Hodnotenie sudcov - diskusia na Súdnej rade Slovenskej republiky

JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M., sudkyňa a predsedníčka senátu Správneho súdu v Bratislave

                   Hodnotenie sudcov - diskusia na Súdnej rade Slovenskej republiky

Dňa 24.februára 2026 sa Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) zaoberala návrhom desiatich členov súdnej rady na zmenu právnej úpravy zloženia a kreovania hodnotiacich komisií. Takýto návrh podali nasledovní členovia súdnej rady: JUDr. Marián Fečík, JUDr. Ayše Pružinec Eren, prof. JUDr. Jaroslav Klátik, PhD., JUDr. Ľuboš Kunay, JUDr. Martin Bezák, PhD., JUDr. Zuzana Čížová, JUDr. Vladimír Monok, JUDr. Adrián Kucek, JUDr. Ludmila Joanidisová a JUDr. Peter Bebej.

Úvodom si predstavíme právnu úpravu, následne sa budeme venovať prednesom na zasadnutí súdnej rady a v závere vyslovíme názor na prejednávanú problematiku.

Právna úprava – medzinárodné odporúčanie (soft law), zákon a uznesenie súdnej rady

Poradná rada európskych sudcov

Podľa stanoviska č. 17 (2014) Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) o hodnotení práce sudcov, kvalite justície a rešpektovaní sudcovskej nezávislosti základným pravidlom pre akékoľvek individuálne hodnotenie sudcov musí byť to, aby zachovávalo absolútne rešpektovanie sudcovskej nezávislosti. V prípade, že individuálne hodnotenie má dôsledky na povýšenie sudcu, mzdu a dôchodok, či dokonca môže viesť k jeho odvolaniu z funkcie, existuje riziko, že hodnotený sudca nebude rozhodovať vo veciach podľa svojho objektívneho výkladu skutkových okolností a práva, ale takým spôsobom, o ktorom sa možno domnievať, že je v súlade so želaním hodnotiteľov. Z tohto dôvodu je každé hodnotenie sudcov zo strany členov zákonodarnej alebo výkonnej zložky moci v štáte osobitne problematické. Riziko pre sudcovskú nezávislosť však nie je úplne vylúčené dokonca ani v prípade, že hodnotenie vykonávajú iní sudcovia. Sudcovská nezávislosť nezávisí len od neexistencie neprimeraných vplyvov z vonkajších zdrojov, ale vyžaduje si aj neexistenciu neprimeraných interných vplyvov, ktoré by mohli v niektorých situáciách prameniť z postoja iných sudcov vrátane predsedov súdov.

Tam, kde sa uplatňuje systém formálneho individuálneho hodnotenia, jeho základ a hlavné prvky (kritériá, postup, dôsledky hodnotenia) by mali byť jasne a kompletne stanovené primárnymi právnymi predpismi. Podrobnosti môžu byť upravené v sekundárnych právnych predpisoch. Súdna rada (tam, kde existuje) by mala zohrávať významnú úlohu v rámci napomáhania pri formulovaní týchto záležitostí, osobitne kritérií (bod 30).

Hodnotitelia by mali mať dostatočný čas a prostriedky na umožnenie komplexného posúdenia jednotlivých schopností a výkonu každého sudcu. Hodnotený sudca by mal byť informovaný o tom, kto sú hodnotitelia, a sudca musí mať právo požiadať o výmenu ktoréhokoľvek hodnotiteľa, ktorého možno objektívne vnímať ako zaujatého (bod 36).

S cieľom ochraňovať sudcovskú nezávislosť by hodnotenie mali uskutočňovať hlavne sudcovia. V rámci takéhoto hodnotenia môžu zohrávať úlohu aj súdne rady (tam, kde existujú).

