Preskúmanie postupu nadriadeného prokurátora: realita, či fikcia?

pplk. Mgr. Peter Brndiar, riaditeľ expozitúry Západ, PZJ ÚBOK P PZ, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

               Preskúmanie postupu nadriadeného prokurátora: realita či fikcia?

V aplikačnej praxi, ako aj v osobnej sfére a v podnetoch, ktoré mám možnosť sledovať vo svojom blízkom okolí, sa opakovane stretávam s pretrvávajúcim, neobvykle formalistickým a z hľadiska zákonnosti sporným postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“). Tento sa prejavuje tým, že niektorí prokurátori GP SR po doručení žiadosti o preskúmanie postupu nadriadeného prokurátora, ktorému spravidla predchádzalo vedenie trestného konania a využitie opravných prostriedkov v jeho rámci, vracajú podania späť orgánu (krajskej prokuratúre), ktorého činnosť má byť predmetom kontroly, pričom sa obmedzujú len na stručný odkaz na príslušnosť bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia.

Príkladom uvedeného postupu bolo upovedomenie zo dňa 11. 02. 2025, sp. zn. IV/3 Gn 132/25/1000-3, vydané vo veci oznamovateľa, ktorý najskôr podal sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia. Následne využil opravný prostriedok aj proti uzneseniu prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorým bola jeho sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. Keďže ďalšia argumentácia prokurátorky krajskej prokuratúry v rámci prieskumnej činnosti bola vnímaná ako selektívna, formalistická a v rozhodujúcich častiach rezignujúca na povinnosť vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi námietkami vrátane návrhov na vykonanie dôkazov, oznamovateľ podal na GP SR žiadosť o preskúmanie postupu prokurátorky nadriadenej (krajskej) prokuratúry, pričom svoj podnet výslovne označil ako „Žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora“. V predmetnom upovedomení ho však prokurátorka GP SR iba formálne a bez vecného odôvodnenia informovala: „Vo veci Vášho podania zo dňa 03. 02. 2025 Vám oznamujem, že bolo z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené k obsahovému vyhodnoteniu Krajskej prokuratúre Bratislava.“

Oznamovateľ následne požiadal o preskúmanie postupu prokurátorky GP SR generálneho prokurátora, na čo – na základe vnútornej delegácie v rámci organizačnej štruktúry GP SR – reagovala poverená vedúca oddelenia všeobecnej kriminality listom zo dňa 03.06.2025, sp. zn. IV/3 Gn 132/25/1000-8. V písomnom vyjadrení konštatovala, že sa oznamovateľ „v podstate opätovne domáhal trestného stíhania“ konkrétnej osoby, o ktorom je oprávnený rozhodovať v prvom stupni vyšetrovateľ Policajného zboru alebo dozorový prokurátor. Svoju argumentáciu oprela o § 62 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zdôraznila, že pre posúdenie podania je určujúci jeho obsah a záver, nie označenie alebo subjektívna predstava podávateľa. Zároveň poukázala na § 54 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorý definuje, kto je nadriadeným prokurátorom, a pridala odkaz na zásadu dvojinštančnosti trestného konania. Vo vyjadrení však absentovalo akékoľvek upresnenie, ako bolo podanie kvalifikované, a rovnako chýbalo vecné vysvetlenie, prečo sa ním prokurátorka GP SR odmietla meritórne zaoberať. Navyše, po odstúpení podania na Krajskú prokuratúru v Bratislave nebol oznamovateľ do dnešného dňa informovaný o spôsobe jeho vybavenia.

K argumentácii poverenej vedúcej oddelenia všeobecnej kriminality GP SR je potrebné uviesť (komplexné vyhodnotenie celého vyjadrenia by presahovalo rozsah a účel tohto článku, preto sa obmedzujem len na kľúčové aspekty jej argumentácie), že odkaz na § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre sám osebe poukazuje na vnútornú rozporuplnosť tohto stanoviska. Uvedené ustanovenie v písm. a) totiž výslovne stanovuje, že na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o prokurátora Generálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry. Z toho jednoznačne vyplýva, že postup prokurátora krajskej prokuratúry je oprávnený preskúmavať výlučne generálny prokurátor, pričom podľa § 16b zákona o prokuratúre tak môže robiť aj prostredníctvom poverených funkcionárov či prokurátorov GP SR v rámci aprobačného poriadku.

Okrem toho, podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu aj opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor. Z gramatického a systematického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca výslovne počíta so situáciou, keď predmetom preskúmania môže byť aj opakovaný podnet, teda druhý podnet toho istého podávateľa smerujúci proti spôsobu vybavenia pôvodného podania. Za pôvodný podnet však nemožno považovať podanie opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje dozorový prokurátor v rámci procesného režimu trestného konania, keďže tento postup podlieha osobitnej právnej úprave a nepredstavuje výkon práv podľa zákona o prokuratúre.

Žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora nadriadenej prokuratúry nemožno podriadiť ani režimu opakovaného podnetu podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre. Odborná literatúra (CHYLO, J., REMETA, R., ŠUFLIARSKA, H. a kol. Zákon o prokuratúre. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2025, s. 154) uvádza, že ďalším opakovaným podnetom sa rozumie tretí a každý ďalší podnet rovnakého podávateľa v tej istej veci. Podľa čl. 6 ods. 4 príkazu č. 9/2017 o postupe prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti v spojení s príkazom generálneho prokurátora SR č. 6/2023 z 31. mája 2023, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz č. 9/2017, ak bol na okresnú alebo krajskú prokuratúru podaný ďalší opakovaný podnet vo veci, v ktorej už Generálna prokuratúra predtým vybavila skorší opakovaný podnet, postúpi ho okresná prokuratúra prostredníctvom krajskej prokuratúry alebo krajská prokuratúra Generálnej prokuratúre spolu so stanoviskom k jeho obsahu a priloženými spismi. O tomto postupe sa podávateľ už osobitne neupovedomuje.

