K rehabilitácii Reginadla Dillarda alebo o tom, ako klamstvá informátorov a OČTK môžu viesť k odsúdeniu nevinného človeka

Barbora F.

K rehabilitácii Reginalda Dillarda alebo o tom, ako klamstvá informátorov a OČTK môžu viesť k odsúdeniu nevinného človeka za vraždu

Reginald Dillard bol v roku 2000 odsúdený za vraždu Christophera Thomasa, ktorý bol policajným informátorom pracujúcim pre protidrogovú jednotku. Dillarda (ktorý mal v čase zatknutia 30 rokov) odsúdili na 65 rokov väzenia, na základe výpovedí štyroch svedkov. Po 27. rokoch strávených vo väzení bol rehabilitovaný vo februári tohto roka, na základe toho, že sa zistilo, že polícia a obžaloba zatajili dôkazy o tom, že so svedkami priaznivo zaobchádzali výmenou za ich svedectvo, čo umožnilo obom stranám klamať, tvrdiac, že takéto takéto zaobchádzanie nezískali, resp., že im nebolo poskytnuté, a tiež že zatajili dôkazy v prospech obžalovaných, týkajúce sa najmä toho, že v prípade existovali alternatívni podozriví.

V noci 19. augusta 1998 bol 35-ročný Christopher Thomas smrteľne postrelený pred motelom Three Point na Bypass Road v Elkharte (Indiana). Býval v izbe číslo 18 a pracoval ako informátor pre protidrogovú jednotku v Elkharte. Jeden krát bol postrelený do hrude, potom spadol a následne bol najmenej štyrikrát postrelený do hlavy.

V dôsledku jeho vraždy prokuratúra okresu Elkhart zastavila najmenej sedem prebiehajúcich prípadov drogovej trestnej činnosti - tieto prípady vznikli ako dôsledok toho, že Thomas nakupoval kokaín keď pracoval ako policajný informátor, a bez jeho svedectva už neboli realizovateľné.

O šesť mesiacov neskôr - 18. februára 1999, polícia zatkla 30-ročného Reginalda Dillarda za vraždu. V marci 1999 polícia zatkla za vraždu aj 22-ročného Eddieho Fredricka.

Dňa 11. januára 2000 sa Dillard a Fredrick postavili pred súd. Obžaloba tvrdila, že Thomasova vraždu si objednal Savane Williams, miestny díler drog, pretožeThomas Williamsa “udal“.

Michael Christofeno - hlavný prokurátor vo svojom úvodnom prejave skonštatoval, že prípad je postavený na výpovediach štyroch svedkov:

Tricie Mockovej - prostitútky, ktorá tvrdila, že bola s Dillardom a Fredrickom, keď bol Thomas zavraždený,

a troch ďalších mužov, ktorí uviedli, že Dillard a Fredrick sa v ich prítomnosti priznali k zločinu. Dvaja z nich - T. Terry a D. Brownlee boli väzenskí informátori. Tretím bol Chris Brown, Fredrickov strýko, ktorý čelil vlastnému trestnému stíhaniu.

James Fazio, expert na strelné zbrane, vypovedal, že v Thomasovom tele boli nájdené dva rôzne kalibre striel. Jedna bola kalibru 35, a bola vystrelená z deväťmilimetrovej pištole. Štyri strely, ktoré sa našli v hlave obete, boli kalibru 22.

Tricia Mocková vypovedala, že s obeťou – Ch. Thomasom boli “milenci“, ktorí spolu fajčili crack. Povedala, že Dillard a Fredrick predávali crack z jej bytu, a že im vodila zákazníkov, výmenou za peniaze, alebo kokaín. Priznala, že v čase činu užívala drogy vo veľkej miere – často bola pod vplyvom drog a celé dni nespala. Uviedla tiež, že bola zatknutá dňa 21. januára 1999 za držbu cracku, čo je trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na 20 rokov. Počas pobytu vo väzení ju detektív z Elkhartu – Stephen Rezutko - vzal do miestnosti a spýtal sa jej, či vie niečo o Thomasovej vražde.