Zosúladenie zásady sudcovskej nezávislosti s akýmkoľvek procesom individuálneho hodnotenia sudcov je ťažké. Správna vyváženosť však má kľúčový význam. V konečnom dôsledku musí byť sudcovská nezávislosť vždy prvoradá. Možno zhrnúť, že medzi prostriedky na dosiahnutie tejto vyváženosti patrí nasledovné: 1. musia existovať jasné a transparentné pravidlá, pokiaľ ide o postup, kritériá a dôsledky hodnotenia; 2. hodnotený sudca by mal mať právo byť v rámci daného procesu vypočutý a namietať proti nepriaznivému hodnoteniu vrátane práva na bezprostredný prístup k dokumentácii vzťahujúcej sa na hodnotenie; 3. hodnotenie by nemalo byť založené výhradne na počtoch rozhodnutých prípadov, ale malo by sa v prvom rade zamerať na kvalitu rozhodnutí sudcu a tiež jeho celkovú súdnu činnosť; 4. malo by sa zabraňovať niektorým dôsledkom, ako napríklad odvolanie z funkcie z dôvodu negatívneho hodnotenia, pokiaľ ide o sudcov, ktorí získali istotu funkcie, okrem výnimočných okolností (bod 46, 47).

CCJE v bode 11 svojich odporúčaní k hodnoteniu sudcov stanovil, že je nevyhnutné, aby vo všetkých prvkoch individuálnych hodnotení existovala procesná spravodlivosť. Sudcovia musia mať predovšetkým možnosť vyjadriť svoje názory na daný proces a navrhované závery hodnotenia. Tiež musia mať možnosť namietať proti posúdeniam, najmä ak zasahujú do sudcových „civilných práv” v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (bod 41).

Zákonná úprava

Hodnotenie sudcov je upravené v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „cit. zákon“ alebo „zákon o sudcoch“), konkrétne v ustanoveniach § 27a až § 27h cit. zákona.

Hodnotenie sudcov v obvode krajského súdu a správneho súdu vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, ako aj ten, komu zanikla funkcia sudcu podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky (§ 27b ods. 1 cit. zákona).

Postavenie súdnej rady vo vzťahu k hodnoteniu sudcov stanovuje zákon tak, že členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu a správneho súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu a sudcov iného obvodu správneho súdu; sudcov správneho súdu hodnotí hodnotiaca komisia zvolená pre obvod krajského súdu, ktorého sídlo je zhodné so sídlom správneho súdu. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie je päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister, stavovská organizácia sudcov, kolégiá predsedov sudcovských rád a sudcovské rady. Súdna rada metodicky riadi a usmerňuje hodnotiace komisie a vykonáva dohľad nad ich činnosťou (§27b ods. 2 cit. zákona).

Súdna rada môže vstúpiť do procesu hodnotenia v závere hodnotenia. Sudca je oprávnený žiadať doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné. Ak hodnotiaca komisia námietkam sudcu okrem námietok sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu najvyššieho správneho súdu podľa úplne nevyhovie, súdna rada na návrh dotknutého sudcu zaujme k sporným otázkam stanovisko alebo určí, že iná hodnotiaca komisia vykoná opakované hodnotenie sudcu. Hodnotiaca komisia môže na základe stanoviska súdnej rady zmeniť hodnotenie sudcu; ak hodnotiaca komisia zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné. Ak sa vykonáva opakované hodnotenie sudcu, takto vykonané hodnotenie sudcu je konečné.

Ak ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu námietkam sudcu úplne nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu sudcu. Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu môže na základe stanoviska sudcovskej rady zmeniť hodnotenie sudcu; ak zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné. Hodnotenie sudcu nie je preskúmateľné súdom.

Čiže v prípade, že sudca požiada v zákonom stanovenej lehote o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia môžu nastať dva scenáre – ak hodnotiaca komisia námietkam sudcu nevyhovie, hodnotiaca komisia zo zákona predloží hodnotenie spolu so spornými otázkami sudcovskej rade na zaujatie stanoviska, pričom na základe stanoviska sudcovskej rady môže, ale nemusí, následne hodnotiaca komisia hodnotenie sudcu zmeniť. Sudca má navyše oprávnenie podať návrh, aby k sporným otázkam zaujala stanovisko súdna rada alebo aby súdna rada určila, že bude vykonané opakované hodnotenie sudcu inou hodnotiacou komisiou. Pokiaľ nie je vykonávané opakované hodnotenie sudcu, hodnotiaca komisia môže (ale nemusí) na základe stanoviska súdnej rady zmeniť hodnotenie sudcu.

Uznesenia súdnej rady

Súdna rada uznesením č. 63 zo 16.10.2017 schválila kritériá na zloženie hodnotiacich komisií a postup pri kreovaní hodnotiacich komisií, podľa ktorých kreovanie hodnotiacich komisií súdna rada uskutoční v dvoch krokoch: Krok A : Kreovanie databázy zvolených kandidátov na členov hodnotiacich komisií. Krok B: Kreovanie trojčlenných hodnotiacich komisií pre hodnotenie jednotlivých obvodov krajských súdov.

