K aplikačným otázkam súvisiacich s novou úpravou sprístupňovania počítačových údajov podľa § 91 Trestného poriadku

plk. JUDr. Ing. František Vojtuš, PhD., vyšetrovateľ KR PZ v Bratislave

K aplikačným otázkam súvisiacim s novou úpravou sprístupňovania počítačových údajov podľa § 91 Trestného poriadku

Novela Trestného poriadku vykonaná zákonom č. 168/2026 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach (ďalej aj ako „novela“) priniesla s účinnosťou od 18.08.2026 zásadnú zmenu úpravy zaisťovania počítačových údajov v rámci trestného konania. Ako to v poslednom období v súvislosti s novelami trestných kódexov začína byť zvykom, tak s nadobudnutím účinnosti novely nastúpili aj aplikačné problémy spojené využívaním nových inštitútov a procesných postupov v praxi.

Okrem iného, predmetná novela upravila definície počítačového údaju, počítačového systému a pamäťového nosiča a osobitné postupy (lex specialis) procesného zaisťovania počítačových údajov, a to vrátane sprístupňovania počítačového údaja v novoformulovanom ustanovení § 91 Trestného poriadku. Vychádzajúc z bodu 15 dôvodovej správy cieľom zákonodarcu bolo rozlíšiť „samotné vydanie alebo odňatie veci, napríklad mobilného telefónu, od prístupu k údajom v takomto zariadení.“ V dôvodovej správe v bode 6 taktiež zákonodarca uviedol, že „Zavedenie presne vymedzených kategórií počítačových údajov taktiež umožňuje diferencovaný prístup k ich sprístupňovaniu v závislosti od charakteru a miery zásahu do základných práv dotknutých osôb, čím sa zabezpečuje primeranosť a zákonnosť príslušných procesných úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov.“

Podľa novo naformulovaného ustanovenia § 91 ods. 1 Trestného poriadku ak na účely dokazovania postačuje počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor pred zaistením pamäťového nosiča alebo počítačového systému vyzve osobu, ktorá má v držbe alebo pod kontrolou taký nosič alebo systém, v ktorom je uložený počítačový údaj alebo cez ktorý počítačový systém je počítačový údaj dostupný,

a) na sprístupnenie počítačového údaja alebo

b) na umožnenie vytvorenia kópie počítačového údaja.

Podľa § 91 ods. 2 Trestného poriadku ustanovenia § 89a ods. 2 a 3 sa použijú primerane.

Ustanovenie § 91 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje v podstate prevzatie a úpravu predchádzajúceho inštitútu uchovania, vydania a odňatia počítačového údaja podľa § 91 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v znení platnom a účinnom do 18.08.2026 (pôvodne § 90 Trestného poriadku do zmeny vykonanej zákonom č. 312/2020 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2021), kedy zákonodarca z hľadiska procesného postupu od prokurátora v predsúdnej časti a od predsedu senátu v súdnej časti trestného konania na účely získania prístupu k počítačovému údaju vyžaduje namiesto vydania odôvodneného príkazu urobenie výzvy (už bez odôvodnenia). Zároveň popri umožneniu vyhotovenia kópie, zákonodarca umožnil prokurátorovi alebo predsedovi senátu vyžadovať od osoby odlišnej od poskytovateľa služieb len samostatné sprístupnenie počítačového údaja. Čo zákonodarca rozumie slovom sprístupnenie počítačového údaja z dôvodovej správy nevyplýva. Taktiež zo znenia alternatívy podľa § 91 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyplýva, že vyzvaná osoba má umožniť vytvorenie kópie, nie ju vytvoriť, teda kópiu by mali svojou aktivitou vytvoriť orgány činné v trestnom konaní (OČTK) alebo súd. V tomto kontexte je otázkou, či pod sprístupnením počítačového údaja zo strany vyzvanej osoby je možné rozumieť aj to, že vyzvaná osoba dobrovoľne vyhotoví kópiu počítačového údaju a túto poskytne OČTK alebo súdu, pričom OČTK si následne overia zhodu poskytnutej kópie s originálom v rámci úkonu vykonávaného po predostretí výzvy podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku. Týmto by bola zabezpečené splnenie podmienky zaručenia jeho pravosti a integrity. Podľa slovníka slovenského jazyka slovo sprístupniť má význam aj „dať k dispozícii, napr. záujemcom vedecký materiál, ... literatúru“ a pod. Autor zastáva názor, že v prípade extenzívnejšieho výkladu pojmu sprístupnenie je aj takýto postup procesne akceptovateľný. Aj toto sú niektoré aplikačné otázky a výzvy vyplývajúce z nadobudnutia účinnosti predmetnej novely.

