Zmena výkladu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorá zostala časťou odbornej verejnosti nepovšimnutá

Zmena výkladu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorá zostala časťou odbornej verejnosti nepovšimnutá

Tento príspevok má ambíciu reagovať na zmenu Trestného zákona, ktorá sa týkala predpokladov vyvodzovania trestnej zodpovednosti verejných činiteľov a dostať ju do povedomia aplikačnej praxe. Hoci táto zmena vstúpila do účinnosti už od 01.01.2021, doposiaľ sa v praxi nevžila, vo viacerých prípadoch v praxi zostala absolútne nepovšimnutá a vôbec s ňou nepracuje napríklad ani komentár k Trestnému zákonu z roku 2025 (Strémy, T. a kol.: Trestný zákon – praktický komentár, Wolters Kluwer 2025; treba povedať, že túto významnú zmenu Trestného zákona si nevšimol ani predchádzajúci komentár z roku 2022). Ide pritom o zmenu, ktorá spôsobila, že výklad zákonných podmienok na vyvodenie trestnej zodpovednosti verejných činiteľov, ktorý bol roky formovaný judikatúrou, už nie je celkom použiteľný pri skutkoch, ktoré sa stali po 01.01.2021.

Túto zmenu Trestného zákona priniesol zákon č. 312/2020 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2021 menil druhú vetu ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák.

Ustanovenie § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona účinného do 31.12.2020 znelo nasledovne: „Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou“.

S účinnosťou od 01.01.2021 znie ustanovenie § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona takto: „Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

Pri výklade trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2020 vychádzala rozhodovacia prax z toho, že pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vždy vyžaduje, aby bol čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Už z pôvodnej dôvodovej správy k Trestnému zákonu vyplývalo, že právomocou verejného činiteľa treba rozumieť predovšetkým rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Právomoc vždy musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. Na to, aby konkrétny verejný činiteľ realizoval právomoc v zmysle § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (účinného do 31.12.2020) museli byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

a) musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb,

b) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom a

c) také rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a rozhodovania.

Pokiaľ ide o podmienku uvedenú pod písmenom c), tak prvok moci a rozhodovania je nedielnou súčasťou právomoci verejného činiteľa a je jedným z rozhodujúcich znakov umožňujúcich identifikovať právomoc verejných činiteľov. Znamená nielen to, že verejný činiteľ je oprávnený konať o právach a povinnostiach iných, ale tiež to, že toto jeho konanie je vynútiteľné donucovacou mocou štátu. Výkon právomoci je realizovaný formálnym alebo neformálnym právnym úkonom a je vždy jednostranným právnym úkonom nezávislým na vôli subjektu voči ktorému smeruje alebo ktorého sa týka.

Tento výklad trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa bude stále uplatniteľný pri skutkoch spáchaných do 31.12.2020, nakoľko právna úprava Trestného zákona od 01.01.2021 je pre verejných činiteľov nepriaznivejšia.

Uvedené vyplýva z toho, že zákonná podmienka, aby bol trestný čin spáchaný s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa sa už od 01.01.2021 nevyžaduje vo vyššie uvedenom rozsahu, nakoľko postačí, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa. Teda aj naďalej môže byť spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa, ale nemusí to tak byť vždy, nakoľko postačí už aj to, že je spáchaný čo i len v spojitosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa. Vyššie uvedený výklad je teda na skutky spáchané po 01.01.2021 využiteľný len v obmedzenom rozsahu s tým, že pod trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. bude možné podradiť oveľa širšie spektrum konaní verejných činiteľov, než tomu bolo pred rokom 2021.

Túto nenápadnú zmenu v Trestnom zákone, ktorá má však podstatné dôsledky pri výklade znakov trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. analyzoval Najvyšší súd SR v mediálne známom prípade prokurátora, ktorý mal odovzdať kópiu spisového materiálu neoprávnenej osobe (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5To/11/2021)[1].

Skutok, ktorý sa týkal, zjednodušene povedané, toho, že podľa obžaloby mal prokurátor odovzdať kópiu spisového materiálu neoprávnenej osobe bol právne kvalifikovaný aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom tento skutok sa mal stať pred 01.01.2021 a najvyšší súd rozhodoval v odvolacom konaní už po tomto dátume.

Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku uviedol, že „podľa § 128 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2020 je nutné, aby boli splnené kumulatívne štyri základné podmienky a to, že daná osoba zastáva určitú funkciu, či postavenie tam uvedené (okrem iného je v tomto ustanovení uvedený prokurátor), podieľa sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená (tieto dve podmienky sú v prípade funkcie prokurátora a jeho pôsobnosti podľa zákona o prokuratúre nepochybne splnené) a posledná podmienka je, že pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. V tomto ohľade je teda podstatné, či obžalovaný sprístupnil dané časti vyšetrovacieho spisu inej osobe pri výkone svojej právomoci. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to zrejmé, keďže obžalovaný sprístupnil inej osobe časti vyšetrovacieho spisu, ku ktorému mal prístup z titulu svojej funkcie špeciálneho prokurátora, v rámci ktorej určoval dozorového prokurátora pre danú trestnú vec, respektíve dával pokyn podriadenému prokurátorovi na také určenie“.

Najvyšší súd k uvedenému dodal, že „z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR však vyplýva, že pre to, aby sa mohlo konštatovať, že ide o právomoc, musia existovať obidve zložky, t. j. prvok moci (tento v danom prípade bol prítomný, keďže obžalovaný mal prístup k dotknutým spisom z titulu svojho postavenia špeciálneho prokurátora a prideľovania spisov dozorovému prokurátorovi, respektíve pokynu podriadenému prokurátorovi, aby spis takto pridelil) a prvok rozhodovania. Prvok rozhodovania však v danej veci absentoval, keďže sa nerozhodovalo o konkrétnom práve alebo slobode určitej osoby, t. j. dané časti vyšetrovacieho spisu neboli obžalovaným poskytnuté v súvislosti s takým rozhodovaním a nepostačuje len všeobecné zistenie, že sa v danej veci viedlo trestné stíhanie. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR nepostačuje v takom prípade len samotné postavenie či funkcia danej osoby, ale je nevyhnutné, aby zároveň išlo o rozhodovanie o konkrétnom práve, slobode či povinnosti určitej osoby. V tomto ohľade treba poukázať, že ak sa verejný činiteľ dopustil trestného činu zneužívajúc na toto svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov; pokiaľ nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje prvok moci a prvok rozhodovania, jeho konanie nemôže byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.apríla 2013, sp. zn. 1TdoV 14/2012, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.novembra 2015, sp. zn. 1TdoV 1/2015), respektíve pre právnu kvalifikáciu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je z hľadiska objektívnej stránky potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, ktorá je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí a to spôsobom odporujúcim zákonu a nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.novembra 2015, sp. zn. 1TdoV 1/2015). Objektom trestného činu podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je totiž záujem na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb“.

Najvyšší súd SR uzatvoril, že „v prípade odovzdania kópie spisového materiálu neoprávnenej osobe nekonal obžalovaný v súvislosti s rozhodovaním o právach a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby, teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 128 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2020, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa“.

K uvedenému najvyšší súd dodal, že „pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na zmenu Trestného zákona vykonanú zákonom č. 321/2020 Z.z. sa od 01.01.2021 už posledná z uvedených podmienok nevyžaduje v takom rozsahu a postačuje, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa. Keďže však dané skutky sa stali pred 01.01.2021 a vzhľadom k tomu, že trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona pre obžalovaného najpriaznivejšieho, tak nebolo možné aplikovať na obžalovaného ustanovenia Trestného zákona účinné od 01.01.2021“.

Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu možno vyvodiť, že pokiaľ by sa prokurátor dopustil predmetného skutku po 01.01.2021 už by jeho konanie bolo možné právne kvalifikovať aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko prokurátor mal mať prístup k spisu z titulu svojej funkcie a túto mal zneužiť k tomu, aby spis dal neoprávnenej osobe.

Rovnako možno spomenúť pomerne bežné prípady, v ktorých napríklad starosta obce zneužíval túto svoju funkciu tak, že vyberal obecné finančné prostriedky z účtu obce a používal ich na financovanie svojich osobných záležitostí. Takéto konanie starostu obce bolo možné do 31.12.2020 právne kvalifikovať iba ako majetkový trestný čin (spravidla trestný čin sprenevery, respektíve trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku), ale už nie aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, nakoľko pri takomto neoprávnenom nakladaní s financiami obce nekonal starosta v súvislosti s rozhodovaním o právach a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Ak by bol však takýto skutok spáchaný po 01.01.2021, bolo by ho možné právne kvalifikovať aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože starosta obce sa ho dopustil v súvislosti so svojou funkciou (už sa nevyžaduje aby sa tak vždy stalo aj v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou), ktorá mu umožnila prístup k obecným finančným prostriedkom, s ktorými neoprávnene nakladal (bez tejto funkcie by sa k zdrojom obce nedostal).

Išlo teda síce o obsahovo drobnú zmenu ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák., avšak podstatnú, nakoľko „otvorila dvere“ širokému využívaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v praxi a je nutné s ňou pracovať. Či dvere nie sú otvorené až príliš, ukáže čas.

Diskusia