Aplikačný komentár k zákonu č. 168/2026 Z.z. (o e-dokazovaní)

mjr. JUDr. Miroslav Srholec, PhD.

                     Aplikačný komentár k zákonu č. 168/2026 Z.z. (o e-dokazovaní)

Zákonodarca od 18.08.2026, zavádza novelu č. 168/2026 Z.z., Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach[1]. Predmetná novela sa zdá byť relatívne malá, čo do rozsahu avšak z hľadiska tzv. e-dokazovania, teda procesných postupov zameraných na získavanie digitálnych stôp, ide o zásadnú novelu.

Predloženým článkom autor reaguje na „výzvu“ doktora Šamka[2] a pokúsi sa čitateľa „zasvätiť“ do základných súvislostí a určitým spôsobom ozrejmiť, čo sa zákonodarca snažil uvedenou novelou docieliť a čo z tejto snahy musia OČTK a súdy opravovať.

Na úvod si dovolíme uviesť, že problematika e-dokazovania je mimoriadne rozsiahla a celkový vnor do problematiky je nad rámec tohto, úvodného komentára. Z hľadiska metodiky si dovolíme zdôrazniť, že sa zameriame najmä na gramatickú formu normy a systematiku právnej úpravy, vychádzať budeme z dostupnej dôvodovej správy[3]. V texte sa budeme snažiť byť, čo možno najviac pro-praktický, nakoľko text je orientovaný na praktikov a nie akademikov a v texte budeme poukazovať najmä na „kazítka“. Tiež priblížime podstatné pointy a tomu, na čo si dať pri aplikácií z hľadiska aplikátora pozor. Autor pripravuje podrobný komentár, ktorý bude publikovaný v najbližšom období.

Každému praktikovi dávame do pozornosti, najmä v oblasti e-dokazovania, ďaleko rozsiahlejší a „revolučnejší“ zákon č. 167/2026 Z.z. Zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach[4], ktorý nanovo kreuje cezhraničné trestné právo a ktorý významne dopĺňa nami rozoberaný „tuzemský zákon“ č. 168/2026 Z.z.

Z gruntu

Tuzemské orgány sú v problematike e-dokazovania v ťažkom zaostávaní v podstate za všetkými vyspelými LEA (Law Enforcement Agencies). Zákonodarca nikdy nepristúpil k poctivému budovaniu prvkov e-dokazovania, budovania ich systematiky a aplikačnej zrozumiteľnosti. V danej oblasti sú dostupné rôzne medzinárodné dojednania, ku ktorým zákonodarca pristupoval s veľkou dávkou ležérnosti a ak došlo k určitým legislatívnym úpravám, častokrát boli implementované nedôsledne alebo neúplne, ako napríklad Budapeštiansky dohovor[5]. V danej problematike sa však pomerne aktívne presadzuje EÚ, ktorá nedávno prijala významné právne riešenia a to v podobe tzv. e-Smernice[6] a e-Nariadenia[7]. Čitateľovi je určite známy Európsky vyšetrovací príkaz (EVP/EIO), ktorý svojho času priniesol zásadné zlepšenie v oblasti cezhraničného dokazovania. No a na tento úspech nadväzuje nové e-nariadenie, ktoré zavádza pre OČTK dva nové nástroje. Jedným je príkaz na uchovanie elektronických dôkazov a druhým je príkaz na predloženie elektronických dôkazov v trestnom konaní. Nariadenie má priamu účinnosť a nadobúda účinnosť dňa 18.08.2026, teda v ten istý deň ako to stihol zákonodarca s našou novou právnou úpravou(zákon č. 167/2026 Z.z. a č. 168/2026 Z.z.).

