Použitie výpovede podozrivého v konaní pred súdom je vylúčené

                 Použitie výpovede podozrivého v konaní pred súdom je vylúčené

Zavedením ustanovenia § 33b Tr. por. o podozrivom v Trestnom priadku (s účinnosťou od 15.03.2024 a následne so zmenami účinnými od 29.12.2024) opätovne ožili názory, že výpoveď podozrivého je možné prečítať na hlavnom pojednávaní ako dôkaz a to podľa § 258 ods. 4 Tr. por., respektíve aspoň ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. a je teda na nej možné založiť aj odsúdenie obžalovaného (ide najmä o prípady, keď osoba v procesnom postavení podozrivého sa prizná k trestnej činnosti a následne už v procesnom postavení obvineného odmietne vypovedať, prípadne vypovedá inak a popiera účasť na trestnej činnosti).

Tieto názory nie je možné považovať za správne. Podstatným pre čítanie predchádzajúcich výpovedí obžalovaného na hlavnom pojednávaní je stále ustanovenie § 258 ods. 4 Tr. por. (obsahovo sa oproti predchádzajúcej právnej úprave nezmenilo), ktoré stanovuje kedy sa môže prečítať na hlavnom pojednávaní „skoršia výpoveď obžalovaného“, pričom sa tým (týmto slovným spojením) myslí len skoršia výpoveď tej istej osoby vykonaná v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, t. j. výpoveď, ktorú obvinený vykonal po vznesení obvinenia (nie teda v inom procesnom postavení, napríklad v procesnom postavení svedka, či v procesnom postavení podozrivého pred vznesením obvinenia). Alebo povedané inak, obžalovaný, ktorý vypovedá na hlavnom pojednávaní môže byť, v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por., konfrontovaný len s takou svojou predchádzajúcou výpoveďou, ktorú urobil v prípravnom konaní, v tej istej trestnej veci a to v rovnakom procesnom postavení, t. j. v procesnom postavení obvineného.

Výpoveď podozrivého teda na hlavnom pojednávaní nie je možné prečítať podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a výpoveď podozrivého nie je možné na hlavnom pojednávaní čítať ani ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por., nakoľko o listinný dôkaz nejde

Podrobnú argumentáciu k vyššie uvedenému pozri v článku tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a631-skutocne-mozno-vypoved-podozriveho-povazovat-za-

Pre úplnosť je nutné uviesť, že v Trestnom poriadku neboli zmenené ani ustanovenia § 10 ods. 11 Tr. por., ktoré za obvineného považuje aj obžalovaného a odsúdeného, avšak nie aj podozrivého a ani ustanovenie § 119 ods. 3 Tr. por., ktoré výpoveď podozrivého nespomína vo výpočte dôkazných prostriedkov, pričom je tam, v tomto smere, uvedená len výpoveď obvineného (podozrivý má síce obdobné práva a povinnosti ako obvinený, avšak obvineným nie je; obvineným je len ten, komu bolo vznesené obvinenie - § 33 Tr. por.). Napokon možno spomenúť aj ustanovenie § 10 ods. 25 Tr. por., ktoré vyslovene stanovuje, že podozrivý nie je obvinený. Navyše, podozrivému sa nedoručuje formálne uznesenie o podozrení, v ktorom by bol uvedený skutok, právna kvalifikácia, ale hlavne aj odôvodnenie dôvodnosti poodzrenia (dôkazy, ktoré k podozreniu viedli) a podozrivý ani nemá právo na preskúmanie dôvodnosti podozrenia (napríklad na podklade sťažnosti). Aj z tohto dôvodu je bez právneho významu, že podozrivý môže mať pri výsluchu obhajcu; podozrivý je odlišný subjekt trestného konania než obvinený a preto ich nemožno zamieňať. Obvinený teda nie je pokračovaním podozrivého, nakoľko vystupuje v inej fáze trestného konania (konanie pred vznesneím obvinenia) a z podozrivého sa môže stať aj svedok (inštitút podozrivého teda zaviedol zákonodarca z iného dôvodu, pre iný účel ako inštitút obvineného) a podozrivý nemá ani úplne rovnaké práva ako obvinený (napríklad pri podozrivom sa neaplikujú dôvody povinnej obhajoby).

Naďalej preto možno vychádzať z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane judikoval, že výpoveď podozrivého nie je použiteľná v konaní pred súdom a teda nie je použiteľná ako dôkaz na usvedčenie obžalovaného.

V tomto smere možno poukázať napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/47/2014 zo dňa 14.07.2015, ktorý skonštatoval, že

„Súčasná právna úprava neumožňuje prečítať zápisnicu o výpovedi zadržaného podozrivého na hlavnom pojednávaní, teda vykonať ho ako dôkaz, aj keď bol výsluch vykonaný zákonným spôsobom. Tento záver, ktorý je založený predovšetkým na výklade ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por. a contrario, bol ustálený aj rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Výsluch podozrivého, ktorý bol podľa § 85 Tr. por. zadržaný, teda nie je možné využiť pred súdom ako dôkaz. Takýto výsluch, vykonaný pred vznesením obvinenia, by mal mať len vstupnú informačnú povahu a jeho obsah by mal slúžiť len na zdôvodnenie zadržania, začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia, prípadne na odôvodnenie väzby. Výpoveď zadržaného podozrivého teda nemôže byť vôbec vykonaná na hlavnom pojednávaní a ani na nej nemôže byť založené súdne rozhodnutie“.

Podrobnejšie k tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu pozri tu:

https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a495-vypoved-zadrzaneho-podozriveho-je-procesne-nepouzitelna-v-konani-pred-sudom

Najkomplexnejšie a argumentačne najpresvedčivejšie sa k nepoužiteľnosti výpovede podozrivého v konaní pred súdom vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Tdo/18/2018 zo dňa 28.03.2018, v ktorom podrobne vysvetlil prečo nie je možné výpoveď podozrivého prečítať na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a ani ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. Všetky nižšie uvedené závery najvyššieho súdu sú použiteľné aj v súčasnosti.

Najvyšší súd SR v citovanom uznesení skonštatoval, že

„Hneď na úvod dovolací súd konštatuje, že súdy pochybili, keď v rozsudkoch prihliadali na procesne nepoužiteľný dôkaz - zápisnicu o výsluchu zadržanej podozrivej osoby zo 7. decembra 2013.

Ako najvyšší súd z previerky spisového materiálu zistil, čítanie predmetnej zápisnice v režime § 258 ods. 4 Tr. por. prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní po tom, ako obvinený S. využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať (č. l. 846). Hoci tomuto návrhu súd najskôr nevyhovel, napokon predmetnú zápisnicu prečítal po záverečných rečiach v súlade s § 276 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 269 Tr. por. (č. l. 906).

Išlo o výsluch, ktorý obvinený učinil 7. decembra 2013 o 06:15 hod. v procesnom postavení zadržaného podozrivého, po tom, ako mu vyšetrovateľka oznámila, že je podozrivý z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase medzi 09:17 hod. - 17:15 hod. 7. decembra 2013 (pozn. súdu zrejmá nesprávnosť - 6. decembra 2013) v izbe rodinného domu č. XXX v obci F. R. doposiaľ nestotožnenou strelnou zbraňou úmyselne usmrtil svoju matku neb. P. S., narodenú XX. B. XXXX, trvale bytom F. R.. XXX, a to takým spôsobom, že jej nie menej ako dvakrát strelil do tvárovej časti hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla.

Následne ho vyšetrovateľka v intenciách § 122 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 121 ods. 2 Tr. por. poučila, toto poučenie mu bolo primerane vysvetlené a podľa vlastného vyjadrenia mu porozumel. Po poučení podľa § 34 ods. 1 Tr. por., § 123 ods. 1 Tr. por., § 124 ods. 2 Tr. por. a § 85 ods. 4, ods. 6 Tr. por. obvinený S. vyhlásil, že zatiaľ si obhajcu nevolí, zvolí si ho v prípade vznesenia obvinenia a ku skutku vypovedať bude. Po tomto vyhlásení obvinený o skutku plynule vypovedal, aby po skončení výpovede odpovedal na otázky vyšetrovateľky; výsluch bol ukončený o 08:45 hod (č. l. 35 a nasl.). Z takto zistených okolností dovolací súd zistil, že výsluch bol vykonaný v súlade so zákonom.

I napriek tomu, predmetná výpoveď nie je procesne použiteľná. Ustanovenie § 258 ods. 4 Tr. por. je treba v kontexte § 10 ods. 12, ods. 13 Tr. por. (pojednávajúcich o označovaní osoby obvineného v rôznych procesných štádiách) vykladať takým spôsobom, že pod zápisnicou o skoršom výsluchu obžalovaného je treba rozumieť len takú zápisnicu o výsluchu obžalovaného, ktorú tento učinil v prípravnom konaní po vznesení obvinenia. Nemožno sa stotožniť so závermi prokurátora, ktorý na podklade legislatívnych zmien (zákony č. 247/1994 Z. z., 272/1999 Z. z. a 422/2002 Z .z.) a dôvodovej správy poukazoval na zámer zákonodarcu, ktorý čítanie takéhoto výsluchu (učineného po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia) žiadal umožniť. Prezentovaný názor totiž vychádza z prezumpcie, že ak je výsluch obžalovaného po začatí trestného stíhania učinený zákonne, potom nepochybne ide o jeho (asi časovo) „skorší výsluch“. Toto ale bezvýnimočne neplatí. Predsa jedna a tá istá osoba môže v priebehu toho istého trestného stíhania vypovedať opakovane v rôznych procesných postaveniach - či už ako svedok podľa § 127 a nasl. Tr. por., alebo ako zadržaný podozrivý podľa § 85 ods. 4 Tr. por., alebo ako obvinený podľa § 121 a nasl. Tr. por. Zmena procesného postavenia so sebou nevyhnutne prináša aj zmenu v právach a povinnostiach jej nositeľa. Ak by sme teda úvahu prokurátora rozvinuli, potom by sme za procesne použiteľný museli vyhodnotiť aj taký skorší výsluch obžalovaného, ktorý učinil v postavení svedka.

