Nazeranie do spisu ako nástroj "bezplatného" získavania informácií

mjr. JUDr. Ing. Martin Mach, MBA, LL.M. – vyšetrovateľ PZ

                Nazeranie do spisu ako nástroj “bezplatného“ získavania informácií

V aktuálnom článku by som kriticky zhodnotil ustanovenie § 69 Trestného poriadku, ktoré sa týka nazerania do spisov. V zákonodarcom predpokladaných a bežných prípadoch, uvedené právo posilňuje dôveryhodnosť v trestnom konaní, kde oprávnené osoby majú možnosť nahliadnuť do spisu a urobiť si jasnú predstavu, na základe akých vykonaných dôkazov sa vyšetrovateľ (prípadne poverený príslušník) dopracoval ku svojmu poväčšine meritórnemu rozhodnutiu.

Existujú však aj prípady, kedy sú trestné oznámenia podávané nie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a následného zákonného rozhodnutia, ale za účelom získania rôznych informácií. Uvedené prípady sa týkajú napríklad obchodných sporov o nevyplatenie faktúry, kde Policajný zbor tzv. “pripraví pôdu“ pre podanie civilnej žaloby. Iné prípady sa môžu týkať novinárov, ktorí sa podaním oznámenia a nazretím do spisu dozvedia skutočnosti, ku ktorým by sa použitím OSINTových zdrojov nedostali.

Možnosť nazerať do spisu v zmysle § 69 Trestného poriadku je umožnená taxatívne vymenovaným osobám. Novelou číslo 54/2018 Z.z. a 314/2018 Z.z. sa od 01.03.2019 do § 69 Trestného poriadku zakomponovala ako oprávnená osoba na nazeranie do spisu okrem iných aj oznamovateľ. Uvedená osoba nemusí byť súčasne aj poškodeným, t.j. uvedená osoba môže podať oznámenie za niekoho iného (napríklad vo veci medializovaných káuz), prípadne vo veci, kde je poškodeným verejný záujem (drogová trestná činnosť, legalizácia výnosu z trestnej činnosti a iné).

V § 69 ods. 2 je uvedené, kedy je možné dané právo obmedziť, respektíve odmietnuť právo nazerania do spisov, kde je konkrétne uvedené: v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.

V prípravnom konaní môže OČTK odmietnuť oznamovateľovi nahliadnuť do spisu v závažných prípadoch, ktoré však nie sú špecificky určené, následne sú čiastočne ozrejmené slovným spojením zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania.

Z uvedenej dikcie zákona vyplýva, že v prevažnej väčšine prípadov by OČTK nemali mať oprávnenie odopierať právo nazerania do spisov oznamovateľom, teda pokiaľ nie sú plánované prípadné zaisťovacie úkony, výsluchy svedkov, ktorí by mohli byť ovplyvňovaní (čo už môže súvisieť s TČ marenie spravodlivosti). Dalo by sa povedať, že krátko pred ukončením vyšetrovania by oznamovateľ nemal mať zamietnuté nahliadnutie do spisu, nakoľko účel trestného konania bol dosiahnutý (upozorňujem, že oznamovateľ však nemá zákonné právo v zmysle § 208 Trestného poriadku na preštudovanie spisového materiálu).

V praxi môže nastať situácia, že oznamovateľ si svoje právo v zmysle § 69 Trestného poriadku neuplatní v prípravnom konaní, bude mu doručené meritórne rozhodnutie (napr. Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia) a v tomto okamihu sa oznamovateľ rozhodne, že si žiada o umožnenie nahliadnutia do spisu (napríklad na doplnenie prípadnej sťažnosti). V tomto prípade už OČTK nemá inú možnosť, ako nahliadnutie do spisu umožniť a tým zverejniť oznamovateľovi všetky zadovážené dôkazy.

Obdobne môže nastať situácia, kedy si oznamovateľ uplatní svoje právo po skončení prípravného konania (úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo do právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej). Jeho právo musí byť zachované aj v tomto štádiu (analogicky podľa všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka). V tomto štádiu konania (ak sa dá vôbec uvažovať o štádiu, nakoľko konanie je skončené) OČTK nemá inú možnosť, ako nahliadnutie do spisu umožniť a tým zverejniť oznamovateľovi všetky zadovážené dôkazy.

V § 69 ods. 5 Trestného poriadku je uvedené obmedzenie týkajúce sa utajovaných skutočností, ktoré sa podľa môjho názoru dotýka formálnych náležitostí nahliadnutia do spisu, hlavne zo strany OČTK, kedy je potrebné zabezpečiť vyhlásenie o mlčanlivosti v zmysle § 161 Trestného poriadku, prípadne v samotnej zápisnici oprávnenú osobu upozorniť o zodpovednosti za oboznamovanie sa s určitými skutočnosťami (napr. trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona).

Ako som už uviedol, OČTK v určitých prípadoch nemá inú zákonnú možnosť, ako umožniť oznamovateľovi nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Určité informácie je možné v prípravnom (resp. predprípravnom) konaní “utajiť“ spôsobom, že získavanie informácii bude prebiehať v operatívnom spise na základe plánu spoločného vyšetrovania (bankové výpisy, daňové priznania) a z tohto bude ako výsledok spracovaný záznam použiteľný v ďalšom konaní.

Som toho názoru, že by bolo vhodné upraviť § 69 Trestného poriadku, kde by bolo zakomponované určité ustanovenie zamedzujúce možnosti nahliadať do spisu oznamovateľovi, napríklad v prípade rozhodnutia v zmysle § 197 Trestného poriadku (o sťažnosti rozhoduje prokurátor, ktorý má celý spisový materiál k dispozícii a on preskúma zákonnosť), prípadne zamedzenie nahliadnutia do časti spisového materiálu (bankové, daňové tajomstvá a informácie, ktoré nie sú voľne dostupné). Pri správne nastavenej úprave § 69 Trestného poriadku by pravdepodobne klesol aj počet trestných oznámení (s tým spojená aj zaťaženosť vyšetrovateľov), pri ktorých bolo jediným cieľom bezplatne získať informácie.

Diskusia