V prípade § 91 ods. 2 Trestného poriadku sa zákonodarca podľa autora dopustil zmätočnosti, keď ustanovil na postup podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku primerané použitie § 89a ods. 3 Trestného poriadku, keďže v ustanovení § 91 ods. 1 Trestného poriadku explicitne vymenoval subjekty, ktoré výzvu podľa tohto ustanovenia môžu urobiť, pričom takúto možnosť policajtovi nedal. Z uvedeného dôvodu nie je možné vo vzťahu k § 91 ods. 1 Trestného poriadku, ako úprave lex specialis, primerane použiť ustanovenie § 89a ods. 3 Trestného poriadku.

V rámci debát a prípravy príspevku a jeho pripomienkovania bol zo strany osloveného prokurátora prezentovaný názor, že z legislatívneho konania a vývoja počas prijímania novely vyplýva, že uvedené ustanovenie § 91 ods. 2 Trestného poriadku je premietnutím špeciality výzvy na sprístupnenie počítačového údaja podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku k výzve na predloženie veci podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku. Ako také, toto ustanovenie zabezpečuje subsidiaritu úkonov, kedy po neúspešnosti „predkladacej“ výzvy podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku má nasledovať výzva podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku na vydanie, aj s poučením o následkoch nevyhovenia výzvy (odňatie veci). Ak bolo skutočne zámerom zákonodarcu uvedeným ustanovením § 91 ods. 2 Trestného poriadku zabezpečiť takúto postupnosť a subsidiaritu výziev a úkonov, je zvolená formulácia tohto ustanovenia odkazujúca na primerané použitie § 89a ods. 3 Trestného poriadku, mierne povedané mätúca. Samotný § 89a ods. 3 Trestného poriadku totiž vraví o tom kto je oprávnený urobiť výzvu na vydanie veci a neupravuje samotný procesný postup vydania, ktorý upravuje § 89a ods. 1 Trestného poriadku. Podľa názoru autora, z § 91 ods. 2 Trestného poriadku len ťažko možno vyvodiť, že v prípade neúspešnosti výzvy podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku je potrebné subsidiárne postupovať podľa § 89a Trestného poriadku, aj keď je takýto postup v konečnom dôsledku procesne správny a jediný možný, ako bude uvedené neskôr.

V prípade subjektov oprávnených na urobenie výzvy podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku je pritom navyše zvláštne, že zákonodarca neumožnil urobenie tejto výzvy v predsúdnej časti trestného konania aj policajtovi (prípadne s predchádzajúcim súhlasom prokurátora). Uvedené zákonodarca v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu nijako bližšie nezdôvodnil. Ak vezmeme do úvahy, že v prípade inštitútu vydania veci podľa § 89a Trestného poriadku môže výzvu na predloženie ako aj následnú výzvu na vydanie veci urobiť samostatne aj policajt, pričom dochádza následne k odobratiu veci, ktorá je predmetom vydania z dispozície vyzvanej osoby, je zúženie počtu subjektov oprávnených na vykonanie výzvy v prípade sprístupnenia počítačových údajov, prinajmenšom z hľadiska porovnania miery invazívnosti zásahov predmetných inštitútov nelogické a nesystémové.

Ďalším zo súvisiacich aplikačných problémov, s ktorým sa autor pri zavádzaní tejto novely do života stretol, je aj riešenie otázky, kto vlastne má realizovať (pozn. nie vydať) výzvu prokurátora podľa § 91 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Trestného poriadku na sprístupnenie počítačového údaja alebo na umožnenie vytvorenia kópie počítačového údaja. Momentálne sa začína aplikačná prax uberať smerom, keď po vydaní takejto výzvy podľa § 91 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Trestného poriadku prokurátorom (prevažne v písomnej forme) samotné oboznámenie osoby, ktorá má v držbe alebo pod kontrolou počítačový údaj, už realizuje policajt (vyšetrovateľ PZ, poverený príslušník), ktorý s výzvou oboznámi túto osobu (doručením, prečítaním, a pod.). Následne spíše tento policajt o takomto úkone zápisnicu, kde zaznamená oboznámenie osoby s výzvou prokurátora, jej prípadne vyjadrenie k výzve a opíše ako došlo k realizácii výzvy, teda sprístupneniu počítačového údaja, resp. umožneniu vyhotovenia jeho kópie.