Povedala, že o tom nič nevie. Porote povedala, že to bola lož, pretože sa nechcela dostať do problémov.
Vypovedala, že Rezutko odišiel, ale neskôr sa v rovnaký deň vrátil. Na tomto stretnutí podala vyhlásenie, ktoré Rezutko napísal na stroji. Uviedla, že pri vražde nebola prítomná.

Dňa 10. februára 1999 Mocková poskytla tretiu výpoveď, v ktorej uviedla, že bola svedkyňou vraždy. Táto výpoveď bola plná nezrovnalostí, rovnako ako jej výpoveď pred súdom.

Na súde uviedla, že si od Dillarda a Fredricka kúpila crack v ich dome v Elkharte. Ďalej povedala, že v ten deň nespala a podelila sa s dvomi ďalšími ľuďmi o fľašu rumu. Tvrdila, že Dillard telefonoval, keď prišla, a počula ho povedať: „Dnes večer sa to urobí.“.
Mocková ďalej uviedla, že Dillard zložil telefón, a povedal jej, že nemôže odísť. Keď sa to pokúsila, Fredrick jej podľa nej priložil zbraň k hlave. Dillard mal potom povedať ostatným, ktorí tam boli, aby „zobrali zbrane“.

Ďalej tvrdila, že o niekoľko hodín neskôr odišla s oboma mužmi v Dillardovom aute – modrom, štvordverovom sedane, s olupujúcou sa farbou na kapote. V aute mal Dillard povedať Fredrickovi, že si vraždu objednal “Vane“, čo odkazovalo na Savane Williamsa, pre ktorého v minulosti predávala kokaín.

Ďalej uviedla, že si uvedomila kam idú, keď sa blížili k motelu Three Points. Povedala, že tam bola s Thomasom predchádzajúcu noc, pili, fajčili crack a mali sex. Mocková ďalej uviedla, že zastavili na parkovisku a Dillard jej povedal, aby zaklopala na dvere, aby Thomas otvoril.

Povedala, že Fredrick kráčal vedľa nej a potom sa postavil za ňu, keď došla k dverám. Keď zaklopala, videla, ako sa v okne naľavo od nej pohla záclona, a Thomas otvoril. V tom momente Fredrick vykopol dvere a vtlačil Mockovú do izby.

Mocková povedala, že Thomas vybehol z izby, najprv doľava a potom späť okolo otvorených dverí. Tvrdila, že počula výstrel. Išla k dverám, videla Thomasa bežať po chodníku, a potom videla ako spadol. Uviedla ďalej, že Fredrick vyšiel von a vypálil tri, alebo štyri strely do Thomasovej hlavy.

Následne povedala, že nevidela zbraň, ktorú Fredrick použil, ale videla ho, ako si pred výstrelom niečo vytiahol z nohavíc. Potom bežala späť k autu a nastúpila doň. Fredrick šoféroval, zatiaľ čo Dillard sedel na prednom sedadle spolujazdca. Cestou späť k ich domu jej mal Dillard povedať, aby držala jazyk za zubami, inak „bude ďalšia na rade.“. Napriek tejto hrozbe pokračovala v nákupe cracku od Dillarda a Fredricka.O týždeň neskôr, podľa nej Dillard a Fredrick mali napodobňovať vraždu a smiať sa, keď napodobňovali prekvapený a vystrašený výraz na Thomasovej tvári. Mocková potom vystúpila z lavice pre svedkov, aby ukázala, ako Dillard zdvihol ruku a namieril imaginárnu zbraň, a ako si Fredrick sadol obkročmo na imaginárne telo a predstieral, že ho strieľa.

Vypovedala tiež, že keď bola vo väzení a čakala na stretnutie s väzenským psychiatrom, Dillard prišiel k dverám čakárne. Povedala, že zatlačil na dvere, ale ona ich držala zatvorené. Mal jej povedať: „Vieš, že ťa dostanem,“. Keď odstúpila od dverí, videl, že v miestnosti sú aj iní ľudia, a tak jej povedal: „Vieš že ťa dostanú. Dostanú ťa za klamstvo.“.

Ďalej svedčila o tom, že dňa 19. apríla 1999 urobila dohodu v súvise s obvinením z držby kokaínu Obvinenie malo za následok znížený trest odňatia slobody na tri roky. Tvrdila, že táto dohoda nebola podmienená jej výpoveďou, a že jej za jej výpoveď neboli sľúbené žiadne benefity.

