e-Dokazovanie po slovensky

mjr. JUDr. Miroslav Srholec, PhD., vyšetrovateľ PZ

                                                   e-Dokazovanie po slovensky

Na stránkach právnelisty.sk je skôr raritné, aby sa praktici vyjadrovali k návrhu zákona. Má to samozrejme viaceré dôvody. Za najhlavnejšie, možno považovať zdanlivú márnosti zapodievania sa niečím, čo ani nemusí prejsť legislatívnym procesom, resp. ak prejde, môže byť na míle vzdialené pôvodnej verzii.

Občasne sa však objavia aj zásadné návrhy, ktoré si pozornosť vyslovene vyžadujú. Takým je určite návrh LP/2025/607, návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov[1] (ďalej len návrh). Tento legis-technický počin nájdete aj pod príspevkom.

Jedná sa o raritnú aktivitu navrhovateľa (Ministerstvo spravodlivosti SR) o zmenu možností tzv. elektronického dokazovania (ďalej len e-dokazovanie).

Uvedený návrh, je predložený predkladateľom spolu s návrhom LP/2025/605 o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach[2] a ďalšie[3], ktorým zákonodarca má reagovať na celý rad záväzkov ale aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2023/1543[4] a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 2023/1544 z 12. júla 2023[5]. Dá sa teda povedať, že ide o pomerne rozsiahly novelizačný zámer, ktorý má podľa navrhovateľa v rozhodnej časti nabrať účinnosť už 18. augusta 2026, tak aby sa stihla účinnosť priamo aplikovateľného nariadenia EÚ.

e-Dokazovanie, teda dokazovanie (a)za pomoci, (b)najmä či (c)výhradne procesnými inštitútmi, ktoré sú zamerané na získavanie digitálnych dôkazov, naberá na význame celosvetovo. Elektronických údajov (ďalej len dáta) je skrátka veľa. Sú čoraz komplexnejšie, sú všadeprítomné a možno ich využívať v ktoromkoľvek trestnom konaní. Dáta majú teda potenciál zásadne meniť trestné konania tak, ako ho dnes poznáme. Pointu progresu e-Dokazovania priblížime vysvetľovacou otázkou: Akú výpovednú hodnotu má v trestnom konaní svedecká výpoveď o dianí v priestore, kde sú dostupné početné digitálne kamerové záznamy?

Kvalita úrovnee-dokazovania v tuzemsku z globálneho hľadiska, nie je najhoršia. Z európskeho hľadiska je však katastrofálna. Tuzemská právna úprava je nekomplexná, nesystematická, historická, častokrát s nedôsledne implementovanými záväzkami a naviac aplikačné orgány prevažne dodnes netušia, čo je to zákonný štandard zabezpečovania digitálnych dôkazov. Medzinárodné a európske záväzky však tlačia a chcená či nechcená implementácia vytvára tlak aj na potreby prispôsobovania tuzemských procesných postupov. Práve návrh LP/2025/607 predstavuje tuzemskú reakciu na technologický a právny rozvoj v tejto oblasti.

Ak aktuálnu systematiku e-dokazovania založenú na 20-25 rokov starej terminológií/technológii prirovnáme k ako tak plávajúcej trstinovej bárke, tak predložený návrh možno priblížiť ako zámer opatriť sito sťažňom a poslať ho na vodu.

Skôr ako prejdeme k samotnému návrhu spomenieme skutočnosť, že pôvodnú „pracovnú verziu“ návrhu autor dostupnými cestami v rámci „pripomienok“ zásadne kritizoval. Prvotná, pracovná verzia návrhu predstavovala historické spiatočníctvo do 90. rokov[6], ignorovala judikatúru a najmä technické parametre.

Dostupný návrh sa javí byť odborne fundovaný a po legis-technickej stránke kvalitný. Doprevádzaný je aj relatívne podrobnou dôvodovou správou. Je potrebné zdôrazniť, že návrh v mnohých ohľadoch naozaj odstraňuje nedostatky súčasnej úpravy. Ako príklad možno uviesť, návrh ustanovenia umožňujúce získavanie „cloudových dát“ (návrh § 100 ods. 1 TP). Pozrime sa však komplexne na výslednú verziu návrhu z pohľadu praktika.

Návrh prináša do trestného práva nové, technické pojmy ako: „Údaj“, „Počítačový systém“, „Pamäťový nosič“, „Údaje o účastníkovi“, „Údaje na účely identifikácie používateľa“, „Prevádzkový údaj“, „Obsahový údaj“ a ďalšie. Zhruba prvú polovicu spomenutých pojmov chce predkladateľ zaviesť, údajne na podnet II. ÚS 78/2019[7], ako uvádza v dôvodovej správe. Ďalšie pojmy chce zaviesť ako reakciu na širšie implementačné súvislosti. Množstvo a rozsah legálnych definícií navrhovateľa je mimo potrieb praxe a naviac vedie k zmätočnosti a vlastnej rozporuplnosti, ktorú priblížime nižšie.

Prejdeme k „systematike“ navrhovateľa. Novým ustanovením § 89a ods. 4 TP a § 90 ods. 4 TP de jure vylúčil odňatie fyzického nosiča dát zo strany OČTK inak ako ním, novovytvorenými ustanoveniami § 89b a § 91 TP, ako úpravu lex specialis.

Ustanovenie návrhu § 89b „Povinnosť na predloženie a vydanie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja“ je de facto určené k predloženiu dát na nosiči. Výzva smeruje voči osobe, ktorá má: „pri sebe počítačový systém, alebo pamäťový nosič“. Pojem „pri sebe“ je praktikom známy a to najmä z hmotného práva. Zmieniť možno trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) TZ „čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,“, alebo z terminológie § 122 ods. 3 TZ, kde je trestný čin spáchaný so zbraňou aj keď má páchateľ zbraň alebo jej napodobeninu „pri sebe“. Zmienená formulácia je však pre daný úkon nevhodná a v praxi sa to preukáže hneď, keď vyzvaná osoba uvedie, že pri sebe nič také nemá. Paradoxne v ďalších ustanoveniach už navrhovateľ používa korektné termín (dáta, ktoré sú „...v držbe alebo pod kontrolou...“).