O čo vlastne ide

No ide o to, že navrhovateľ (MS SR) sa rozhodlo využiť uvedené právne zmeny aj na „prekopanie“ častí systému e-dokazovania, a to napríklad opravou predošlých nedostatkov rôznych implementácií a transpozícií a zavádzaním moderných právnych nárokov vyplývajúcich zo zahraničnej ako aj tuzemskej judikatúry a pod. Čo je však najdôležitejšie je preklopenie spomenutých, nových príkazov aj do tuzemského rámca. Uvedený prístup zákonodarcu, ktorý preklápa požiadavky a formy určené na cezhraničné získavanie dôkazov aj do tuzemských právnych vzťahov, však nie je obvyklý a autor sa s ním nestretol v žiadnom inom európskom štáte. Príkazy totiž vyplývajú priamo z nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné a tieto nebolo, na rozdiel od smernice, potrebné implementovať.

Novela zásadne mení základné postupy získavanie digitálnych stôp. začneme postupne.

K § 2 ods. 23 TP

Pred vhodným výkladom nového ustanovenia: „Nikoho nemožno nútiť k výpovedi proti sebe samému, k poskytovaniu dôkazov, ktoré by mohli viesť k jeho trestnému stíhaniu, ani k inému aktívnemu konaniu smerujúcemu k jeho obvineniu. O tom musí byť podozrivý, obvinený a svedok poučený.“ je potrebné prihliadnuť aj na aktuálne jestvujúce obdobné úpravy v podobe práv obvineného(§ 34 ods. 1 TP), práv svedka (§ 130 TP), práv podozrivého (§ 33b ods. 1 TP), práv podozrivého na základe trestného oznámenia (196 ods. 2 TP), práv zadržaného (§ 85 ods. 5 TP), problematika zákazu výsluchu (§ 129 TP), avšak najmä nové ustanovenie § 119 ods. 5 TP.

Teleologickým výklad potreby zaradenia tohto nového ustanovenia, ponecháme čitateľovi. My len upozorníme, že uvedené ustanovenie zakladá a)povinnosť OČTK, poučiť (1)podozrivého, (2)obvineného a (3)svedka o obsahu b)zákazu uloženému OČTK k určitej forme nútenia voči komukoľvek. Výklad pojmu nútiť, bude v nadväznosti na ustanovenie § 119 ods. 5 TP, nutné chápať v tých intenciách, že sa nejedná o „nezákonné donútenie alebo hrozbu takého donútenia...“ ale aj nižšiu formu presadzovania. Teda, už nie len donútenie, ale aj nútenie má protiprávny význam. Zákonodarca v dôvodovej správe deklaroval, že „jej účelom však nie je brániť vykonaniu legitímneho úkonu zo strany OČTK, napr. odberu odtlačkov prstov alebo domovej prehliadky.“

V súvislosti s e-dokazovaním dávame do pozornosti uvedené ustanovenie pre kontextuálne pochopenie situácií, keď budú OČTK posudzovať potrebu „vynútenia“ predloženia akýchkoľvek digitálnych dôkazov v trestnom konaní.

K § 2 ods. 21 – 28 TP

Do novely v oblasti e-dokazovania v zmysle systematiky trestného práva, existovali najmä veci(hmotné nosiče dát) a dáta (digitálne záznamy), ak na chvíľu opomenieme § 106a ods. 5 TP, kde sa za listinu považovali aj prevádzkové údaje a nosič informácií(!) a pod.

Naviac v minulosti zákonodarca využíval abnormálny počet (13) pojmov v súvislosti s e-dokazovaním, ktoré však nijako pre potreby praxe legálne nevysvetlil. Novelou však uvedený nedostatok rieši a zavádza legálne definície: 1)počítačového údaja, 2)počítačového systému, 3)pamäťového nosiča, 4)údajov o účastníkovi, 5)údajov požadovaných na účely identifikácie používateľa, 6)prevádzkových údajov, 7)obsahových údajov a 8)poskytovateľa služby. Takýto počet legálnych definícií je ďaleko nad potreby našej praxe a vzhľadom k tomu, že jednotlivé pojmy sa nedopĺňajú, ale skôr prelínajú (počítačový údaj-prevádzkový údaj, obsahový údaj; prevádzkový údaj-údaj považovaný na účely identifikácie používateľa, údaj o účastníkov, telekomunikačné údaje-počítačové údaje, obsahové údaje, prevádzkové údaje, počítačový systém-pamäťový nosič, a pod.) budú predstavovať aplikačnú výzvu. Tu je potrebné povedať, že praktik by si mohol myslieť, že tieto pojmy sú len odkopírované z e-nariadenia, avšak ako to tvrdí zákonodarca v dôvodovej správe, v niektorých ohľadoch sa rozhodol ísť nad rámec tejto predlohy.