Počas krížového výsluchu obhajoba poukázala na početné nezrovnalosti medzi jej výpoveďou a výpoveďou v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedla, že Thomasa pozná, ale „nepoznala ho dobre“. Povedala, že dom, v ktorom sa odohral rozhovor o vražde, bol biely a nachádzal sa na Sixth Street, ale polícii povedala, že bol žltý a nachádzal sana Moody Avenue.

Polícii povedala, že pri dome videla AK-47 a zbraň kalibru 44, ale na súde povedala, že v ten deň žiadnu zbraň nevidela.

Tvrdenie, že jej niekto držal zbraň pri hlave, nikdy predtým v žiadnom zo svojich výsluchov neuviedla. Povedala, že sa jej to vrátilo v nočnej more asi mesiac pred tým, ako sa konal súd.

Keď jej ukázali obrázok motela Three Points a požiadali ju, aby zakrúžkovala Thomasovu izbu, zakrúžkovala nesprávnu izbu.

Obhajoba jej tiež ukázala list, ktorý napísala priateľke, v ktorom sa uvádzalo, že bude odsúdená na trest odňatia slobody na základe dohody o vine a treste. Povedala, že výpoveď, ktorú poskytla polícii, bola lož.

Obžaloba predvolala Mockovej obhajcu v trestných veciach - Jeffreyho Majereka, ktorý vypovedal, že dohodu urobila týždeň po tom, ako podal oznámenie o jej zastupovaní. Tvrdil, že zredukovanie obvinenia „nebolo ničím výnimočným“.

Chris Brown (Fredrickov strýko) vypovedal, že Fredricka, ktorý žil v Detroite, nevidel asi 10 rokov pred letom 1998. Tvrdil, že v noc Thomasovej vraždy sa mu Fredrick priznal, že bol prítomný pri streľbe. Na otázku prokurátora, či Fredrick povedal niečo o zavraždení nejakého informátora, Brown odpovedal, že Fredrick povedal: „“MF“ už viac nebude hovoriť.“.

Brown tiež uviedol, že keď Fredrick prehovoril, priblížil sa Dillard a nahnevane povedal: „Príliš veľa rozprávaš, sklapni.“.

Tyrand Terry vypovedal, že vo februári a marci 1999 boli on aj Dillard vo väzení v okrese Elkhart. V tom čase Terry čelil obvineniu z pokusu o lúpež. Povedal, že Dillard spomenul, že ho niekto „udal“. Terry bol odsúdený na trest odňatia slobody za pokus o lúpež. V septembri 1999 bol prepustený a o dva týždne neskôr bol zatknutý za držbu kokaínu. Povedal, že Dillard a Fredrick „behali po väzení a chválili sa tým, čo urobili pánovi Thomasovi.“.

Terry povedal, že sa chválili, tvrdiac, že„tie mrchy nemajú dôkazy proti nám a my pôjdeme... domov.“. Ďalej uviedol, že si urobil poznámky z rozhovoru, ktorý mal s Dillardom a Fredrickom, pretože pre neho bolo „niektoré noci ťažké spať s vedomím, že títo dvaja bezcitní vrahovia môžu byť kedykoľvek prepustení.“.

Terry ďalej tvrdil, že mu Dillard povedal, že Savane Williams zavolal Dillardovi a Fredrickovi a ponúkol každému dve unce kokaínu, ak „vybavia jednu vec.“. Podľa Terryho obaja muži povedali, že Williams „predal pánovi Thomasovi nejaké drogy... a pán Thomas bol informátorom.“.

Terry následne uviedol, že mu povedali, že Mockovej zaplatili pár vrecúškami kokaínu, aby to poslúžilo ako návnada. Podľa Terryho tiež opísali, ako Thomas vybehol z miestnosti a oni ho zastrelili. Terry ďalej tvrdil, že Dillard mu povedal, že po zastrelení Thomasa sa s Fredrickom „zhúlili“.

Terry súčasne vypovedal, že neočakáva žiadne benefity, a že nedostal žiadne prísľuby zhovievavosti v súvislosti s obvinením, ktoré sa týkalo držby kokaínu. Uviedol, že mu za toto obvinenie hrozí minimálne 20 rokov a maximálne 50 rokov. Poprel, že povedal inému väzňovi vo väzení - Aaronovi Tacymu, že sa obáva, že polícia mu odmietne ponúknuť pomoc, ak im on pomôže, pretože nemá nič v písomnej podobe.

