Prípustnosť listinných dôkazov získaných v predprípravnom konaní

mjr. JUDr. Ing. Martin Mach, MBA, LL.M. – vyšetrovateľ PZ

Prípustnosť listinných dôkazov získaných v predprípravnom konaní

Cieľom príspevku je snaha o zjednodušenie práce policajtov a súčasne odbremenenie spolupracujúcich právnických osôb (banky, daňové úrady) pri opätovnom vybavovaní žiadostí.

Zákonodarca stanovil v § 119 ods. 3 Trestného poriadku, čo môže slúžiť ako dôkaz: Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Okrem týchto taxatívne vymenovaných dôkazov je možné pripustiť aj iné dôkazy pokiaľ spĺňajú zákonnú podmienku a to získanie podľa Trestného poriadku, prípadne podľa osobitného zákona. Jedným zo zamýšľaných osobitných zákonov je považovaný aj Zákon o Policajnom zbore číslo 171/1993 Z.z.

Predprípravné konanie nie je zákonne upravený pojem, ale je všeobecne používaný pre prípravné konanie ešte pred začatím trestného stíhania v zmysle § 199 Trestného poriadku. Je to okamih, kedy OČTK zisťujú prvotné informácie ohľadne skutku, napr. výsluchom oznamovateľa, vyžiadaním písomných podkladov (§ 196 ods. 2 Trestného poriadku) tak, aby bolo možné rozhodnúť. Vynára sa otázka, či sú dané dôkazy použiteľné aj v ďalšom konaní. Zo staršej judikatúry poukazujem na R15/1991, kde je uvedené, že pokiaľ ide o skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, vykonávali úkony tvoriace inak obsah prípravného konania bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku (aktuálne sa jedná o § 199 ods. 1 Trestného poriadku), ide o podstatnú vadu konania, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby. Výsledky konania, ktoré je touto vadou zaťažené, sú v konaní pred súdom nepoužiteľné ako dôkazy podľa piatej hlavy Trestného poriadku. Uvedenú vadu nemožno napraviť v konaní pred súdom a jej odstránenie vyžaduje, aby bola vec vrátená prokurátorovi na došetrenie. Osobne si myslím, že takýto nedostatok (podanie obžaloby bez začatia trestného stíhania) v súčasnosti neprichádza do úvahy, avšak netvrdil by som, že všetky dôkazy zabezpečené zákonne pred začatím trestného stíhania sú an block nepoužiteľné.

Čo sa týka osobných dôkazných prostriedkov, tak tieto pamäťové stopy sa opätovne zaznamenávajú prostredníctvom výsluchov osôb v ich procesnom postavení súčasne s informovaním o procesných právach a povinnostiach jednotlivých účastníkom konania. Len na okraj uvádzam, že Trestný poriadok umožňuje v zmysle § 206 ods. 2 jedným uznesením začať trestné stíhanie a súčasne vzniesť obvinenie, kde na vznesenie obvinenia sú postačujúce aj dôkazy získané pred začatím trestného stíhania (napr. trestným oznámením). V ďalšom texte by som sa však sústredil na listinné dôkazy a potrebu ich opätovného vyžiadania si aj vzhľadom na kontradiktórnosť konania. Zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že úlohou súdu je posúdiť a odôvodniť rozumnú hranicu konfrontácie a ukončenie cirkulácie procesných podaní v určitom bode.[1] Uplatnenie tohto princípumá podľa môjho názoru zmysel práve pri osobných dôkazných prostriedkoch, kde je umožnené obhajobe klásť doplňujúce otázky a ozrejmovať nezrovnalosti. V prípade listinných dôkazov však nie je možné poukazovať na nezrovnalosti, respektíve tieto sa objasňujú práve výsluchmi osôb, ktoré dané písomnosti vyhotovili, podpísali, pripravili a pod.

Zákon o Policajnom zbore (171/1993 Z.z.) umožňuje, aby pracovník kriminálnej polície podľa § 29a ods. 4 citovaného zákona pri odhaľovaní daňových únikov alebo nezákonných finančných operácií alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti (analogicky aj výnosov v zmysle Trestného zákona) a financovania terorizmu a s nimi súvisiacich trestných činov a ich páchateľov podľa § 2 ods. 1 písm. b) a c) a na účely podľa § 2 ods. 4 je policajt služby finančnej polície, policajt služby kriminálnej polície a policajt inšpekčnej služby oprávnený písomne žiadať od bánk a pobočiek zahraničných bánk správy, ktoré sa týkajú klientov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, aj keď sú predmetom bankového tajomstva. Inak povedané, na zistenie informácií, ktoré tvoria bankové tajomstvo nie je potrebný súhlas prokurátora, ako si to vyžaduje zákonodarca v § 3 ods. 5 Trestného poriadku. Som toho názoru, že pokiaľ je spis pridelený vyšetrovateľovi do trestného konania, tak aj pred začatím trestného stíhania je na prelomenie bankového tajomstva potrebný súhlas v zmysle § 3 Trestného poriadku. V praxi sa však stretávam s prípadom, kedy pracovník operatívneho oddelenia predloží podnet (realizačný návrh) na začatie trestného stíhania. Súčasťou tohto podnetu bývajú aj bankové výpisy zabezpečené a získané v zmysle zákona o Policajnom zbore. Následne vyšetrovateľ po začatí trestného stíhania tieto bankové výpisy presunie do pomocného materiálu a zároveň si vyžiada tie isté bankové výpisy z banky aj so súhlasom prokurátora. Tento procesný postup považujem za nadbytočný, ktorý neúmerne zaťažuje vyšetrovateľa, dozorového prokurátora a hlavne bankové inštitúcie, ktoré majú zdĺhavé lehoty na vybavovanie žiadostí aj z dôvodu enormného množstva týchto žiadostí. Opätovné vyžiadanie v zmysle § 3 Trestného poriadku sa používa aj ako zábezpeka, aby obhajoba nenapadla tento dôkaz ako nezákonne získaný. Osobne si myslím, že aj v prípade použitia bankových výpisov, prípadne iných písomností získaných z legálneho zdroja v zmysle zákonného ustanovenia, tak tieto písomnosti by mali byť súdom vyhodnotené ako zákonne získané bez akýchkoľvek pochybností. Obdobne aj v prípade, že Daňový úrad písomne podá oznámenie trestného činu, pričom k oznámeniu doloží aj písomnosti tvoriace daňové tajomstvo (napr. daňové priznanie), tak som toho názoru, že tieto písomnosti sú získané zákonne a môžu byť použité v celom konaní cez nutnosti ich opätovného vyžiadania. Súčasne však je potrebné preverovať aj zdroj písomnej informácie, nakoľko napr. bankový výpis predložený oznamovateľom môže byť upravený, preto je potrebné tento listinný dôkaz zabezpečiť z hodnoverného zdroja a to priamo z banky, kde sa stotožňujem s opätovným zabezpečením listinného dôkazu.

Na záver by som zhrnul, že v rámci zjednodušenia a zefektívnenia práce vyšetrovateľov by mali byť zákonne získané písomnosti pred začatím trestného stíhania podrobené analýze v rámci matici spoľahlivosti zdroja a platnosti informácie a v prípade vysokého hodnotenia (A1, A2, B1, B2) by mali byť automaticky akceptované aj v ďalšom konaní bez potreby ich opätovného získavania.

Zoznam bibliografických odkazov

1. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 83/2019 z 23. mája 2019

2. Rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR 5To 46/90 (R 15/1991)

Diskusia