Predĺženie väzby prokurátorom

Publikované: 19. 04. 2026, čítané: 130 krát
 

mjr. JUDr. Ing. Martin Mach, MBA, LL.M. – vyšetrovateľ PZ

                                               Predĺženie väzby prokurátorom

Cieľom príspevku je poukázať na diskrepanciu v rozhodovaní o väzbe, hlavne čo sa týka oprávneného orgánu na toto rozhodovanie, respektíve “svojvoľné“ predĺženie väzby prokurátorom.

Môj príspevok vychádza z reálneho prípadu, ktorý nastal, kde pri podrobnom naštudovaní príslušných právnych predpisov som dospel k znepokojivému zisteniu. Na začiatok by som poukázal na dikciu zákona, kde v § 72 Trestného poriadku sú uvedené rozhodnutia o väzbe. V § 72 ods. 3 Trestného poriadku je uvedené, že konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd... Aj v nasledujúcich odsekoch § 72 Trestného poriadku sa poukazuje na rozhodovanie sudcu (ak sudca nevyhovie návrhu prokurátora; sudca pre prípravné konanie, ktorý o návrhu koná...). Uvedená litera zákona poukazuje na fakt, že všetky rozhodovacie právomoci, ktoré zasahujú do základného ľudského práva na osobnú slobodu (prelamujú Ústavou zaručené práva a slobody), môže vykonať len zákonný súd, na návrh prokurátora (ktorý koná na základe podnetu vyšetrovateľa/povereného príslušníka).

Oprávnenie prokurátora pri väzobne stíhanej osobe je okrem iného uvedené v § 76 ods. 2 Trestného poriadku, kde mu zákonodarca umožňuje prepustiť obvineného na slobodu pri taxatívne vymenovaných dôvodoch. Týmto rozhodnutím prokurátor nevstupuje do základných práv a slobôd, práve naopak, umožňuje ich uplatňovanie (nejedná sa o invazívny zásah). Prokurátor môže rozhodnúť len o prepustení obvineného z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 1 TP (§76 ods. 2 TP) a to iba v štádiu prípravného konania.[1] V § 76 ods. 2 Trestného poriadku v druhej časti súvetia je tiež uvedené, že pokiaľ prokurátor neprepustí obvineného na slobodu alebo nedá na súd návrh s konečným opatrením (obžaloba, dohoda o vine a treste), tak musí podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie väzby, ktorý rozhodne o návrhu o väzbe. V prípade predĺženia lehoty väzby, prokurátor musí postupovať vyššie uvedeným spôsobom (aj opakovane).

Trošku iná situácia nastane, ak sa bude uplatňovať § 76 ods. 13 Trestného poriadku, kde je uvedené, že ...V prípadoch odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi, vrátenia veci prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste, vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania podľa § 334 ods. 3, odmietnutia návrhu dohody o vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b) alebo v prípadoch vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania, alebo ak prokurátor vzal obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste späť, plynie nová základná sedemmesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi. Práve tento odsek pri jeho gramatickom výklade a logickom výklade umožňuje, aby prokurátor mohol svojím konaním predĺžiť väzbu o novú lehotu (základná lehota väzby je 7 mesiacov). Poukazujem na čisto hypotetický príklad, kedy by si bol prokurátor vedomý, že by súd pravdepodobne väzbu nepredĺžil, avšak namiesto žiadosti o predĺženie väzby by prokurátor podal obžalobu na súd (v stanovenej lehote), avšak následne by svoju obžalobu vzal späť (pre prípadne doplnenie dokazovania, vyjasnenie nezrovnalostí, doplnenie znaleckých skúmaní). Týmto jeho konaním začína obvinenému, ktorý je väzobne stíhaný nová, 7 mesačná lehota väzby. De facto, rozhodnutie o predĺžení väzby nebolo urobené súdom, ale konaním prokurátora, bez akejkoľvek aprobácie súdu. Nejedná sa pritom o protizákonné konanie, nakoľko takéto konanie zákon umožňuje a dokonca sa naň aj odvoláva.

Na záver by som dodal, že môj príspevok bol smerovaný na zamyslenie a nápravu medzier v trestných kódexoch, aby do budúcnosti nebolo možné zneužitie trestného práva, prípadne aby neboli možnosti na znižovanie dôveryhodnosti právneho štátu.

Resumé:

Autor poukázal na zákonné oprávnenie prokurátora na “predĺženie“ väzby bez aprobácie súdu.

Resume:

The author pointed out the prosecutor's legal authority to "extend" detention without court approval.

Zoznam bibliografických zdrojov

1. Trestný poriadok

2. Ústava SR

3. Jozef Čentéš a kol.: Trestné právo procesné, Všeobecná časť, Šamorín: Heuréka, 2016, ISBN: 978-80-8173-020-7, s. 438



[1] Jozef Čentéš a kol.: Trestné právo procesné, Všeobecná časť, Šamorín: Heuréka, 2016, ISBN: 978-80-8173-020-7, s. 438


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia