Podozrivý v trestnom konaní

JUDr. Radoslav Mandalík, prokurátor, Krajská prokuratúra Banská Bystrica

                                              Podozrivý v trestnom konaní

Procesný inštitút podozrivého bol zavedený novelou Tr. poriadku vykonanou zákonom č. 40/2024 Z.z. s účinnosťou od 6.8.2024. Zavedenie tohto inštitútu bolo a je potrebné vo všeobecnosti privítať. Od prijatia tejto právnej úpravy však dochádza k situáciám, kedy príliš široký alebo naopak príliš zužujúci výklad predmetných zákonných ustanovení spôsobuje nejasnosti a aplikačné problémy v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aj v súčasnosti prebieha diskusia o použiteľnosti výpovede podozrivého v konaní pred súdom. V príspevku autor v stručnosti načrtáva niektoré z týchto problémov a uvádza doterajšie stanoviská k nim. V závere hľadá odpoveď na otázku, či novoprijatá úprava zodpovedá koncepcii súčasného trestného konania, a či možno hovoriť o komplexnom a konečnom riešení problematiky.

Téme som sa venoval už vo svojom článku „Niekoľko poznámok k problematike podozrivého z trestného činu“, uverejnenom v časopise Justičná revue č. 11/2010, spracovanom na základe vtedy dostupnej literatúry a judikatúry. Z hľadiska historického vývoja právnej úpravy inštitútu podozrivého na území Slovenskej republiky, vtedajšieho právního stavu, názorov teórie a praxe a porovnania právnej úpravy v Českej republike, bolo možné v danom čase podľa môjho názoru dospieť k následovnému záveru:

Z porovnania minulej a súčasnej právnej úpravy vyplývalo, že definíciu podozrivého obsahoval len uhorský trestný poriadok z r. 1896. Nasledujúce trestno- procesné predpisy obsahovali len úpravu podozrivého, ktorý bol zadržaný, resp. úpravu osoby pristihnutej pri čine v súvislosti so zaisťovacími opatreniami. Trestný poriadok z r. 1961 svojho času ešte rozlišoval podozrivého v konaní o prečinoch, proti ktorému sa viedlo objasňovanie.

Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z. v znení účinnom do 6.8.2024 umožňoval vypočuť iba osobu, ktorá bola zadržaná podľa § 85 ods. 1 Tr. por. alebo osobu zaistenú podľa osobitného zákona alebo podozrivú osobu, ktorej bola obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods. 2 Tr. por. Výsluch podozrivého z trestného činu, ktorý nebol zadržaný, Trestný poriadok neupravoval, čo bolo možné považovať za nedostatok právnej úpravy. V štádiu pred začatím trestného stíhania bolo možné vypočuť „podozrivého“ len v rámci postupu podľa § 196 ods. 2 Tr. por.

Z hľadiska požadavky zákonnosti a potrieb praxe orgánov činných v trestnom konaní som vtedy vyjadril názor o potrebe prijatia právnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné vypočuť podozrivého po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por., proti ktorému ešte nebolo možné vzniesť obvinenie postupom podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Takáto osoba by bola pred výsluchom primerane poučená. Zároveň by sa jej priznal určitý rozsah práv a povinností (obdobných ako má zadržaný podozrivý), vrátane práva na právnu pomoc. Taktiež by bolo potrebné riešiť otázku použiteľnosti jeho výpovede v ďalšom priebehu trestného konania s tým, že skutočnosti zistené výsluchom podozrivého bude možné použiť len na následný, resp. neskorší postup podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Nazdával som sa, že výpoveď podozrivého by bola efektívnym prostriedkom v trestnom konaní, aby sa v štádiu po začatí trestného stíhania tzv. vo veci potvrdilo alebo vyvrátilo podozrenie z trestného činu. Pre podozrivého by zase výsluch predstavoval prostriedok, aby ponúkol okolnosti a dôkazy na svoju obhajobu. (Toľko výňatok z môjho pôvodného príspevku z r. 2010, ktorý som vzhľadom na odstup času a nemožnosť odkazu na internetovú stránku uviedol v tomto znení).

Ako som naznačil už v úvode, prijatie tejto právnej úpravy bolo z dlhodobého hľadiska potrebné. O cieľoch zákonodarcu vo vzťahu k tejto zmene sa možno dočítať v dôvodovej správe k zákonu č. 40/2024 Z.z. Od účinnosti tejto novely Tr. por. bolo však možné identifikovať viaceré nejasnosti, resp. výkladové a aplikačné problémy súvisiace s uplatňovaním tohoto inštitútu.