Uvedeným postupom možno požadovať aj samotné počítačové údaje(návrh § 10 ods. 21), ale je otázne aké. Podľa jazykového výkladu a dôvodovej správy je uvedený postup v prvom rade a jednoznačne smerovaný na hmotné nosiče dát[8].

Výzva teda smeruje napr. od policajta podľa ods. 3. V prípade, ak napr. možno vytvoriť kópiu dát podľa ods. 4, ods. 5, tieto možno doručiť aj moderným postupom a to: „Za vytvorenie kópie sa v tomto ponímaní môže považovať aj zaslanie relevantného počítačového údaja cez siete internet napr. elektronickou poštou.“[9] Problém je však ten, že zákonný postup podľa § 93 TP a nadväzne aj 58 TP je potrebné aj pri elektronickom doručovaní vykonať úkon trestného konania a to formou zápisnice, ktorá aktuálne nie je považovaný za dištančný úkon.

Čo sa však stane, ak vyzvaná osoba na mieste nemá pri sebe ani nosič ani dáta a ani počítačový program? Čo keď, ako bežný občan jednoducho nemá, technicky nevie, či sa len ostýcha vyhovieť takejto výzve nakoľko na hmotnom nosiči (mobilný telefón) má aj s trestným činom nesúvisiace dáta intímnej povahy? Nuž v takom prípade sa policajt podľa návrhu musí od vyzvanej osoby vzdialiť. A prečo?

Lebo predkladateľ navrhuje aplikovať jedine nadväzné ustanovenie nového § 91 TP Odňatie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja. V prípade počítačových údajov, uvedený koncept možno od roku 2021 realizovať aj v aktuálnej praxi, podľa súčasného ustanovenie § 91 ods. 6 TP[10]. V praxi sa z dôvodu viacerých nedostatkov absolútne neuplatňuje a aplikačná prax nemá s odnímaním iných ako hmotných nosičov dát žiadne skúsenosti. To ale nie je problém právnej normy.

Poďme teda k návrhu nového príkazu podľa § 91 TP. Ten v zásade v písomnej podobe vydáva sudca. Existuje aj výluka kedy, „ak vec neznesie odklad“, môže písomný príkaz „ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami“ vydať aj prokurátor, avšak sudca ho musí zhojiť do 48 hodín od jeho vydania. Z právneho hľadiska je to síce pekné, ale uvedený príkaz možno vydať jedine po predošlej márnej výzve. Nie je možné ho zabezpečiť vopred a to ani pri predpoklade, že vyzvaný nebude k výzve kooperatívny. Od márneho uplynutia výzvy musí vyzvaný, vyčkať do produkcie a doručenia písomného príkazu editora. Či dovtedy bude čakať na mieste výzvy, odíde ako slobodný občan kdekoľvek napr. kvalitatívne vymazať políciou požadované dáta, bude už na „ľudovej tvorivosti“ vyzvaných. Policajt podľa navrhovanej úpravy do vydania príkazu nemôže odňať hmotný nosič inak ako na základe písomného a odôvodneného príkazu aj keď vec neznesie odklad a vyzvaný začne s vymazávaním údajov rovno pred policajtom.

Po vydaní a doručení príkazu má odňatie vykonať podľa ods. 5 prevažne policajt. V prípade odnímania dát, ako už bolo uvedené, to bude náročné, vzhľadom k tomu, že s tým polícia skúsenosť nemá a neexistuje ani metodika na odnímanie dát. Odňatie však môže smerovať len na dáta/nosič/program, ktoré má cieľová osoba „pri sebe“.

Na akékoľvek iné dáta musí byť súdom vydaný príkaz na domovú prehliadku podľa § 100 TP alebo prehliadku iných priestorov podľa § 101 TP, teda za predpokladu, že adresát výzvy resp. príkazu, nedrží dáta na verejne prístupnom pozemku, niekde na námestí alebo lúke, kde vie úkon odňatia realizovať policajt bez vstupu do privátnej zóny jednotlivca.

Celý tento postup je samozrejme možný len za predpokladu, ak polícia zistí ktorý držiteľ má aktuálne vec pri sebe, o presne aký typ a druh údaja/nosiča/programu ide, nakoľko výzva aj príkaz musia byť dostatočne určité a presné. Nie je možné vydávať ani bianco výzvy a ani bianco príkazy. Ak teda OČTK, nemajú vedomosť o osobe, dispozícií a predmete dispozície je zložité formulovať zákonnú výzvu a nadväzne príkaz.

Aby situácia nepôsobila zúfalo, navrhovateľ vkladá možnosť, podľa ktorej súd/prokurátor, môže ďalšími príkazmi podľa ods. 9, ods. 10, jednak zaviazať k poskytnutiu súčinnosť (replika § 3 TP) resp. určiť uchovať integritu dát. Radi pripomenieme, že bez tejto náplasti v podobe formalizovaných príkazov si aplikačná prax vystačila bez problémov aj doteraz.

Do pozornosti dávame, že zo znenia týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ich nemožno vydať pred samotnou výzvou resp. spracovaním vydaného/odňatého údaja/nosiča/programu.

V prípade ak teda dáta, napríklad takú nevinnú vec ako kontrolne výkazy DPH, ktorými disponuje FR SR, bude možné do trestného konania získať na základe výzvy, pričom odpoveď aj s údajmi je možné získať do trestného konania len zápisnične a nie len ich doručením.

Ako sme už uviedli, otázne však je čo rozumie navrhovateľ pod pojmom počítačové údaje.

Navrhovateľ mieni, že počítačové údaje sú: „akékoľvek znázornenie faktov, informácií alebo pojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme, vrátane programu umožňujúceho nariadiť výkon nejakej funkcie počítačovým systémom.“ Zároveň ale vytvára samostatnú podmnožinu z počítačových údajov a to Obsahové údaje (návrh § 10 ods. 29 TP) ktorými sa rozumie: „údaj v digitálnej podobe ako text, hlas, video, obraz alebo zvuk, ktorý je iný ako údaj o účastníkovi alebo prevádzkový údaj.“ Uvedená diferenciácia by v zásade nemala byť problém, keby obsahové údaje ako podmnožina, neboli určené výhradne do postupu podľa nových ustanovení § 115 ods. 7 TP, § 116 TP a § 116a, ods. 3 písm. b) TP, pričom takýto typ dát je možné získať jedine od „poskytovateľa služby“[11].

