Je prítomnosť operatívneho príslušníka pri výsluchu rizikom pre zákonnosť dôkazu?

pplk. Mgr. Peter Brndiar, riaditeľ expozitúry Západ PZJ ÚBOK P PZ, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Je prítomnosť operatívneho príslušníka pri výsluchu rizikom pre zákonnosť dôkazu?

Dňa 13. októbra 2025 zverejnil advokát JUDr. Peter Kubina na svojom facebookovom profile informáciu o rozhodnutí dozorového prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorým boli po preskúmaní postupu orgánov činných v trestnom konaní pôsobiacich v rámci Úradu inšpekčnej služby v konkrétnej trestnej veci konštatované viaceré pochybenia z hľadiska dodržiavania Trestného poriadku, pričom súčasne zverejnil aj samotné písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia. Moju osobitnú pozornosť upútala tá časť, v ktorej dozorový prokurátor uložil vyšetrovateľovi povinnosť opätovne vykonať výsluchy viacerých svedkov z dôvodu, že pôvodné výpovede boli uskutočnené v prítomnosti operatívnych príslušníkov Úradu inšpekčnej služby, ktorí sa predtým na veci aktívne podieľali v rámci operatívno-pátracej činnosti a spracovania realizačného návrhu. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že dozorový prokurátor v odôvodnení uvedeného pokynu nepoukázal na konkrétnu relevantnú judikatúru, z ktorej by explicitne vyplýval zákaz účasti tzv. nezaujatých operatívnych príslušníkov na procesných výsluchoch, ani na rozhodovaciu prax, ktorá by bez ďalšieho zakladala nezákonnosť takto vykonaného dôkazu. Predmetom tohto článku nie je hodnotenie správnosti alebo nesprávnosti uvedeného rozhodnutia, keďže mi nie sú známe všetky okolnosti realizácie výsluchov, vrátane presného okruhu osôb prítomných na týchto procesných úkonoch. Cieľom nasledujúceho textu je poukázať na právne zaujímavú a v aplikačnej praxi opakovane sa vyskytujúcu otázku, aké sú hranice prípustnej účasti operatívneho príslušníka Policajného zboru na procesných úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, a to najmä v prípadoch, keď ide o operatívneho príslušníka, ktorý je na prejednávanej veci predchádzajúcou činnosťou obsahovo a funkčne zainteresovaný.

Na pochopenie problematiky je potrebné aspoň v základných rysoch objasniť, čo sa v aplikačnej praxi rozumie pod pojmom realizačný návrh. Jeho normatívne vymedzenie je obsiahnuté v internom nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky upravujúcom výkon operatívno-pátracej činnosti, ktoré má režim utajenia, a z tohto dôvodu nie je možné uvádzať jeho presnú definíciu ani doslovné znenie príslušných článkov. Vo všeobecnej rovine však možno uviesť, že realizačný návrh predstavuje formalizovaný výstup operatívnej činnosti policajta alebo operatívneho útvaru, v ktorom sú koncentrovane zhrnuté zistené poznatky o skutkovom deji, dotknutých osobách a doterajšej dôkaznej situácii, spolu s hodnotením týchto zistení a návrhom ďalšieho postupu, spravidla smerujúceho k iniciovaniu trestného stíhania, k vzneseniu obvinenia alebo k vykonaniu konkrétnych procesných úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní. Z hľadiska svojho obsahu preto nejde o neutrálne administratívne zhrnutie, ale o dokument, ktorý nevyhnutne odráža hodnotiaci úsudok operatívneho pracovníka a jeho profesionálny názor na skutkové okolnosti, dôkaznú situáciu a ďalší smer vedenia veci, pričom zároveň môže tvoriť podklad, resp. iniciačný podnet pre rozhodnutie o začatí trestného stíhania alebo pre následné vznesenie obvinenia konkrétnej osobe.

Pre potreby tohto článku sú relevantné najmä nižšie uvedené ustanovenia:

Podľa § 124 ods. 3 Trestného poriadku zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.

Podľa § 138 Trestného poriadku Ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.

Podľa § 30 ods. 1 Trestného poriadku na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.