Navyše, judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky jasne potvrdzuje, že orgány verejnej moci sú povinné vysporiadať sa nielen s formálnym označením podania, ale aj so subjektívnou predstavou oznamovateľa vyjadrenou v jeho obsahu. V náleze sp. zn. III. ÚS 415/2021 ústavný súd zdôraznil, že podanie musí byť posudzované podľa skutočného obsahu a účelu, a nie redukované na formálne zaradenie zo strany orgánu. Na tento záver nadviazal v náleze sp. zn. III. ÚS 53/2024, kde konštatoval, že formálne vybavenie podania, ktoré obchádza zákonom predpokladaný postup, predstavuje zásah do základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ak teda oznamovateľ výslovne označil svoje podanie ako žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora a v jeho obsahu napadol argumentačnú líniu tohto prokurátora, nemožno ho kvalifikovať inak než ako žiadosť o preskúmanie. Každý odlišný prístup by znamenal popretie povinnosti orgánov verejnej moci vysporiadať sa s obsahom podania v jeho materiálnom zmysle a súčasne by viedol k odňatiu účinného opravného mechanizmu, čo je v priamom rozpore s vyššie uvedenými závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ani odvolanie sa na § 62 ods. 1 Trestného poriadku nemôže takýto postup legitimizovať, nakoľko predmetné ustanovenie prikazuje hodnotiť podanie podľa obsahu, čo v danej situácii naopak posilňuje povinnosť GP SR vecne reagovať na námietky oznamovateľa. Týmito dvoma nálezmi a ich dôsledkami som sa podrobnejšie zaoberal v článku:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1589-moze-byt-o-opakovanom-trestnom-oznameni-rozhodnute-upovedomenim-o-nekonani

Nie je mi známe, akým spôsobom sa po vrátení podania veci interne vybavujú na jednotlivých krajských prokuratúrach. Z vlastnej skúsenosti však môžem uviesť, že v prípade Krajskej prokuratúry v Bratislave žiadatelia/sťažovatelia už nie sú vo väčšine prípadov informovaní o ďalšom postupe. Bizarný príklad bol čerstvo zaznamenaný na Krajskej prokuratúre v Nitre, kde po odstúpení (vrátení) žiadosti o preskúmanie postupu prokurátorky tejto nadriadenej prokuratúry z GP SR rozhodovala o podaní tá istá prokurátorka, a to upovedomeniami zo dňa 23.09.2025, sp. zn. 2 KPt 380/24/4400-9 a 2 KPt 381/24/4400-9. Myslím, že výsledok prieskumu vlastného postupu netreba čitateľom podrobnejšie objasňovať.

Z uvedeného je zrejmé, že pri aktuálne zvolenom postupe GP SR je prakticky znemožnené dosiahnuť reálne preskúmanie postupu nadriadeného prokurátora. Takýto prístup nielen vyprázdňuje samotný inštitút žiadosti o preskúmanie, ale zároveň odníma jednotlivcovi možnosť vyčerpať všetky prostriedky nápravy, čo je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnená osoba je tak ponechaná v procesnom vákuu, v ktorom sa formálne vytvára dojem existencie opravného mechanizmu, avšak materiálne sa mu odopiera akýkoľvek účinok. Tento stav má ďalekosiahle následky, keď dochádza k oslabeniu dôvery verejnosti v schopnosť prokuratúry napĺňať svoju ústavnú funkciu ochrany zákonnosti, k faktickému obmedzeniu práva na účinnú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a napokon aj k narušeniu princípu právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu. Nemožno pritom prehliadať, že aj prokurátor nadriadenej prokuratúry môže zastávať nesprávny právny názor, uplatniť chybný výklad zákona, nedostatočne alebo čisto formálne odôvodniť svoje rozhodnutie, prípadne selektívne hodnotiť dôkazy. Ak sa však podania systematicky vybavujú formálnymi odkazmi na príslušnosť a vracajú späť orgánu, ktorého činnosť má byť predmetom kontroly, vytvára sa bludný kruh, v ktorom sa opravné prostriedky stávajú iba iluzórnymi.

Opísaný postup nemožno považovať za ojedinelý, keďže s obdobným prístupom sa už v praxi stretli viacerí sťažovatelia, žiadatelia, ale aj prokurátori či advokáti. Oznamovateľ preto podal ústavnú sťažnosť, o ktorej priebehu a výsledku budem čitateľov na tomto portáli priebežne informovať. Nejde však iba o sledovanie ďalšieho procesného vývoja, ale aj o potrebu podniknúť systémové kroky k náprave, najmä k zabezpečeniu reálneho výkonu preskúmavacej funkcie GP SR a k odstráneniu formálneho vybavovania podaní prostredníctvom odkazov na príslušnosť. Ide o problém, ktorý presahuje rámec individuálneho prípadu a dotýka sa samotného fungovania systému ochrany zákonnosti v Slovenskej republike.

Diskusia