David Brownlee, ktorý tiež bol vo väzení s Dillardom a Fredrickom, vypovedal, že Fredrick sa priznal k tomu, že Thomasa strelil do hlavy „tri, alebo štyrikrát“, a že Savane Williams im zaplatil za to, aby ho zavraždili. Porota bola poučená, že Brownleeho svedectvo sa má posudzovať iba proti Fredrickovi a nie proti Dillardovi. Brownlee, rovnako ako Terry, čelil obvineniu z držby kokaínu. Poprel, že by mu bola sľúbená zhovievavosť, alebo že by očakával akékoľvek priaznivé zaobchádzanie kvôli svojmu svedectvu.

Larry Towns - policajný kapitán, koordinátor protidrogovej pracovnej skupiny, vypovedal, že Thomas pracoval pre pracovnú skupinu na 99 prípadoch, vrátane prípadu proti Savanovi Williamsovi. Towns tiež uviedol, že Williams bol osem dní predtým, ako bol Thomas zavraždený, pred súdom pre obvinenie z predaja kokaínu.

Obhajoba predvolala Aarona Tacyho, ktorý vypovedal, že on a Terry boli v decembri 1999 umiestnení v susedných celách. Povedal, že Terry mu povedal, že polícia prišla do väznice a požiadala ho, aby svedčil proti Dillardovi a Fredrickovi. Bál sa, kým mu polícia nepovedala, že ak im pomôže, ona pomôže jemu. Tacy tvrdil, že sa bál, pretože požiadal o písomnú záruku, ale polícia to odmietla a povedala, že im musí dôverovať.

Toby Torren Maxwell - ďalší bývalý väzeň, vypovedal, že Brownlee mu povedal, že sa snažil od Dillarda a Fredricka získať informácie o ich prípade.

Glen Woodhouse - ďalší väzeň, vypovedal, že Fredricka pozná od roku 1996. Povedal, že Fredrick a Dillard mu povedali, že nezabili Thomasa. Uviedol tiež, že prichytil Terryho, ako prehľadáva Fredrickove veci v ich spoločnej cele.

Mathew Price vypovedal, že bol barman, a že býval v prívese na pozemku za motelom. Povedal, že na cestu k svojmu prívesu použil príjazdovú cestu k motelu, a že keď okolo 11:45 zastavil, videl dvoch mužov v bielej Honde Prelude, zaparkovanej pozdĺž príjazdovej cesty. Videl tiež Thomasa, ktorého poznal, ako kráčal popri moteli, akoby išiel použiť telefónny automat v recepcii. Uviedol, že si prikývli. Potom išiel k prívesu, zamkol dvere a pripravil večeru.

Keď jedol, začul hlasný tresk. Jeho okno bolo 6 metrov od izby č. 18. Povedal, že videl Thomasa vybehnúť z izby naľavo. Nasledoval ho muž oblečený v čiernom s čiernou pančuchou a vystrelil zo zbrane. Thomas spadol na zem a muž k nemu pribehol a trikrát ho postrelil.

Ďalej povedal, že muž bežal k jeho prívesu, potom odbočil doľava a bežal ďalej. Videl aj druhého muža, ktorý vyzeral byť bez trička, ako vybehol z izby č. 18, a tento sa priblížil k Thomasovmu telu, a potom utiekol. Vypovedal, že tam nevidel žiadnu ženu.

Obhajoba predložila dôkazy o tom, že Dillard a Fredrick nikdy neboli registrovanými nájomníkmi v dome na Šiestej ulici, kde podľa Mockovej bývali.

Počas záverečných argumentov obžaloba porote povedala, že Dillard a Fredrick mali so Savanom Williamsom zlý vzťah.

Curtis Hill – spoluprokurátor, zosmiešnil teóriu obhajoby, že svedkom boli sľúbené dohody výmenou za ich výpovede.„Ak si vypočujete obhajobu, uveríte, že [spoluprokurátor] Christofeno a ja sme Monty Hall v relácii "Let’s Make a Deal‘,“ povedal Hill. „Hanba mi, keby to bola pravda.“.

