatelia drogy získavajú v rôznych obdobiach, ktoré sa vo vzťahu k jednotlivým osobám prelínajú. V takýchto prípadoch rozčlenenie konania dílera len vo vzťahu k jednotlivým osobám, ktoré si u dílera zabezpečovali drogy, nepredstavuje naplnenie ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zák., pretože v podstate rovnaké obdobie je charakteristické tým, že si od dílera týmto spôsobom drogy zabezpečovala celá skupina konzumentov. Ide teda o rovnaké skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom trestného stíhania, teda o jedno súvislé konanie; preto napríklad nemožno stíhať dílera v jednej trestnej veci za to, že drogy vyrábal a zároveň ho stíhať v inom konaní za to, že tieto vyrobené drogy aj predával, ak sa výroba a predaj drog opakujú a časovo prelínajú v jednom období. Povaha skutku je taká, že páchateľ drogou disponuje a túto v závislosti na konkrétnej požiadavke iným osobám predáva, potom sa jeho konanie nerozpadá do časovo izolovaných úsekov; kontinuita prejavujúca sa v súvislom páchaní trestného činu dílerom má potom za následok, že celkové jeho konanie vytvára jeden skutok (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 11Tdo/19/2015 zo dňa 24.03.2015, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/801/2012 zo dňa 15.08.2012, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 6Tdo/894/2012 zo dňa 19.09.2012).

„Klasické“ dílovanie drog, ktoré trvá určitú dobu, počas ktorej díler drogy bežne predáva (a prípadne aj sám nakupuje, respektíve vyrába) a to opakovane (sústavne) v rôznych menších časových úsekoch, nepredstavuje teda pokračovací trestný čin, ale ide o jedno súvislé konanie (jeden skutok) a preto ak sa určité skutkové okolnosti za ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie nepreukážu, postačí, ak sa iba vypustia zo skutkovej vety, napríklad pri odsudzujúcom rozsudku, či predtým pri obžalobe.

V tomto smere je však nutné poukázať aj na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok. Z uvedeného vyplýva, že ak bol napríklad obvinený zadržaný a bolo mu vznesené obvinenie za dílovanie drog v období od januára 2023 do decembra roku 2023, uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené a následne bol prepustený na slobodu, kde sa naďalej dopúšťal dílovania drog (napríklad od svojho prepustenia v januári roku 2024 až do mája roku 2024), potom už je nutné toto následné konanie považovať za samostatný (ďalší) skutok, pretože konanie obvineného bolo procesne predelené na dva skutky oznámením uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému. V takomto prípade teda nejde o pokračovací trestný čin, ani o jeden skutok, ale ide o dva samostatné skutky s tým, že ak sa jeden z nich nepreukáže a druhý áno, musí súd o obidvoch rozhodnúť a to oslobodzujúcim ako aj odsudzujúcim výrokom.

V neposlednom rade je nutné uviesť, že aj pri drogových trestných činoch je možné využiť právnu kvalifikáciu pokračovacieho trestného činu, a to v prípadoch, kedy sa dá jasne rozčleniť konanie obvineného na samostatné čiastkové útoky. V praxi ide najmä o prípady, ktoré sa netýkajú „bežného“ dílerstva, ale ide o iný typ obchodovania s drogami (napríklad obvinený sa venuje výrobe drog, pričom drogy predáva len v určitých časových cykloch vo veľkom množstve a spravidla nie konečným konzumentom; teda nevenuje sa bežnému predaju drog – napríklad v januári predá kilo heroínu, následne v máji opätovne a potom v decembri). Podobne ako pokračovací trestný čin je možné v niektorých prípadoch posúdiť konanie tzv. kuriéra, ktorý je opakovane používaný na prevoz drogy z bodu A do bodu B (a urobí takú cestu napríklad v januári, júni a v novembri toho istého roku).

Namiesto záveru možno doplniť, že podobný problém s kvalifikovaním konania obvineného buď ako pokračovací trestný čin alebo ako jeden súvislý skutok je vypuklý aj pri majetkových trestných činoch, čo už je však téma nad rámec tohto príspevku. Aj v tomto smere je česká judikatúra pomerne aktívna; ohľadne trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku možno poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/903/2023 zo dňa 29.11.2023 (a stručný komentár k nemu v časopise Státní zastupitelství č. 1/2025) a ohľadne trestného činu zvýhodňovania veriteľa na R č. 57/2007.

Diskusia