V prípade, ak je v trestnom konaní potrebné získať napr. digitálny kamerový záznam o spáchanom trestnom čine, ktorý sa má nachádzať v mobilnom telefóne podozrivej osoby, vznikne otázka či postupovať podľa § 116a TP, kde podozrivý ale nie je „poskytovateľ služby“ alebo postupovať podľa § 89b TP a § 91 TP, kde však možno požadovať všetky počítačové údaje okrem obsahových údajov, teda vlastne nemožno získavať kamerové digitálne záznamy.

Samozrejme by mal vyhrať zdravý rozum a pred akceptovaním absolútnej nemožnosti OČTK získať významný súbor dát - obsahové údaje (všetky foto, video, text, zvuk, hlas atď., záznamy od držiteľov) od neposkytovateľa služby. Zvolíme popretím argumentačnej zásady lex specialis, „funkčný výklad“ práva a budeme sa tváriť, že legálna definícia obsahových údajov sa týka výhradne § 115, § 115a, § 116 a 116a TP a zároveň, že pojem „počítačové údaje“ v sebe obsahuje aj podmnožinu obsahové údaje (akoby argument Argumentum a maiori ad minus).

Pri takomto „funkčnom“ výklade nám teda ostáva postup podľa § 89b TP a 91 TP ako „schodná cesta“. Oproti aktuálnej možnosti odňať vec ihneď (§ 90 ods. 3, § 102 ods. 4 TP) ide o jednoznačné zdržanie procesného postupu, ktoré predpokladane môže zmariť získanie dôležitých počítačových údajov nevyhnutných pre trestné konanie. Spomenuté „funkčné výklady práva“ však budú potrebné aj ďalej.

Nemenej zaujímavé zmeny sa majú týkať aktuálnych ustanovení § 115 a § 116 TP. Navrhovateľ extrahuje ustanovenie z aktuálneho § 115 ods. 11 TP, do nového ustanovenia § 115a TP a pôvodné ustanovenie § 115 TP de facto inovuje, ale ako sme zvyknutí po svojom. V trestnom práve naďalej ponecháva pojem telekomunikačná prevádzka, ktorý pochádza z prelomu milénia[12], odkedy neexistuje jeho žiadna legálna definícia. Legislatívnu podobu iba obsah telekomunikačného tajomstva[13] ako určitý historický relikt. Skôr ako prejdeme k tomu, prečo je zásadne problematické ponechávať tento pojem v trestnom práve a aké sú reálne rozdiely medzi obsahom telekomunikačnej prevádzky a obsahu elektronickej komunikačnej služby poukážeme na skutočnosť, že odpočúvanie bude možné už aj v prečinových veciach a teda aj skrátení príslušníci na obvodných oddeleniach zistia, prečo je postup v tzv. vyhradenom režime, jedným z najzbytočnejších administratívnych postupov vôbec.

Pri problematike telekomunikačnej prevádzky možno uviesť, že táto je obmedzená len na nové ustanovenia § 115 TP a § 115a TP. Obe ustanovenia sú však smerované pro futuro, teda možno nimi zabezpečovať len do budúcna, resp. v režime „online“. Plánované zrušenie a predefinovanie aktuálneho ustanovenia § 116 TP, bude viesť k odňatiu možnosti získania telekomunikačných údajov zo strany OČTK spätne, nakoľko návrh ustanovení § 116 TP a § 116a TP sa aj v zmysle dôvodovej správy netýkajú telekomunikačného tajomstva, ale len diferencovanej „dátovej prevádzky“ u poskytovateľa služby. Prípadom, keď napríklad dôjde k vražde a OČTK sa snažia zistiť totožnosť osôb v perimetriu dosahu mobilných operátorov v čase a mieste vraždy, zdá sa odzvoní. A to aj napriek faktu, že mobilní operátori sú zo zákona oprávnení uvedený typ dát uchovávať v určitom rozsahu na rozdiel od možností „poskytovateľov služby“, ktorí také údaje spätne vyslovene uchovávať nemôžu[14].

Samozrejme pri udržaní si „funkčného výkladu“ za účelom, aby OČTK neprišli o cenný zdroj digitálnych dôkazov, možno tvrdiť, že dáta možno získať aj spätne, ak sú uložené a napr. mobilný operátor spĺňa aj niektoré náležitosti „poskytovateľa služby“, teda by s tým nemusel byť problém. Problém to však je a to v prípade, ak sa požadované dáta netýkajú údajov elektronickej komunikačnej služby ale „údajov telekomunikačnej prevádzky“, ktorú jednoducho § 116 TP a § 116a TP nemajú poznať.

K zavedeniu § 115a TP (aktuálne § 115 ods. 16 TP) len toľko, že sa v legislatívnej praxi zjavne miluje slovo „sledovanie“ a to zrejme osobami, ktoré ho nikdy nerealizovali.

V ČR si vystačia s jediným ustanovením § 158d TŘ Sledovaní osob a věcí. My máme hneď dva: § 113 Sledovanie a § 114 Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, ktoré predstavujú sledovacie, alebo ak chcete monitorovacie techniky. § 113 a § 114 TP obsahujú 6 rôznych právnych režimov a vlastne nikto nevedel, ktorý je na čo. NS SR až v roku 2016 predniesol formu výkladu ich vzájomnej konkurencie[15]. Obe ustanovenia je možné realizovať za použitia technických prostriedkov(ITP). Do tohto nejednoznačného právneho prostredia chce navrhovateľ pridať aj tretí spôsob sledovania podľa § 115a Sledovanie údajov o telekomunikačnej a dátovej prevádzke. Čo presne má tvoriť obsah „dátovej prevádzky“, ktorú pri početných legálnych definíciách akosi navrhovateľ zabudol ozrejmiť bude asi rovnako nezodpovedaná otázka ako technický spôsob realizácie tejto „sledovacej techniky“ či otázky konkurencie jednotlivých procesných inštitútov s ustanoveniami § 113 či § 114 TP.

