Dar alebo úplatok? Prečo "poďakovanie" lekárovi automaticky nevylučuje trestnoprávnu kvalifikáciu úplatku

mjr. Ing. Marek Toman, vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky ÚBOK P PZ

Dar alebo úplatok? Prečo „poďakovanie“ lekárovi automaticky nevylučuje trestnoprávnu kvalifikáciu úplatku

Advokát JUDr. Jakub Polák vo svojom článku „Je prijatie vecného plnenia lekárom od pacienta, ako prejav vďaky, skutočne trestným činom prijímania úplatku?“, publikovanom dňa 09. 08. 2026 na portály Právne listy, zastáva právny názor, podľa ktorého ak pacient dobrovoľne a bez očakávania protislužby prejaví lekárovi vďaku vecným plnením za zdravotnú starostlivosť, ktorú mu lekár poskytol, bez zvýhodnenia oproti iným pacientom, ide o dar podľa Občianskeho zákonníka, a nie o úplatok. Takéto konanie nemožno považovať za korupčné, keďže podľa jeho názoru absentuje zvýhodnenie pacienta v zmysle „niečo za niečo“, a tým aj samotný korupčný charakter konania.

Takto formulovaná téza je na prvý pohľad logická a opiera sa o prirodzené rozlíšenie medzi darom ako prejavom vďaky a úplatkom ako plnením poskytovaným v súvislosti s očakávanou neoprávnenou výhodou. Pri podrobnejšej konfrontácii s platnou právnou úpravou, zákonnou definíciou úplatku a najmä s právnym významom súvislosti plnenia s obstarávaním veci všeobecného záujmu však tento záver nemožno prijať.

Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu prijímania úplatku dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.

Úplatok je v § 131 ods. 3 Trestného zákona definovaný ako vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Vecou všeobecného záujmu sa podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti možno považovať za činnosť spadajúcu pod obstarávanie veci všeobecného záujmu. Ide o činnosť súvisiacu s plnením spoločensky významnej úlohy, na ktorej má záujem celá spoločnosť. Takéto obstarávanie sa pritom neobmedzuje len na verejný sektor; rovnako platí aj pre lekára pôsobiaceho v súkromnej nemocnici.

Prečo nie je potrebné preukazovať porušenie povinnosti ani reálne zvýhodnenie

Zákon nespája prijímanie úplatku pri činnostiach súvisiacich s obstarávaním veci všeobecného záujmu s porušením konkrétnej povinnosti páchateľa. Rozhodujúca nie je ani kvalita poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale existencia spojitosti medzi prijatým plnením a obstarávaním veci všeobecného záujmu. Inak povedané, nezáleží na tom, či lekár poskytne rovnako kvalitnú starostlivosť príbuznému podplácajúceho, akú by poskytol aj bez úplatku, a že súčasne ani nezanedbá iných pacientov. Je irelevantné, že podplácajúci nezískal za úplatok žiadnu „výhodu navyše“. Sú známe prípady aj tzv. preventívneho úplatku[1], ktorý má zabezpečiť len to, aby všetko dobre dopadlo, aby boli dobré vzťahy bez konkrétne definovateľnej protislužby. Teda za úplatok sa nemusí kupovať konkrétna služba navyše.

Tento typ úplatku môže slúžiť na „kupovanie“ dobrých vzťahov, aby lekár aj nabudúce poskytol podobne kvalitnú starostlivosť podplácajúcemu alebo jeho príbuznému. Prijatie plnenia v rámci výkonu povolania tak v skutočnosti symbolizuje neprípustné korupčné upevňovanie vzťahu a prísľub „ústretovosti“ do budúcnosti.

Predmetom dokazovania v takomto prípade nie je preukazovanie reálneho ovplyvnenia lekára alebo rozdielnej kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale najmä preukázanie prijatia, požadovania alebo prisľúbenia plnenia bez právneho nároku, jeho súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu a subjektívnej stránky. Ak by sa mal akceptovať opačný právny názor, znamenalo by to, že v každom prípade prijatia úplatku lekárom by bolo potrebné skúmať, či poskytol starostlivosť inak (lepšie) než v porovnateľných prípadoch, čo by fakticky znemožnilo postih takejto korupčnej trestnej činnosti v zdravotníctve.