Pre ľahšiu aplikovateľnosť radíme, vždy sa najprv pozrieť či ide alebo nejde o poskytovateľa služby, až následne prihliadnuť na jednotlivé postupy(§ 91a TP, 116a TP a pod.) a tam dôsledne zohľadniť využívané pojmy a až následne prihliadnuť na legálne definície.

K § 89a TP Povinnosti na predloženie a vydanie veci

Zákonodarca dopĺňa uvedený postup Povinnosti na predloženie a vydanie veci ods. 4. V tomto odseku sa de facto tvrdí, že ak ide o vec (počítačový údaj, pamäťoví nosič, počítačový systém) je potrebné postupovať podľa § 91 TP. Tento postup je privilegovaný k získavaniu všetkých dátových médií. Dokonca, aj keď sa má výnimočne pristupovať k výzve na vydanie veci je potrebné vždy skúmať či nie je vhodnejší postup podľa § 91 ods. 1 TP. Postup podľa § 89a TP zákonodarca v tejto oblasti nevylučuje fakticky, ale legálne čo si si ukážeme nižšie.

K § 90 TP Odňatie veci

Aj toto ustanovenie zákonodarca ponecháva v úplnosti, avšak dopĺňa 5. odsek, ktorý de facto znamená, že možnosť odnímania, znovu veci (počítačový údaj, pamäťoví nosič, počítačový systém) je možné realizovať len postupom podľa § 91 TP. Z právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že v právnom poriadku jestvuje lex specialis na oblasť e-dokazovania a to postup podľa § 91 TP a to, čo do výzvy ako aj postupu odnímania veci. Tu dávame do pozornosti aj dôvodovú správu podľa, ktorej nie je vyslovene vylúčené odnímanie napr. USB alebo mobilného telefónu týmto postupom, avšak je to možné v prípadoch, ak sa z tohto nosiča majú získať nedigitálne stopy (daktyloskopické stopy, mechanoskopia, biológia a pod.). Vo všetkých iných prípadoch je potrebné postupovať podľa nového ustanovenia § 91 TP, teda ak sú cieľom postupu dáta.

K 91 TP Prístup k počítačovému údaju

Jedná sa nové ustanovenie, ktoré v zásade nemožno stotožňovať s doterajším postupom podľa § 91 TP, ktorého obsah sa presúva do iných ustanovení. Prvá veta pojednáva o prístupe k počítačovým údajom (nehovorí nič o počítačovom systéme, či pamäťovom nosiči) avšak v ďalej časti spomína už aj počítačový systém a pamäťový nosič je možné vyzvať osobu (držiteľ, vlastník, osoba pod ktorej kontrolou je nosič, osoba pod ktorej kontrolou je systém, cez ktorý je údaj dostupný) na základe výzvy(!). Ide teda o obsahový odkaz na možnosť vydania výzvy (nie však na povinnosti k jej predloženiu).

Pre utriedenie si v ktorých situáciách sa jedná o tie počítačové údaje, ktoré spadajú pod postup § 91 TP je potrebné si uvedomiť, že sú to všetky tie počítačové údaje, ktorými nedisponuje poskytovateľ služby (§ 10 ods. 28 TP) a de facto mobilní operátori (pozri zmenu v § 10 ods. 20 TP). Kým (4)mobilní operátori sú relatívne zrozumiteľní, problém je na strane okruhu poskytovateľov služieb, ten si však priblížime nižšie, nakoľko postup podľa § 91 TP, nie je možné smerovať voči osobe, ktorá je poskytovateľ služby.

