Náhodne nájdené veci pri prehliadke; skutočne je nutná výzva na vydanie veci? - nad rozhodnutím generálneho prokurátora

Náhodne nájdené veci pri prehliadke; skutočne je nutná výzva na vydanie veci? – nad rozhodnutím generálneho prokurátora

Tento príspevok má ambíciu kriticky reagovať na aplikačnú prax, ktorá pri náhodne nájdených závadových veciach pri domovej prehliadke, respektíve prehliadke iných priestorov a pozemkov podmieňuje zákonnosť zaistenia náhodne nájdených závadových vecí výzvou na dobrovoľné vydanie týchto vecí pre účely trestného konania (od osoby u ktorej sa prehliadka vykonáva) a zároveň aj poučením o zákaze sebaobviňobvania.

Túto aplikačnú prax budem demonštrovať na aktuálnom uznesení Generálneho prokurátora SR sp. zn. IV-1 Pz 435/25/1000 zo dňa 11.03.2026, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ako aj uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti obvineného (relevantná časť odôvodnenia tohto uznesenia je uvedená na konci tohto príspevku).

V posudzovanej trestnej veci bolo vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu kupliarstva podľa § 367 Tr. zák. a trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Tr. zák., pričom v súvislosti s týmito trestnými činmi bola vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Tr. por.

Pri tejto prehliadke boli náhodne nájdené náboje (strelivo) držané bez povolenia, pričom týmto nálezom vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 Tr. zák. s tým, že príkaz na vykonanie prehliadky sa samozrejme na tieto náhodne nájdené veci, ktorých prechovávaním mohol byť spáchaný trestný čin, nevzťahoval. Vyšetrovateľ náhodne objavené strelivo zaistil odňatím pri vykonávaní prehliadky.

Uvedený postup vyšetrovateľa vyhodnotil generálny prokurátor v konaní podľa § 363 Tr. por. za nezákonný, nakoľko podľa názoru generálneho prokurátora bolo povinnosťou vyšetrovateľa požiadať osobu, u ktorej sa prehliadka vykonávala, o dobrovoľné vydanie náhodne nájdeného streliva a až pokiaľ by ich táto odmietla vydať, mohlo dôjsť k ich zákonnému odňatiu. Z dôvodu absencie tejto výzvy na dobrovoľné vydanie veci a z dôvodu absencie poučenia o zákaze sebaobviňovania išlo teda o nezákonne získaný dôkaz zo strany vyšetrovateľa.

Tento právny názor generálneho prokurátora (ktorý sa nachádza aj v niektorých súdnych rozhodnutiach) vyvoláva oprávnené pochybnosti o svojej správnosti a dovolím si ho označiť za rozporný so zákonom.

V prvom rade je nutné uviesť, že vyššie uvedený právny názor nerešpektuje skutočnosť, že veci (v danom prípade strelivo) už boli vyšetrovateľom nájdené pri vykonávaní prehliadky. Vyšetrovateľ teda začal s prehľadávaním priestoru, na ktorý sa vzťahoval príkaz a hľadal veci, ktoré boli vymedzené v príkaze. Pri tejto činnosti, teda už pri výkone prehliadky, pritom náhodne našiel aj iné veci, ktorých prechovávaním mohol byť spáchaný trestný čin. Práve z tohto dôvodu veci, ktorých držanie možno označiť za trestnoprávne relevantné a ktoré boli nájdené len ako vedľajší nechcený produkt vykonávanej prehliadky súdna prax označuje ako „náhodne nájdené veci“, nakoľko ide o veci, ktoré vyšetrovateľ už našiel (hoci ich nehľadal v zmysle vydaného príkazu), teda už sú fakticky v dispozícii orgánu činného v trestnom konaní. Ak už vyšetrovateľ takéto veci našiel pri vykonávaní prehliadky, potom už len ťažko možno tvrdiť, že sú v moci inej osoby, ktorá by ich mohla vydať.