Vysvetlenie mechanizmu v praxi

Od roku 2017, t.j. od čias, kedy bola predsedníčkou súdnej rady JUDr. Lenka Praženková, až do dnes funguje mechanizmus kreovania hodnotiacich komisií, ktorý dosiaľ nespôsoboval žiadne aplikačné problémy. Oprávnení navrhovatelia majú právo navrhnúť osobu do databázy kandidátov na členov hodnotiacich komisií, ktorá po hlasovaní súdnej rady mohla byť zvolená do tejto databázy. Následne súdna rada z databázy volí členov hodnotiacich komisií v prípade, ak členovi hodnotiacej komisie skončí zo zákona funkčné obdobie 5 rokov.

Súdna rada vedie na svojom webovom sídlu transparentné informovanie o zložení hodnotiacich komisií, ich obvodoch, aj s identifikáciou uznesenia súdnej rady, kedy bol člen zvolený do hodnotiacich komisií. Jednoduchou matematikou – pripočítaním 5 rokov funkčného obdobia, sa tak dá zistiť, kedy funkčné obdobie člena hodnotiacej komisie končí a treba ho nahradiť. Odkaz na link: https://www.sudnarada.gov.sk/hodnotenie-sudcov/ Súdna rada na rovnakom webovom odkaze informuje o zvolených kandidátoch na funkciu člena hodnotiacej komisie, ktorí boli zvolení súdnou radou do databázy kandidátov.

V databáze kandidátov na členov hodnotiacich komisií zvolených v roku 2022, 2023 a 2024 súdnou radu sú: JUDr. Oldřich Kozlík, JUDr. Ivana Dančová, JUDr. Peter Hatala, JUDr. Monika Jusková, JUDr. Ján Miľko, JUDr. Andrej Mitterpák, JUDr. Marta Polyáková, JUDr. Marta Molnárová, JUDr. Magdaléna Balážová, JUDr. Juraj Florovič, JUDr. Stanislav Libant, JUDr. Táňa Veščičíková.

Vyššie opísaný mechanizmus fungovania voľby členov hodnotiacich komisií navrhlo 10 členov súdnej rady zrušiť. Navrhli zrušiť vytvorenie databázy a samotnú databázu. Navrhli voliť členov hodnotiacich komisií bez kroku A, t.j bez vytvorenia databázy, čiže vynechať tento medzistupeň členstva v hodnotiacej komisii.

Argumenty predsedníčky súdnej rady Mgr. Marcely Kosovej

V rámci rozpravy k tomuto bodu programu predniesla predsedníčka súdnej rady Mgr. Marcela Kosová nasledovné relevantné argumenty do diskusie. Najskôr poukázala na procesnú stránku veci, a síce, že navrhovaná právna úprava nie je výsledkom širokej odbornej diskusie so zapojením všetkých relevantných subjektov. Nebol známy názor predsedov súdov, členov hodnotiacich komisií a ani názor sudcov. Poukázala na doterajšiu prax, kedy sa pri zmenách právnej úpravy týkajúcej sa hodnotenia sudcov uskutočnili stretnutia a komunikácia členov súdnej rady, členov hodnotiacich komisií a spracovávali sa podnety sudcov. Tohto procesu bola v minulosti účastná aj autorka tohto príspevku, ako spoluorganizátor.

Predsedníčka súdnej rady tiež poukázala na to, že súdna rada má schválený mechanizmus, ako navrhovať zmeny právnej úpravy, a to tak, že Stále legislatívna komisia predloží súdnej rade návrh témy na hlasovanie o tom, či je potrebné, prečo a v akom smere, sa uvedenej téme venovať. Následne súdna rada uznesením poverí komisiu vypracovaním návrhu riešenia a uloží, kedy má byť výstup predložený. Komisia v zmysle uznesenia potom návrh riešenia predloží a následne sa o ňom znova hlasuje. Tento postup však v tomto prípade zachovaný nebol.