Možno len skonštatovať, že telekomunikačná prevádzka v sebe obsahuje údaje telekomunikačného tajomstva, ktoré sa v rôznych momentoch a úrovniach prelínajú s ďalšími typmi údajov ako prevádzkové údaje(návrh § 115 ods.7 TP), tajomstvo prepravovaných správ, či iné typy osobných údajov, ktoré presahujú do údajov spravovaných „poskytovateľom služby“ alebo iným držiteľom takýchto dát. Aplikačné utrasenie takéhoto prostredia na rutinne-legálnej úrovni by v prípade prijatia, potrvalo pri dnešnom tempe, najmenej dekádu. Zopakovať možno spomenuté, odporúčacie kritérium, že to čo je online monitorovanie možno riešiť postupom podľa § 115 a § 115a TP.

K uvedenej problematike len toľko, že aplikačná prax má všeobecne len minimálne skúsenosti s e-dokazovaním v režime online a PZ má, v prípade prijatia návrhu pred sebou veľké technické výzvy k riadnemu zabezpečeniu týchto nárokov, čo by sme však hodnotili ako pozitívny následok návrhu.

Výkladom sa znovu dostávame k navrhovaným postupom podľa § 116 TP a § 116a TP. Ich aplikácia je vždy možná len voči „poskytovateľovi služby“ a vždy len voči existujúcim, uloženým dátam alebo dátam uloženým na základe vydaného príkazu. Uvedené ustanovenie v podstate kopíruje Nariadenie EÚ č. 2023/1543.

Navrhované ustanovenie § 116 TP sa má nazývať Uchovanie a odstránenie počítačového údaja poskytovateľom služby. V prípade znenia ods. 1 čitateľ môže nadobudnúť radostnú náladu a to, že normatívne znenie neobsahuje adresáta „poskytovateľa služby“. Uvedené ustanovenie by teda bolo možné aplikovať aj pri potrebe uchovania akýchkoľvek dát aj mimo „poskytovateľa služby“, teda napríklad u držiteľa. Dáta totiž nie sú len výsadou „poskytovateľov služby“. Dátami bežne disponujú najrôznejšie subjekty. Z praktickej skúsenosti možno uviesť, že skupina držiteľov dát je zdrojovo širšia ako skupina „poskytovateľov služby“.

Takýto, ďalší „funkčný výklad“ by umožnil síce na základe ďalšieho, odôvodneného a písomného príkazu, okamžité zmrazenie dát. Uvedený postup požaduje aj vzorová právna úprava Budapeštianskeho dohovoru. Dôležité je to aj z dôvodu, že takýto výklad by podľa ods. 1, umožnil aj policajtovi vydať odôvodnený a písomný príkaz s predošlým súhlasom prokurátora, ktorým by mohol kvázi „urgentne“ uchovať dáta a tieto následne žiadať ďalším príkazom. Takýto výkladový postup je však s prihliadnutím na znenie ods. 4 vylúčený a uvedený postup je možný len pri „poskytovateľovi služby“ a nie pri držiteľovi dát, čo možno považovať za zásadný nedostatok a neporozumenie bazálnym požiadavkám praxe.

Aktuálnym príkazom podľa § 91 ods. 1 písm. a) TP (uchovanie dát) je napriek svojim nedostatkom aspoň možné adresovať príkaz držiteľovi dát (áno aj „poskytovateľovi služby“ ).

Bez toho aby uvedený nástroj autor znevažoval, je potrebné pripomenúť, že prevažná väčšina „poskytovateľov služieb“ sú zahraničné právnické osoby, voči ktorým majú byť určené iné právne nástroje. Uvedený poukaz sa vzťahuje aj na dáta požadované podľa plánovaného ustanovenia podľa § 116a TP.

Za ďalší, aj keď nie posledný nedostatok považujeme formu a rozsah povinnosti OČTK vymazávať zabezpečené údaje novým vnútro-trestným, administratívnym postupom (návrh § 89 ods. 5 ods. 6, § 91 ods. 6, 7 TP). Zákonodarca uvedený, extenzívny výklad podľa dôvodovej správy údajne vysledoval z rozsudku ESĽP, vo veci Leander v. Švédsko z 26. marca 1987[16]. Áno, čítate správne z 38 rokov starého rozhodnutia. Ale aby sme ostali argumentačne korektní, dôvodová správa spomína aj tuzemské rozhodnutie II. ÚS 386/2014[17]. Ak si dáte námahu, ktorú si zjavne nedožičil navrhovateľ, neprekvapivo by ste zistili, že ani jedno z uvedených rozhodnutí nepožaduje prístup zákonodarcu, ktorý by požadoval právnu úpravu určenú na plošné vymazávanie všetkých zabezpečených digitálnych dôkazov v trestnom konaní. Uvedené normy by mali za následok len ďalšiu administratívnu záťaž OČTK, ktorá by viedla skôr k neochote zabezpečovať relevantné dáta do trestného konania.

Záverom si dovolíme tvrdiť, že návrh oproti aktuálnej právnej úprave skôr berie ako dáva. Neochota poskytnúť širšie či aplikačne funkčné nástroje OČTK je badateľná aj zo znenia dôvodovej správy.

Vo výpočte nedostatkov návrhu by sme mohli pokračovať, hľadanie ďalších nedostatkov ponecháme na zaujímajúceho sa čitateľa.

Záverom si len dovolíme skonštatovať, že novelizácia predmetných ustanovení je nevyhnutná, to autor nespochybňuje. Nami predložený výklad sme pre zrozumiteľnosť museli viackrát a aj zásadne zjednodušovať. Nejde o jednoduchú oblasť. Naviac je ďaleko širšia ako len návrhom poznačené ustanovenia TP. Vítaný je komplexný legislatívny prístup štátu k právnym možnostiam OČTK viesť moderné a zákonné trestné konanie. Konečný názor si môže utvoriť každý na základe doleuvedeného návrhu.

(Návrh)

Zákon

z .... 2025,

o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z., zákona č. 214/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 341/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z., zákona č. 363/2024 Z. z., zákona č. 23/2025 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z. a zákona č. 157/2025 Z. z. sa mení takto:

V § 130 odsek 2 znie:

„(2) Za vec sa na účely tohto zákona považuje aj počítačový údaj, počítačový systém a pamäťový nosič podľa Trestného poriadku.“.