Je nutné si uvedomiť, že podľa § 89a ods. 1 Tr. por. môže na účely dokazovania vec vydať len ten, kto ju má pri sebe. Z logiky veci potom vyplýva, že ak už má takúto vec vo faktickej držbe iná osoba (napríklad vyšetrovateľ, ktorý ju našiel pri vykonávaní prehliadky), vydanie veci neprichádza do úvahy, pretože vec už nemá v držaní žiadna iná osoba okrem vyšetrovateľa. Za takejto situácie teda vyšetrovateľ môže náhodne nájdené závadové veci iba zaistiť tak, že ich pojme do zápisnice (§ 105 ods. 5 Tr. por.) tak, že uvedie presný opis náhodne nájdenej veci ako aj dôvody prečo došlo k zaisteniu tejto veci a že išlo o vedľajší, náhodný produkt vykonávanej prehliadky, pričom je tu podozrenie zo spáchania trestného činu. Ide o podobný postup ako pri nájdení vecí pri obhliadke podľa § 154 Tr. por. Je bez významu, že príkaz na prehliadku sa nevzťahoval na náhodne nájdené veci, pretože podstatným je len to, či bola prehliadka vykonaná v súlade so zákonom a v kladnom prípade je v súlade so zákonom aj to, ak je pri takejto prehliadke zaistená vec, ktorá bola náhodne nájdená a ktorej prechovávanie môže byť samé osobe trestným činom (napríklad drogy, zbrane, rádioaktívne látky a podobne).

Nie je možné podmieňovať zaistenie náhodne nájdených vecí dobrovoľným vydaním veci, pretože, tak ako to už bolo uvedené vyššie, tie veci už boli nájdené a sú v moci vyšetrovateľa. Žiadať osobu, u ktorej sa prehliadka vykonáva, aby formálne vydal veci, ktoré už vyšetrovateľ našiel a má vo svojej moci, je v rozpore so znením ustanovenia § 89a ods. 1 Tr. por., nakoľko sa žiada o vydanie veci osoba, ktorá takú vec nemá vo svojej moci a to navyše za situácie, keď už túto vec má vo svojej moci vyšetrovateľ.

Som preto názoru, že postup vyšetrovateľa vo vyššie uvedenej trestnej veci pri zaistení náhodne nájdených vecí bol v súlade s účelom ustanovení o prehliadkach a teda celkom určite nebol v rozpore so zákonom (ustanovením o vydaní veci). Nemôže ísť preto ani o porušenie zákazu sebaobviňovania, nakoľko náhodne nájdená vec je reálny dôkaz, ktorý existuje nezávisle od vôle osoby a už je v moci vyšetrovateľa.

Záver:

Vzhľadom na uvedené je možné zhrnúť:

- je rozdiel medzi „mať vec pri sebe“ podľa § 89a ods. 1 Tr. por. a situáciu, keď ju už má orgán činný v trestnom konaní,

- výzva na vydanie veci je nelogická, ak už vec bola fakticky nájdená a je v moci vyšetrovateľa,

- ide o vedľajší produkt zákonnej prehliadky, náhodne nájdené veci síce nie sú kryté príkazom na prehliadku, ale ich zaistenie je legitímne, ak bola prehliadka zákonná a existuje podozrenie zo spáchania trestného činu prechovávaním takejto veci,

- pri náhodne nájdených veciach nejde o „vydanie veci“, ale o situáciu podobnú obhliadke, t. j. ide o dokumentovanie a zaistenie toho, čo už bolo nájdené.

Právny názor generálneho prokurátora (ale aj niektorých súdov), ktorý podmieňuje zákonnosť zaistenia náhodne nájdených vecí predchádzajúcou výzvou na ich dobrovoľné vydanie, predstavuje podľa môjho názoru neprípustné zmiešanie dvoch odlišných procesných režimov, ktoré Trestný poriadok upravuje samostatne a bez ich vzájomnej podmienenosti. Inštitút vydania veci podľa § 89a Tr. por. predpokladá, že vec sa nachádza v dispozičnej sfére určitej osoby, ktorá je schopná ju dobrovoľne vydať, zatiaľ čo pri prehliadke podľa § 101 a nasl. Tr. por. ide o situáciu, keď orgán činný v trestnom konaní vec aktívne vyhľadáva a po jej nájdení ju aj fakticky ovláda. Ak teda dôjde k náhodnému nálezu veci pri zákonne vykonávanej prehliadke, nejde o situáciu, v ktorej by bolo možné alebo potrebné aplikovať režim dobrovoľného vydania veci, pretože táto vec sa už nenachádza v moci dotknutej osoby, ale v dispozičnej sfére orgánu činného v trestnom konaní. Požiadavka, aby osoba „vydala“ vec, ktorú už orgán činný v trestnom konaní našiel a fakticky drží, je nielen v rozpore s ustanovením § 89a ods. 1 Tr. por., ale zároveň predstavuje čisto formálny a obsahovo prázdny úkon, ktorý nemá žiadny reálny význam pre ochranu práv dotknutej osoby. Náhodný nález veci pri prehliadke nemá povahu procesného úkonu smerujúceho k získaniu dôkazu od osoby, ale predstavuje bezprostredné zistenie objektívne existujúcej skutočnosti, ktoré je svojou povahou bližšie k obhliadke než k inštitútu vydania veci. Aplikácia režimu § 89a Tr. por. na takúto situáciu preto nielenže nemá zákonný podklad, ale zároveň ignoruje samotnú povahu vykonávaného úkonu.