Predsedníčka súdnej rady zdôraznila, že kritériá zloženia a kreovania hodnotiacich komisií schválené v roku 2017 súdnou radou zostávajú záväzné a platné aj po zmene zloženia členov súdnej rady. Schválenie kritérií sa viaže na súdnu radu ako inštitúciu a nie na konkrétne osoby. Zmena členov súdnej rady ako kolektívneho orgánu sama o sebe nespôsobuje zánik platnosti prijatých kritérií, nakoľko súdna rada je konštituovaná ako kolektívny orgán Ústavou SR a neustanovuje sa nanovo zmenou členov v súdnej rade. Zmena alebo zrušenie platných a účinných aktov musia byť vykonané rovnakým procesným postupom akým boli akty prijaté. Na stratu platnosti a účinnosti nepostačuje len zmena personálneho obsadenia kolektívneho orgánu alebo zmena názoru. Súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Nové zloženie súdnej rady má právo prehodnotiť schválené uznesenia (zmeniť, zrušiť, prijať nové), a to pri zachovaní princípu právnej istoty ako aj legitímnych očakávaní, najmä v prípade, ak na základe schválených kritérií vznikli už niekomu práva. Pri voľbe členov hodnotiacich komisií nie je bližšia zákonná úprava (nevyhlasujú sa voľby, nie sú zákonom upravené žiadne lehoty), a preto každý návrh úprav kritérií je potrebné dostatočne zvážiť, prípadne prerokovať aj na úrovni pracovných stretnutí súdnej rady. Vychádzajúc aj z toho, ako sa dlho pripravoval proces postupu pri kreovaní hodnotiacich komisií na pracovných stretnutiach na úrovni ministerstva, ako aj na úrovni predsedov krajských súdov v rámci aj ďalších zmien vyplývajúcich zo zákona č.152/2017 Z. z., je zrejmé že nešlo o rozhodnutie súdnej rady „od stola“ za pár dní.

Predsedníčka súdnej rady zdôraznila, že materiál nijako ani len náznakom nerieši, ako sa vysporiadať s určením miesta pre člena hodnotiacej komisie. Podľa § 150 ods. 3 zákona o sudcoch osobu, ktorej zanikla funkcia sudcu, možno zvoliť za člena hodnotiacej komisie, ak je určené voľné miesto sudcu pre výkon funkcie člena hodnotiacej komisie, a to spravidla na súde, na ktorom naposledy vykonávala funkciu sudcu. Poukázala na to, že keď sa zruší databáza, nastane situácia, že príde návrh napríklad na osem členov hodnotiacich komisií z rôznych krajov alebo z jedného kraja. Ako sa bude vedieť, ktorý z nich bude zvolený, a teda na ktorý krajský súd pýtať podľa § 150 ods. 3 zákona o sudcoch od ministra miesto sudcu? Miesto musí byť určené skôr, ako bude zvolený člen hodnotiacej komisie s „umiestnením“ na ten krajský súd, kde to miesto bude určené. Položila rečnícku otázku, či sa kabinetne dohodne dopredu súdna rada, ktorý z návrhov spĺňa všetky zákonné predpoklady a na základe toho sa bude vopred žiadať miesto na konkrétny krajský súd? Čiže ten, ktorý neprejde, nespĺňa predpoklady? Bez vopred určeného miesta nevie súdna rada zvoliť člena hodnotiacej komisie. A túto skutočnosť vyplývajúcu zo zákona navrhovatelia prehliadli (poznámka autorky).

Predsedníčka súdnej rady opísala ďalšie nie nevýznamné riziko. Minister spravodlivosti patrí medzi návrhové subjekty na člena hodnotiacej komisie. Takže minister, nech ním bude ktokoľvek, navrhne niektorého z emeritných sudcov na člena hodnotiacej komisie. Keďže nebude databáza, súdna rada bude priamo voliť člena. Musí však mať určené miesto a to na konkrétny krajský súd. Ďalšia nezodpovedaná otázka je, že či súdna rada nezvolí člena hodnotiacej komisie, lebo nie je miesto určené od ministra? Môže sa stať, že minister rovno určí miesto sudcu pre člena hodnotiacej a to tak, aby zapasovalo na ním navrhnutého kandidáta. Čo urobí súdna rada? Zvolí tohto emeritného sudcu, lebo bude mať určené miesto od ministra a ostatní, ktorých napríklad navrhnú sudcovské rady, neprejdú? K tomuto ako autorka príspevku poznamenávam, že takýto postup by zjavne znamenal protiústavnú diskrimináciu a porušenie článku 30 ods. 4 Ústavy SR.