Z hľadiska editora výzvy dávame do pozornosti, že v prvom rade je na vydanie takejto výzvy zákonodarcom splnomocnený predseda senátu alebo prokurátor. Odsek 1. vôbec nehovorí o možnosti, aby takúto výzvu vydával policajt. K tomu sa dostaneme až v odseku 2. Pri výklade uvedenej výzvy je potrebné si uvedomiť k čomu môže a k čomu nemôže smerovať. V odseku 1 písm. a) len k možnosti na sprístupnenie počítačového údaja a v písm. b) k umožneniu vytvorenia kópie. Nejde teda o výzvu na vydanie počítačového údaja, ale tak ako to hovorí aj samotný názov procesného inštitútu, len prístup k nim. OČTK, tak nemôžu vyzvať na predloženie dát, ale len na „súčinnosť“. Teda, aby si tieto dáta mohli sami zabezpečiť, resp. vytvoriť kópiu takýchto údajov vo vlastnej réžií. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o úkon trestného konania je potrebné z neho vyhotoviť zápisnicu s príslušnými náležitosťami. Keďže nejde o dištančný úkon TK (pozri § 59 ods. 1 TP). Tu je potrebné nesúhlasiť s názorom z dôvodovej správy, že možno: „vyzvať osobu ... na umožnenie vytvorenia kópie počítačového údaju“ sa „v tomto ponímaní môže považovať aj zaslanie relevantného počítačového údaje cez internet, napríklad elektronickou poštou.“[8]. Pri takomto postupe by totiž nemal kto podpisovať zápisnicu(§ 93 TP) a najmä OČTK, by nevedeli „zaručiť jeho pravosť a integritu“.

V zmienenom odseku 2. je odkaz na § 89a ods. 2 a 3, ktoré sa týkajú zákazu prístupu k chráneným údajom (vzťahujúci sa zákaz výsluchu, mlčanlivosť) no najmä, že možno „použiť primerane“, kde na výzvu na vydanie takej „..veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.“ Praktik, aj s prihliadnutím na nové ustanovenie § 2 ods. 23 TP je v pomykove, či zákonodarca vyslovene nemal záujem o to, aby digitálne dôkazy nezabezpečovali výsostne justičné osoby a nechcel dožičiť dátam vysoký režim ochrany, ktorý si priblížime na ďalších ustanoveniach. V dôvodovej správe sa k uvedenej otázke zákonodarca nepozastavuje, preto je potrebné predpokladať, že aj policajt je oprávnený na takýto postup a to bez ohľadu na poradie určených subjektov.

Ods. 3 pojednáva o prípadoch, ak je nevyhnutné získanie (vymoženie) prístupu k dátam na nosiči alebo systéme avšak, ktoré už boli v trestnom konaní zaistené(!). Napríklad pri nebytovej prehliadke, obhliadke miesta činu a pod. V takomto prípade, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom, je možné (opäť) vyžiadať udelenie súhlasu k takýmto údajom. Jedná sa o soft formu, kde sa OČTK majú snažiť o kooperatívne získavanie súhlasu na prístup k dátam, ktoré sa už nachádzajú v spise, avšak ich trasfér do spisu nebol na podklade justičného príkazu. Zákonodarca určil aj vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej ten kto vec vydal je oprávnený na podanie súhlasu k obsahu. Tu z praxe treba povedať, že praktici by sa mali pripraviť na situácie, ak v neskorších fázach TK, budú takéto súhlasy napr. odnímané resp. spochybňované, čím sa môže zhoršiť dôkazná situácia OČTK.