A hoci je pravdou, že zadržaný podozrivý, na rozdiel od svedka, nemá povinnosť vypovedať pravdu, keďže na jeho práva sa v zmysle § 85 ods. 5 Tr. por. primerane aplikujú ustanovenia o právach obvineného podľa § 34 Tr. por. a § 121 až § 124 Tr. por., faktom je, že podozrivý - na rozdiel od obvineného, nemá právo na povinnú obhajobu podľa § 37 Tr. por. Ak by sme takýto dôkaz pripustili, existovalo by významné riziko zneužitia, keďže orgány činné v trestnom konaní by mohli získavať procesne použiteľné priznania bez toho, aby sa podozriví mohli poradiť s obhajcom. Presne toto bol prípad obvineného S., ktorý bol podozrivý z obzvlášť závažného zločinu, no nakoľko mu v danom čase ešte nebolo vznesené obvinenie, nemal ustanoveného advokáta podľa § 37 ods. 1 písm. c) Tr. por., s ktorým by sa pred prvým - a ako sa neskôr ukázalo, jediným výsluchom mohol poradiť (v tomto smere viď § 37 ods. 4 Tr. por.). Uvedený záver platí o to viac, že súdy čítali aj tú časť zápisnice, kde sa obvinený S. priznával ku skutkom pod bodmi 2/ a 3/, hoci z nich ani nebol podozrivý, resp. sa pre tieto ani neviedlo trestné stíhanie (č. l. 21, 26).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že zápisnica o výsluchu zadržanej podozrivej osoby, ktorá bola učinená v intenciách § 85 ods. 4 Tr. por., po začatí trestného stíhania, predstavuje síce zákonný dôkaz, a teda môže a musí sa nachádzať vo vyšetrovacom spise, avšak jej použitie je na hlavnom pojednávaní vylúčené. Možno sa stotožniť s názorom, že takýto výsluch má len vstupnú informačnú povahu a odôvodňuje ďalší procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v prípravnom konaní, predovšetkým vznesenie obvinenia, príp. vzatie obvineného do väzby (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 47/2014).

Z uvedeného je tak zrejmé, že súdy neboli oprávnené na čítanie zápisnice o výsluchu zadržanej podozrivej osoby podľa § 258 ods. 4 Tr. por. a už vôbec tak nemohli učiniť ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. Takýto postup je totiž zrejmým obchádzaním zákona.

Ak na strane jednej súd nepripustí čítanie zápisnice o výsluchu podľa § 258 ods. 4 Tr. por., keďže na to nie sú splnené zákonné podmienky, potom nemôže pripustiť čítanie tej istej zápisnice podľa § 269 Tr. por. ako listiny. Takýmto spôsobom by totiž bolo možné obchádzať akýkoľvek výsluch svedka / podozrivého / obvineného, čo by viedlo k úplnej rezignácii na procesné garancie ochrany práv. Pritom takýto postup, ako správne poukázal obvinený S., vylučuje aj základná teória dokazovania, z ktorej vo všeobecnosti možno vyvodiť, že v prípade listinných dôkazov ide v podstate o osobitný druh vecného dôkazu, t. j. listina samotná je dôkazom o určitej okolnosti skutkového deja. Kým samotná zápisnica o výsluchu žiadnym dôkazom nie je, nakoľko tá je iba nositeľom iného dôkazu - trestnoprávne relevantných informácií, ktoré pri svojom výsluchu vypočúvaná osoba uviedla. Inými slovami, nemožno ako listinu vykonávať zápisnicu o výsluchu zadržanej podozrivej osoby, keďže táto - okrem okolností predmetného výsluchu, sama o sebe nič nedokazuje.

Pokiaľ teda súdy predmetnú zápisnicu vykonali spôsobom podľa § 269 Tr. por., potom postupovali nezákonne, keďže takýmto a ani žiadnym iným zákonným spôsobom ju vykonať nemohli“.

Podrobnejšie toto uznesenie najvyššieho súdu pozri tu:

https://www.nsud.sk/rozhodnutia/5tdo182018/

Diskusia