Ako ďalej v dovolaní po "majetkovej" obnove

JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát

                                    Ako ďalej v dovolaní po „majetkovej“ obnove

Po prijatí nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2023 o neústavnosti § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (obligatórne ukladanie trestu prepadnutia majetku), ktorý bol v Zbierke zákonov vyhlásený pod č. 402/2023 Z. z. bolo iniciovaných mnoho konaní o návrhu na povolenie obnovy konania v prospech obvinených. Následne bola rozprúdená živá odborná debata o tom, či rušiť iba výrok o treste prepadnutia majetku, alebo celý výrok o treste, ako následne rozhodovať o treste v prípade prijatej novely Trestného zákona z augusta 2024, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia.

Na väčšinu vyššie načrtnutých otázok už dala súdna prax odpovede. Judikatórne (hoci napriek uplynutiu takmer roku od prijatia judikátov stále niet ich odôvodnenia) bolo ustálené, že sa má rušiť celý výrok o treste, teda, nie iba časť trestu vo výroku o treste prepadnutia majetku. Rovnako bolo ustálené, že čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného zákona sa má použiť aj v takom smere, že budú existovať dva rozsudky týkajúce sa jediného obvineného (Tpj 131/2024). Pôvodný rozsudok týkajúci sa výroku o vine podľa „pôvodného“ zákona a nový rozsudok prijatý v režime § 166 Trestného poriadku, ktorým sa obvinenému uloží trest už podľa „nového“ zákona.

Otázky však môže vyvolať to, ako postupovať v dovolacom konaní, ktoré bolo iniciované ešte pred podaním návrhu na povolenie obnovy konania v prospech obvineného práve titulom vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu a v ktorom dovolací súd ešte nerozhodol. Myslím že nie je sporné, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania by malo mať prednosť pred dovolacím konaním, nakoľko prejednaním návrhu na povolenie obnovy môže predmet konania dovolacieho aj odpadnúť.

Ako by však mal postupovať obvinený, ktorý má podané dovolanie a následne návrh na povolenie obnovy konania ??

Postup obvineného by mal bezpochyby vyplývať z toho, aký dôvod dovolania použil. Hoci to v zákone nie je vyslovene uvedené a v dovolaní nemusí dovolateľ uvádzať, či napáda výrok o vine, treste, alebo aj konanie, ktoré prijatiu rozhodnutia predchádzalo, aj dovolacie dôvody možno rozdeliť na také, ktoré sa týkajú:

Ø výroku o vine ( napr. nesprávne právne posúdenie skutku, závažné porušenie práva na obhajobu),

Ø výroku o treste (napr. uloženie trestu mimo trestnej sadzby),

Ø konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu ( napr. nepríslušnosť súdu, nezákonné zloženie súdu, zamietnutie odvolania odvolacím súdom bez splnenia zákonných dôvodov).

Ak teda obvinený v dovolaní tvrdil, že výrok o treste pôvodného rozsudku bol chybný z dôvodu, že uložený trest bol uložený mimo trestnej sadzby a následne bola povolená obnova konania v jeho prospech za súčasného zrušenia celého výroku o treste, odpadol predmet dovolacieho konania. Ak by však aj v rámci obnoveného konania bol uložený nový trest a ten by bol taktiež mimo trestnej sadzby, bol by obvinený povinný podať odvolanie voči novému rozsudku vyhlásenému v režime § 166 Trestného poriadku a následne sa mu otvára procesná cesta pre nové dovolanie s tým, že by mu začala plynúť nová dovolacia lehota od právoplatnosti nového rozsudku o treste. Bolo by bez právneho významu, že rozsudok v časti viny vyhlásený v pôvodnom konaní by v časti viny nadobudol právoplatnosť hoci aj pred viac ako troma rokmi.

Čo však v prípade, ak obvinený ako dovolací dôvod použil napr. v prípade zločineckých skupín dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia –tvrdiac napr., že skupina opísaná vo výroku o vine nenapĺňa definíciu zločineckej skupiny, prípadne tvrdí, že výrok o vine je založený na nezákonných dôkazoch, alebo na závažnom porušení práva na obhajobu.

Následne po návrhu na povolenie obnovy konania bude opätovne rozhodovať súd prvého stupňa výlučne k otázke výroku o treste. Je po novom rozsudku o treste obvinený povinný modifikovať svoje skôr podané dovolanie? Je obvinený povinný podať odvolanie (§372 ods. 1 Trestného poriadku ) voči výroku o treste v obnovenom konaní aj keby mu súd prvého stupňa v režime § 166 Trestného poriadku uložil pre neho akceptovateľný trest? Je povinný obvinený tak konať, aby sa náhodou, formálnou chybou nepripravil o dovolací prieskum pôvodného rozsudku v časti výroku o vine?

Podľa môjho názoru obvinený vo vyššie načrtnutej situácii, kedy dovolanie podal napr. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zločineckej skupiny, ani po povolení obnovy konania a po „novom“ rozsudku súdu prvého stupňa o treste, s ktorým by bol spokojný, odvolanie nutne podávať nemusí. Z obvineným podaného dovolania totiž jasne vyplýva, že brojí proti výroku o vine, proti ktorému v pôvodnom konaní odvolanie podal, čím splnil procesnú podmienku prieskumu pôvodného rozsudku dovolacím súdom . Nemožno tak tvrdiť, že by obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok. Vyhlásenie nového rozsudku v časti výroku o treste preto podľa môjho názoru nemá na prebiehajúce dovolacie konanie k vine žiadny význam.

Obdobne tak po vyhlásení „nového“ rozsudku v časti výroku o treste a nadobudnutí jeho právoplatnosti nemusí obvinený žiadnym spôsobom meniť petit podaného dovolania, nakoľko dovolací súd v intenciách § 386 ods. 2 Trestného poriadku, v prípade ak sa s dovolacou argumentáciou obvineného stotožní, zruší nielen dovolaním napadnutý (pôvodný rozsudok), ktorý sa týka výroku o vine, ale zruší aj ďalšie rozhodnutie - „nový rozsudok“ vyhlásený v režime § 166 Trestného poriadku týkajúci sa výroku o treste, hoci proti nemu odvolanie ani dovolanie podané nebolo a to cez prizmu uvedenej normy - zrušenia „ďalšieho rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúceho, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratilo podklad“. Dovolací súd bude vychádzať z princípu oddeliteľnosti jednotlivých výrokov. Uvedomujem si, že pod pojmom „zrušenie obsahovo nadväzujúcich rozhodnutí“ mal zákonodarca primárne na mysli napr. súhrnné tresty, niet však dôvodu, aby táto norma nebola použitá aj na túto (raritne sa vyskytujúcu) procesnú situáciu.

Keďže sme sa na tomto právnom názore zhodli viacerí kolegovia z advokátskej obce, dovolil som si túto krátku úvahu predložiť aj na tejto odbornej platforme. Verím že môj príspevok pomôže aj iným kolegom pri úvahách o ďalšom postupe v obdobnej procesnej situácii.

Diskusia