Rozhodujúce je, či prijaté plnenie predstavuje úplatok a či medzi týmto plnením a obstarávaním veci všeobecného záujmu existuje súvislosť a nie je pritom potrebné osobitne preukazovať porušenie konkrétnej profesijnej alebo inej povinnosti. Navyše už samotný fakt, že niekto žiada alebo prijme neoprávnenú výhodu (úplatok) v súvislosti s výkonom svojej povinností, je porušením povinnosti sám osebe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5To/5/2018 zo 07.06.2018 riešil priamo situáciu pacienta a lekára. Pacient odovzdal lekárovi 0,7 l domácej slivovice v súvislosti so zabezpečením riadnej zdravotnej starostlivosti. Najvyšší súd prijal presvedčivý a logický záver o podplácaní a uviedol tri veľmi dôležité skutočnosti:

• nemusí dôjsť k porušeniu povinností lekára,
• nemusí dôjsť k zvýhodneniu pacienta,
• nerozhoduje, či bolo plnenie poskytnuté pred, počas alebo po zdravotnej starostlivosti,
• nerozhoduje hodnota plnenia ani to, či išlo o naturálne alebo finančné plnenie.

Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne uviedol, že pri korupcii v zdravotníctve nemožno význam skutku bagatelizovať poukazom na spoločenský stereotyp, že je „normálne“ lekárovi niečo odovzdať za to, že sa dobre postaral.

Úplatok „ex post“ – poďakovanie po zákroku

K poskytnutiu úplatku môže dôjsť aj po tom, čo príjemca úplatku požadovanú vec už obstaral. V skutočnosti sú irelevantné časové súvislosti prijatia úplatku. Nesprávna je laická predstava, že plnenie poskytované ,,po“ už nie je úplatkom, ale len pozornosťou či poďakovaním. Plnenia, ktoré sa majú realizovať v budúcnosti, sú len komplikovanejšie odhaliteľné z dôvodu, že s väčším časovým odstupom je náročnejšie preukázať kauzálny nexus medzi korupčne obstarným plnením, výhodou, prednosťou, vykonaným lekárskym zákrokom a samotným úplatkom.

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka a zákaz podmieňovania starostlivosti plnením

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka (príloha č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.) v časti upravujúcej vzťah zdravotníckeho pracovníka a pacienta stanovuje, že zdravotnícky pracovník sa má k pacientovi správať korektne a neznížiť sa k nemravnému konaniu (ods. 2) a že nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť pacienta (ods. 6). Vzťah lekár – pacient je svojou povahou asymetrický a môže byť spojený so zvýšenou mierou dôvery a závislosti pacienta od odborného rozhodovania lekára. Táto okolnosť môže byť v konkrétnom prípade relevantná pri hodnotení účelu a okolností poskytnutia plnenia – nemorálneho úplatku.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov poskytovateľ, na ktorého sa toto ustanovenie vzťahuje, nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca ani iným plnením. Toto ustanovenie síce samo osebe nerieši trestnoprávnu kvalifikáciu daru poskytnutého po poskytnutí starostlivosti, potvrdzuje však osobitnú právnu citlivosť vzťahu medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti a majetkovým plnením pacienta.

Prečo inštitút darovania nemôže byť „únikovou cestou“

Darovanie ako právny inštitút Občianskeho zákonníka je vo svojej podstate dvojstranným, dobrovoľným právnym úkonom medzi darcom a obdarovaným, pri ktorom nevzniká obdarovanému povinnosť poskytnúť protihodnotu.

Darovanie je bežnou a spoločensky akceptovanou súčasťou každodenného života – pri narodeninách, Vianociach, medzi rodinou a priateľmi. V sektore zdravotníctva však podlieha osobitnej regulácii práve preto, že sa odohráva v kontexte obstarávania veci všeobecného záujmu a v kontexte dôverného, závislého vzťahu pacienta k lekárovi. Občianskoprávna kvalifikácia úkonu ako darovania preto nemôže „prebiť“ alebo vylúčiť trestnoprávne posúdenie toho istého plnenia ako úplatku – rozhodujúci je odlišný účel plnenia.

