Fikcia doručenia v trestnom konaní a jej limity

JUDr. Ing. Ľubomír Slovák, externý doktorand Akadémie Policajného zboru

                                  Fikcia doručenia v trestnom konaní a jej limity

Anotácia:
Fikcia doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku je výnimočný procesný nástroj určený na predchádzanie obštrukciám a prieťahom v trestnom konaní. V praxi však dochádza k situáciám, keď je fikcia použitá aj napriek tomu, že zásielka bola v úložnej lehote reálne prevzatá, čo môže viesť k zamietnutiu opravného prostriedku ako „oneskoreného“. Článok vysvetľuje pohľad autora na limity fikcie doručenia, jej vzťah k reálnemu prevzatiu písomnosti, aplikáciu pokynu Generálnej prokuratúry SR a ústavnoprávne dôsledky formalistického výkladu doručovania.

Na tému doručovania v trestnom konaní už boli v minulosti písané viaceré články, medzi inými i Poštové podmienky Slovenskej pošty nemajú vplyv na doručovanie písomností podľa Trestného poriadku - Právne listy (zverejnené dňa 2.3.2017), bolo vydané rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 518/14 zo dňa 10.9.2014 a v neposlednej miere je postup uplatňovania fikcie doručenia upravený pokynom všeobecnej povahy Generálnej prokuratúry SR č. IV/1 Spr 474/18/1000-18 zo dňa 9.3.2020.Pripomeňme si najskôr znenie Trestného poriadku o doručovaní.

§ 66 Doručovanie do vlastných rúk

(1) Do vlastných rúk sa doručuje

a) obvinenému obžaloba a predvolanie,

b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,

c) iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov nariadi.

(2) Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.

(3) Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Hneď úvodom je potrebné poznamenať,že legislatívne znenie § 66 ods. 1 až 3 Trestného poriadku nebolo upravované, platí pôvodné rovnaké znenie od roku 2005 doposiaľ, najmä čo sa týka ustanovenia § 66 ods. 3 TP o fikcii doručenia. Orgány činné v trestnom konaní až do roku 2020 takmer nikdy (ak vôbec niekedy) neuplatnili fikciu doručenia v prípadoch, kedy došlo k riadnemu prevzatiu zásielok a zmenu v tomto chápaní neprinieslo ani citované Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/14 zo dňa 10.9.2014, ba dokonca ani článok sudcu JUDr. Šamka, ktorý takpovediac dal do širšieho povedomia existenciu tohto uznesenia. Situáciu zmenil až pokyn všeobecnej povahy GP SR sp. zn. IV/1 Spr 474/18/1000-18 zo dňa 9.3.2020, ktorý vznikol ako reakcia na rozdielnu interpretačnú prax prokurátorov pri uplatňovaní fikcie doručenia. Za úvahu na danom mieste stojí skutočnosť, či do roku 2020 nedochádzalo k rozdielnym uplatňovaniam inštitútu fikcie doručenia, resp. prečo to začalo byť problémom až v roku 2020. Podľa aktuálne platného pokynu GP SR všeobecnej povahy o doručovaní do vlastných rúk sa považuje za doručenie takejto zásielky na tretí deň od jej uloženia na pošte či orgáne obce, a to dokonca aj v tom prípade, ak k jej doručeniu v skutočnosti došlo!

Doručovanie rozhodnutí a iných procesných písomností v trestnom konaní nie je iba administratívny úkon. Je to kľúčový procesný moment, od ktorého sa odvíja možnosť uplatniť opravné prostriedky (najmä sťažnosť), dodržať lehoty a realizovať právo na spravodlivý proces. Doručovanie je preto spúšťacím mechanizmom pre plynutie lehôt. Ak je okamih doručenia určený nesprávne, môže to viesť k záveru o oneskorenosti opravného prostriedku, zmeškaniu lehoty pre jeho podanie a tým k odňatiu prístupu k vecnému preskúmaniu.

Do vlastných rúk sa podľa ustanovenia § 66 ods. 1 TP doručujú dôležité písomnosti, zvlášť podľa písm. b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia. Podľa odseku 2 sa takéto zásielky doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá má overené splnomocnenie na preberanie zásielok za adresáta nie staršie ako 6 mesiacov alebo splnomocnenie vydané poštou na preberanie takých zásielok za adresáta. Doručovaním podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku sa uplatňuje tzv. fikcia doručenia. Tento právne ustálený pojem a jeho výskyt v § 66 ods. 3 TP nerozporuje ani ústavný súd ani generálna prokuratúra.

Právna fikcia je teoretická konštrukcia v práve, ktorá finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala, a umožňuje vyvodiť z nej právne dôsledky, tj. priznáva jej právne účinky ako keby v skutočnosti nastala.[1] Právna fikcia je právno-technický postup, ktorý sa používa na posilnenie právnej istoty. Umožňuje považovať za existujúcu situáciu, ktorá je v rozpore s realitou, a z nej vyvodiť odlišné právne dôsledky, než by plynuli z konštatovania faktu. Právne fikcie sa používajú na riešenie právnych problémov a konfliktov, pričom ich cieľom je zabezpečiť právnu istotu v právnom systéme.[2] Uvedené je citované i vo všeobecnom pokyne GP SR, ktoré naviac uvádza, že práve fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Mohli by sme teda uzavrieť, že fikcia je právne významná skutočnosť, na základe ktorej dochádza ku vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov a zákonodarca tým finguje (predstiera) určitú skutočnosť, ktorá nenastala a pripisuje jej účinky akoby v skutočnosti nastala. Takýmto prípadom je celkom bezpochyby i ustanovenie § 66 ods. 3 Trestného poriadku (fikcia doručenia), ktorá sa uplatňuje a má uplatňovať v prípadoch, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu trestného konania a spája sa s ňou fingovaný okamih doručenia rešpektujúc pritom zásadu rýchlosti a hospodárnosti trestného konania. Takto sa však postupuje výlučne vtedy, keď ku skutočnému doručeniu nedošlo a preto sa doručenie iba predstiera – finguje. Veď si položme otázku: Aký význam by malo fingovanie doručenia, ktoré by v skutočnosti nastalo? Odpoveď je myslím jasná a nechám ju na každom z nás, aby si zodpovedal túto otázku.

Ako už bolo uvedené, fikcia (doručenia) ako nástroj popretia reality právom je nástrojom výnimočným a nemá byť aplikovaná celoplošne a rutinne za každých okolností bez zohľadnenia momentu doručenia, ktorý ak nastane (hoci aj neskôr), tak je legitímnou právnou skutočnosťou, od ktorej sa môžu odvíjať ďalšie právne skutočnosti (právo na podanie opravného prostriedku a podobne) a teda nemožno aplikovať fikciu niečoho, čo v skutočnosti nastalo. Nemôže byť predsa na škodu subjektu trestného konania, ktorému sa doručujú rozhodnutia v trestnom konaní, nadužívanie inštitútu fikcie doručenia zo strany OČTK za situácie, kedy reálne došlo k doručeniu zásielky. Takýto postup je právne a najmä ústavne neudržateľný a neobstojí v ústavných testoch primeranosti. Ide proste o neprimerane prísny právny nezmysel zabraňujúci účastníkom trestného konania podávať opravné prostriedky tak, že OČTK fingujú doručenie, ktoré v skutočnosti nastalo a tým mu znemožňujú realizáciu jeho procesných práv, v danom prípade podávanie opravných prostriedkov a vôbec práva na spravodlivý proces. Ak doručenie nastalo, nie je predsa potrebné a ani možné ho fingovať.

Analogicky je fikcia doručenia aj slovne zákonnou textáciou upravená aj v Civilnom sporovom poriadku (na ktorý odkazuje i Civilný mimosporový poriadok a sčasti i Súdny správny poriadok), kde sa nepripisuje fikcia doručenia na situácie, kedy k doručeniu preukázateľne došlo. Podľa § 111 ods. 3 CPS – ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Tu už zo samotného znenia vyplýva, že k doručeniu nedošlo, keďže bola zásielka nedoručená a vrátená z pošty odosielateľovi (súdu). I výkladom významnosti a poriadia ustanovení o doručovaní podľa Trestného poriadku možno prísť k záveru, že uznesenia a iné dôležité písomnosti sa doručujú do vlastných rúk (§ 66 ods. 1 TP), špecifikujú sa osoby, ktorým sa má doručovať (§ 66 ods. 2 TP) a až následne v prípade nedoručenia sa má aplikovať postup podľa § 66 ods. 3 TP o fikcii doručenia. Samotný „strojový“ výklad a čítanie tohto ustanovenia bez znalosti súvislostí by mohol znamenať postup automatickej fikcie doručenia i v prípade neskoršieho doručenia, avšak toto ustanovenie tým, že ide o fikciu, má na mysli prípady, kedy nepríde k doručeniu a preto pripúšťa takúto výnimku v prípadoch, kedy k doručeniu nedošlo v prospech zásady hospodárnosti konania a v neprospech využitia práv oprávnených osôb. Na podporu tohto argumentu možno uviesť, že zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 3 TP vyslovene neuviedol „ ... a to aj v prípade, ak k doručeniu došlo neskôr....“ ,čím by rozporoval samotný význam tohto ustanovenia o fikcii doručenia.