V praxi sa autor stretol s polemikou o tom, či je takýto postup procesne správny. V tomto prípade ide o to, že výzvu robí iný subjekt ako ten, ktorý následne s výzvou oboznamuje dotknutú osobu a úkony požadované výzvou aj súčasne realizuje.

Čo sa týka procesného postupu realizácie prístupu k počítačovému údaju podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku treba uviesť, že zákonodarca v ustanovení § 91 ods. 1 Trestného poriadku neustanovil konkrétny procesný postup s určením subjektov, ktoré môžu na podklade predloženia výzvy vykonať jej realizáciu, teda fakticky zabezpečiť sprístupnenie počítačového údaju. Zámer zákonodarcu v tomto smere nijako nenaznačuje ani dôvodová správa. Možnú úlohu ustanovenia § 91 ods. 2 Trestného poriadku v tomto smere sme už rozobrali vyššie.

Nakoľko teda samotný zákonodarca výslovne neupravuje postup realizácie výzvy prokurátora podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku, nemôžu orgány činné v trestnom konaní postupovať pri jeho dotváraní na princípe, že pokiaľ zákonodarca o postupe mlčí, tak môžu vykonať procesný postup spôsobom, ktorý im zákonodarca výslovne nezakazuje. Išlo by o porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy, kedy môžu štátne orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri tvorbe Trestným poriadkom explicitne neupraveného procesného postupu musia teda odpoveď hľadať v rámci Trestného poriadku, výkladu súvisiacich ustanovení, a to aj za pomoci možného uplatnenia analógie.

Samotná výzva podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku nie je rozhodnutím. Ide o úkon prokurátora alebo predsedu senátu, ktorým formálne požaduje od určeného subjektu (osoby) poskytnutie konkrétnej súčinnosti vo vzťahu k sprístupneniu počítačového údaja, ktorý je možné bližšie špecifikovať a je potrebný na účely trestného konania.

Autor má za to, že zákonodarca zrejme prezumoval, že zákonom oprávnený subjekt, ktorý výzvu robí (predseda senátu alebo prokurátor), túto výzvu aj sám realizuje a o priebehu tohto úkonu spíše zápisnicu. V tomto smere je možne poukázať na doterajšiu prax v súvislosti s realizáciu príbuzného (subsidiárneho) úkonu, a to vydania veci podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku. Pri vydaní veci, vydaniu veci rovnako predchádza výzva orgánu činného v trestnom konaní alebo predsedu senátu na predloženie a následne na vydanie veci, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania. Autor sa v praxi nestretol s postupom, že by výzvu na predloženie a vydanie veci robil iný orgán, ako ten ktorý následne samotné vydanie (zaistenie) veci aj realizoval a spisoval o tomto úkone zápisnicu. Vydanie veci je potom procesne zachytené v rámci zápisnice, ktorá obsahuje aj predchádzajúcu výzvu a poučenie osoby. Otázku, či by bol takýto procesný postup (teda iný vyzývajúci a iný výzvu realizujúci subjekt) možný a prípustný v prípade vydania veci podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku neriešila podľa vedomostí autora ani súdna prax. Autorovi sa nepodarilo dohľadať žiadne takéto súdne rozhodnutie ani za pomoci AI asistenta stránky www.judikaty.info.sk. Výzve obdobným úkonom, je aj predvolanie, či už obvineného (§ 120 Trestného poriadku) alebo svedka (§ 128 Trestného poriadku). Ani v tomto prípade nie je autorovi známa z praxe situácia, kedy by predvolával (vyzýval na dostavenie sa k úkonu) obvineného alebo svedka prokurátor s tým, že sa má k výsluchu dostaviť pred policajta, ktorý s ním následne výsluch (procesný úkon) zrealizuje.