V 4. odseku je zavedená forma príkazu(!) a to na situácie, ak osoba vyzvaná podľa postupu ods. 3 nebola súčinná. Vstup do dát je považovaný za významný zásah do súkromia a takýto príkaz môže vydať jedine sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Takýto postup však považujeme za formalizmus. Najčastejšie sa totiž nevstupuje (len) do mobilných telefónov, ako to spomína v dôvodovej správe zákonodarca, ale napr. do USB resp. CD a pod. Je otázne, akú povahu má zásah do súkromia v prípade zmieneného CD, kde sa nachádza napr. nejaká účtovná zostava podnikateľského subjektu alebo len jeden obrazový súbor. Takýto postup nie je nutné realizovať ani v prípadoch, podľa ods. 8, tj. ak je v konkrétnych príkazoch zaistenie dát uvedené. Ak sa napríklad na domovej prehliadke nájdu USB, ktoré majú význam pre trestné konanie, tieto neboli spomenuté v príkaze na domovú prehliadku a vlastník/disponent v čase zaistená na vstup do nich nedá súhlas, resp. sa len nevyjadrí, je potrebný príkaz súdu. Takýto príkaz však musí byť odôvodnený a to aj skutkovými okolnosťami. Nejde teda o zjednodušenú formu príkazov, čo je vlastne štandard e-dokazovania.

Praktikov nepoteší ani deletovacia povinnosť, ktorú zákonodarca významne rozširuje. Ak v trestnom konaní neboli získané upotrebiteľné údaje, tieto treba likvidovať predpísanou formou, úkonom trestného konania, zápisnicou a upovedomením.

Do pozornosti je potrebné dať aj ods. 9, ktorý zákonodarca formalizuje aj postup poskytovania súčinnosti, kde si už OČTK/súd, nevystačia ako doteraz s ustanovením § 3 ods. 1 TP, ale musia pristupovať k novému typu výzvy.

Ako si čitateľ všimol, špecializované ustanovenie nerieši situácie, ak napríklad vyzvaná osoba podľa ods. 1, nie je kooperatívna. V tomto bode v podstate zákonodarca ustupuje od „zostrenia“ napríklad v procedúre vydania príkazu na predloženie takýchto údajov a je potrebné zvoliť iný postup presadenia, napríklad výkon osobnej prehliadky(§ 102 TP), prehliadky iných priestorov (§ 101 TP) či domovej prehliadky (§ 100 TP).

K § 91a uchovanie a odstránenie počítačového údaja alebo znemožnenie prístupu k počítačovému údaju

Kým sme pri predošlom ustanovení uvádzali, že neobsahuje všeobecný príkaz k predloženiu dát, tak konštatujeme, že takúto povinnosť nemožno vyčítať ani z tohto ustanovenie. Jedná sa o známy postup (starý § 91 ods. 1 písm. a)-d) TP). Takýto príkaz je vlastne dvojička európskeho príkazu na uchovanie dát. Je možné ho smerovať voči komukoľvek, kto nespĺňa kritériá poskytovateľa služby a zároveň je držiteľ resp. osoba pod ktorej kontrolou na nachádzajú dáta. Obsahom tohto príkazu je najme uchovanie, odstránenie a znemožnenie prístupu k dátam. Fakticky ide o „predbežné opatrenie“ v trestnom konaní. Teda príkazom, ktorý musí byť odôvodnený a to aj skutkovými okolnosťami a ktorý môže vydať predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, ale aj policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na presne ustanovený čas, najviac však na 90 dní, avšak vydávaný môže byť aj opakovane.

Tu dávame do pozornosti maratón nadväzných postupov. Policajt napr. vydá, skutkovo odôvodnený, terminovaný príkaz s predošlým súhlasom prokurátora k uchovaniu dát. Tie si následne vyžiada podľa § 91 TP. Ak subjekt neavizoval, že splnil príkaz podľa § 91a ods. 1 písm. a)TP (ešte nezaistené dáta) je možné osobu opäť vyzvať podľa § 91 ods. 1 TP resp. pristúpiť hneď k zaisťovaciemu úkonu ( napr. §100-102 TP). Ak subjekt avizoval zaistenie dát (už zaistené dáta) je možné podať výzvu podľa § 91 ods. 3 TP, v prípade nekooperatívnosti, je tak potrebný ďalší skutkovo odôvodneným príkazom súdu podľa § 91 ods. 4 TP. Ak mu však osoba pod váhou tohto príkazu nesprístupní napr. dáta vo svojom obydlí, je potrebné zabezpečiť dáta ďalším odôvodneným príkazom sudcu podľa § 100 TP. Ak by sudca pozabudol v takomto príkaze jasne špecifikovať dáta je možné opäť mieriť k vydaniu odôvodneného príkazu znovu k výzve podľa § ods. 3 a ak by bol nekooperatívne tak k príkazu podľa 4.

