Verejná ponuka v prospech obce alebo mesta za legalizáciu stavby ako úplatok

mjr. Ing. Marek TOMAN, vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky ÚBOK P PZ

     Verejná ponuka v prospech obce alebo mesta za legalizáciu stavby ako úplatok

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 2. marca 2022 pod sp. zn. 3To/9/2020 oslobodil spod obžaloby obžalovaného pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal podľa obžaloby prokurátora ÚŠP GP SR dopustiť na tom skutkovom základe, že (skrátene) dňa 23. júna 2015 v čase okolo 18:13 h v zasadacej miestnosti nachádzajúcej sa na II. poschodí budovy Miestneho úradu mestskej časti Z, ako stavebník v konaní vedenom na Stavebnom úrade o odstránení nepovolenej stavby, na zasadnutí Mestského zastupiteľstva ponúkol starostovi a poslancom mestskej časti Z nepeňažný úplatok vo forme výstavby objektu v hodnote 30.000,-€ pre mestskú časť, za to, že mestská časť dodatočne povolí stavby postavené bez stavebného povolenia.

Najvyšší súd konštatoval, že skutok, ako bol uvedený v obžalobe, nie je trestným činom. Konanie obžalovaného nenapĺňa zákonné znaky trestného činu podplácania, a to z dôvodov:

· Úplatok musí predstavovať osobnú výhodu pre konkrétnu fyzickú osobu, nie všeobecný prospech pre obec, komunitu alebo právnickú osobu. Úplatok musí vždy mať „osobný“ charakter „obohacujúci“ podplácanú osobu, ktorá získaný prospech či výhodu aj takto vníma a prijíma.

· Mestskú časť nemožno „podplatiť“, keďže nie je fyzickou osobou. Aj právnické osoby možno ovplyvniť len prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb, ktoré ju navonok zastupujú.

· Chýba subjektívna stránka, pretože obžalovaný nekonal s úmyslom niekoho podplatiť; jeho konanie bolo verejné, transparentné a neobsahovalo znaky korupčného správania.

· Išlo o verejný prísľub alebo prejav lobingu, nie o tajnú či utajenú ponuku úplatku.

· Obžalovaný vystúpil verejne s cieľom podporiť svoje záujmy legálnym spôsobom.

· Najvyšší súd považoval konanie obžalovaného nie za trestný čin, ale za legitímny prejav lobingu alebo verejného prísľubu podľa § 850 Občianskeho zákonníka. Obžalovaný verejne ponúkol prospech pre mestskú časť ako formu podpory svojho zámeru, čím sa usiloval ovplyvniť rozhodovací proces transparentným a otvoreným spôsobom.

· Verejný prísľub tohto charakteru nespĺňa definíciu úplatku v zmysle Trestného zákona, a teda nie je trestne postihnuteľný.

· Na rozdiel od korupcie, ktorá prebieha skryto a má slúžiť na osobný prospech konkrétnej osoby, v tomto prípade bola tzv. „neoprávnená výhoda“ zameraná výlučne na prospech obce a jej obyvateľov, nie na osobné obohatenie žiadneho verejného činiteľa. Najvyšší súd preto zdôraznil, že mestskú časť ako právnickú osobu nemožno podplatiť, keďže úplatok musí smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe, ktorá by z neho mala osobný prospech.

· Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o oslobodení obžalovaného, pričom upresnil, že skutok sa síce stal, avšak nenapĺňa zákonné znaky trestného činu podplácania – chýba mu objektívna aj subjektívna stránka.

***

Vyšetrovateľ PZ chce s vyššie uvedenými závermi najvyššieho súdu polemizovať nasledovne:

Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 sa trestného činu podplácania dopustí ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Trestný čin podplácania podľa § 333 Trestného zákona postihuje korupčné konania spáchané v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Typicky ide o korupčné ovplyvňovanie úradných osôb, verejných činiteľov, štátnych zamestnancov, ale aj súkromných osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.

Objektom skutkovej podstaty trestného činu podplácania podľa § 333 Trestného zákona je ochrana spoločenského záujmu na „čistote“ verejného života prostredníctvom riadneho, nestranného a zákonného obstarania veci všeobecného záujmu.

Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, priamo alebo cez sprostredkovateľa, alternatívne poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi, priamo alebo cez sprostredkovateľa, úplatok inej osobe (pre tretiu stranu). Inými slovami objektívnu stránku naplní ten, kto sám alebo prostredníctvom iného poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inému, alebo pre iného, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Tento trestný čin môže byť spáchaný tromi spôsobmi: 1/ poskytnutím, 2/ ponúknutím alebo 3/ sľúbením úplatku.

Poskytnutím úplatku sa rozumie jeho priame odovzdanie (či už v peňažnej alebo v nepeňažnej forme), ale aj nepriame poskytnutie materiálnej či inej výhody alebo vo forme poskytnutia protislužby. Nevyžaduje sa, aby šlo výlučne o odovzdanie hotovosti. Za úplatok možno považovať akúkoľvek výhodu alebo protislužbu. K poskytnutiu úplatku dochádza, keď si ho druhá strana prevezme, alebo má vedomosť o tom, že jej, alebo inej osobe (napr. zľava na kúpeľný pobyt pre rodičov podplácaného) bola výhoda akýmkoľvek spôsobom prevedená do vlastníctva. Nezáleží pritom na tom, či bol úplatok poskytnutý pred, počas alebo po obstaraní požadovanej veci všeobecného záujmu.

Druhou formou spáchania trestného činu podplácania je ponúknutie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Nezáleží pritom na tom, či páchateľ úplatok ponúkne výslovne. Postačuje akékoľvek konanie či prejav, z ktorých je zrejmé, že úplatok ponúka. Ponúknuť úplatok znamená výslovne alebo konkludentným spôsobom prejaviť vôľu a ochotu poskytnúť neoprávnenú výhodu preto, aby bolo vyhovené požiadavke páchateľa. Ponuka môže byť sformulovaná tak, že úplatok má dostať priamo ovplyvňovaná osoba alebo s jeho súhlasom iná osoba (napr. obec, politická strana a pod.). Úplatkom môže byť aj „dar“, keďže rozhodujúci nie je formálny názov plnenia, ale jeho skutočný charakter vo vzťahu k sledovanému účelu. Trestnosť ponuky úplatku nezávisí od toho, či bol úplatok nakoniec aj poskytnutý. Za dokonaný trestný čin sa považuje už samotné ponúknutie úplatku s cieľom ovplyvniť obstaranie veci všeobecného záujmu. Pre naplnenie skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či protistrana takúto ponuku prijme alebo či ju odmietne. Trestný čin je dokonaný už samotným ponúknutím úplatku bez ohľadu na odozvu, ktorú táto ponuka vyvolá, teda či vyvolá záujem alebo bude úplatok odmietnutý. Ponuka musí však byť mienená skutočne a vážne, a preto je vždy potrebné skúmať motív, resp. pohnútku páchateľa.

Treťou formou je sľúbenie úplatku, ktoré by sa mohlo javiť ako prípravná fáza korupčného konania, slovenská právna úprava ho však považuje za dokonaný trestný čin. Znak „sľúbiť úplatok“ predstavuje záväzok poskytnúť úplatok neskôr, ak osoba, voči ktorej je sľub učinený, vyhovie požiadavke podplácajúceho. Ide o také konanie, pri ktorom páchateľ vyvolá u inej osoby dojem, že niekedy v budúcnosti jej skutočne úplatok poskytne, ak splní požadované podmienky. To, či naozaj v budúcnosti dôjde k odovzdaniu úplatku alebo nie, je pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za sľúbenie úplatku irelevantné. Trestný čin je dokonaný momentom sľubu úplatku (do budúcna), bez ohľadu na jeho budúcu realizáciu. Pre trestnosť činu sa nevyžaduje, aby bol sľub aj splnený, ani aby sľub druhá strana prijala. Pre trestnosť činu postačuje, že bola prejavená vôľa, sľub bol dostatočne zrozumiteľný, jasný a adresný. K realizácii sľubu má dôjsť až po splnení nejakej páchateľovej podmienky alebo viacerých podmienok a vždy smeruje do budúcnosti. Na trestnosť páchateľa nemá vplyv, ak si páchateľ svoj úmysel neskôr rozmyslí a sľub poskytnúť úplatok nesplní, alebo ak druhá strana úplatok odmietne. Rozhodujúci je úmysel ovplyvniť obstarávanie veci všeobecného záujmu.

Sľub úplatku a ponúknutie úplatku sú mierne odlišné úkony páchateľa, hoci čiastočne sa môžu prekrývať.