Hill tiež uviedol, že neexistuje „absolútne žiadny dôkaz, žiadny dôkaz o tom, že by ktorýkoľvek zo svedkov štátu dostal akúkoľvek protihodnotu výmenou za výpoveď, alebo budúcu protihodnotu za výpoveď. Vôbec žiadny dôkaz o tom.“.

Dňa 14. januára 2000 porota odsúdila Dillarda a Fredricka za vraždu prvého stupňa. Pri vynesení rozsudku sa porota Dillarda opýtala, či má čo povedať. On povedal, že má a uviedol:„Chcem rodine Thomasovcov povedať, že my nie sme tí, ktorí zabili vášho brata. Nezabili sme toho muža. Nikoho som nezabil. Počas celého tohto súdneho procesu, všetci, od hlavného svedka až po zdravotnú sestru, klamali. Tento muž, Mike Christofeno, klamal. Požiadal nás, aby sme klamali o Savanovi Williamsovi. Savana Williamsa ani nepoznám. Ten muž nás požiadal, aby sme o Savanovi Williamsovi svedčili. Povedal som mu nie. Nepoznám… toho muža. Ja ani neviem či to tento muž urobil. My sme to neurobili.“.

Ďalej povedal: „Prepáčte, že takto hovorím, ale všetci ste sem dostali nesprávnych ľudí. Zlé je, že Tricia Mocková sa postavila na lavicu svedkov a klamala vám, klamala porote, klamala komunite a dokonca klamala aj nám, a vďaka nej sme dostali 65 rokov za niečo, o čom ani nič nevieme. Neviem vám ani povedať, ako sa dostať do motela Three Points.“.

Sudca potom odsúdil jeho a Fredricka na 65 rokov väzenia. Fredrick zomrel vo väzenív roku 2005.

V júli 2022, o viac ako 22 rokov neskôr, Notre Dame Exoneration Justice Clinic podala 273-stranovú žiadosť, pričom v nej načrtla to, čo nazvala “epidémiou“ nespravodlivých odsúdení v Elkharte, meste s 52 000 obyvateľmi. Uviedla, že v tom čase bolo v okrese Elkhar oslobodených päť ľudí od roku 2006 – Keith Cooper, Christopher Parish, Mack Sims, Lana Canenová a Andrew Royer. Dva z týchto prípadov - Cooper a Parish, sa týkali zlyhania detektíva Rezutka, polície a prokuratúry, ktoré spočívalo v zatajení dôkazov v prospech obhajoby.

V žiadosti sa uvádzalo, že pred Dillardovým súdnym procesom bol detektív Rezutko disciplinárne potrestaný po tom, čo interné vyšetrovanie policajného oddelenia Elkhart v roku 1996 zistilo, že v jednom zo svojich prípadov vraždy zaplatil informátorke za sex. Krátko po Dillardovom a Fredrickovom procese bol Rezutko nútený odstúpiť z oddelenia po tom, čo priznal, že platil informátorkám a svedkyniam za sex už od roku 1994 – teda dávno pred Dillardovým procesom. V žiadosti sa uvádzalo, že „detektív Rezutko mal vo zvyku platiť prostitútkam z Elkhartu... za sex a potom ich falošne premieňal na údajné svedkyne v trestných vyšetrovaniach.“. V žiadosti bolo tiež uvedené, že žiadny z týchto dôkazov nebol Dillardovmu právnemu zástupcovi sprístupnený. Rezutko si vzal život v roku 2019, krátko po tom, čo boli zverejnené dôkazy o jeho konaní.

V žiadosti sa ďalej tvrdilo, že „Mocková mala platený sexuálny vzťah s detektívom Rezutkom, predtým, ako sa stala očitou svedkyňou.“. Súčasťou tejto žiadosti boli aj dôkazy v podobe svedeckých výpovedí, ktoré sa týkali Mockovej sexuálneho vzťahu s Rezutkom. Mocková zomrela v roku 2022.