Pre uplatnenie fikcie doručenia je potrebné preto splniť nasledovné podmienky:

· prvý pokus o doručenie je neúspešný, adresát zásielky nebol zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol a doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomil, že zásielku príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,

· druhý pokus o doručenie je neúspešný, doručovateľ zásielky vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení zásielky na pošte alebo orgáne obce, tj. kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť,

· zásielka bola doručovateľom uložená na pošte alebo orgáne obce,

· adresát si zásielku uloženú na pošte alebo na orgáne obce nevyzdvihol (do lehoty uvedenej v poštovom poriadku alebo v skrátenej lehote určenej odosielateľom; táto lehota musí byť adresátovi vhodne oznámená) a ani tak už nemôže urobiť (napr. zásielka bola poštou vrátená odosielateľovi),

· obvinený, poškodený a zúčastnená osoba boli poučení o doručovaní a následkoch s tým spojených, a to v procesnom postavení, ktoré je zhodné s tým, ktoré oprávnená osoba má v čase doručovania zásielky.

Vyššie uvedené sa pokúsim demonštrovať na príklade:

Oznamovateľ, ktorý je/nie je poškodeným, podal v októbri 2025 písomné trestné oznámenie, ktoré poslal z adresy svojho trvalého pobytu a túto aj uviedol v záhlaví svojho podania, bol vypočúvaný pre doplnenie trestného oznámenia, kde uviedol aj adresu na doručovanie písomností ako svoj trvalý pobyt. Dňa 1.12.2025 (pondelok) mu bolo doručované do vlastných rúk uznesenie o odmietnutí trestného stíhania na adrese jeho trvalého pobytu, bol v práci, zásielku neprevzal. Bol mu do schránky vložený lístok, že v nasledujúci deň 2.12.2025 v čase medzi 9.00 a 15.00 hodinou mu bude opakovane doručovaná táto zásielka, kedy je opäť v práci. Opakovaný pokus je znovu neúspešný, zásielka je uložená na pošte, poštový doručovateľ zanechal u adresáta lístok s uvedením štandardnej doby 18 dní, kedy si môže túto zásielku vyzdvihnúť na pošte. Oznamovateľ si pre plnenie svojich pracovných povinností na pracovnej ceste vyzdvihol túto zásielku dňa 12.12.2025 (piatok - v odbernej lehote). Po otvorení zásielky zistil, že vnútri je uznesenie vyšetrovateľa PZ o odmietnutí trestného stíhania podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP a proti tomuto uzneseniu je možné podať opravný prostriedok – sťažnosť – do 3 pracovných dní od doručenia. Dňa 16.12.2025 (utorok) podáva proti tomuto uzneseniu písomnú odôvodnenú sťažnosť.

Aplikujúc závery vyplývajúce z citovaného uznesenia ústavného súdu či pokynu GP SR dospievame k záveru, že doručenie týmto osobám nastáva na tretí pracovný deň od uloženia zásielky na pošte; v danom prípade bola zásielka uložená na pošte už 2.12.2025, tento deň sa do plynutia trojdňovej lehoty nezapočítava, teda za deň doručenia je považovaný dátum 5.12.2025 (piatok), hoci došlo k reálnemu doručeniu dňa 12.12.2025. Prokuratúra zamieta sťažnosť oznamovateľa ako oneskorene podanú, a to bez jej vecného preskúmania, čím mu fakticky odopiera práva priznané Trestným poriadkom, ako i právo na spravodlivý proces.

