Znásilnenie vs. sexuálne zneužívanie na deťoch

mjr. JUDr. Ing. Martin Mach, MBA, LL.M. – vyšetrovateľ PZ

Znásilnenie vs. sexuálne zneužívanie na deťoch

Cieľom príspevku je predostrieť pohľad na hranicu medzi trestným činom znásilnenia a trestným činom sexuálneho zneužívania a poukázať na ich legislatívny rámec.

Z dikcie zákona vyplýva, že trestného činu podľa § 199 Trestného zákona - Znásilnenie sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. V druhom odseku sú taxatívne uvedené podmienky na uplatnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty, okrem iného aj závažnejší spôsobom konania (§ 138 písm. d Trestného zákona - násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy) a skutok spáchaný na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. a Trestného zákona – dieťa). V § 127 ods. 1 Trestného zákona je uvedené, že dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

V tomto prípade poukazujem na nejednoznačnosť pojmov uvedených v gramatickom výklade. Trestný zákon pozná pojem dieťa (§ 127 Trestného zákona, prípadne § 139 Trestného zákona) a taktiež je aj v samostatných pomenovaniach trestných činov (napr. § 205 Trestného zákona - odloženie dieťaťa). Nie je preto na mieste analogicky vychádzať pri výklade pojmu žena z iného zákona, lebo práve trestný zákon obsahuje samostatný paragraf zvaný – osoba (§ 127 Trestného zákona).

V zmysle Smernice EU parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii vyplýva, že dieťa je každá osoba mladšia ako 18 rokov. Z biologického hľadiska saz dievčaťa stáva žena prejdením fyzických zmien počas puberty, ktoré sú signalizované prvou menštruáciou (menarché), čo je schopnosť reprodukovať potomstvo.

Je mi zrejmé, respektíve ja osobne zastávam ten názor, že pohlavia poznáme dve a to mužské a ženské, z toho dôvodu aj pojem žena môže byť chápaný širšie ako osoba ženského pohlavia od narodenia do smrti.

Trestného činu podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona – Sexuálne zneužívanie sa dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Aj v tomto prípade v druhom odseku sú vymenované priťažujúce okolnosti umožňujúce použitie vyššej trestnej sadzby ako je závažnejší spôsob konania ako aj chránená osoba (v tomto prípade však nie je myslené dieťa ako chránená osoba, nakoľko táto skutočnosť je už obsiahnutá v základnej skutkovej podstate).

Na kvalifikáciu skutku si zoberiem modelový prípad, kedy blízka osoba (bratranec, pestún, sused) vykonala súlož na osobe ženského pohlavia vo veku 6-10 rokov (jednoznačné znaky dieťaťa bez vyvinutých druhotných pohlavných znamení). Samotná obeť sa nebránila, čo však nemožno brať ako súhlas na daný akt, pričom páchateľ využil bezbrannosť obete (fyzickú alebo psychickú dispozíciu obete).

Z Rozsudku Najvyššieho súdu SSR číslo konania 2 To 49/79 (R 57/1980) vyplýva, že okolnosť, že trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. bol spáchaný na žene mladšej ako pätnásť rokov odôvodňujúca použitie vyššej trestnej sadzby (§ 241 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) je inou skutočnosťou v zmysle § 6 pím. b) Tr. zák. Preto v prípade znásilnenia, resp. pokusu znásilnenia ženy mladšej ako pätnásť rokov netreba, aby páchateľ poznal vek poškodenej, stačí, že so zreteľom na okolnosti a na svoje osobné pomery ho poznať mal a mohol. Analogicky by sa dalo povedať, že trestného činu znásilnenia je možné sa dopustiť na akejkoľvek osobe ženského pohlavia bez ohľadu na vek a skutok by bol kvalifikovaný ako zločin Znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Uvedené potvrdzuje aj odborný výklad, kde je uvedené, že z hľadiska objektívnej stránky sa v skutkovej podstate znásilnenia vyskytuje aj fakultatívny znak – predmet útoku – žena. Zákon na ženu ako hmotný predmet útoku nekladie ďalšie požiadavky na jej telesnú a duševnú vyspelosť. Z toho vyplýva, že hmotným predmetom útoku môže byť akákoľvek osoba ženského pohlavia, nezáleží na veku, fyzickej či duševnej vyspelosti.[1]

V tomto prípade je však sporné, či je možné aplikovať kvalifikovanú skutkovú podstatu v prípade, ak nie je celkom jednoznačne naplnená základná skutková podstata trestného činu. Priťažujúcou skutočnosťou je spáchanie skutku na dieťati, len je otázne, či skutok napĺňa práve základnú skutkovú podstatu, ku ktorej by bolo možné aplikovať kvalifikačný znak dieťaťa.

V praxi som sa stretol s názorom, že dané konanie je potrebné kvalifikovať ako zločin Sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (v prípade blízkej osoby - § 139 ods. 1 písm. c), respektíve podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (využitím odkázanosti a podriadenosti - § 138 písm. g).

V prípade porovnania trestných sadzieb pri kvalifikácii konania ako znásilnenie zákonodarca určil rozsah trestnej sadzby v rozmedzí 7-15 rokov, v prípade kvalifikácii konania ako sexuálne zneužívanie je daný rozsah trestu v rozmedzí 7-15 rokov, teda sa jedná o totožný rozsah.

Osobne zastávam názor, že daný prípad by sa mal zákonne kvalifikovať ako zločin Znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko je jednoznačné, že páchateľ využil bezbrannosť obete na uspokojenie svojich sexuálnych potrieb (použitie určitého násilného charakteru konania).

Na záver by som dodal, že gramatický výklad trestných činov niekedy môže spôsobiť nezrovnalosti a preto by bolo vhodné upraviť objektívnu stránku trestného činu znásilnenia, kde by sa pojem “ženu“ vymenil za pojem “osobu ženského pohlavia“.

Resume:

The author pointed out the different legal qualifications of the same act in connection with the legal interpretation of the objective side of the crimes of rape and sexual abuse.

Zoznam bibliografických odkazov

1. Trestný zákon

2. Smernica EU parlamentu a Rady 2011/92/EÚ

3. Trestné právo hmotné II.

Diskusia