Keď chýba droga, musí hovoriť dôkaz: kedy možno stíhať dílera bez "balíčka"?

kpt. JUDr. Filip Viktorín, LL.M – vyšetrovateľ PZ

Keď chýba droga, musí hovoriť dôkaz: kedy možno stíhať dílera bez „balíčka“?

Jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa pri vyšetrovaní drogových trestných činov ako orgány činné v trestnom konaní stretávame, je absencia zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky. Je preto namieste položiť si otázku, či je možné vôbec postaviť trestnú vec na pevný právny základ, ak samotná droga nie je súčasťou dôkazného materiálu. Trestný zákon však v samotnom znení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 173 Tr. zákona takúto požiadavku nestanovuje.

Skutková podstata trestného činu Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou, trestá konanie, ktoré smeruje k výrobe, držbe, zadováženiu alebo rozširovaniu drogy. Zákon nikde výslovne neuvádza, že droga musí byť fyzicky zaistená, znalecky preskúmaná a priložená k trestnému spisu ako podmienka trestnosti. V popredí stojí činnosť páchateľa a jej drogový charakter, nie existencia „drogy v dôkaznom balení“.

Tento prístup reflektuje praktickú realitu, v ktorej droga často zmizne ešte pred zásahom orgánov činných v trestnom konaní – či už jej spotrebovaním, zničením alebo ďalším odovzdaním. Zákon preto logicky reaguje tak, že trestnosť skutku nestavia na jednej forme dôkazu, ale na celom súbore dôkazných prostriedkov, ktorými možno preukázať, že sa páchateľ dopustil konania, ktoré zákon kvalifikuje ako trestný čin.

Pri posudzovaní drogových trestných činov je potrebné mať na zreteli, že omamné a psychotropné látky predstavujú špecifický druh spotrebného materiálu, ktorý je určený výlučne na konečnú konzumáciu. V praxi to znamená, že droga je často spotrebovaná bezprostredne po jej zadovážení alebo distribúcii, pričom jej fyzické stopy sa vytrácajú veľmi rýchlo. Tento fakt zásadným spôsobom komplikuje možnosti zaistenia látky a zvyšuje nároky na proces dokazovania.

Sťažuje to najmä skutočnosť, že osoby podieľajúce sa na drogovom trhu – či už ako díleri alebo sprostredkovatelia – vystupujú voči orgánom činným v trestnom konaní ako osoby nevyspytateľné, rýchlo meniace modus operandi, miesto pôsobenia aj spôsob distribúcie. Neraz ide o situácie, keď je droga rozpredaná alebo už spotrebovaná skôr, než je možné efektívne zasiahnuť. Navyše, samotný kontakt medzi dílerom a konzumentom často prebieha bez písomných stôp, v anonymizovaných online komunikáciách alebo v prostredí, ktoré je z pohľadu dokazovania mimoriadne neuchopiteľné.

Z týchto dôvodov nie je vždy možné zaistiť fyzickú drogu v rámci operatívnych či procesných úkonov. Tento fakt však sám o sebe nemôže byť dôvodom pre zastavenie trestného stíhania alebo odmietnutie posúdenia skutku ako trestného činu. Úlohou vyšetrovateľa je preto pracovať aj s inými formami dôkazov, najmä so svedeckými výpoveďami, obsahom elektronickej komunikácie a ďalšími nepriamymi dôkazmi, ktoré vytvárajú ucelený obraz o páchaní drogovej trestnej činnosti aj bez materiálneho dôkazu v podobe samotnej drogy.

Droga nie je, skutok je: možnosti vyšetrovania pri absencii chemického dôkazu

Keď droga nie je zaistená, orgány činné v trestnom konaní musia zadovážiť iné dôkazy, ktoré budú smerovať k objasneniu skutku. Jedným z najdôležitejších dôkazných prostriedkov v takýchto prípadoch je svedecká výpoveď konzumenta, ktorý od obvineného drogy v minulosti kupoval a následne ich užíval. Aby mala takáto výpoveď skutočnú hodnotu a bola dostatočne presvedčivá, musí byť vedená dôsledne a detailne. Vyšetrovateľ sa pri výsluchu konzumenta zameriava najmä na otázky, ktoré smerujú k čo najpresnejšiemu opisu látky – je preto potrebné získať informácie o tom, ako látka vyzerala, v akej podobe bola odovzdaná, v akom bola balení, či mala nejaký špecifický zápach, farbu alebo konzistenciu.