„Sľub“ sa vzťahuje na situácie, keď sa páchateľ zaviaže poskytnúť úplatok neskôr v budúcnosti, a to po splnení stanovenej podmienky alebo podmienok. Sľub smeruje do budúcna a je menej konkrétny ako ponuka.

„Ponuka“ úplatkusa zasa vzťahuje na situácie, keď osoba ponúkajúca úplatok naznačí, že je pripravená poskytnúť úplatok kedykoľvek, t. j. aj okamžite po akceptovaní ponuky alebo v budúcnosti pred alebo po obstaraní požadovanej záležitosti.

Vyšetrovateľ PZ konštatuje, že v danom prípade išlo o ponuku úplatku a nie o menej určitý sľub.

Vecou všeobecného záujmu sa podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Obstarávaním veci všeobecného záujmu sa rozumie každá činnosť spojená s plnením spoločensky významných úloh, ktorých plnenie je v záujme celej spoločnosti alebo väčšej skupiny osôb. Ide najmä o rozhodovaciu a výkonnú činnosť funkcionárov a zamestnancov štátnej moci a verejnej správy, ako sú napríklad členovia vlády, starostovia obcí, poslanci, colníci, zamestnanci daňových a okresných úradov, lekári pri výkone povolania, učitelia, sudcovia, prokurátori, príslušníci Policajného zboru. Za obstarávanie veci všeobecného záujmu sa považuje aj výkon pracovných a funkčných povinností zamestnancov verejných inštitúcií a samosprávnych orgánov. Týka sa aj pracovníkov neštátnych organizácií (napr. Slovenský futbalový zväz), ak vykonávajú spoločensky významné úlohy, a to aj v prípadoch, keď nejde o výkon právomoci verejného činiteľa.

Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutné preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi úplatkom a činnosťou, ktorá patrí do rámca obstarávania veci všeobecného záujmu. Súvislosť s obstarávaním veci všeobecného záujmu je daná vždy vtedy, keď páchateľ bez právneho dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi materiálnu výhodu alebo inú protislužbu (úplatok) za predchádzajúce, prebiehajúce alebo nadchádzajúce konanie súvisiace s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Takéto obstarávanie totiž nie je spojené so vznikom akéhokoľvek nároku na plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy (úplatok) mimo právneho režimu odmeňovania.

Vyšetrovateľ PZ konštatuje, že konanie obžalovaného posudzuje ako snahu ovplyvniť rozhodovanie starostu, a to prostredníctvom ponuky úplatku maskovaného ako „dar“ pre mestskú časť. V tejto súvislosti možno uviesť, že v aplikačnej praxi je časté, že páchatelia sa snažia úplatok kamuflovať rôznymi spôsobmi, ako napr. poskytnutím oficiálneho sponzorského daru, formou úhrady fiktívnych nákladov, províziou z dojednaného obchodu, umelým navýšením ceny za právne služby, ktoré obsahuje „vatu“ navyše a podobne. Cieľom takéhoto konania je, aby sa rôzne formy korupčného plnenia javili navonok zdanlivo legálne, hoci takúto povahu v skutočnosti nemajú. Rozhodujúci kritériom pri právnom posúdení plnenia ako úplatku nie je jeho formálny názov, ale jeho reálny obsah a účel, ku ktorému smeruje.

Úplatkom sa rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok (§ 131 ods. 3 Trestného zákona).

Úplatok musí kumulatívne (súčasne) spĺňať dve kvalifikačné charakteristiky:

a) ide o vec alebo iné plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, poskytnutú (sľúbenú) podplácajúcim so zištným motívom (získanie istej výhody, na ktorú by inak nemal nárok) a prijímanú podplácaným taktiež so zištným motívom obohatiť sa (prilepšiť si alebo získať niečo, čo by inak nezískal),

b) na ktorú (vec alebo iné plnenie) nie je právny nárok.

Vo všeobecnosti platí zásada, že ukazovateľom úplatku je očakávanie nejakej protislužby. Úplatok je obvykle vyčísliteľný v peniazoch a prijímateľ je v pozícii, keď môže ovplyvniť chod určitých procesov. Úplatok nemusí byť spojený len s majetkovým obohatením. Môže ním byť čokoľvek, čo slúži k uspokojeniu ľubovoľnej potreby podplácaného, napríklad benefit uprednostnenia v poradovníku na operáciu.