Čl. II

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z. a zákona č. 150/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠3a

Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie

(1) Zohľadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd.

(2) Na účely odseku 1 môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) o zabezpečenie informácie o právoplatnom odsúdení súdom iného členského štátu Európskej únie; kópie právoplatných rozsudkov a ďalšie súvisiace informácie vyžiada prostredníctvom dožiadania o právnu pomoc, a to vždy, ak sa postupuje podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona.

(3) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutý postup pri uznávaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa predpisu o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.“.

2. V § 8 ods. 2 a § 65 ods. 6 sa za slová „zahraničných vecí“ vkladajú slová „a európskych záležitostí“.

3. V § 10 ods. 8 sa slová „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)“ nahrádzajú slovami „generálna prokuratúra“.

4. V § 10 ods. 20 sa slová „Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb“ sa nahrádzajú slovami „Poskytovatelia služieb“.

5. V § 10 sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21 až 28, ktoré znejú:

„(21) Počítačovým údajom sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek znázornenie faktov, informácií alebo pojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme, vrátane programu umožňujúceho nariadiť výkon nejakej funkcie počítačovým systémom.

(22) Počítačovým systémom sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie alebo skupina vzájomne prepojených alebo súvisiacich zariadení, z ktorých jedno zariadenie alebo viaceré zariadenia vykonávajú automatizované spracúvanie údajov na základe programu.

(23) Pamäťovým nosičom sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek hmotný nosič spôsobilý uchovávať počítačové údaje, ktorý nie je počítačovým systémom.

(24) Údajom o účastníkovi sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek údaj, ktorý má poskytovateľ služieb k dispozícii v súvislosti s používaním jeho služby, ktorý sa týka:

a) totožnosti účastníka alebo zákazníka, ako je meno, dátum narodenia, poštová adresa alebo geografická adresa, fakturačné údaje a platobné údaje, telefónne číslo alebo e-mailová adresa;

b) typu služby a jej trvania vrátane

1. technických údajov a údajov identifikujúcich súvisiace technické opatrenia alebo rozhrania, ktoré používa účastník alebo zákazník alebo ktoré sa im poskytujú v okamihu prvej registrácie alebo aktivácie a

2. údajov súvisiacich s overovaním používania služby s výnimkou hesiel alebo iných prostriedkov overenia používaných namiesto hesla, ktoré poskytuje používateľ, účastník alebo zákazník alebo ktoré boli vytvorené na žiadosť používateľa, účastníka alebo zákazníka.

(25) Údajom požadovaným na účely identifikácie používateľa sa na účely tohto zákona rozumejú IP adresy a v prípade potreby príslušné zdrojové porty a časová pečiatka, konkrétne dátum a čas alebo technické ekvivalenty týchto identifikátorov a súvisiace informácie, ak ich požadujú orgány činné v trestnom konaní a súd výlučne na identifikáciu používateľa, účastníka alebo zákazníka na účely trestného konania.

(26) Prevádzkovým údajom sa na účely tohto zákona rozumie údaj, ktorý sa týka poskytovania služby ponúkanej poskytovateľom služieb, ktorý slúži na poskytnutie súvisiacich alebo doplňujúcich informácií o takejto službe a vytvára sa a spracúva sa počítačovým systémom poskytovateľa služieb, najmä zdroj a miesto určenia správy alebo iného druhu interakcie, umiestnenie zariadenia, dátum, čas, trvanie, veľkosť, trasa, formát, použitý protokol a druh kompresie, a iné metaúdaje z elektronických komunikácií, iné ako údaje o účastníkovi, a údaje týkajúce sa začatia a ukončenia relácie prístupu používateľa k službe, ako je dátum a čas použitia, prihlásenie do služby a odhlásenie zo služby.

(27) Obsahovým údajom sa na účely tohto zákona rozumie údaj v digitálnej podobe ako text, hlas, video, obraz alebo zvuk, ktorý je iný ako údaj o účastníkovi alebo prevádzkový údaj.

(28) Poskytovateľom služieb sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka jednu alebo viacero z týchto služieb

a) elektronické komunikačné služby,

b) služby týkajúce sa názvu internetovej domény a číslovania adries internetového protokolu najmä prideľovanie IP adresy, správcu a registrátora doménových mien a služby súvisiace s ochranou súkromia a služby proxy,

c) služby kryptoaktív,

d) iné služby umožňujúce

1. ich používateľovi vzájomnú komunikáciu cez počítačový systém alebo

2. uchovávanie alebo iné spracúvanie počítačových údajov počítačovým systémom v mene používateľa, ktorému sa služba poskytuje.“.

Doterajšie odseky 21 až 25 sa označujú ako odseky 29 až 33.

6. V § 24 ods. 4 sa slová „§ 115 alebo § 116“ nahrádzajú slovami „§ 115, príkazu na sledovanie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 115a, príkazu na predloženie počítačového údaja poskytovateľom služieb podľa § 116a“.

7. Za § 61b sa vkladá § 61c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠61c

Vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí

Vykonanie výsluchu v cudzine prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa môže uskutočniť po dohode príslušného orgánu cudzieho štátu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí, ak osoba, ktorá má byť vypočutá, s vypočutím súhlasí a dobrovoľne sa dostaví na miesto výsluchu. Výsluch podľa prvej vety sa uskutoční so súhlasom štátu, v ktorom sa nachádza zastupiteľský úrad Slovenskej republiky, ak tento štát udelenie takéhoto súhlasu vyžaduje.“.

8. V § 77 ods. 3 sa slová „§ 495 ods. 4 písm. b) alebo osobitného predpisu o európskom zatýkacom rozkaze,“ nahrádzajú slovami „predpisu o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach“.

9. Nadpis § 89a znie: „Povinnosť na predloženie a vydanie veci“.

10. § 89a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú na predloženie a vydanie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja.“.