Úloha subjektívnej stránky

Úplatok je znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Aby však mohol byť aplikačne použitý, musí byť sprevádzaný aj znakom subjektívnym – úmyslom poskytnúť, resp. prijať beznárokové plnenie, teda v konkrétnych súvislostiach s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Pri lekárovi je preto potrebné preukázať, že vedel o charaktere prijímaného plnenia, o jeho beznárokovosti a o jeho relevantnej súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu a že ho za týchto okolností chcel prijať, prípadne bol s takým následkom uzrozumený.

Tvrdenie pána JUDr. Poláka, že absencia očakávania „niečoho navyše“ na strane pacienta vylučuje korupčný trestný čin, preto zamieňa motiváciu darcu (pacienta, či jeho príbuzného) s úmyslom páchateľa (lekára). Absencia očakávania protislužby na strane pacienta však sama osebe nemusí byť rozhodujúca pre posúdenie trestnej zodpovednosti lekára. Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti lekára treba skúmať predovšetkým jeho vlastné zavinenie a jeho vzťah k prijatému plneniu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Zákon navyše nevyžaduje, aby páchateľ priamo rozhodoval o veci všeobecného záujmu alebo toto rozhodnutie priamo vykonával – postačuje súvislosť medzi prijatým plnením a činnosťou vykonávanou v rámci obstarávania veci všeobecného záujmu, napr. ak za úplatok odporučí pacientovi iného odborníka v zdravotníctve, ktorý by mu vedel s jeho zdravotným problémom pomôcť.

Rozlíšenie daru od úplatku

Vzhľadom na to, že hranica medzi darom a úplatkom môže byť v konkrétnom prípade úzka, je užitočné mať k dispozícii praktické rozlišovacie kritériá – nie ako náhradu zákonnej definície, ale ako pomôcku pri jej aplikácii.

Prvým orientačným kritériom je spôsob a okolnosti odovzdania. Pri bežnom dare spravidla nejde o plnenie poskytované v utajení ani o plnenie spojené s očakávaním konkrétnej protislužby. Dar môže byť odovzdaný verejne a v prípadoch, kde to príslušné pravidlá vyžadujú alebo umožňujú, tak je aj zaevidovaný, napríklad v evidencii darov a iných výhod. Samotná hodnota daru síce automaticky nerozhoduje o jeho právnej povahe, môže však byť významnou okolnosťou pri posudzovaní jeho účelu a súvislosti s konaním obdarovaného. Môže ísť napríklad o drobnú pozornosť, ako je bonboniéra alebo kvetiny.

Podstatným rozlišovacím znakom medzi darom a úplatkom je najmä absencia požiadavky alebo očakávania konkrétnej protislužby. Dar je typicky prejavom vďaky, pozornosti alebo náklonnosti voči obdarovanému a jeho poskytnutie nie je viazané na to, že obdarovaný zaň vykoná alebo opomenie konkrétne konanie.

Naopak, pri úplatku býva významným znakom jeho súvislosť s konkrétnym konaním alebo rozhodovaním osoby, ktorá môže ovplyvniť určitú záležitosť. Úplatok býva spravidla odovzdaný tajne, medzi štyrmi očami, bez svedkov, v hotovosti alebo v obálke, aby nebol vystopovateľný.

V zdravotníctve preto môže byť napríklad „ďakovné“ odovzdané lekárovi v obálke v hotovosti, diskrétne a bez prítomnosti ďalších osôb významnou okolnosťou nasvedčujúcou tomu, že nejde o bežný prejav vďaky. Osobitnú pozornosť si zasluhuje najmä situácia, ak sa takéto plnenie poskytuje opakovane, vo vyššej hodnote alebo v časovej súvislosti s rozhodovaním lekára o konkrétnej zdravotnej starostlivosti.

Lekár môže za určitých okolností legitímne prijať napríklad dar od gratulantov k narodeninám. Ak je však darcom jeho pacient, ktorý potrebuje operáciu alebo inú zdravotnú starostlivosť, treba posudzovať všetky okolnosti, za ktorých k darovaniu došlo, najmä jeho účel, hodnotu, načasovanie, spôsob odovzdania a prípadnú súvislosť s rozhodovaním alebo konaním lekára.