Subjekt skutkovej podstaty trestného činu podplácania podľa § 333 Trestného zákona je všeobecný, teda páchateľom predmetného trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba a od 01. 07. 2016 aj právnická osoba.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Páchateľ zároveň musí pritom sledovať zámer dosiahnuť poskytnutím, ponúknutím alebo sľúbením úplatku toho, aby osoba, ktorá obstaráva vec všeobecného záujmu, vyhovela jeho požiadavke.

Vyšetrovateľ PZ konštatuje, že v súvislosti s verejnou ponukou úplatku v prospech obce alebo mestskej časti existujú rôzne právne názory na to, či takéto ponuky plnenia možno považovať za úplatok. Objavujú sa aj také oportunistické právne výklady, podľa ktorých dar alebo iná forma plnenia v prospech obce, mestskej časti, politickej strany a pod. predstavuje len prejav neškodného lobingu, a nie úplatok, keďže údajne nie je možné podplatiť „obec“, jej obyvateľov alebo voličov, napríklad formou tzv. 13. dôchodkov. Takéto právne názory sa však nevzťahujú na predmetný prípad. Ich aplikácia na obdobné prípady by znamenala otvorenie dverí k legalizácii korupčného správania prostredníctvom sľubov zdanlivo kolektívnych benefitov, ktoré sú v skutočnosti motivované snahou nelegálne ovplyvniť konkrétne rozhodnutie konkrétnych verejných činiteľov.

V tejto súvislosti vyšetrovateľ PZ poukazuje na článok 15 písm. a) Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC), ktorý bol ratifikovaný prezidentom Slovenskej republiky dňa 25. apríla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.), podľa ktorého sa za úplatok považuje nielen plnenie smerujúce ovplyvňovanej osobe, ale aj plnenie smerujúce v prospech tretieho subjektu, ktorým možno rozumieť aj obec alebo mestskú časť, ak je cieľom takéhoto plnenia, aby verejný činiteľ konal alebo sa zdržal konania pri výkone svojich úradných povinností.

Vyšetrovateľ PZ poukazuje aj na prípad starostu obce, ktorý v súvislosti s vydávaním stavebných povolení požadoval od stavebníkov tzv. „dar obci“, pričom používal vyjadrenia ako „je zvykom dať obci dar“ a „lepšie si zapamätám ľudí, ktorí dar obci poskytli“. Súd toto konanie starostu vyhodnotil ako pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to napriek tomu, že plnenie nesmerovalo k jeho osobnému prospechu, ale v prospech obce.[1]

Z uvedeného prípadu vyplýva, že „dar“ poskytnutý, prijatý, žiadaný, ponúkaný, sľubovaný v prospech obce môže napĺňať za určitých okolností znaky úplatku.

Taktiež z ustanovenia § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov vyplýva, že za korupčné trestné činy možno trestne stíhať právnické osoby, rovnako za trestné činy podplácania, ako aj za trestné činy prijímania úplatku. Aj z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že úplatok nemusí smerovať len fyzickej osobe, u ktorej by sa mal prejaviť ako jej osobný prospech, ale aj právnickej osobe, ak sú splnené podmienky pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe[2], t. j.:

- ak bol trestný čin spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, a to za predpokladu, že konal

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,

b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo

c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

- alternatívne ak niektorá z vyššie uvedených osôb pod písmenami a) až c) nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.

Rovnako možno poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 7 Tdo 746/2016-30 zo dňa 27. 06. 2016, podľa ktorého peniaze sľúbené mestu boli úplatkom, lebo cieľom bolo ovplyvniť rozhodovanie verejného subjektu v prospech osoby, ktorá plnenie poskytuje. V danom prípade podnikateľ sľúbil mestu „dar“ 100.000 Kč (neskôr zvýšených na 150.000 Kč), ak úradníci zabránia vydaniu povolenia na prevádzku zmrzliny jeho konkurencii. Súd v odôvodnení neakceptoval argument obhajoby, že išlo o sponzorský dar alebo lobing bez úmyslu niekoho podplatiť, keďže účelom plnenia bolo ovplyvniť úradné rozhodovanie v prospech darcu. Formálne označenie plnenia pritom nie je rozhodujúce. Rozhodujúci je skutočný účel a kontext, teda či plnenie slúži na ovplyvnenie rozhodovania vo verejnej správe.