11. Za § 89a sa vkladajú § 89b a 89c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠89b

Povinnosť na predloženie a vydanie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja

(1) Kto má pri sebe počítačový systém alebo pamäťový nosič, ktorý môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ho na vyzvanie predložiť a sprístupniť počítačový údaj v ňom uložený alebo cez takýto počítačový systém dostupný policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak je potrebné ho na účely dokazovania zaistiť, je povinný ho na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť počítačový systém alebo pamäťový nosič odňatý, ako aj na iné následky nevyhovenia.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na počítačový systém alebo pamäťový nosič, ktorého obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať túto okolnosť v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.

(3) Vyzvať na vydanie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

(4) Pred výzvou podľa odseku 3 je potrebné zohľadniť, či účel trestného konania je možné dosiahnuť aj bez vydania počítačového systému alebo pamäťového nosiča vytvorením kópie počítačového údaja uloženého v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči alebo dostupného cez počítačový systém, ak je možné zaručiť jeho pravosť a integritu.

(5) Ak je z počítačového údaja získaného postupom podľa odsekov 1 až 4 vytvorená kópia na účely trestného konania, a ak z tohto údaja neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, takúto kópiu počítačového údaja bezodkladne zničí; policajt kópiu počítačového údaja zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora. Zápisnica o zničení takéhoto údaja sa založí do spisu.

(6) O zničení kópie počítačového údaja písomne informuje osobu podľa odseku 1 policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci.

§ 89c

Odstránenie počítačového údaja alebo znemožnenie prístupu k počítačovému údaju

(1) Ak je to na účely trestného konania nevyhnutné, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádza počítačový údaj, aby

a) takýto údaj odstránila z počítačového systému alebo pamäťového nosiča, alebo

b) znemožnila prístup k nemu.

(2) V príkaze podľa odseku 1 písm. b) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude znemožnenie prístupu k počítačovému údaju vykonávané, najviac však 90 dní, a ak je potrebné opätovné znemožnenie prístupu k nemu, musí byť vydaný nový príkaz.

(3) Príkaz sa doručí osobe, v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádza počítačový údaj. Takejto osobe sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

(4) Ak znemožnenie prístupu k počítačovému údaju už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie znemožnenia prístupu k počítačovému údaju. Ak príkaz podľa odseku 1 písm. b) vydal v prípravnom konaní policajt, koná prokurátor aj na návrh policajta.“.

12. V § 90 ods. 1 sa za slová „na vyzvanie“ vkladajú slová „nepredloží alebo“.

13. § 90 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Odseky 1 až 4 sa nepoužijú na odňatie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja.“.

14. § 91 vrátane nadpisu znie:

㤠91

Odňatie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja

(1) Ak osoba podľa § 89b na vyzvanie nepredloží, nesprístupní alebo nevydá počítačový údaj, ktorý je uložený v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči alebo je cez takýto počítačový systém dostupný, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádza takýto počítačový systém alebo pamäťový nosič, na odňatie takéhoto počítačového systému alebo pamäťového nosiča a prístup k počítačovému údaju v ňom uloženému alebo cez takýto počítačový systém dostupnému.

(2) Pred vydaním príkazu podľa odseku 1 je potrebné zohľadniť, či účel trestného konania je možné dosiahnuť aj bez odňatia počítačového systému alebo pamäťového nosiča vytvorením kópie počítačového údaja uloženého v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči alebo dostupného cez počítačový systém, ak je možné zaručiť pravosť a integritu tohto počítačového údaja.

(3) Ak je to na účely dokazovania nevyhnutné a vec neznesie odklad, môže príkaz podľa odseku 1 pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať prokurátor. Takýto príkaz musí najneskôr do 48 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získaný počítačový údaj nemožno použiť na účely trestného konania a musí sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Odsek 2 sa použije primerane.

(4) Príkaz podľa odseku 1 a odseku 3 sa doručí osobe, v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádza takýto počítačový systém alebo pamäťový nosič.

(5) Odňatie počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja vykoná na základe príkazu policajt. K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.

(6) Ak je z počítačového údaja získaného postupom podľa odsekov 1 až 3 urobená kópia na účely trestného konania, a ak z tohto údaja neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, takúto kópiu údaja bezodkladne zničí; policajt kópiu počítačového údaja zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora. Zápisnica o zničení takéhoto údaja sa založí do spisu.

(7) O zničení kópie počítačového údaja písomne informuje osobu podľa odseku 1, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci.

(8) Príkaz podľa odseku 1 alebo odseku 3 nie je potrebný ak bol vydaný príkaz podľa § 100 a 101, a v tomto príkaze je uvedené, že sa vzťahuje aj na zaistenie počítačového systému alebo pamäťového nosiča a prístup k počítačovému údaju uloženému v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči alebo cez takýto počítačový systém dostupnému, a príkaz je odôvodnený aj skutkovými okolnosťami; odseky 2, 6, 7, 9 a 10 sa použijú primerane.

(9) Ak pre prístup k počítačovému údaju v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči odňatom postupom podľa odsekov 1 až 8 je potrebné získať informácie o fungovaní počítačového systému alebo pamäťového nosiča alebo o opatreniach použitých na ochranu počítačového údaja v tomto systéme alebo nosiči, môže príslušný orgán podľa odseku 1 alebo 3 prikázať osobe, ktorá má takéto informácie, aby ich poskytla.

(10) Pri odňatí počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja môže príslušný orgán podľa odseku 1 alebo 3 prikázať osobe, ktorá môže ohroziť integritu tohto počítačového systému, pamäťového nosiča alebo počítačového údaja alebo prístup k nemu, aby zachovala jeho integritu alebo prístup k nemu.“.

15. V § 93 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ide o počítačový systém, pamäťový nosič alebo počítačový údaj, zápisnica obsahuje presný opis, ktorý umožní určiť ich totožnosť, pravosť, integritu a prístup k nim.“.

16. V § 93 odsek 2 znie:

„(2) Osobe, ktorá vec, vydala, ktorej bola vec odňatá, alebo od ktorej bola vec prevzatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec bola zaistená, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec prevzal.“.

17. V § 99 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za vec nachádzajúcu sa v obydlí sa považuje aj počítačový údaj uložený v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči a počítačový údaj dostupný cez počítačový systém, ktorý sa nachádza v obydlí.“.