K § 93 Spoločné ustanovenie

My sme už spomínali, že prístup k počítačovým údajom nie je dištančný úkon trestného konania, že sa o ňom robí zápisnica s predpísanými náležitosťami a že takýto prístup k dátam nie je možné realizovať „cez internet, napríklad elektronickou poštou“. No a o tom je vlastne aj novela § 93 TP, kde zákonodarca tvrdí, že zápisnica z e-dokazovania nebude, tak ako príkazy v zjednodušenej podobe. Zákonodarca požaduje kvalifikovanú, kriminologicky relevantnú zápisnicu obsahujúcu popis údajov, udelené súhlasy, údaje o totožnosti dát, integritu, prístup k nim a pod. To je najmä problematika dôsledného zápisu, pri hmotných nosičoch, najmä generická identifikácia nosiča, značka, typ, variant, výrobné číslo, popis, markanty, pri dátach najmä umiestnenie, typ prístupu, typ dát/súboru/systému objem, HASH, popis systému, častokrát a pod. Pri postupoch zaisťovania nemožno zabúdaj aj na popisový prístup pri vyhľadávaní dát aby bolo možné dokumentovať Chain of Custody (Audit Trail) od okamihu vyhľadania a pod., no skrátka riadna výzva technickej realite OČTK v tuzemsku.

Netreba zabúdať ani na administratívne povinnosti podľa nového ustanovenia § 93 ods. 2 TP.

K § 99 ods.1 TP a § 100 ods.1 TP

V týchto bodoch zákonodarca naozaj šikovne zavádza pre OČTK možnosť získavania dát z rôznych vzdialených serverov a to či už ide o Cloudové úložiská, rôzne užívateľské, hráčske či iné kontá, priečiny, zdieľané za plochy či zariadenia, emailové kontá a pod. ak sú takéto údaje dostupné z obydlia a ak je na takýto postup uvedený v príkaze a to aj s odôvodnením. S prihliadnutím na štylizáciu § 99 ods. 1 TP, kde sa „za vec nachádzajúcu sa v obydlí považujú počítačové údaje...“ je otázne, či sudcovia budú ochotní takúto užitočnú procedúru rozšíriť a „použiť rovnako“ aj na postup pri nebytovej prehliadke podľa § 101 ods. 1 TP, tj. pri predchádzajúcom príkaze súdu. Rovnako tak aj, či súdy budú ochotné zhojiť dodatočným súhlasom takúto formu invazívneho zásahu do súkromia osôb ak policajti vykonajú neodkladnú prehliadku iných priestorov, kde napr. z počítača budú sťahovať rôzne súkromné údaje dotknutých osôb. Dôvodová správ v tejto časti skôr mlčí. Avšak s poukazom na postup podľa § 91 ods. 8 TP, takýto postup možno predpokladať. Naviac, ohraničenie takéhoto vstupu len na oblasť domovej prehliadky možno považovať, za technologicky problematické. Ešte dáme do pozornosti potrebu riadneho zadokumentovania takéhoto postupu digitálnej prehliadky v príslušnej zápisnici.