a) Povinná obhajoba

K otázke, či sa povinná obhajoba vzťahuje už aj na podozrivého prebehla svojho času diskusia aj na tomto fóre. Dôvodom bola existencia názorov, interných usmernení niektorých súčastí v rámci PZ a prokuratúry, rozširujúco interpretujúcich rozsah práv podozrivého vo vzťahu k povinnej obhajobe. Tomu zodpovedal aj postup spočívajúci v žiadostiach adresovaných sudcom pre prípravné konanie príslušných súdov o ustanovenie obhajcu v konkrétnych trestných veciach. V danom čase bolo nanajvýš potrebné prijatie zjednocujúceho stanoviska z úrovne Generálnej prokuratúry SR, resp. vyslovenia právneho názoru Najvyššieho súdu SR k otázke rozsahu práv podozrivého po začatí trestného stíhania vo veci. Dňa 13.5.2024 bolo vydané stanovisko 1. námestníka generálneho prokurátora SR sp. zn. IV/1 Spr 216/24/1000 k procesnému statusu podozrivého v trestnom konaní s negatívnym záverom k tejto otázke, s výnimkou podozrivého v osobitne zraniteľnom postavení. Nadväzne na to sa tejto otázke venoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 5Tostš 3/2024 zo dňa 24.4.2024, ktorý taktiež (vzhľadom na znenie § 37 Tr. por. a aj porovnaním ust. § 85 ods. 6 Tr. por. týkajúceho sa zadržaného podozrivého) dospel k záveru, že ustanovenie o povinnej obhajobe sa na podozrivé osoby nevzťahuje.

b) Ďalšie práva podozrivého

Z cit. stanoviska 1. námestníka generálneho prokurátora SR k procesnému statusu podozrivého v trestnom konaní bolo a je možné vychádzať aj pri riešení niektorých ďalších dielčich otázok (aplikačných problémov). Ide napr. o právo nazerania do spisu podľa § 69 ods. 1 Tr. por., doručovanie meritórnych rozhodnutí, právo osobnej účasti podozrivého alebo jeho obhajcu na vyšetrovacích úkonoch a pod.

c) Rozhodovanie o rozsahu práv podozrivého (§§ 33b ods. 2, 191 písm. b) Tr. por.)

S rozhodovaním prokurátora, resp. sudcu pre prípravné konanie o danej otázke sú podľa dostupných informácií minimálne skúsenosti. V obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bol zaznamenaný 1 prípad, keď plnoletý podozrivý žiadal o ustanovenie obhajcu ex offo, čomu nebolo vyhovené.

d) Medzinárodná justičná spolupráca v trestných veciach

Jedným z pozitív prijatia predmetnej právnej úpravy je odstránenie disproporcie z minulosti, ku ktorej mohlo dochádzať v prípadoch žiadostí o právnu pomoc a vydaných EVP justičnými orgánmi SR, spočívajúcich vo vykonaní výsluchov osôb v procesnom postavení svedka v zahraničí, napriek tomu, že fakticky išlo o podozrivé osoby.

e) Dôkazná použiteľnosť výpovede podozrivého

Zo súčasnej právnej úpravy (aj vzhľadom na komentaristiku k Tr. poriadku) možno vyvodiť dôkazný význam výpovede podozrivého v závislosti od štádia trestného konania a účelu toho ktorého prostriedku.

Výpoveď osoby, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam, že mala spáchať trestný čin (podozrivého) podľa § 196 ods. 2 Tr. por. v štádiu pred začatím trestného stíhania má predovšetkým význam pre záver o splnení- nesplnení podmienok na začatie trestného stíhania alebo na iný postup. Účelom výsluchu zadržaného podozrivého podľa § 85 ods. 4 Tr. por. je overenie dôvodnosti podozrenia z trestného činu, splnenia zákonných podmienok na vznesenie obvinenia, resp. existencie dôvodu väzby alebo postupu podľa § 204 ods. 1 Tr. por.

Výsluch podozrivého po začatí trestného stíhania (po predmetnej novele Tr. por.) je úkon vykonaný s procesnou hodnotou. Aj tento výsluch má akýsi predbežný charakter. Snáď niet pochybností o tom (aj s poukazom na rozhodovaciu prax NS SR), že skutočnosti zistené výsluchom podozrivého bude možné použiť, v spojitosti s inými podkladmi a dôkazmi, na následný/ neskorší postup podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Na výpoveď podozrivého (rovnako ako na výpoveď zadržaného podozrivého) bude možné (v prípade zmeny alebo odmietnutia výpovede obvineným) poukázať aj v súvislosti s podaním návrhu na vzatie do väzby. V opačnom prípade by zavedenie tohoto inštitútu nemalo zmysel.

V prípade ďalších rozhodnutí o väzbe, najmä rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby pri dlhšie trvajúcej väzbe, o predĺžení lehoty väzby obvineného, resp o ponechaní obvineného vo väzbe, je už potrebné argumentovať zistenými skutočnosťami v rámci dokazovania v prípravnom konaní z hľadiska formálnych a materiálnych podmienok pre dané rozhodnutie.