Predsedníčka súdnej rady pripomenula, že podľa zákona predsedovia krajských súdov a predsedovia správnych súdov sú povinní vytvárať administratívne, materiálne a technické podmienky pre riadny výkon funkcie člena hodnotiacej komisie. Predseda súdu, na ktorom vykonáva funkciu hodnotený sudca, je povinný vytvoriť podmienky pre činnosť členov hodnotiacej komisie, najmä je povinný zabezpečiť prístup k súdnym spisom a súdnym registrom a iným evidenčným pomôckam. Môže tak urobiť však až v prípade, že je určené miesto na súde. Inak sa nepohne. Ak mu na súde pristane osoba a povie, že dnes ma zvolila súdna rada za člena hodnotiacej komisie a mám tu u vás mať kanceláriu a miesto, predseda súdu čo urobí? Nemá na neho určené miesto, nemá k nemu pridelené finančné prostriedky, nemá nič, na základe by mu vôbec umožnil vstup do budovy. A to osobe zvolenej do hodnotiacej komisie má zo zákona zároveň už má bežať aj plat, veď sa stal členom hodnotiacej komisie na základe zvolenia súdnou radou.

Navrhovatelia v návrhu zmeny právnej úpravy uviedli, že po zvolení osoby do databázy kandidátov na členov hodnotiacich komisií nebolo zrejmé, kto môže navrhnúť už priamo voľbu konkrétnej osoby z databázy, a že v praxi toto vykonával len predseda súdnej rady. Na tento argument predsedníčka súdnej rady reagovala tak, že v praxi túto úlohu nevykonával predseda súdnej rady, keďže je to v rozpore s realitou aj zákonom. V praxi práve toto vykonávali členovia súdnej rady. Každý člen súdnej rady má rovnaký prístup k materiálom ako predseda súdnej rady a rovnakú povinnosť sledovať alebo si všimnúť, kedy končí ten ktorý člen hodnotiacej komisie. A teda, že je potrebné doplniť komisiu, v ktorej v krátkej dobe končí funkčné obdobie niektorého člena aj s konkrétnym návrhom a požiadavkou na predsedu súdnej rady, aby požiadal ministra včas o určenie miesta. Z databázy, ktorá je vytvorená na základe návrhov návrhových subjektov. To znamená, že predseda súdnej rady nemá žiadne iné alebo viac informácií či podkladov, ako každý člen súdnej rady. Na webe je zverejnené zloženie všetkých komisií s presným dátumom resp. s pripojeným uznesením, kde veľmi ľahko zistíme, kto je od kedy členom hodnotiacej komisie, a teda aj kedy mu končí funkčné obdobie. Má to k dispozícii aj verejnosť, a teda aj každý jeden sudca či sudcovské rady. Po vytvorení databázy zostala databáza kandidátov na členov hodnotiacich komisií otvorenou a bolo možné hocikedy oprávnenými subjektmi podávať návrhy na doplnenie verejne dostupného zoznamu. Predseda súdnej rady na tento úkon nemusel vyzývať oprávnené subjekty na doplnenie, tak ako mu zákonná úprava neukladá vyhlasovať voľby na člena do hodnotiacich komisií.

Predsedníčka súdnej rady poukázala na to, že osoba zvolená do databázy nie je členom hodnotiacej komisie, a preto jej nemôže plynúť funkčné obdobie. Veď nedostáva ani plat (poznámka autorky príspevku).

Predsedníčka súdnej rady pripomenula tiež, že členstvo v hodnotiacej komisii sa pokladá za výkon funkcie sudcu u všetkých, teda bez rozdielu. Hodnotiť má sudca z iného obvodu práve pre to, aby hodnotil iných sudcov ako zo svojho vlastného obvodu. Ide o zabezpečenie čo najväčšej objektivity a základný dôvod, prečo boli vytvorené hodnotiace komisie.

Predsedníčka súdnej rady vzniesla námietku protizákonnosti a nevykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy. Teraz má každá komisia pridelený svoj obvod, každý sudca vie, kto ho bude hodnotiť, každý vyhlasovateľ výberového konanie vie, koho má osloviť. Zákon určuje lehoty, v ktorých sa to nedá stihnúť, ak to má fungovať podľa návrhu. Kto bude určovať, ktorá komisia je v poradí? Má to sledovať súdna rada, kancelária súdnej rady? Na základe čoho? Kto bude riešiť námietky sudcov, ak budú namietať, že mali patriť do inej komisie? Každé hodnotenie má aj teraz registrové číslo, ktoré mu na základe požiadavky hodnotiacej komisie obratom podľa registratúry pridelí kancelária súdnej rady, pod príslušným číslom sa nájde každé hodnotenie. Ako to má fungovať, keď vyhlasovateľ osloví tri alebo štyri hodnotiace komisie?