Vyšetrovateľ PZ dodáva, že o úplatok by nešlo v prípade existencie verejného alebo oprávneného záujmu na prijatie plnenia či výhody. V tomto prípade však ponuka „daru“ nebola vo verejnom záujme, ale smerovala k dosiahnutiu legalizácie nelegálne stavby, čo nie je v prospech všeobecného (verejného) záujmu chráneného stavebným zákonom, ale slúži primárne individuálnemu záujmu obvineného. Takéto konanie preto napĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu podplácania podľa § 333 Trestného zákona.

Korupcia sa typicky prejavuje ako nepoctivosť alebo nedostatok v rozhodovacom procese, napríklad vo forme zdanlivo nelogických rozhodnutí štátnych orgánov a orgánov samosprávy. Podplácajúci sa spravidla snaží dosiahnuť, aby ten, kto rozhoduje, súhlasil s tým, že sa odchýli od stanoveného kritéria, ktorým by sa jeho rozhodovanie malo riadiť, a to výmenou za odmenu či sľub odmeny, alebo za očakávanie odmeny, pričom motívy, ktoré jeho rozhodovanie ovplyvňujú, nie sú morálne ani spravodlivé.

V prípade skutočného daru sa neočakáva žiadna protihodnota či protislužba, a preto v posudzovanom prípade nemôže ísť o „dar“ v právnom zmysle, ani o „filantropiu“. Obvinený totiž podmienil poskytnutie „daru“ legalizáciou vlastnej čiernej stavby, teda získaním neetickej a nespravodlivej protislužby, ktorá nie je vo verejnom záujme chránenom stavebným zákonom, ale len v osobnom záujme obvineného.

Nie je právne významné, či úplatok smeruje ovplyvňovanej osobe alebo s jej súhlasom inej tretej osobe alebo subjektu. To vyplýva zo znenia skutkovej podstaty trestného činu podplácania podľa § 333 Trestného zákona, ako aj z vyššie citovaného rozhodnutia o odsúdení starostu obce Marianka alebo z Dohovoru OSN proti korupcii, ktorým je Slovenská republika viazaná. Taktiež zo zaradenia korupčných trestných činov medzi trestné činy, za ktoré možno trestne stíhať právnické osoby, ak je trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby.

Z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov vyplýva, že starosta ani poslanci nemôžu uprednostniť záujem súkromnej osoby pred verejným záujmom obce a jej občanov spočívajúcom v eliminácii čiernej výstavby.

Podľa čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov verejný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a), písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie

a) využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie,

b) žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona.

Úplatok podľa vyšetrovateľa PZ nemusí smerovať len konkrétnej fyzickej osobe, a nemusí sa u nej prejaviť len ako jej „osobný prospech“. Neoprávnená výhoda, na ktorú nie je právny nárok, môže byť adresovaná aj organizácii alebo inštitúcii, ktorú daná ovplyvňovaná osoba zastupuje, jeho príbuzným, priateľom alebo organizácii či osobe, s ktorými má či mal spoločné obchodné či politické záujmy. Môže ísť aj o úplatok smerujúci mestskej časti ako právnickej osobe verejného práva ak je jeho cieľom ovplyvniť nestrannosť a objektivitu rozhodovania konkrétneho verejného činiteľa.

Je neakceptovateľné, aby rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby či ukončení konania o odstránení nepovolenej stavby, ktoré má byť založené na objektívnych a zákonných dôvodoch, bolo odôvodnené prijatím „daru“, hoc aj v prospech mestskej časti alebo obce. V právnom štáte je nemysliteľné, aby si jednotlivci „kupovali“ rozhodnutia samosprávy, polície či štátnej správy, najmä ak cieľom takéhoto konania je získať neoprávnenú výhodu, legalizáciu čiernej stavby.

Akceptácia opačného právneho názoru vedie k legitimizácii neetického správania samosprávnych orgánov a k ich neobjektívnemu rozhodovaniu pod tlakom lobistických, politických či ekonomických skupín. Takéto konanie by uprednostňovalo krátkodobé záujmy pred dlhodobými, podporovalo populizmus, oportunizmus a konformizmus rozhodovania orgánov samosprávy na základe vonkajšieho ekonomického vplyvu. Predstavitelia samosprávy sú povinní vykonávať svoju prácu nestranne a objektívne, rozhodovať na základe skutočnej podstaty veci a nie pod vplyvom „darov“, ktoré by ich zaväzovali uprednostniť určité osoby alebo organizácie pri výkone svojej funkcie.

 

Diskusia