K § 115 TP Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

Zákonodarca roztvára aplikačnú prípustnosť tohto postupu a to jednak na prípustné okruhy trestných činov. Pri tomto ustanovení je potrebné mať na pamäti, že sa jedná o aplikačne vžité ustanovenie, preto ho nebudeme hlbšie rozoberať. Dávame však do pozornosti, že sa stále týka telekomunikačnej prevádzky a teda dajme tomu mobilných operátorov, avšak podľa nového § 115 ods. 11 TP a dôvodovej správy, mal zákonodarca ten úmysel, že takto bude možné získavať „obsahové údaje ktoré sú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového systému“ aj od poskytovateľa služby. Obsahové údaje presne špecifikuje § 10 ods. 27 TP , ako „počítačový údaj, ktorý je text, hlas, video, obraz alebo zvuk, ktorý je iný ako údaj o účastníkovi alebo prevádzkový údaj“. V dôvodovej správe zákonodarca tvrdí, že toto ustanovenie smeruje nie len na poskytovateľa služby. Kto to presne bude to ešte nevieme, ale čo vieme je skutočnosť, že príkaz podľa § 115 TP smeruje voči príslušnému útvaru PZ a nie voči poskytovateľovi či konkrétnemu operátorovi alebo niekomu inému. Vraj špecializovaný príslušný útvar PZ má vo vlastnej réžií, utajeným spôsobom (§ 10 ods. 20 TP) zabezpečiť realizáciu online odposluchu obsahových údajov napr. zahraničných sociálnych sietí.

K § 115a TP Zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke

Aj v dôvodovej správe sa konštatuje, že predmetom uvedeného ustanovenia je ustanovenie terajšieho § 116 TP. Kým pri tomto postupe bol oprávnený jedine sudca, v novom ustanovení § 115a TP môže v písomnom, odôvodnenom, pokiaľ možno aj používateľa označujúcom a termínovanom príkaze, ktorý môže vydať sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora avšak v prípadoch ak vec neznesie odklad, dokonca aj prokurátor vydať obdobný príkaz. Tento však musí do 24 hodín zhojiť sudca.

Takýto typ príkazu nemá jednoznačného adresáta, ale ide najmä o mobilného operátora, avšak zákonodarca v dôvodovej správe tvrdí, že takýto príkaz postupuje aj voči poskytovateľovi služby. Najmä pri ods. 7 tvrdí, že prevádzkové údaje, je takto možno získavať v reálnom čase prostredníctvom režimu online a to aj od poskytovateľa sociálnych sietí. Je otázne, ako budú OČTK vyťažovať takýto typ príkazu, voči poskytovateľom služby v tuzemsku v tzv. dátový stream. Zaznamenávanie prevádzkových údajov v reálnom čase si totiž vyžaduje veľmi špecifické kapacity a to nie len na strane poskytovateľa služby/mobilného operátora.

Takýto príkaz smeruje výhradne pro futuro, voči dátam, ktoré v čase vydania príkazu ešte nevznikli.

Do pozornosti dávame, že pri niektorých trestných činoch spadá uvedený postup aj to tzv. skráteného vyšetrovania aj do rozsahov poverených príslušníkov obvodných oddelení.

K § 116 TP Uchovanie počítačového údaje a odstránenie počítačového údaja poskytovateľom služby

Uvedený typ príkazu je akési dvojča postupu podľa § 91a Trestného poriadku, avšak smeruje voči počítačovým údajom, ktoré má v moci poskytovateľ služby. Takýto príkaz v zmysle preventívneho uchovania/odstránenia/znemožnenia prístupu k takýmto údajom je potrebné taktiež chápať ako predbežné opatrenie. Uvedený postup neslúži na predkladanie dát. Ďalším významným momentom je skutočnosť potreby obsahového výkladu pojmu poskytovateľ služby a to, kto do tejto množiny patrí a naopak, kto je z tejto množiny vyňatý. Správne výkladové zaradenie má význam pre zákonnosť postup OČTK pri zaisťovaní digitálnych stôp. Ak by sme k výkladu pristupovali postupom uvedeným v dôvodovej správe, tak je uvedený postup „zmrazovania“ dát je postup voči držiteľovi dát podľa § 116 TP lex specialis oproti § 91a TP. Na druhej strane, ale z legálnej definície nevyplýva, že by bolo možné udržať premisu, držiteľ dát = poskytovateľ služby. Takéto hraničné prípady vystupujú najmä v prípadoch takých subjektov ako napríklad štátne orgány (NKÚ, FR SR, DÚ, banky, poisťovne, výrobné podniky). Širšej koncepcií poskytovateľ služby, však nahráva aj vhodnejšia aplikačná rovina postupu podľa § 116 TP, ak vec neznesie odklad, kde možno policajtom rýchlejšie ochrániť dáta u poskytovateľa služby ako u ich držiteľa/osoby, ktorá má kontrolu na dátami a to práve postupom príkazu bez predošlého súhlasu prokurátora, ktorý pri ustanovení § 91a TP chýba.