18. V § 100 ods. 1 sa za štvrtú vetu vkladá nová piata veta, ktorá znie: „Ak sa má zaistiť počítačový systém, pamäťový nosič alebo počítačový údaj uložený v počítačovom systéme, na pamäťovom nosiči alebo dostupný cez takýto počítačový systém, musí to byť v príkaze uvedené a odôvodnené skutkovými okolnosťami.“.

19. V § 100 ods. 1 sa slová „Doručí sa vlastníkovi“ nahrádzajú slovami „Príkaz sa doručí vlastníkovi“.

20. V § 101 ods. 2 sa slová „24 hodín“ nahrádzajú slovami „48 hodín“.

21. V § 115 ods. 1 prvá veta znie: „V trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, trestných činoch extrémizmu podľa § 140a, trestných činoch terorizmu podľa § 140b, trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234, trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261, trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326, trestných činoch korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti, alebo o inom úmyselnom trestnom čine, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.“.

22. V § 115 ods. 5 sa slová „pre iný“ nahrádzajú slovami „za iný“.

23. V § 115 ods. 6 sa slovo „elektronických“ nahrádzajú slovami „počítačových systémoch alebo pamäťových“.

24. V § 115 ods. 9 sa slová „najvyššiemu súdu“ nahrádzajú slovami „príslušnému nadriadenému súdu“.

25. V § 115 ods. 11 sa za slová „vzťahujú na“ vkladá slovo „obsahové“.

26. Za § 115 sa vkladá nový § 115a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠115a

Sledovanie údajov o telekomunikačnej a dátovej prevádzke

(1) V trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, trestných činoch extrémizmu podľa § 140a, trestných činoch terorizmu podľa § 140b, trestnom čine ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, trestnom čine znásilnenia podľa §199, trestnom čine sexuálneho násilia podľa § 200, trestných činoch sexuálneho zneužívania podľa § 201, § 201a, § 201b, § 202, trestnom čine podvodu podľa § 221, trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 234, trestnom čine neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, trestnom čine neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, trestnom čine neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b, trestnom čine neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c, trestnom čine výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261, trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326, trestných činoch korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti, trestnom čine podnecovania podľa § 337, trestnom čine schvaľovania trestného činu podľa § 338, trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360, trestnom čine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, trestnom čine nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b, trestnom čine šírenia poplašnej správy podľa § 361, trestnom čine výroby detskej pornografie podľa § 368, trestnom čine rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestnom čine prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, o trestnom čine, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo pre iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na sledovanie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

(2) Príkaz podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať prokurátor, ktorý však musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Takýto príkaz sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota sledovania údajov. V príkaze musí byť uvedená totožnosť používateľa, ak je známa.

(3) Sledovanie týchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môže v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz podľa odseku 1 sa doručuje poskytovateľovi služieb

(4) Ak údajom získaným postupom podľa odsekov 1 až 3 neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, údaj bezodkladne zničí; policajt údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora. Zápisnica o zničení údaja sa založí do spisu.

(5) O zničení údajov o telekomunikačnej prevádzke písomne informuje osobu podľa odseku 2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal príkaz podľa odseku 1, a údaj o lehote, počas ktorej sa tento príkaz vykonával. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu príslušnému nadriadenému súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci.

(6) Informáciu podľa odseku 5 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou a trestných činov terorizmu podľa § 140b, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane vzťahujú na prevádzkové údaje, ktoré sú v reálnom čase prenášané cez počítačový systém.“.

27. § 116 vrátane nadpisu znie:

㤠116

Uchovanie a odstránenie počítačového údaja poskytovateľom služieb

(1) Ak je na účely dokazovania nevyhnutné uchovanie počítačového údaja, ktorý bol uložený cez počítačový systém, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, poskytovateľovi služieb, aby takýto údaj

a) uchoval a udržiaval v celistvosti,

b) odstránil z počítačového systému alebo pamäťového nosiča, alebo

c) znemožnil k nemu prístup.

(2) V príkaze podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie počítačového údaja alebo znemožnenie prístupu k nemu vykonávané, najviac však 90 dní, a ak je potrebné jeho opätovné uchovanie alebo znemožnenie prístupu k nemu, musí byť vydaný nový príkaz.

(3) Ak uchovávanie počítačového údaja na účely dokazovania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz zrušujúci príkaz na zrušenie uchovania a udržania v celistvosti počítačového údaja, alebo príkaz na zrušenie znemožnenia prístupu k takému údaju. Ak príkaz podľa odseku 1 vydal v prípravnom konaní policajt, koná prokurátor aj na návrh policajta.

(4) Príkaz podľa odseku 1 a odseku 3 sa doručí poskytovateľovi služieb, ktorému sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.“.

28. Za § 116 sa vkladá nový § 116a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠116a

Predloženie počítačového údaja poskytovateľom služieb

(1) Ak je na účely dokazovania nevyhnutné predloženie počítačového údaja alebo jeho kópie, ktorý bol uložený cez počítačový systém, môže orgán príslušný podľa odseku 3 vydať príkaz poskytovateľovi služieb na predloženie takéhoto údaja alebo jeho kópie.

(2) Príkaz podľa odseku 1 sa musí vydať písomne a odôvodniť skutkovými okolnosťami; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota na predloženie počítačového údaja alebo jeho kópie. V príkaze musí byť uvedená totožnosť používateľa, ak je známa.