Autor článku sa na rozdiel od uvedeného zastáva názor, že tento dátum doručenia je možné uplatniť iba a výlučne v prípade, ak by oznamovateľ vôbec neprevzal túto zásielku, teda by bolo iba vtedy možné legitímne uvažovať o použití fikcie doručenia. Pretože však došlo k fyzickému doručeniu zásielky dňa 12.12.2025, sťažnosť podaná a odôvodnená dňa 16.12.2025 je podaná včas. Ako i v podobnom prípade týkajúcom sa trestného konania súdneho judikoval Ústavný súd ČR v náleze II. ÚS 1502/11 z 9.11.2012 – fikcia doručenia má byť použitá tam, kde sa účastník konania doručovaniu vyhýba; v žiadnom prípade tam, kde účastník konania so súdom spolupracuje.[3]

Dôležité je záverom zdôrazniť, že fikcia doručenia:

· má legitímny účel - zabrániť obštrukciám a prieťahom spôsobeným tým, že adresát sa doručovaniu vyhýba alebo zásielky nepreberá,

· má nastúpiť až vtedy, ak k reálnemu doručeniu nedošlo,

· má prelomiť faktické nedoručenie - neprevzatie zásielky, nie „skrátiť“ úložnú lehotu, ak k prevzatiu aj tak dôjde, čím by sa poprel zmysel a účel doručovania,

· nemá byť nástrojom odňatia opravného prostriedku,

· nemôže predbehnúť reálne doručenie.

Ak by to tak nebolo, mohlo by to viesť k absurdnému výsledku, že hoci subjekt trestného konania, ktorý sa nevyhýba, si riadne prevezme zásielku, okamžite podá sťažnosť a dozvedá sa, že je oneskorená. Takéto formalistické chápanie fikcie doručenia je podľa môjho názoru ťažko obhájiteľné z hľadiska práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Naviac by sme mohli povedať, že táto fikcia doručenia postihuje viac oznamovateľa a poškodeného ako obvineného, keďže sa fikcia doručenia nemôže uplatniť pri doručení trestného rozkazu, obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ktoré sa doručujú obvinenému a ktorými končí prípravné konanie.

K uplatneniu fikcie nejestvuje na Slovensku žiaden legálny právne záväzný výklad, existuje jedno rozhodnutie Ústavného súdu SR (konkrétna ochrana ústavnosti v jednom prípade, nie abstraktná ochrana ústavnosti), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (rovnako tak v jednom konkrétnom prípade, nie výkladové stanovisko) a jedno stanovisko Generálnej prokuratúry SR (nie je všeobecne právne záväzné, usmerňuje a zjednocuje postup prokurátorov). Oproti nim stojí teória práva a minimálne zmieňovaný nález Ústavného súdu ČR (v konkrétnej veci). Ak by sme už teda mali ísť do detailov, tiež sa napríklad v praxi nestáva, aby poštový doručovateľ uviedol konkrétnu hodinu, kedy príde zásielku opakovane doručiť, vždy je to rozsah hodín spravidla 9.00 až 15.00 hodín, pričom zákon jednoznačne vyžaduje konkrétnu hodinu, čím sa myslí jednoznačne konkrétna hodina, nie rozsah viacerých hodín. O to problematickejšie je automaticky aplikovať fikciu doručenia a možno ju vôbec niekedy uplatniť, keď takto striktne formulované doručovanie poštovým doručovateľom na konkrétnu hodinu pri opakovanom doručení to nikdy nebolo? A vôbec, existuje účinný prostriedok nápravy preskúmavajúci prokurátorský dozor (zákon o prokuratúre, § 363 TP), keď generálna prokuratúra vydala pokyn všeobecnej povahy na postup pri uplatňovaní fikcie doručenia a mnohí dozorujúci prokurátori sa ním (nie z titulu presvedčenia, ale pokynu) riadia?

Záver

Fikcia doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku je výnimočný nástroj, ktorý má chrániť hospodárnosť a plynulosť trestného konania. Nie je však prípustné, aby sa z nej stal formalistický mechanizmus, ktorým sa subjektu trestného konania odníme reálny prístup k opravnému prostriedku.

Účelom tohto článku bolo poukázať na odlišný spôsob chápania výkladu fikcie doručenia, ktorá v praxi rozdeľuje právnickú obec na dva tábory a tým prispieť k odbornej diskusii o výklade tohto ustanovenia. Článok nesmeruje k hodnoteniu konkrétnych trestných vecí ani k zásahom do prebiehajúcich konaní.

 

Diskusia