Chris Browvn - Fredrickov strýko, svoju výpoveď odvolal a povedal, že „jediné vyhlásenie, ktoré mi Eddie o vražde povedal, bolo, že ju nespáchal. Vždy tvrdil, že on a Reggie sú nevinní. Ani Reggie mi o vražde nikdy nič nevypovedal.“

Povedal, že jeho “falošné vyhlásenie“ obviňujúce Dillarda a Fredricka „vymyslel detektív Rezutko a ďalší“. Brown čelil obvineniam, ktoré boli po jeho výpovedi stiahnuté, čo je informácia, ktorá nebola obhajobe v čase súdneho procesu sprístupnená.

V žiadosti sa tiež uvádzalo, že zástupca hlavného prokurátora okresu Elkhart – Christofeno - zatajil dôkazy o tom, že Terrymu, Brownleemu a Brownovi bola sľúbená, a zároveň aj poskytnutá protihodnota výmenou za ich svedectvo. Necelý týždeň po súdnom procese prokurátor Christofeno napísal list prokurátorovi v prípade Tyranda Terryho, v ktorom zmienil jeho svedectvo v súdnom procese. Napísal v ňom: „Preto by som rád videl, ako pán Terry získa veľmi výhodnú dohodu o vine a treste“. Napísal aj obhajcovi Terryho a Brownleeho, v ktorom mu navrhol stretnutie s obhajcom a prokurátormi v týchto prípadoch, aby mu pomohol dosiahnuť „spravodlivú dohodu o vine a treste“.

Podobné listy napísal aj prokurátorom v prípadoch Brownleeho a Browna. Okrem toho, spis prokurátora obsahoval list Tyranda Terryho prokurátorovi Christofenovi, v ktorom sa Terry sťažoval na ponuku dohody, ktorú dostal, a uviedol: „Pán Christofeno, povedali ste, že ak váš zástupca nebude veci riešiť správne, že sa o to osobne postaráte... Vážim si vás za to, že ste muž, ktorý dodrží slovo.“. V žiadosti sa konštatovalo, že žiadny z týchto dôkazov nebol sprístupnený Dillardovej obhajobe.

V žiadosti sa tiež uvádzalo, že Mockovej bolo umožnené opustiť väzenie, aby pred súdnym procesom strávila čas so svojou rodinou, čo bola tiež informácia, ktorá nikdy nebola sprístupnená obhajobe.

V žiadosti sa ďalej písalo, že dňa 15. januára 2000, deň po odsúdení Dillarda a Fredricka, Kim Evansová zavolala na policajné oddelenie v Elkharte. Plakala, mala hysterický záchvat a bála sa o svoj život. Povedala, že jej priateľ Hezile Frison a Hezilov brat Homer Frison boli tí, ktorí zabili Thomasa.

Tvrdila, že predtým, ako bol Thomas zabitý, sa Hezile dozvedel, že Thomas bol “donášač“ v drogovej kauze proti nemu. Hezile sa mal vyjadriť k tomu, ako s Thomasom treba “naložiť“. Potom, v noc zločinu, Hezile povedal, že „má nejakú vec, ktorú musí vybaviť", a odišiel z domu oblečený celý v čiernom. Evansová ďalej uviedla, že vedela, že Thomas v tú noc zomrie. Keď sa Hezile neskôr vrátil, mal na sebe iné oblečenie a správal sa inak. Prinútil ju zbaviť sa nábojníc a častí zbrane použitej pri vražde a vyhrážal sa, že Evansovú zabije, ak niekomu niekedy povie, čo sa stalo. V žiadosti sa uvádzalo, že táto policajná správa nebola nikdy poskytnutá Dillardovmu právnikovi.

V žiadosti sa ďalej tiež písalo, že poznámky zo spisu prokuratúry ukázali, že Hezile Frison sa dozvedel, že Thomas bol informátorom proti nemu, a že medzi prípadmi týkajúcimi sa drog, ktoré boli zamietnuté kvôli Thomasovej vražde, bol aj prípad proti Hezilovi Frisonovi.

V žiadosti sa podrobne opisovalo, ako boli Rezutko a ďalší policajti členmi nepoctivej skupiny policajtov s názvom“Wolverines“.