Podľa § 30 ods. 2 Trestného poriadku nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

Z právnej úpravy obsiahnutej v Trestnom poriadku vyplýva, že zákon explicitne neustanovuje povinnosť prítomnosti nezúčastnenej osoby počas samotného výsluchu obvineného alebo svedka. Zákon vyžaduje jej prítomnosť výlučne v situácii, keď bol výsluch vykonaný bez pribratia zapisovateľa, a to pri prečítaní zápisnice obvinenému či svedkovi alebo jej predložení na prečítanie. Nezúčastnená osoba je v tomto kontexte súdnou praxou a komentárovou literatúrou (porov. komentár k § 124 Trestného poriadku in: SAMAŠ, O., STIFFEL, H., TOMAN, P., ČENTÉŠ, J., HAŤAPKA, M., MATHERN, V., MINÁRIK, Š., PALAREC, J., ŠTIFT, P.: Trestný poriadok – komentár. Iura Edition, ASPI_ID KO301_2005SK) vymedzovaná ako osoba, ktorá sa na výsluchu aktívne nezúčastňovala, výsluch nevykonávala ani ho obsahovo neovplyvňovala, a ktorá bola k úkonu pribratá predovšetkým za účelom dosvedčenia jeho zákonného priebehu. Jej úlohou je v prípade potreby potvrdiť, akým spôsobom bol výsluch vedený, že vypočúvaná osoba bola oboznámená s obsahom zápisnice, že ju po prečítaní podpísala dobrovoľne, prípadne že uplatnila námietky alebo pripomienky, ktoré boli do zápisnice riadne zachytené. V aplikačnej rovine túto funkciu často plní iný vyšetrovateľ, poverený príslušník Policajného zboru alebo iný príslušník Policajného zboru, u ktorého nie sú dané pochybnosti o nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci, teda osoba, ktorá nemá na výsledku výsluchu vlastný vecný alebo profesionálny záujem a nevystupuje v postavení nositeľa určitej skutkovej verzie. Takýto výklad je zároveň determinovaný praktickými možnosťami orgánov činných v trestnom konaní, keďže vzhľadom na množstvo realizovaných výsluchov by bolo objektívne nereálne zabezpečovať ku každému z nich prítomnosť nezúčastnenej osoby z radov úplne nezainteresovaných civilných osôb, ako je tomu napríklad pri domových prehliadkach, kde zákon sleduje odlišný účel a kladie na zabezpečenie procesných záruk podstatne prísnejšie požiadavky.

Uvedený výklad pojmu nezúčastnenej osoby nachádza oporu aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne v uznesení sp. zn. III. ÚS 55/2019-19 z 22. októbra 2019. Ústavný súd sa v tomto rozhodnutí zaoberal námietkou nezákonnosti výsluchu z dôvodu prítomnosti policajta pri podpise zápisnice o výsluchu svedka a potvrdil záver všeobecných súdov, podľa ktorého za nezúčastnenú osobu možno považovať aj príslušníka Policajného zboru, pokiaľ vo vzťahu ku konkrétnemu výsluchu nevystupoval ako osoba vykonávajúca úkon, výsluch neviedol ani do jeho priebehu aktívne nezasahoval. Ústavný súd výslovne zdôraznil, že účelom prítomnosti nezúčastnenej osoby podľa § 124 ods. 3 a § 138 Trestného poriadku je predovšetkým prevencia pochybností o tom, že vypočúvaná osoba dobrovoľne podpísala zápisnicu obsahujúcu jej skutočnú výpoveď, a nie vytvorenie ďalšej procesnej autority zasahujúcej do obsahu úkonu. Zároveň z jeho záverov vyplýva, že samotná skutočnosť, že ide o kolegu vypočúvajúceho alebo príslušníka Policajného zboru, ešte sama osebe nevylučuje postavenie nezúčastnenej osoby, rozhodujúca je absencia obsahovej zainteresovanosti na prejednávanej veci a pasívny charakter jeho účasti na úkone.