Dôležité je aj to, aby svedok uviedol, ako drogu užil, aké účinky pociťoval, ako rýchlo tieto účinky nastúpili a ako dlho trvali. V praxi je kľúčové zistiť, či svedok dokáže účinky popísať konkrétne a či sa zhodujú so známymi účinkami drog, ako je eufória, zrýchlený tep, potlačená únava, zmeny vnímania reality, úzkosť, zrakové či sluchové halucinácie alebo zmeny telesnej teploty. Ak ide o osobu, ktorá drogy užíva dlhodobo, vyšetrovateľ sa zvyčajne pýta aj na porovnanie účinkov tejto látky s predchádzajúcimi skúsenosťami, čo môže pomôcť identifikovať jej druh a kvalitu.

Nemenej dôležitým aspektom výsluchu je zisťovanie konkrétnych okolností predaja – kde a v akej forme sa predaj uskutočnil, koľko konzument za drogu zaplatil, ako prebehla komunikácia s predávajúcim či ako často k takýmto obchodom dochádzalo. Hoci je výpoveď konzumenta subjektívna, v kombinácii s inými dôkazmi (napr. komunikáciou, informáciami zo zaistených mobilov, nálezmi obalov či váh) môže vytvoriť presvedčivý obraz o tom, že predmetná látka mala povahu drogy v zmysle zákona. V takýchto prípadoch je kľúčové, aby bol výsluch spísaný dôkladne, logicky a konkrétne, čo umožní následné preskúmanie vierohodnosti výpovede a jej použitie ako zákonného dôkazu v trestnom konaní.

Na základe takto získanej svedeckej výpovede môže vyšetrovateľ pokračovať v dokazovaní ďalšími úkonmi, ktoré spevňujú záver o tom, že predmetom predaja bola skutočne omamná alebo psychotropná látka. Typickým príkladom je situácia, keď konzument tvrdí, že drogu užil krátko pred výsluchom alebo v posledných dňoch a zároveň hodnoverne uvádza, že odvtedy žiadnu inú látku neužil. V takom prípade je možné požiadať o vykonanie toxikologického vyšetrenia krvi alebo moču, ktorého výsledky môžu predstavovať objektívny dôkaz o prítomnosti konkrétnej drogy alebo jej metabolitov v organizme.

Pozitívny výsledok toxikologického rozboru tak môže významne podporiť svedeckú výpoveď — potvrdzuje nielen to, že svedok skutočne užil omamnú látku, ale zároveň sa časovo spája s tvrdeným obdobím kontaktu medzi konzumentom a dílerom. Týmto spôsobom sa vytvára dôležité dôkazné prepojenie medzi subjektívnym opisom svedka a objektívne zistiteľnou stopou drogy v organizme. Takýto dôkaz má pre vyšetrovateľa mimoriadnu hodnotu, pretože prináša silné potvrdenie toho, že droga, ktorú svedok opísal, nielen existovala, ale bola aj konzumovaná — a jej účinky a chemické zloženie možno verifikovať odborným posudkom.

Toxikologické vyšetrenie tak predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov, ako v prípadoch bez zaistenej drogy preklenúť dôkazný deficit fyzického materiálu. V kombinácii so svedeckými výpoveďami, znaleckými posudkami a prípadnými nepriamymi dôkazmi poskytuje pevný základ na preukázanie skutkového deja v súlade s požiadavkami Trestného poriadku a súdnej praxe.

V prípadoch, keď droga nie je fyzicky zaistená, je úlohou vyšetrovateľa postupne a precízne budovať dôkaznú mozaiku z ostatných dostupných prameňov. Dôležitým krokom je analýza obsahu mobilných zariadení, počítačov či cloudovej komunikácie, ktoré môžu obsahovať textové správy, fotografie alebo iné digitálne dôkazy o dohadovaní predaja, množstve či cene drog. V kombinácii s výpoveďou svedka môže takýto materiál výrazne podporiť tvrdenie o existencii drogy a o jej predaji konkrétnym páchateľom.

Ďalším dôležitým aspektom je identifikácia a výsluch ďalších konzumentov – čím viac svedkov nezávisle potvrdí rovnaké okolnosti, tým je vyššia dôkazná sila pre tvrdenie o drogovom delikte. V praxi sa ukazuje, že aj bez drogy možno skutok dostatočne preukázať, ak viacero konzumentov opisuje konkrétny spôsob predaja, dohodnutý jazyk, opakované nákupy a presné miesta odovzdania. Avšak iba za predpokladu, že ich výpovede sú vierohodné, presné a navzájom si neodporujú.