Iná situácia je ohľadom použiteľnosti výpovede podozrivého po podaní obžaloby v konaní pred súdom. Touto otázkou sa (priamo alebo nepriamo) zaoberali viaceré rohodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vo svojich aktuálnych diskusných príspevkoch uviedli dr. P. Šamko a dr. B. Babej. K tomu je možné dodať, že väčšina týchto rozhodnutí bola (logicky) vydaná ešte pred novelou Tr. poriadku v r. 2024, pričom podľa názoru dr. P. Šamka sú použiteľné aj za súčasnej právnej úpravy. V nadväznosti na uvádzané uznesenie Najvyšieho súdu SR sp.zn. 4 Tdo/25/2021 zo 16.3.2022 však možno (opätovne) poukázať napr. na cit. stanovisko 1. námestníka generálneho prokurátora SR k procesnému statusu podozrivého, s. 22, v ktorom bol vyjadrený aj názor k použiteľnosti takejto výpovede v štádiu konania pred súdom, minimálne na účely konfrontovania obvineného s jej obsahom, za stanovených podmienok.

V tomto bode možno za daného stavu dospieť k predbežnému čiastkovému záveru: Zákonodarca pristúpil k legislatívnemu riešeniu, podľa ktorého podozrivý má práva a povinnosti obvineného (§ 33b ods. 1 veta prvá Tr. por.), teda má postavenie analogické procesnému postaveniu obvineného. Vo vzťahu k predmetu možno len zopakovať (ako sa uvádza aj v diskusii), že nedošlo aj k zmene iných súvisiacich ustanovení, a to všeobecných ustanovení týkajúcich sa o dokazovania (§ 119 ods. 3), ustanovenia týkajúceho sa dokazovania výsluchom obžalovaného (§ 258 ods.4) a možno aj výkladového ustanovenia § 10 ods. 11 Tr. por. Inými slovami, aby bolo možné dospieť k záveru o dôkaznom význame výpovede podozrivého vo vzťahu k neskorším výpovediam tej istej osoby po vznesení obvinenia, resp. o možnosti prečítať výpoveď podozrivého na hlavnom pojednávaní v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por., za účelom overenia pravdivosti a hodnovernosti výpovede obžalovaného v prípade odmietnutia alebo zmeny jeho výpovede obžalovaným, malo by tomu zodpovedať znenie procesných predpisov.

f) Súčasný právny stav a budúcnosť

K tomu, či je potrebné aktuálne, resp. v budúcnosti vykonať ďalšie zmeny predmetných zákonných ustanovení, je potrebné najprv zodpovedať otázku, či novoprijatá úprava zodpovedá koncepcii súčasného trestného konania, a či možno hovoriť o komplexnom a konečnom riešení problematiky. V zásade je potrebné uviesť, že vymedzením postavenia podozrivého v Tr. poriadku boli „vypočuté“ názory významných ešte čs. procesualistov, ktoré sa v odbornej literatúre objavovali už desaťročia. Predovšetkým sa upravilo postavenie podozrivého a umožnil sa jeho výsluch v tomto postavení. Zároveň sa odstránila niekdajšia nesprávna prax vypočúvania podozrivej osoby ako svedka. Právnu úpravu podozrivého je potrebné vnímať vo väzbe na inštitút začatia trestného stíhania tzv. vo veci podľa § 199 ods. 1, 2 Tr. por., ktorý bol zavedený novelou Tr. por. vykonanou ešte zákonom č. 272/1999 Z.z. Zmyslom tohoto inštitútu je predsa vykonávanie úkonov s procesnou hodnotou. Preto je možné zhrnúť, že prijatie predmetnej právnej úpravy bolo opodstatnené. Pokiaľ sa týka toho, či možno hovoriť o komplexnom riešení problematiky, v zásade ide o to, čo je možné (súlad s právnym poriadkom SR, medzinárodnými dokumentmi a právom EÚ) a aký účel má daná právna úprava plniť, a to sa týka aj otázky dôkaznej použiteľnosti výpovede podozrivého. Pokiaľ sa týka porovnania našej právnej úpravy a napr. českej právnej úpravy, v Českej republike doposiaľ nedošlo k prijatiu nového trestno- procesného kódexu. Platný Trestný poriadok Českej republiky (TrŘ) naďalej obsahuje aj ust. § 179b TrŘ o podozrivom v skrátenom prípravnom konaní, v rámci právnej úpravy skráteného prípravného konania (§ 179a až § 179g TrŘ) a úpravu nadväzujúceho konania pred samosudcom (§ 314b TrŘ a nasl.). Česká trestno- procesná úprava v tomto smere v podstate obsahuje prvky právnej úpravy objasňovania prečinov a konania o prečinoch pred samosudcom z Trestného poriadku z r. 1961.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že problematika podozrivého zahŕňa komplex viacerých otázok s významnými dôsledkami pre trestné konanie. Aktuálne diskutovaná otázka použiteľnosti výpovede podozrivého v konaní pred súdom predstavuje len jednu z nich, pričom by mala byť vyriešená prijatím zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR. Z toho dôvodu považujem za žiaduce pokračovanie v diskusii k tomuto inštitútu ako k celku.

Diskusia