Výňatok z uznesenia Generálneho prokurátora SR sp. zn. IV/1 Pz 435/1000 zo dňa 11.03.2026

Zo vzťahujúcej sa zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov zo dňa 13.02.2024 je zistiteľné, že pred odňatím náhodne objaveného streliva nebol obvinený....ako osoba, u ktorej sa takýto invazívny úkon vykonával, vyzvaný na dobrovoľné vydanie takýchto predmetov pre účely trestného konania, v súvislosti s čím zároveň nebol riadne poučený v súlade so zásadou donucovania k sebaoviňovaniu.

Predmetné strelivo, ako vec nespochybniteľne inkriminujúceho charakteru a pritom zjavne nesúvisiacu s vyšetrovaniu trestnou činnosťou, totiž nemohla pokrývať predchádzajúca výzva podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku, riadne adresovaná obvinenému ešte pred pristúpením k samotnej realizácii prehliadky iných priestorov a pozemkov. Táto výzva sa logicky vzťahovala výhradne na predmety artikulované vo výrokovej časti príkazu vyšetrovateľa PZ .....zo dňa 11.01.2024 na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku súvisiace s v danom čase vyšetrovaným zločinom kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona.

Strelivo nájdené pri prehliadke iných priestorov a pozemkov bolo teda objavené náhodne – neočakávane. Aj keď cieľom tejto prehliadky bolo hľadanie iných vecí, nemožno a priori vysloviť, že nájdenie nelegálne držaných nábojov by bolo v rozpore so samotnou podstatou prehliadky iných priestorov a pozemkov. Avšak vzhľadom na to, že orgán vykonávajúci prehliadku iných priestorov a pozemkov v predchádzajúcej výzve podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku nemohol z objektívnych dôvodov do nej zahrnúť aj požiadavku na vydanie náhodne objavených dôkazov, bolo jeho povinnosťou požiadať osobu, u ktorej sa prehliadka vykonávala o ich dobrovoľné vydanie. Až pokiaľ by ich táto osoba odmietla vydať, mohlo by dôjsť k ich zákonnému odňatiu (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/37/2019 zo dňa 20.11.2019).

Na základe aplikácie uvedených všeobecných východísk na predmetnú skutkovú situáciu je nutné dospieť k záveru, že nakoľko v preskúmavanej trestnej veci pri vykonávaní prehliadky iných priestorov a pozemkov odňatiu náhodne objaveného streliva nepredchádzala výzva na jeho dobrovoľné vydanie, adresovaná obvinenému.... ako osobe, u ktorej sa predmetný úkon vykonával, spojená s priliehavým poučením menovaného o zákaze donucovania k sebainkriminácii, takto zistenému strelivu nemožno pripísať atribút zákonne získaného dôkazu v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 Trestného poriadku, čo ho následne diskvalifikuje z medzí jeho použiteľnosti na účely legitimizovania vznesenia obvinenia pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 Trestného zákona. Po vylúčení tohto nezákonne zaisteného streliva z dôkaznej mozaiky je potom zrejmé, že dostatočne odôvodnenému záveru, v zmysle ktorého menovaný obvinený spáchal označený trestný čin, chýba akíkoľvek skutková opora.

Diskusia