Vyšetrovateľ musí preto vždy klásť dôraz na dôkladné preverenie výpovede svedka – ak svedok uvádza, že drogu kupoval v konkrétnom byte, dome či garáži, mal by byť podrobne vypočutý k tomu, čo si z daného miesta pamätá: dispozíciu, polohu, vybavenie, prítomnosť ďalších osôb. Tieto údaje možno následne overiť prostredníctvom previerky výpovede na mieste, čo je jeden z najúčinnejších spôsobov, ako potvrdiť vierohodnosť svedka a jeho priamy vzťah k skutku. Rovnako, ak svedok popisuje konkrétny spôsob dohadovania drog (napríklad cez konkrétnu aplikáciu), je možné počas výsluchu za účasti technického odborníka (alebo prostredníctvom súhlasu súdu pri zabezpečení dát) preukázať existenciu takejto komunikácie.

Vo všetkých takýchto prípadoch platí, že bez fyzického dôkazu drogy je najdôležitejšou úlohou vyšetrovateľa dôsledne preveriť výpoveď svedka, jej logiku, presnosť, konzistentnosť a objektívne oporu v iných dôkazoch. Práve tento postup umožní, aby bola výpoveď konzumenta použitá ako zákonný a dostatočne silný dôkaz o páchaní drogového trestného činu aj vtedy, keď droga ako taká v konaní chýba.

V trestných konaniach, v ktorých droga nebola zaistená, možno predpokladať, že obhajoba bude voči svedkovi — konzumentovi — namietať najmä jeho vierohodnosť. Typickými obhajobnými argumentmi sú poukazovanie na jeho dlhodobé užívanie drog, zníženú spoľahlivosť, životný štýl, potenciálnu účelovosť výpovede či všeobecnú pochybnosť o jeho kredibilite. Tieto argumenty však nemožno automaticky považovať za dôvod na vylúčenie jeho výpovede z dôkazného procesu.

Skutočnosť, že svedok konzumuje drogy, totiž neznamená, že jeho výpoveď je apriori nevhodná alebo nevierohodná. Práve naopak — v kontexte dokazovania skutku bez zaistenia drogy môže byť jeho osobná skúsenosť výhodou, nie nevýhodou. Konzument omamných alebo psychotropných látok totiž často disponuje osobnou praxou s konkrétnym typom drogy, pozná jej typický vzhľad, spôsob užitia, približné množstvo aj účinky, ktoré nastupujú po jej konzumácii.

Takýto svedok môže veľmi presne opísať, aké fyziologické alebo psychické zmeny pociťoval po užití, ako rýchlo účinky nastúpili, ako dlho trvali a akým spôsobom sa líšia od iných drog, ktoré v minulosti užíval. Tieto detaily môžu byť z pohľadu vyšetrovateľa mimoriadne cenné a môžu vytvoriť základ pre odborné posúdenie typu drogy aj bez jej fyzického zaistenia.

V prípadoch, keď droga nie je zaistená v hmotnej podobe, môže významnú úlohu v dokazovaní zohrávať aj zvyškový materiál či predmety súvisiace s jej užitím. Ak je zaistený predmet, ktorý slúžil na užitie drogy — napríklad fajčiarska pomôcka, lyžička, striekačka, sklenná trubička, papier na šnupanie či zatavený sáčok — môže odborné skúmanie odhaliť stopové prvky omamnej alebo psychotropnej látky. Ak sa zároveň vyhodnotí, že ide o jedinú látku, ku ktorej sa tieto stopy viažu, alebo že na nástroji neboli prítomné iné drogovo látky, môže ísť o zásadný podporný dôkaz o povahe a reálnom užití drogy.

Vyšetrovateľ má tiež k dispozícii možnosť preskúmať obchody a majetkové pomery páchateľa v súvislosti s drogovou činnosťou. Preverovanie pohybov na bankových účtoch, neobvyklých finančných príjmov bez legálneho zdroja, hotovostných vkladov či investícií nezodpovedajúcich deklarovanému príjmu môže nasvedčovať tomu, že osoba získava prostriedky z trestnej činnosti — vrátane drogového predaja. Tieto nepriamo súvisiace dôkazy, ak sú správne vyhodnotené a zasadené do kontextu ostatných zistení, môžu významne podporiť záver o existencii a rozsahu drogovej činnosti, aj keď droga sama o sebe nebola zadržaná.