Predsedníčka súdnej rade v závere tiež namietla, že v návrhu nie je zrušenie každého uznesenia, ktorým boli jednotlivé osoby zaradené do databázy a nenavrhuje sa zmeniť Smernica o náležitostiach a postupe pri predkladaní materiálov čl. XXVI - Voľba a odvolanie členov hodnotiacich komisií.

Argumenty člena súdnej rady JUDr. Petra Šamka

JUDr. Peter Šamko v rozprave položil rečnícku otázku, či je vôbec nutné prijať novú nejakú právnu úpravu, či sú na to nejaké dôvody. Je v tej predkladacej správe niečo, čoho je nevyhnutné, že by malo v podstate zmeniť ten systém a prijať nejaký nový z tej predkladacej správy? On identifikoval dva dôvody - prvým je databáza, o ktorej sa hovorí v predkladacej správe, že nemá oporu v zákonnej úprave a druhé je, že oprávneným subjektom ako keby sa odňalo právo podávať návrhy na obsadenie konkrétnych hodnotiacich komisií. JUDr. Peter Šamko poukázal na to, že ani to, čo sa navrhuje novou právnou úpravou, nemá oporu v zákone. Podľa jeho argumentácie je databáza v poriadku, zo zákona, lebo je to odvodená právomoc od právomoci súdnej rady kreovať hodnotiace komisie. Databáza nie je nová právomoc, nová kompetencia, je to čisto len organizačno technické zabezpečenie toho, aby sme sa dostali nejako k tomu, že obsadíme člena hodnotiacej komisie. Poukázal rovnako na to, že obsadeniu členstva v hodnotiacej komisii musí zodpovedať zabezpečenie finančných a materiálnych podmienok na konkrétnom súde, kde má člen hodnotiacej komisie pôsobiť. Zdôraznil tiež, že návrh sa nevysporiadal s tým, čo bude s osobami zvolenými do databázy kandidátov po navrhovanom zrušení databázy.

Z rozpravy vyplynulo, že k navrhovanej právnej úprave sa vyjadril aj člen hodnotiacich komisií JUDr. Ondrej Samaš zaslaním listu členom súdnej rady. V tomto liste poukázal aj na to, že zmena sa navrhuje bez diskusie a v urýchlenom režime.

Na návrh jedného z predkladateľov bodu programu JUDr. Mariána Fečíka bol bod programu uznesením 90/2026 odložený na pracovné stretnutie členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutoční pred 3. zasadnutím Súdnej rady Slovenskej republiky v roku 2026.

Zamyslenie autorky príspevky

Hoci návrh bodu programu znel ako zmena právnej úpravy zloženia a kreovania hodnotiacich komisií, vo výsledku sa navrhovala aj zmena mechanizmu prideľovania hodnotenia sudcov hodnotiacim komisiám, právomoc súdnej rady ako aj príslušnosť hodnotiacich komisií. Navrhovatelia navrhli zmeniť počet, obvody a zloženie hodnotiacich komisií s elimináciou a vynulovaním databáz.

Teda sa navrhoval de facto tvrdý reset fungovania hodnotiacich komisií, a to v tom zmysle, že osobám, ktoré boli doteraz zvolené súdnou radou ako osoby čakajúce na začiatok svojho výkonu mandátu v hodnotiacich komisiách, by síce svedčalo priznanie overenia ich spôsobilosti stať sa členom hodnotiacej komisie na základe uznesenia súdnej rady, ale toto uznesenie súdnej rady by vo výsledku ostalo len kusom papiera, bez právneho významu, bez obsahu a vykonateľnosti. A to bez toho, aby tieto osoby boli k prípadnému zrušeniu uznesenia vypočuté a mali možnosť sa k tomu vyjadriť. Čiže súdna rada by nebola viazaná svojou vlastnou rozhodovacou činnosťou a konkrétni členovia vyjadrením svojej vlastnej vôle v príslušnom hlasovaní.

