Prototyp z továrne na výrobu kajúcnikov alebo čo má hokej spoločné s vraždou

JUDr. Marián Prievozník, PhD. advokát

    Prototyp z továrne na výrobu kajúcnikov alebo čo má hokej spoločné s vraždou

Už niekoľko rokov prebiehajú v odbornej verejnosti diskusie na tému zneužívania niektorých inštitútov trestného konania a najmä tzv. kajúcnikov. Na túto tému bol na stránke Právne listy publikovaný článok JUDr. Petra Šamka s názvom „Továreň na výrobu kajúcnikov alebo priznanie obvineného ako cieľ snaženia v trestnom procese“ https://www.pravnelisty.sk/clanky/a992-tovaren-na-vyrobu-kajucnikov-alebo-priznanie-obvineneho-ako-ciel-snazenia-v-trestnom-procese,

v ktorom je popísaný základný mechanizmus fungovania továrne na výrobu kajúcnikov nasledovne:

1. Najprv sa nadkvalifikuje konanie obvineného tak, aby skutok spadal pod prísnejšiu právnu kvalifikáciu.

2. Následne sa obvinený dostane do väzby.

3. Pod vplyvom väzby obvinený začne usvedčovať z trestnej činnosti iné osoby, za čo sú mu poskytované rôzne výhody.

4. Trestné konania sú tak založené na pochybných svedectvách osôb, pri ktorých nemožno vylúčiť, že vypovedajú najmä z dôvodu, aby sa dostali z väzby na slobodu.

Sériovej výrobe spravidla predchádza výroba modelového prototypu. Nemalo by tomu byť inak ani v prípade továrne na výrobu kajúcnikov. Rád by som sa podelil o svoje skúsenosti z jedného nedávno právoplatne skončeného trestného konania, v ktorom sa podľa môjho názoru vyskytol práve takýto prototyp. V žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že by sa jednalo o prvého kajúcnika na tomto svete. Napriek tomu, že predmetná trestná vec nemala nikdy žiadny politický rozmer, vzhľadom na okolnosti považujem tento prípad „kajúcnika“ za ukážkový, hoci v skutočnosti nie je možné vylúčiť ani možnosť, že sa v skutočnosti jednalo len zvláštnu zhodu náhod. Čitateľ si môže urobiť na túto otázku vlastný názor na základe faktov:

V januári 2019 bolo klientovi vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy, ktorá sa stala ešte v roku 2001, a súčasne bol klient vzatý do väzby. Tento prípad riešila Národná protizločinecká jednotka Národnej kriminálnej agentúry. Prípad bol od začiatku poznačený značnou dôkaznou núdzou orgánov činných v trestnom konaní, ktorá sa v konečnom dôsledku prejavila aj vo výsledku trestného konania, pretože klient bol nakoniec spod obžaloby súdom právoplatne oslobodený.

V tom istom roku 2019 sa na Slovensku konali majstrovstvá sveta v hokeji. V marci 2019 príslušníci Národnej protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry zadržali v rámci akcie „Macejko“ dve osoby pre podozrenie zo zločinu podvodu súvisiaceho s predajom falošných lístkov na hokej. Článok k tomu sa dá nájsť napríklad tu:

https://www.aktuality.sk/clanok/672884/naka-chytila-falsovatelov-listkov-na-ms-v-hokeji/

Tieto osoby boli vzaté do väzby. Tým boli splnené prvé dva predpoklady výroby prototypu kajúcnika – nadkvalifikovanie skutku a väzba.

Bez toho, aby som poznal konkrétne okolnosti prípadu s tými lístkami, zastávam názor, že takáto trestná vec nespadala štandardne do rámca toho, čím by sa mala zaoberať Národná kriminálna agentúra, ktorá bola pôvodne zriadená za účelom boja s najzávažnejšou kriminalitou, a tou predaj falošných lístkov na hokej podľa mňa nie je ani nikdy nebol. Aj väzba sa mi ako nestrannému pozorovateľovi zdá v tomto prípade trochu „prehnaná“ – pochybujem že by sa v tomto prípade vôbec ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Ale mám pre to pochopenie, bolo potrebné urobiť všetko pre to, aby majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku neboli poznačené takýmito incidentmi. Účel generálnej prevencie to podľa všetkého splnilo.