Judikatúra v akcii: rozhodovanie bez zaistenej drogy

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Tdo/15/2020 jasne uviedol, že trestnosť konania podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona (v tom čase platného a účinného) nie je viazaná na konkrétne množstvo zaistenej omamnej látky, ale rozhodujúce je, či bolo preukázané, že páchateľ túto látku neoprávnene zadovážil, prechovával alebo s ňou obchodoval. Súd vyslovene potvrdil, že je potrebné preukázať činnosť smerujúcu k nakladaniu s drogou – jej zaistenie nie je podmienkou trestnosti konania.

Súd ďalej potvrdil, že výpovede viacerých svedkov – konzumentov môžu byť dostačujúcim dôkazom viny, aj keď ide o osoby drogovo závislé. V bode odôvodnenia judikátu zdôraznil, že „drogová závislosť svedka sama osebe nezakladá nedôveryhodnosť jeho výpovede“, a že je vecou hodnotenia súdu, či je výpoveď svedka dôveryhodná v kontexte ostatných dôkazov.

Z rozhodnutia tiež vyplýva veľmi podstatná zásada: žiadny dôkaz nemá zákonom predpísanú silu a súd hodnotí všetky dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. To znamená, že OČKT môže pracovať s rôznymi druhmi dôkazov – výpovede, zaistené nástroje, záznamy komunikácie, majetkové preverovanie, toxikologické výsledky – a spoločne nimi tvorí logický a uzavretý skutkový záver.

Záverom Najvyšší súd odmietol dovolanie obvineného, hoci žiadal „chemický rozbor“ látky ako dôkaz, že išlo o pervitín. Súd však potvrdil, že preukázanie skutku nevyžaduje fyzické zaistenie drogy, pokiaľ sa jednoznačne preukáže, že s ňou obvinený nakladal spôsobom predvídaným zákonom – a že výpovede svedkov, ktorí drogu od obvineného kúpili a opísali jej účinky, môžu byť dostatočným dôkazom viny.

V uznesení zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 2/2019 (v konaní pod sp. zn. 4Tdo/…), Najvyšší súd SR zdôraznil, že súdy nemôžu určiť povahu drogy alebo jej množstvo svojvoľne, ale iba na základe odborných poznatkov – spravidla formou posudku kriminalistického alebo toxikologického ústavu. Táto zásada má význam aj v prípadoch, keď droga fyzicky chýba a vyšetrovateľ pracuje s nepriamymi dôkazmi alebo výpoveďami konzumentov. V takom prípade je potrebné, aby výpovede boli presné, logické, podložené ďalšími dôkazmi (napr. toxikologickým vyšetrením svedka, stopami na nástrojoch alebo odborným opisom účinkov), čím sa dostatočne zabezpečí, že rozhodnutie je opreté o odborný základ.

Inak povedané, rozhodnutie súdu je akceptovateľné aj bez zaistenej drogy, ale len vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní preukážu, že sa s ňou skutočne nakladalo a preukážu to odborne, nie iba subjektívne.

Riziká a hranice: kde môže vyšetrovateľ „stroskotať“

Aj keď zákon a judikatúra pripúšťajú možnosť odsúdenia za drogový trestný čin aj bez fyzického zaistenia drogy, takýto postup je sprevádzaný viacerými rizikami, ktoré nemožno podceniť. V popredí rizík stojí najmä vierohodnosť svedkov – ak sú hlavnými dôkazmi výpovede konzumentov, ide zvyčajne o osoby, ktoré sú samy užívateľmi drog, často so zmeneným hodnotovým systémom, nestabilným životným režimom alebo osobnou motiváciou znižovať svoju trestnú zodpovednosť. Každý vyšetrovateľ musí počítať s tým, že takýto svedok môže výpoveď skresľovať z dôvodu strachu, vplyvu okolia, snahy získať výhody alebo jednoducho v dôsledku recollection biasu. Preto je nevyhnutné overiť všetko, čo svedok tvrdí – nie ho bezvýhradne „brať za slovo“.