(3) Orgánom príslušným na vydanie príkazu podľa odseku 1 je

a) predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt, ak ide o údaje o účastníkovi alebo údaje požadované na zistenie identity používateľa; príkaz vydaný policajtom musí potvrdiť prokurátor,

b) predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak ide o prevádzkové údaje alebo obsahové údaje. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať prokurátor, ktorý však musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(4) Príkaz podľa odseku 1 týkajúci sa prevádzkových údajov a obsahových údajov, je možné vydať len v trestnom konaní o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, trestných činoch extrémizmu podľa § 140a, trestných činoch terorizmu podľa § 140b, trestnom čine obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestnom čine vydierania podľa § 189, trestnom čine ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, trestnom čine znásilnenia podľa §199, trestnom čine sexuálneho násilia podľa § 200, trestných činoch sexuálneho zneužívania podľa § 201, § 201a, § 201b, § 202, trestnom čine krádeže podľa § 212, trestnom čine neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219, trestnom čine podvodu podľa § 221, trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 234, trestnom čine neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, trestnom čine neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, trestnom čine neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b, trestnom čine neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c, trestnom čine výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261, trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326, trestných činoch korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti, trestnom čine podnecovania podľa § 337, trestnom čine schvaľovania trestného činu podľa § 338, trestnom čine nadržovania podľa § 339, trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360, trestnom čine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, trestnom čine nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b, trestnom čine šírenia poplašnej správy podľa § 361, trestnom čine kupliarstva podľa § 367, trestnom čine výroby detskej pornografie podľa § 368, trestnom čine rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestnom čine prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, o trestnom čine, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo o inom úmyselnom trestnom čine, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva. Takýto príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

(5) Príkaz podľa odseku 1 možno vydať aj vtedy, ak osoba odsúdená za trestný čin podľa odseku 4 na trest odňatia slobody alebo ktorej bolo uložené ochranné liečenie s obmedzením osobnej slobody v trvaní najmenej štyroch mesiacov sa vyhýba výkonu trestu, ochranného liečenia alebo ich zvyšku a trestné konanie bolo vedené v jej prítomnosti.

(6) Príkaz podľa odseku 1 sa doručí poskytovateľovi služieb, ktorému sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v takomto príkaze.

(7) Poskytovateľ služieb predloží počítačový údaj alebo jeho kópiu tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1 alebo osobe uvedenej v takomto príkaze.

(8) Ak počítačovým údajom získaným postupom podľa odsekov 1 až 6 neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, počítačový údaj alebo jeho kópiu bezodkladne zničí; policajt takýto údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora. Zápisnica o zničení takéhoto údaja alebo jeho kópie sa založí do spisu.

(9) O zničení počítačového údaja alebo jeho kópie písomne informuje osobu podľa odseku 2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu alebo prokurátora, ktorý vydal alebo potvrdil príkaz podľa odseku 1. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu príslušnému nadriadenému súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci.

(10) Informáciu podľa odseku 9 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou a trestných činov terorizmu podľa § 140b alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.“.

29. Názov ôsmeho dielu siedmej hlavy tretej časti znie: „Konanie o preskúmaní zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, príkazu na sledovanie údajov o telekomunikačnej prevádzke a príkazu na predloženie počítačového údaja poskytovateľom služieb“.

30. V § 362f ods. 1 sa slová „najvyšší súd“ nahrádzajú slovami „nadriadený súd“.

31. V § 362f sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Na návrh osoby uvedenej v § 115a ods. 5 nadriadený súd na neverejnom zasadnutí preskúma zákonnosť príkazu na sledovanie telekomunikačnej prevádzky.“

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

32. V § 362f ods. 3 sa slová „§ 116 ods. 4 najvyšší súd“ nahrádzajú slovami „§ 116a ods. 9 nadriadený súd“ a slová „zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke“ sa nahrádzajú slovami „predloženie počítačového údaja poskytovateľom služieb.“.

33. V § 362f odsek 4 znie:

„(4) Nadriadený súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko sudcu, ktorý rozhodol o vydaní alebo potvrdení príkazu podľa § 115, 115a alebo § 116a a ak ide o príkaz podľa § 115a a 116a aj poskytovateľa služieb, ktorý príkaz vykonal.“.

34. § 362g znie:

„362g

(1) Ak nadriadený súd zistí, že príkaz podľa § 115, 115a alebo § 116a bol vydaný alebo vykonaný v rozpore so zákonom, vysloví uznesením porušenie zákona.

(2) Ak nadriadený súd zistí, že príkaz podľa § 115, 115a alebo § 116a bol vydaný a vykonaný v súlade s podmienkami uvedenými v § 115 ods. 1, 115a ods. 1 alebo § 116 ods. 4, vysloví uznesením, že zákon porušený nebol.“.

35. V § 371 ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ustanovenie predpisu o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody“.

36. Piata časť sa vypúšťa.

37. V prílohe sa vypúšťa druhý bod a piaty bod.

Doterajší tretí bod až dvadsiaty bod sa označujú ako druhý bod až osemnásty bod.

Čl. III

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 299/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., 309/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z. a zákona č. 157/2025 Z. z. sa mení takto:

V § 34 odsek 1 znie:

„(1) Pri právnom styku s cudzinou sa voči právnickým osobám primerane použije osobitný predpis.⁹)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„⁹) Zákon č. .../2025 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.“.

Čl. IV

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 373/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 7/2024 Z. z. a zákona č. 109/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 3 sa za slová „Finančnou správou,“ vkladajú slová „Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,“.

2. § 74 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak osobné údaje, ktoré boli príslušnému orgánu poskytnuté treťou krajinou, majú byť poskytnuté inej tretej krajine alebo členskému štátu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.^21a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

„^21a) § 11 ods. 2 zákona č. .../2025 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.“.

3. V § 77 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „dotknutá osoba má právo byť informovaná o konkrétnom účele spracúvania osobných údajov, ak poskytnutie tejto informácie neohrozí účel trestného konania,“.

4. Doterajší text prílohy sa označuje ako prvý bod a dopĺňa sa druhým bodom, ktorý znie:

„2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/211 zo 16. februára 2022, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV, pokiaľ ide o jeho zosúladenie s pravidlami Únie o ochrane osobných údajov (Ú. v. EÚ L 37, 18.2.2022).“.

Čl. V

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 287/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 108/2024 Z. z., zákona č. 334/2024 Z. z., zákona č. 366/2024 Z. z., zákona č. 367/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 117 ods. 5 sa vypúšťa slovo „statickej“.

2. V § 117 ods. 6 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak osobitný predpis neustanovuje inak.^130a)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 130 a 130a znejú:

„¹³⁰) § 115a a 116a Trestného poriadku.

§ 76 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

^130a) Čl. 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. L 191 28.7.2023).“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 18. augusta 2026 okrem čl. II bodov 1, 3, 7, 8, 35, 36 a 37 a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2028.

 

Diskusia