V žiadosti sa tiež uvádzalo, že nový svedok – John Hamilton, ktorý bol nočným strážnikom v komunite nachádzajúcej sa vedľa motela, povedal, že býval v prívese na pozemku a jeho okno smerovalo k dverám do izby č. 18, kde býval Thomas. Povedal, že v noc činu sa pozeral z okna, keď videl Thomasa vybehnúť z izby, pričom ho prenasledoval muž v mikine s kapucňou. Povedal, že muž vyzeral byť beloch, hispánec.

Muž podľa neho zastrelil Thomasa, potom sa naklonil, chytil ho za vlasy, „zdvihol mu hlavu a vypálil Chrisovi ďalšie dva výstrely do hlavy,“. Muž potom odišiel z motela. Hamilton povedal, že tam vonku nevidel žiadneho iného muža ani ženu, ani to, že by vychádzali z Thomasovej izby.

V žiadosti sa tiež písalo, že sa našiel svedok, ktorý uviedol, že Mocková sa s Thomasom nikdy nestýkala, hoci svedčila o opaku.

Žiadosť zmienila aj to, že ďalší muž - J. C. Cooper sa ostatným chválil, že zabil Thomasa. Cooperov prípad bol tiež zamietnutý kvôli Thomasovej smrti. Okrem toho, Cooperova manželka mala s Thomasom pomer. Polícia po vražde dostala tip od Crime Stoppers, že Cooper spáchal trestný čin, pretože bol nahnevaný kvôli tejto afére. V žiadosti sa píše, že ani táto informácia nebola obhajobe poskytnutá.

Savane Williams, ktorý bol vo väzení za drogové delikty, poskytol čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že bol Thomasovým priateľom a nikdy ho nenariadil zabiť. Povedal, že Thomas ho vzal pod svoje ochranné krídla. Willams tam tiež tvrdil nasledovné: „Naučil ma všetko o drogovom biznise. Chris mi dal zmysel, cestu, ako niekam patriť. Chris mi pomohol získať si rešpekt medzi mojimi rovesníkmi. Narodil som sa chudobný a nemal som nič... Chrisovi vďačím za všetko.“.

Po podaní žiadosti prebehla rozsiahla právna bitka o to, či sa má sudkyňa pridelená ku konaniu po odsúdení - Teresa Cataldová, vylúčiť z konania na základe skutočnosti, že predtým dospela k záveru, že obvinenia zo „systémového zlyhania“ v Elkharte boli „ohováranie“, hoci v tomto prípade si nevypočula žiadne dôkazy. Bola tiež bývalou zástupkyňou prokurátora v okrese Elkhart. Po tomto zistení sa sama vylúčila z prípadu Royer, ale odmietla tak urobiť nielen v prípade Dillard, ale aj v iných podobných konaniach po odsúdení.

V auguste 2024 Najvyšší súd štátu Indiana nariadil vylúčenie tejto sudkyne.

Prípad prevzal sudca vyššieho súdu okresu Elkhart - Christoper Spataro. V júni 2025 bola prokuratúra okresu Elkhart z prípadu vylúčená na základe dôkazov o konflikte záujmov. Za zastupovanie štátu bol vymenovaný špeciálny prokurátor E. Nelson Chipman ml. z okresu Marshall.

Obhajobu zastupovali advokáti Elliot Slosar, Kevin Murphy a Lenora Popkenová, spolu so študentmi Právnickej fakulty Notre Dame - Andrewom Zimlichom a Albertom Kwonom. Na konci pojednávania prokurátor pripustil, že obžaloba zatajila pred Dillardom dôkazy v jeho prospech. Prokurátor najmä pripustil, že policajná správa z dňa po odsúdení Dillarda, ktorá zmieňuje podiel Hezila Frisona na vražde Thomasa, mala byť sprístupnená jeho obhajobe. Sudca Spataro na základe týchto dôkazov zrušil Dillardovo odsúdenie. Dillard, ktorý strávil vo väzení viac ako 27 rokov, bol nakoniec rehabilitovaný vo februári 2026.