S obhajobou, ktorá bude automaticky upozorňovať na „narušenú dôveryhodnosť“ závislého svedka, sa treba stretnúť s takouto odpoveďou: nemá význam automaticky dehonestovať výpoveď konzumenta len preto, že je drogový užívateľ – tento fakt sám osebe nespôsobuje, že jeho výpoveď nie je pravdivá. Naopak, jeho skúsenosť s konkrétnou látkou môže byť výhodou pri identifikácii účinkov, spôsobu užitia a celkového kontextu trestnej činnosti. Dôležitá pre vyšetrovateľa je však detailná práca – preverovať, či sa svedok nepopiera, či jeho výpoveď korešponduje s reálnymi okolnosťami, či vie opísať konkrétne miesto, formu balenia alebo priebeh drogového obchodu, a či sú tieto detaily objektívne overiteľné.

Ešte väčším problémom je nepreukázanie chemickej povahy drogy – ak nebolo zabezpečené ani stopové množstvo látky, ani nebol vykonaný toxikologický rozbor krvi alebo moču konzumenta, zostáva otázka, o akú látku vôbec išlo. Bez toho, aby bola oná látka definovaná ako omamná alebo psychotropná podľa zákona, môže ísť o zásadnú pochybnosť – a podľa zásady in dubio pro reo ju musí súd vyhodnotiť v prospech obvineného. Takáto nejasnosť môže spôsobiť, že súd rozhodne o oslobodení obvineného, hoci samotný kontext nasvedčuje drogovému konaniu. Zásadné preto je, aby vyšetrovateľ vždy hľadal objektívne podklady, ktoré v rámci možností potvrdzujú povahu látky. Toxikologický rozbor, stopy drogy na zaistenom nástroji, znalecký posudok o účinkoch a ich zaobstaranie – to sú elementy, ktoré posilňujú dôkaznú situáciu tam, kde droga fyzicky chýba.

Rizikom sú aj procesné pochybenia. Ak vyšetrovateľ formálne zanedbá dodržanie poučenia svedka, prehliadne práva obvineného, vykoná úkon bez zákonného základu alebo neoprávnene zaistí zariadenia či údaje, môže to viesť k neprípustnosti dôkazov a zmareniu inak dobre podloženého prípadu. V prípadoch bez fyzickej drogy sa preto procesná čistota stáva ešte dôležitejšou, než v prípadoch, kde je zaistený materiál.

Ako OČTK musíme spájať dôkazy do logickej a nepriestrelnej siete, nie presviedčať sudcu len dojmami či domnienkami. V praxi to znamená kombinovať výpovede svedkov, fyzické stopy, bezpečnostné záznamy, digitálne správy, toxikologické nálezy, znalecké posudky a objektívne previerky. A ak sa napriek tomu relevantné pochybnosti nepodarí odstrániť, zatvárajú sa dvere k spravodlivému odsúdeniu – a otvorí sa ich biedna diera menom „podozrenie“, ktoré neobstojí pred súdom.

Záver

Trestné konanie vo veciach drogových trestných činov sa nesmie zúžiť len na prípady, v ktorých je zaistená samotná omamná alebo psychotropná látka v procesne použiteľnej forme. Drogová činnosť je svojou povahou dynamická, utajená a často rýchlo spotrebovaná – a preto nie vždy je možné reagovať v čase tak, aby bol materiál zaistený. Ak orgány činné v trestnom konaní majú k dispozícii vierohodné výpovede, relevantné technické dôkazy, odborné posudky a logicky vystavaný reťazec nepriamych dôkazov, ktoré sú dostatočné na preukázanie veci, nesmú sa zľaknúť toho, že chýba omamná a psychotropná látka.

Je povinnosťou vyšetrovateľa využiť všetky zákonné prostriedky tak, aby neunikol zodpovednosti ten, kto dlhodobo a vedome obchoduje s drogami. Aj prokurátor musí mať odvahu podať obžalobu tam, kde sú dôkazy dostatočné a presvedčivé, hoci nebol zaistený fyzický materiál – a súd má povinnosť rozhodnúť spravodlivo na základe celkového hodnotenia dôkazov, nie len existencie jedného artefaktu.

Ignorovanie týchto prípadov z obavy, že „neexistuje droga“, by znamenalo vytvárať beztrestné zóny pre sofistikovaných dílerov, ktorí sa naučili systém obchádzať a spoliehajú sa na to, že polícia nebude stíhať tam, kde narkotikum nezaberie miesto v znaleckom laboratóriu. Nie je dôvod, aby sme rezignovali na postihovanie drogovej trestnej činnosti len preto, že v trestnom spise chýba chemická analýza konkrétnej dávky. Ak máme preukázané, že díler drogu predával, že existujú konzistentné výpovede konzumentov, dostupné technické dôkazy a odborne potvrdené účinky a znaky drogy, musíme konať.

 

Diskusia