Druhým, podrobnejším nástrojom je tzv. GIFT TEST, ktorý možno použiť ako orientačnú pomôcku pri posudzovaní korupčného rizika. Nejde pritom o náhradu zákonných znakov konkrétnej skutkovej podstaty, ale o medzinárodne akceptovaný nástroj na rozhodovanie o prijatí/odmietnutí daru, benefitu alebo pohostenia.

G – Giver – Darca:

Kto poskytuje dar, výhodu alebo pohostenie a aký je jeho vzťah ku mne? Mohol by mať nejaký prospech z rozhodnutia alebo konania, ktoré urobím?

I – Influence – Vplyv:

Snaží sa darca ovplyvniť moje rozhodnutie alebo konanie? Bude dotknutý alebo ovplyvnený rozhodnutím, ktoré by som mohol urobiť? Bol mi dar ponúknutý verejne alebo súkromne?

F – Favour – Nezaviazaný:

Ak prijmem tento dar, nebudem cítiť povinnosť urobiť niečo na oplátku pre danú osobu alebo pre jej rodinu, priateľov či spolupracovníkov? Ide skutočne iba o zdvorilosť alebo prejav vďaky? Zhoduje sa jeho načasovanie s rozhodnutím alebo konaním, ktoré sa chystám vykonať?

T - Trust – Dôvera:

Som pripravený informovať o tomto dare verejnosť? Ako by som sa cítil, keby sa okolnosti poskytnutia daru, výhody alebo pohostenia dostali na verejnosť? Ako by som sa cítil, keby bol môj postup uvedený na titulnej strane novín?

GIFT TEST aplikovaný na modelový prípad chirurga a „ďakovného“ po operácii

Pri aplikácii uvedených otázok na modelový prípad chirurga a „ďakovného“ poskytnutého po operácii možno identifikovať viacero okolností vyžadujúcich zvýšenú pozornosť:

• Darca (pacient) je osobou, ktorej záujmy môže lekár ovplyvňovať aj v budúcnosti. Pacient môže potrebovať ďalšiu zdravotnú starostlivosť, kontroly alebo ďalšie rozhodnutia lekára.
• Načasovanie daru bezprostredne po zákroku môže byť významnou indíciou pri posudzovaní jeho účelu.
• Významná môže byť aj hodnota daru, spôsob jeho odovzdania, prípadná diskrétnosť, predchádzajúca komunikácia medzi pacientom a lekárom a existencia alebo absencia očakávania ďalšej protislužby.
• Napokon možno položiť otázku, ako by sa lekár cítil, keby boli okolnosti prijatia daru, vrátane jeho hodnoty, spôsobu odovzdania a časovej súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, boli verejne známe a predmetom mediálnej kontroly?

Ani jedna z uvedených okolností sama osebe automaticky neurčuje právnu povahu plnenia. Ich význam spočíva v tom, že v súhrne môžu vytvoriť obraz o skutočnom účele poskytnutia plnenia a o jeho prípadnej súvislosti s konaním obdarovaného.

Záver

Vecné plnenie odovzdané lekárovi v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nemožno automaticky kvalifikovať len ako bežný dar. Je potrebné individuálne posúdiť najmä jeho účel, hodnotu, načasovanie, spôsob odovzdania, vzťah medzi pacientom a lekárom, prípadné očakávanie ďalšieho prospechu a predovšetkým jeho súvislosť s postavením a konaním lekára pri obstarávaní veci všeobecného záujmu.

Ak z konkrétnych okolností vyplynie, že plnenie bolo poskytnuté v súvislosti s konaním alebo rozhodovaním lekára pri obstarávaní veci všeobecného záujmu, formálne označenie plnenia za „dar“ alebo „poďakovanie“ nebráni jeho právnemu posúdeniu ako úplatku.

Lekári by si pritom mali byť vedomí rizík spojených s prijímaním aj zdanlivo nevinných „ďakovných“ darov. Dar ani označenie plnenia ako „prejavu vďaky“ nevylučujú jeho trestnoprávne posúdenie ako úplatku. Rozhodujúce je, či sú v konkrétnom prípade preukázané všetky zákonné znaky trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona, predovšetkým súvislosť plnenia s obstarávaním veci všeobecného záujmu a úmysel páchateľa.

 

Diskusia