Navrhovanou zmenou sa navrhuje „stav nula“ a simulovanie neexistencie platných, na Ústavnom súde SR nenapadnutých, uznesení súdnej rady.

Návrh bol predložený bez dania možnosti kandidátom zvoleným do databázy vyjadriť sa k tomuto zrušeniu.

Pokiaľ by súdna rada skutočne mala pristúpiť k zrušeniu databázy kandidátov na členov hodnotiacich komisií, podľa rokovacieho poriadku bude mať povinnosť upovedomiť všetkých kandidátov o tom, že sa o ich subjektívnych právach prístupu k verejnej funkcii rozhoduje. Netreba zabúdať na ústavný princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní dotknutých osôb a na právne postavenie, ktoré bude rozhodovaním súdnej rady o zrušení databázy bezpochyby dotknuté. Do úvahy tiež prichádza, aby dotknutý kandidát napadol zrušenie databázy a uznesenia, ktorým bol ustanovený do tejto databázy, na Ústavnom súde SR.

Pokiaľ mechanizmus kreovania hodnotiacich komisií bol funkčný od roku 2017 a nezaznamenal žiadne aplikačné problémy, aký je dôvod na zmenu právnej úpravy? Nie je známe, či nerovnomernú zaťaženosť hodnotiacich komisií niekto konštatoval ako problém, ktorý treba riešiť. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o tom, čo sa považuje za aplikačný problém, autorka príspevku dodáva, že za aplikačný problém nepovažuje, pokiaľ sa členovia súdnej rady necítia byť viazaní predchádzajúcimi uzneseniami súdnej rady o zložení databázy budúcich členov hodnotiacich komisií a tiež, pokiaľ hlasovaním súdnej rady sa stane jedna hodnotiaca komisia neúplnou, a teda v zásade nefunkčnou, čo nastalo hlasovaním na súdnej rade v januári 2026. Toto však nie je aplikačný problém právnej úpravy, ale problém hlasovania členov súdnej rady. A tieto dve veci si nemožno zamieňať.

Pokiaľ v dôsledku hlasovania súdnej rady dôjde k zablokovaniu hodnotenia sudcov, a tým pádom nemožnosti ich účasti vo výberovom konaní a výberové konanie stojí, miesto sudcu nie je obsadené, toto je zodpovednosť člena súdnej rady a výkonu jeho mandátu, a nie právnej úpravy. Keďže z výsledku rozpravy k januárovému hlasovaniu v roku 2026 o doplnení člena hodnotiacej komisie o bývalého predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre nevyplýva, prečo ho súdna rada do hodnotiacej komisie nezvolila, tento ústavný aspekt transparentnosti rozhodovacej činnosti súdnej rady ostal bez povšimnutia nenaplnený. Uvedený kandidát však naďalej ostáva v databáze kandidátov na funkciu člena hodnotiacej komisie. V konečnom dôsledku si tento stav zablokovania hodnotenia v dôsledku neúplnosti hodnotiacej komisie aj tak odnesie občan, účastník konania, ktorý na stav neobsadenosti miest na súde dopláca.

Podľa predkladacej správy k bodu programu sa navrhuje prideľovať hodnotenia sudcov hodnotiacim komisiám podľa poradia, čiže nie podľa obvodov. Navrhovaná úprava podľa navrhovateľov zabezpečí vypracovanie hodnotenia sudcu aj v prípade, ak by niektorá hodnotiaca komisia nebola úplne obsadená a tiež hodnotenie sudcu správneho súdu vykoná vždy hodnotiaca komisia s členom s prevažujúcou rozhodovacou súdnou praxou v oblasti správneho práva. Systém postupného prideľovania hodnotení zároveň zabezpečí rovnakú záťaž hodnotiacich komisií, pričom, ako už bolo uvedené, nie je avizovaná nerovnomerná zaťaženosť hodnotiacich komisií, a teda tento problém hodnotí autorka príspevku ako pseudoproblém.