Na základe uvedených zákonných ustanovení, ako aj ich výkladu v odbornej literatúre a súdnej praxi, možno pod pojmom nezúčastnená osoba rozumieť osobu, ktorá nemá k prejednávanej veci žiadny vecný, osobný ani profesionálny vzťah, ktorý by mohol vyvolávať pochybnosti o jej nezaujatosti, a ktorej účasť má výlučne pasívny a kontrolný charakter. Ide o osobu, ktorá nevystupuje v procesnom postavení orgánu vykonávajúceho úkon, ani v postavení osoby, ktorá by mala vlastný záujem na potvrdení určitej skutkovej verzie alebo dôkaznej konštrukcie. Jej účasť na úkone má výlučne pasívny a kontrolný charakter, obmedzený na dosvedčenie zákonného priebehu výsluchu a splnenia zákonných podmienok pri oboznamovaní vypočúvanej osoby s obsahom zápisnice. Práve tento pasívny charakter účasti, absencia predchádzajúcej angažovanosti vo veci a nezávislosť od výsledku trestného konania predstavujú určujúce znaky nezúčastnenej osoby v zmysle Trestného poriadku, ktoré ju odlišujú od osôb aktívne zapojených do operatívnej alebo procesnej činnosti v danej veci.

Za nezúčastnenú osobu však nemožno považovať operatívneho príslušníka, ktorý sa na veci predchádzajúco podieľal vykonávaním operatívnych úkonov alebo spracovaním realizačného návrhu. Už samotná účasť na týchto úkonoch totiž nevyhnutne zakladá profesionálny a obsahový vzťah k prejednávanej veci, k jej skutkovej verzii a k dôkaznej konštrukcii, ktorá má byť následne preverovaná procesnými prostriedkami. Predložením realizačného návrhu operatívny príslušník explicitne vyjadruje vlastný hodnotiaci záver o skutkovom deji, o miere jeho trestnoprávnej relevancie a o potrebe ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, čím sa objektívne dostáva do pozície osoby zainteresovanej na potvrdení správnosti vlastných zistení. Takáto miera predchádzajúcej angažovanosti je nezlučiteľná s požiadavkou nezaujatosti, ktorá je imanentným znakom nezúčastnenej osoby v zmysle Trestného poriadku, a vylučuje, aby operatívny príslušník vystupoval pri výsluchu v procesnej úlohe, ktorej podstatou má byť nestranné dosvedčenie zákonného priebehu úkonu.

Na tomto mieste sa preto nevyhnutne vynára otázka, či môže byť operatívny príslušník, ktorý je na veci obsahovo zainteresovaný, prítomný pri procesnom výsluchu, a či jeho účasť na tomto úkone nemá za následok rozpor s požiadavkami Trestného poriadku a s tým súvisiace pochybnosti o zákonnosti a použiteľnosti takto získaného dôkazu.

Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29. februára 2024, sp. zn. 5Tdo/69/2023, v rámci ktorého posudzoval dovolacie námietky obžalovaného smerujúce k zákonnosti procesných úkonov vykonaných v prípravnom konaní. Predmetom preskúmania bola okrem iného otázka, či pribratie operatívneho príslušníka Policajného zboru k procesnému výsluchu v postavení nezúčastnenej osoby bolo zlučiteľné s požiadavkou nezaujatosti podľa § 30 ods. 2 Trestného poriadku, a to za situácie, keď sa tento príslušník na prejednávanej trestnej veci predchádzajúco podieľal operatívnym rozpracovaním skutku a spracovaním realizačného návrhu, ktorý slúžil ako podklad pre ďalší procesný postup orgánov činných v trestnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa touto otázkou zaoberal v predmetnom uznesení v bodoch 101 až 116, v rámci ktorých jednoznačne rozlíšil medzi prípustnou prítomnosťou nezainteresovaného kolegu a neprípustným vystupovaním obsahovo zainteresovaného operatívneho príslušníka v pozícii nezúčastnenej osoby. Zároveň zdôraznil, že samotná prítomnosť operatívneho príslušníka pri výsluchu ešte nezakladá nezákonnosť dôkazu.

Najvyšší súd najskôr vymedzil skutkový základ dovolacích námietok obvineného, ktoré smerovali k zákonnosti výsluchu svedka. Podstatou tejto námietky bolo tvrdenie, že osoba pribratá do postavenia nezúčastnenej osoby bola operatívnym príslušníkom Policajného zboru, ktorý sa na prejednávanej trestnej veci predchádzajúco aktívne podieľal vykonávaním operatívno-pátracej činnosti a zároveň bol jedným zo spracovateľov realizačného návrhu, na podklade ktorého bolo následne začaté trestné stíhanie. Túto okolnosť Najvyšší súd považoval za relevantnú a rozhodujúcu pre ďalšie právne posúdenie.