Pre čo však pochopenie nemám, a v tomto prípade ani nemám postavenie nestranného pozorovateľa, keď sa jedna z osôb zadržaných za predaj falošných lístkov na hokej stala svedkom vo veci vraždy, kde som vykonával obhajobu. V júni 2019 sa odrazu v tejto trestnej veci objavil nový svedok, ktorý sa predtým v celom spise nikdy nikde nespomínal (ani v roku 2001, kedy sa vražda pôvodne bezvýsledne vyšetrovala, ani nikdy následne až do roku 2019). Tento svedok začal vo väzbe vypovedať konkrétne to, že si po 18 rokoch spomenul, že keď bol v roku 2001 cvičiť v posilňovni, tak počul dve osoby rozprávať o tom, že tú vraždu spáchal môj klient. Svedok označil aj osoby, ktoré sa o tom mali rozprávať, tieto osoby boli následne vyšetrovateľom vypočuté, a obidve existenciu takéhoto rozhovoru jednoznačne popreli.

Citované zo zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania:

Otázka: Prečo ste sa rozhodol v tejto veci vypovedať až teraz?

Odpoveď: Každý vypovedá vtedy keď je v núdzi. Vtedy som to bral na ľahkú váhu.

Myslím, že minimálne v tomto svedok vypovedal pravdu, aj keď v zostávajúcom rozsahu sa jeho výpoveď vykonaným dokazovaním nepotvrdila. Každý vypovedá vtedy keď je v núdzi. Súhlasím.

Predpokladám, že málokto si v súčasnosti spomenie na konkrétny rozhovor z posilňovne spred 18 rokov, obzvlášť ak do nej chodil pravidelne a musel pri tom počuť desiatky rôznych rozhovorov. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že postupom času sa pamäťová stopa u ľudí zhoršuje. Tiež predpokladám, že ak niekto skutočne počuje rozhovor o vražde, tak to neberie na ľahkú váhu, a nezačne tomu prikladať význam po 18 rokoch, keď ho začnú trestne stíhať v nesúvisiacej trestnej veci.

Ľudský mozog je však do značnej miery neprebádaný fenomén. Niektoré aj dávne spomienky sa proste vynoria aj po dlhom čase na základe určitého spúšťacieho mechanizmu. V tomto prípade tým spúšťacím mechanizmom malo byť to, že sa svedok dostal do väzby. Dostal sa tam vďaka práci príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí zhodou okolností práve v tom istom období trpeli dôkaznou núdzou v inom prípade. Tak si svedok spomenul. Pretože bol v núdzi, ako to sám pri výsluchu objasnil.

Samozrejme to môže byť len zvláštna zhoda okolností. Existencia takejto náhody, hoci podľa môjho názoru málo pravdepodobnej, sa nedá úplne vylúčiť. Ale snáď sa možno zhodnúť v názore, že ak by tento svedok bol naozaj prototyp z továrne na výrobu kajúcnikov, tak by to zrejme nevyzeralo inak. Nikto netvrdí, že sa skutku predaja falošných lístkov nedopustil, alebo že by jeho obvinenie a väzba boli vykonštruované. Ale už keď ho máme v tej väzbe, tak by si mohol na niečo spomenúť, napríklad na niečo, čo by sme potrebovali mať v spise. Zaujímali by ma bližšie podrobnosti toho procesu rozpamätávania, vrátane podrobností toho, ako svedok nadobudol potrebu podeliť sa o tieto svoje spomienky s vyšetrovateľom, ale tieto podrobnosti sa zrejme už nedozviem.

Tieto udalosti sa odohrali v roku 2019. Vtedy sa ešte o kajúcnikoch nepísalo a táto téma v podstate nikoho nezaujímala – zaujímavou sa stala až keď sa začala týkať politicky vplyvných osôb. To však neznamená, že sa takéto veci nediali, ako to podľa môjho názoru demonštruje tento prípad.

V priebehu roku 2025 sa odohrali dve udalosti, ktoré sa opätovne týkajú hokeja a vraždy. Medzinárodná hokejová federácia rozhodla, že majstrovstvá sveta v hokeji budú v roku 2029 opätovne na Slovensku. A klient bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, takže o tomto prípade môžem konečne napísať bez toho, aby ma niekto upodozrieval, že ovplyvňujem rozhodovanie súdov. Krajský súd v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol odvolanie prokurátora proti prvostupňovému oslobodzujúcemu rozsudku, napísal, že „jednotlivé okolnosti v popisoch skutkových dejov sú nekonzistentné pre logické odôvodnenie, kvalita dôkazov bola nízka a pripúšťajú urobiť záver o vine niekoho iného“. Tiež súhlasím. Na tému nekonzistentných popisov skutkových dejov, logických odôvodnení a kvalite dôkazov by sa dalo napísať niekoľko samostatných príspevkov (napríklad utajený svedok ktorý mal informácie len z počutia, rekognícia vozidiel podľa fotografií továrenských modelov, medzi ktorými opoznávané vozidlo ani nebolo, atď.).

Zostáva dúfať, že sa táto pozitívna športová udalosť na Slovensku v roku 2029 odohrá bez toho, aby sa pre niekoho stala spúšťačom dávno zabudnutých spomienok.

Diskusia