Z predloženého návrhu vyplýva, že sa navrhuje akceptovať neúplnosť obsadenia hodnotiacich komisií. V návrhu sa autorka príspevku nedočítala, ako sa navrhovatelia vysporiadali s tým, že členovia hodnotiacich komisií poberajú plat sudcu, a teda, či v prípade neúplnosti hodnotiacej komisie im bude tento plat odobratý alebo naopak budú poberať plat sudcu a hodnotiaca komisia však nebude vykonávať činnosť. Aj jeden, aj druhý prípad je relevantné zodpovedať, keďže v jednom prípade sa jedná o majetkový dosah do sféry dotknutého člena hodnotiacej komisie, v druhom prípade o plytvanie prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu sa javí predostretý návrh akceptovania stavu neúplnosti hodnotiacej komisie ako nedomyslený, a to nielen v ekonomickom, ale aj právnom zmysle. Pokiaľ má figurovať člen hodnotiacej komisie len ako pro forma člen, a nemá poberať plat, alebo naopak má poberať plat aj keď výstupy hodnotiacej komisie nebudú žiadne, obe situácie sú absurdné.

V navrhovanej právnej úprave sa podrobne navrhovatelia nevysporiadali ani s konkrétnym mechanizmom prideľovania veci hodnotiacim komisiám. V návrhu je uvedené, že hodnotenie sudcu sa prideľuje hodnotiacej komisií podľa jej poradového čísla, tak že sa pridelí najprv hodnotiacej komisií č. 1, potom hodnotiacej komisií s najbližším vyšším číslom, pričom po hodnotiacej komisií s najvyšším poradovým číslom opätovne nasleduje pridelenie hodnotenia hodnotiacej komisií č. 1. Súdna rada podľa návrhu administratívne zabezpečuje prideľovanie hodnotení hodnotiacim komisiám.

Zo slovného spojenia „sa prideľuje“ nie je zrejmé, kto by reálne tento úkon pridelenia hodnotiacej komisie sudcovi mal vykonávať. Umelá inteligencia, vedúci kancelárie, vytvorené pracovné miesto na dohľad nad hodnotiacimi komisiami alebo hlasovanie súdnej rady? V tejto súvislosti sa autorka príspevku rečnícky pýta, ako je zachovaná procesná spravodlivosť a ako vie sudca skontrolovať, či mu bola pridelená správna hodnotiaca komisia, keď už predvídateľne nebude podľa obvodov vedieť zistiť, kto ho má hodnotiť? A aký mechanizmus má sudca k dispozícii, aby sa mohol brániť, proti správnosti pridelenia hodnotiacej komisii?

Netreba zabúdať, že súdna rada zohráva úlohu aj v konečnej fáze previerky správnosti hodnotenia, kde môže rozhodnúť, aby iná hodnotiaca komisia vykonala opakované hodnotenie. Čiže ako? Má podľa navrhovaného mechanizmu na záver hodnotenia súdna rada kontrolovať samu seba, vrátane správnosti pridelenia veci hodnotiacej komisii? Hodnotiaca komisia musí fungovať na báze znalosti toho, kto je hodnotiteľom zo zákona. Slovné spojenie „sa prideľuje“ takúto odpoveď však hodnoteným sudcom neposkytuje.

Uvádzam, že požiadavke transparentného procesu a požiadavke odbornej starostlivosti pri zmene právnej úpravy týkajúcej sa hodnotenia sudcov nezodpovedá kabinetný návrh neprediskutovaný s relevantnými subjektami, ktorých sa navrhovaná právna úprava dotýka. Ako príklad uvádzam, že v máji 2023 som spoluorganizovala s JUDr. Ondrejom Samašom stretnutie členov súdnej rady - Mgr. Marcely Kosovej, JUDr. Ayše Pružinec Eren, JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov hodnotiacich komisií za účelom diskusie o problémoch hodnotenia, navrhovaných riešeniach a ich úskaliach. V následnej vzájomnej komunikácii potom došlo k vycibreniu navrhovaných postupov, vychytaniu slabých miest a až následne bola vec predložená súdnej rade na prerokovanie a schválenie. V tomto kontexte možno len oceniť postoj a vecné, relevantné argumenty v rozprave predostreté predsedníčkou súdnej rady a členom súdnej rady JUDr. Petrom Šamkom, vďaka čomu bol bod programu daný do prípravného konania, na pracovné stretnutie členov súdnej rady. Pre úplnosť dodávam, že predsedníčka súdnej rady adresovala dňa 2.3.2026 všetkým sudcov mailovú správu s informovaním o situácii a s výzvou na prípadne podnety na riešenie situácie, na ktorú správu môžu sudcovia (vrátane autorky príspevku) reagovať.

 

Diskusia