V nadväznosti na to Najvyšší súd systematicky vyložil právnu úpravu nezúčastnenej osoby obsiahnutú v Trestnom poriadku a zdôraznil, že zákon nevyžaduje prítomnosť nezúčastnenej osoby počas celého výsluchu svedka, ale len v tej fáze úkonu, keď sa zápisnica pred podpisom číta alebo predkladá na prečítanie, prípadne sa prejednávajú námietky vypočúvanej osoby voči jej obsahu. Úloha nezúčastnenej osoby je v tomto štádiu obmedzená na zabezpečenie zákonnosti a nestrannosti tejto časti úkonu.

Najvyšší súd sa následne zaoberal samotným významom požiadavky nezaujatosti nezúčastnenej osoby. Uviedol, že hoci mieru nezaujatosti nemožno posudzovať v rovnakom rozsahu ako pri orgánoch činných v trestnom konaní alebo sudcoch, aj v prípade nezúčastnenej osoby musí byť splnený tzv. objektívny test nestrannosti. Rozhodujúce je, či okolnosti konkrétneho prípadu môžu navonok vzbudiť pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci.

V tejto súvislosti Najvyšší súd rozlíšil medzi situáciou, keď je nezúčastnenou osobou iný príslušník Policajného zboru bez akéhokoľvek vecného vzťahu k vyšetrovanej trestnej veci, a situáciou, keď ide o operatívneho príslušníka, ktorý sa na veci aktívne podieľal. Zdôraznil, že samotný kolegiálny vzťah alebo príslušnosť k rovnakému útvaru Policajného zboru automaticky nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, avšak predchádzajúca operatívna činnosť vo veci, vrátane spracovania realizačného návrhu, už predstavuje obsahovú zainteresovanosť, ktorá je s postavením nezúčastnenej osoby nezlučiteľná.

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že operatívny príslušník, ktorý sa podieľal na operatívno-pátracej činnosti a ktorého zistenia tvorili podklad pre začatie trestného stíhania, nemohol v predmetnom prípade vystupovať ako nezúčastnená osoba, keďže takáto miera vzťahu k veci objektívne vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Napokon sa Najvyšší súd zaoberal procesnými dôsledkami tohto pochybenia. Konštatoval, že ak by sa výsluchu svedka nezúčastnil ani obhajca, ani obvinený, zápisnica o výsluchu by musela byť vylúčená z dokazovania pre jej absolútnu neúčinnosť a nezákonnosť. V posudzovanom prípade však považoval zistený nedostatok za zhojený (konvalidovaný) prítomnosťou obhajcu obvineného, ktorý priebeh výsluchu nenamietal a podpisom zápisnice potvrdil, že úkon prebehol spôsobom zachyteným v zápisnici.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení Trestného poriadku, z rozhodovacej činnosti súdov a z odborných výkladov možno sformulovať tieto závery, ktoré sú prakticky využiteľné pri posudzovaní účasti operatívneho príslušníka pri výsluchu.

Trestný poriadok nevylučuje, aby bol pri procesnom výsluchu obvineného alebo svedka prítomný aj operatívny príslušník, vrátane takého, ktorý sa na veci predtým operatívne podieľal. V určitých situáciách môže byť jeho prítomnosť dokonca účelná, najmä ak má význam pre nadviazanie na predchádzajúce operatívne poznatky, preverenie rozpracovaných verzií alebo pre ďalšie smerovanie operatívnej činnosti. Inými slovami, samotná účasť „zainteresovaného“ operatívneho príslušníka na výsluchu ešte automaticky neznamená, že výsluch prebehol nezákonne.

Jadrom problému nie je prítomnosť operatívneho príslušníka ako taká, ale otázka, v akej procesnej kvalite má byť pribratá osoba prítomná v tej fáze úkonu, v ktorej zákon vytvára priestor na uplatnenie námietok voči priebehu výsluchu. Pri výsluchu vykonanom bez zapisovateľa zákon viaže prítomnosť nezúčastnenej osoby nie na celý priebeh úkonu, ale na jeho záverečnú fázu, keď sa vypočúvanej osobe zápisnica pred podpisom číta alebo predkladá na prečítanie, prípadne keď sa s ňou prejednávajú jej námietky k obsahu zápisnice. Práve v tomto štádiu sa procesne koncentruje možnosť spochybniť spôsob vedenia výsluchu ako celku, a preto tu zákon vyžaduje prítomnosť osoby spĺňajúcej kritérium nezaujatosti. V tejto úlohe však „zainteresovaný“ operatívny príslušník (napr. spracovateľ realizačného návrhu alebo osoba, ktorej operatívne zistenia tvorili podklad pre začatie trestného stíhania) toto kritérium nespĺňa.