K § 116a Predloženie počítačového údaja poskytovateľom služby

Predmetné ustanovenie je možné aplikovať jedine voči poskytovateľovi služby a to v režime off-line, teda na dáta už uložené v čase vydania príkazu. Ustanovenie pomerne dôsledne špecifikuje jednotlivé právne režimy v závislosti od typu dát, avšak len pri prevádzkovateľovi služby. Na základe posúdenia intruzívnosti špecifikuje právne procedúry, ktoré možno použiť voči jednotlivým typom dát. Ak ide len o údaje, ktoré majú smerovať voči zisteniu totožnosti účastníka, tieto je, oprávnený požadovať sudca, prokurátor, policajt s predošlým súhlasom prokurátora avšak v prípadoch, ak vec neznesie odklad aj bez príkazu avšak v takom prípade musí takýto odôvodnený príkaz zhojiť prokurátor do 24 hodní. Uvedeným postupom možno získať aj obsahové dát a prevádzkové údaje avšak v tomto režime, keďže sa má jednať už o údaje pre účely dokazovania je potrebné, aby príkaz vydal sudca. Ak vec neznesie odklad, môže príkaz vydať aj prokurátora, avšak sudca musí takýto príkaz zhojiť do 24 hodín.

Odsekom 4 zákonodarca špecifikuje pomerne obsiahly katalóg trestných činov v ktorých môže sudca resp. prokurátor s následným schválením súdu, požadovať predloženie obsahových a prevádzkových údajov.

Pre aplikáciu uvedeného postup je však potrebné uviesť, že už nie je obvyklé, aby napr. komunikačná platforma, nebola šifrovaná aspoň v režime E2EE, čo zásadne obmedzuje možnosť vydávania obdobných príkazov spätne. Pred aplikáciou by mal byť uplatnený postup o súčinnosti a zistenie či poskytovateľ služby je vôbec spôsobilý požadovaný typ dát zaznamenáva a vydať. Vo väčšine prípadov by poskytovateľ služby na základe požiadaviek GDPR resp. ďalších právnych regulácií, nemal uchovávať napr. obsahové dáta bez príkazu (§ 116 TP) a ďalšie typy dát, ktoré nie sú vyslovene nevyhnutné pre účely podnikania a nadväzných zmluvných podmienok.

Zhrnutie?

Aplikačná prax stojí pred pomerne významnou novelou v oblasti, ktorej význam neustále narastá. Našim cieľom bolo poskytnúť len úvodné vektory ako k aplikácií pristúpiť. Posnažili sme sa o predostretie výkladu, formou širšej koncepcie resp. systematického prístupu k výkladu. Autor sa bude považovať za spokojného, ak čitateľ pochopí význam novely a nepristúpi k aplikačnej príprave na rutinnej báze.

Z pohľadu autora, novela síce nie je user friendly. K funkčnosti tejto normy, budú musieť významnou mierou prispieť práve aplikačné orgány a to svojim poctivým, trpezlivým a usilovným prístupom. V prípade zrutinovania normy, môže predmetná novela v konečnom dôsledku pomôcť OČTK v oblasti e-dokazovania.

 

Diskusia