Čo hovoria štatistiky

Prípad nespravodlivého odsúdenia R. Dillarda nie je ojedinelým excesom. Zo štatistických údajov týkajúcich sa rehabilitovaných osôb v USA, vyplýva, že svedkovia zhusta klamú aj v prípadoch najťažších zločinov, kde padli najprísnejšie tresty:

- podľa údajov Národného registra rehabilitácií, bolo (od roku 1989) z 3 786 rehabilitovaných osôb, 551 ľudí odsúdených na doživotie. V týchto 551 prípadoch sa v 62 % (339) objavila krivá prísaha, alebo falošné obvinenie; v 65 % (359) nesprávne konanie zo strany OČTK; v 54 % (299) sa zatajovali dôkazy v prospech obžalovaných a v 11 % (60) bola identifikovaná vedome pripustená krivá prísaha – ide o situáciu keď strana sporu vie o tom, že svedok poskytuje vedome nepravdivú výpoveď pod prísahou, a napriek tomu túto výpoveď neopraví, alebo dovolí, aby pokračovala (naposledy videné dňa 12. 03. 2026).

Z celkového počtu 3 786 prípadov rehabilitovaných osôb, sa krivá prísaha, alebo falošné obvinenie objavili v 64 %, v dôsledku čoho ide o najčastejší faktor, ktorí prispel k odsúdeniu týchto nevinných ľudí. Ďalej môžeme vidieť, že nesprávne konanie zo strany OČTK sa objavilo v 61 % týchto prípadov a zatajovanie dôkazov v prospech obžalovaných v 51 %.Pre porovnanie, podľa údajov EUREXU (Európskeho registra rehabilitácií), sa z doteraz evidovaných 143 rehabilitovaných osôb z 20. krajín, objavila krivá prísaha, alebo falošné obvinenie v 33 %,pričom ide o druhú najčastejšiu príčinu týchto justičných omylov, a zneužitie právomoci zo strany OČTK bolo identifikované v 17 %.

- Centrum informácií týkajúcich sa trestu smrti v USA, v rámci svojej správy The innocence epidemicz roku 2021 viedlo, že analyzovalo 185 rehabilitácií, kde boli dané osoby odsúdené na tresty smrti. Z analýzy vyplynulo, že väčšina týchtojustičných omylov nebola iba náhoda. Dospelo sa totiž k záveru, že „Najväčším nebezpečenstvom je zneužitie právomoci polície a prokurátorov a krivá výpoveď.". Zo 185 rehabilitácií, ktoré prebehli od roku 1973, sa v 69 % objavilo nesprávne konanie polície a prokurátorov a v 68 % sa objavila krivá prísaha, alebo falošné obvinenie.

V správe sa tiež uvádzalo nasledovné: „Údaje o príčinách justičných omylov v prípadoch rehabilitácií ľudí odsúdených na trest smrti v Cook County dokumentujú systémové zlyhanie, ktoré z Cook County urobilo národný príklad korupčných policajných praktík. ... Všetky oslobodenia sa týkali buď krivej prísahy, falošného obvinenia, alebo zneužitia právomoci. …

Zneužitie právomoci a krivá prísaha/nepravdivé obvinenie sú hlavnými príčinami justičných omylov týkajúcich sa odsúdení na trest smrti. 69,2 % (128) rehabilitácií z cely smrti zahŕňalo zneužitie právomoci zo strany polície, prokurátorov, alebo iných úradníkov. 67,6 % (125) zahŕňalo krivé obvinenie, alebo krivú prísahu. … oba boli prítomné v 100 prípadoch (54,1 %). …“.

V správe sa tiež konštatovalo, že justičné omyly týkajúce sa trestu smrti sú zvyčajne produktom zneužitia právomoci, ale nejde pritom o jednu izolovanú chybu. Analýza ukázala, že ide o kombináciu faktorov, pričom ide o situácie, kde patria „prokurátori, ktorí ponúkajú benefity spolupracujúcim svedkom, aby vypovedali v prospech obžaloby, zatajujú informácie o očakávaniach svedkov ohľadom priaznivého zaobchádzania, a lákajú od svedka krivú výpoveď. Podobne má spoluobžalovaný, ktorému hrozí trest smrti, silnú motiváciu zapojiť ďalších, výmenou za priaznivú dohodu o vine a treste. …

Najvyšší súd Arizony zrušil odsúdenie Andreho Minnitta, pretože prokurátor Ken Peasley zámerne vylákal falošnú výpoveď od informátora. Peasley nakoniec v dôsledku zneužitia právomoci nemohol viac pôsobiť ako prokurátor.“.

 

Diskusia