Zároveň platí, že ak sa zápisnica v tejto fáze nečíta ani nepredkladá na prečítanie v prítomnosti nezúčastnenej osoby, nie je správne bez ďalšieho vyvodzovať nezákonnosť celej výpovede ako dôkazu. Rozhodujúce je, či existoval reálny procesný priestor na uplatnenie prípadných námietok a či bol pri úkone prítomný iný subjekt schopný garantovať, že vypočúvaná osoba mala možnosť vyjadriť sa k priebehu výsluchu a k obsahu zápisnice. Takúto úlohu môže v konkrétnych situáciách plniť najmä obhajca obvineného (prípadne iný zákonom pripustený zástupca), ktorý je schopný nielen vnímať priebeh úkonu, ale aj bezprostredne reagovať na jeho prípadné pochybenia a presadiť ich zaznamenanie.

Rovnako ani situácia, keď bola zápisnica pred podpisom prečítaná alebo predložená na prečítanie len v prítomnosti „zainteresovaného“ operatívneho príslušníka, nemusí sama osebe viesť k záveru o nezákonnosti výsluchu. Podstatné je, či vypočúvaný v tomto štádiu zákonnosť úkonu namietal, resp. či mu bola reálne odňatá možnosť takéto námietky uplatniť a nechať ich procesne zachytiť. Keď k žiadnemu sporu o priebehu výsluchu nedošlo, absencia nezúčastnenej osoby sa prejavuje skôr ako formálne pochybenie bez automatického dopadu na použiteľnosť dôkazu.

Ak však vypočúvaný (obvinený alebo svedok) v záverečnej fáze výsluchu výslovne namietne zákonnosť úkonu alebo jeho priebeh a zároveň jedinou prítomnou osobou má byť osoba, ktorá nespĺňa kritérium nezaujatosti, vzniká situácia, v ktorej chýba procesne použiteľný garant, ktorý by bol schopný takéto námietky objektívne dosvedčiť. Práve v takom prípade sa nedostatok prejavujúci sa v záverečnej fáze úkonu môže preniesť na hodnotenie zákonnosti výsluchu ako celku, čo v konečnom dôsledku môže viesť k vylúčeniu takto zadokumentovaného dôkazu.

Zároveň však platí, že vypočúvaný nie je viazaný výlučne na okamžité uplatnenie námietok v záverečnej fáze výsluchu. Námietky smerujúce k zákonnosti priebehu výsluchu alebo k obsahu zápisnice môže uplatniť aj v neskoršom štádiu trestného konania. Význam prítomnosti nezúčastnenej osoby (alebo iného procesného garanta) v záverečnej fáze úkonu však spočíva práve v tom, že umožňuje objektívne overiť a dosvedčiť, či a ako boli tieto námietky v čase výsluchu uplatnené, prípadne či sa vypočúvaný výslovne vyjadril k obsahu zápisnice bez výhrad.

Ak takýto nestranný garant absentuje a zároveň pri úkone nebol prítomný ani obhajca alebo iný relevantný procesný subjekt, vzniká dôkazná situácia, v ktorej nie je možné objektívne rekonštruovať priebeh finálnej fázy úkonu, čo môže mať zásadný význam pri následnom posudzovaní zákonnosti výsluchu a použiteľnosti takto získaného dôkazu.

Záverom možno preto formulovať praktické pravidlo, že zainteresovaný operatívny príslušník môže byť prítomný pri výsluchu, avšak nemal by vystupovať v postavení nezúčastnenej osoby v štádiu, v ktorom sa koncentruje možnosť namietať priebeh úkonu. Absencia nezúčastnenej osoby alebo jej nahradenie osobou, ktorá túto podmienku nespĺňa, sa následne posudzuje najmä podľa toho, či bola vypočúvanej osobe reálne zachovaná možnosť uplatniť námietky a či existoval procesne použiteľný garant, ktorý ich mohol dosvedčiť.

Diskusia