Odpoveď na uvedenú otázku je možno hľadať aj v histórií úpravy zaisťovania počítačových údajov podľa Trestného poriadku. Ako už bolo spomenuté vyššie, novoformulované ustanovenie § 91 ods. 1 Trestného poriadku nadväzuje a vychádza z predchádzajúcej úpravy inštitútu uchovania, vydania a odňatia počítačových údajov podľa § 91 Trestného poriadku v znení zákona č. 312/2020 Z. z. účinnom do 18.08.2026. Aj v prípade inštitútu uchovania, vydania a odňatia počítačových údajov (ešte ako § 90 Trestného poriadku účinného do 01.01.2021) došlo totiž k úprave postupu realizácie príkazu na vydanie počítačových údajov, konkrétne zmene vtedajšieho ustanovenia § 90 ods. 5, kedy novela Trestného poriadku vykonaná zákonom č. 262/2011 Z. z., doplnila toto ustanovenie v tom smere, že osoba v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzali počítačové údaje, mala vydať tieto údaje, a tomu, kto vydal príkaz podľa § 90 ods. 1 (prokurátor, predseda senátu) alebo osobe uvedenej v takomto príkaze (zvyčajne policajt). Dovtedajšia úprava totiž ustanovovala, že osoba mala vydať údaje tomu, kto príkaz vydal. Dôvodová správa k zákonu č. 262/2011 Z. z. k uvedenej zmene uviedla, že bola vykonaná v súvislosti s požiadavkami praxe, aby osoba, ktorá má v držbe alebo pod svojou kontrolou počítačové údaje, mohla vydať tieto údaje okrem toho, kto vydal príkaz na vydanie veci podľa odseku 1 aj inej osobe uvedenej v príkaze napr. policajtovi, ktorý v trestnej veci vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Z uvedeného vyplýva, že už v minulosti sa riešil problém, kto ma realizovať, v tomto prípade príkaz na vydanie počítačových údajov, ak Trestný poriadok zmocňoval na jeho vydanie v predsúdnej časti trestného konania výhradne prokurátora a ustanovoval, že tomu kto vydal príkaz sa majú takéto údaje vydať. Aplikačná prax si teda vynútila úpravu procesného postupu, aby vydanie veci mohol realizovať aj iný subjekt ako ten, ktorý vydal príkaz na vydanie počítačových údajov. Ide teda o situáciu podobnú súčasnej situácii, kedy výzvu na sprístupnenie počítačového údaja v predsúdnej časti môže urobiť len prokurátor. Autor je toho názoru, že procesne správnym postupom v prípade realizácie sprístupnenia počítačového údaja podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 18.08.2026 je, že nie len výzvu, ale aj celý úkon sprístupnenia počítačového údaja, teda vrátane zápisnice o tom ako sprístupnenie prebehlo, by mal za súčasného znenia § 91 ods. 1 Trestného poriadku realizovať a viesť prokurátor. Uvedené nevylučuje prítomnosť policajta pri takomto úkone, alebo jeho súčinnosť pri ňom.

Uvedenému názoru možno dospieť aj pri aplikácii ustanovenia § 56 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku podľa ktorého predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla osobne. Teda prokurátor by mal spravidla tiež vykonávať všetky úkony, ktorých vykonanie zveruje Trestný poriadok výhradne do jeho právomoci, spravidla osobne, ak Trestný poriadok výslovne neustanovuje, že ich vykonaním môže poveriť policajta. Výnimky v tomto smere predstavujú napríklad ustanovenia § 90 ods. 2 Trestného poriadku Výkon príkazu na odňatie veci), § 102 ods. 2 Trestného poriadku (vykonanie príkazu na osobnú prehliadku), ktoré umožňujú, aby príkaz prokurátora vykonal, teda zrealizoval policajt.

Otázkou do budúcnosti zostáva, či v súčasnosti momentálne v praxi aplikovaný spôsob realizácie výzvy podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku, kde sprístupnenie počítačových údajov na základe výzvy prokurátora zrealizuje policajt, nespôsobuje nepoužiteľnosť takto získaných dôkazov. Bude zaujímavé v tomto smere sledovať ustálenie aplikačnej praxe a postoj súdnej praxe k uvedenému problému.

Ďalším aplikačným nedostatkom a problémom súčasnej úpravy § 91 ods. 1 Trestného poriadku je absencia konkrétnej úpravy postupu, v prípade ak vyzvaná osoba odmietne vyhovieť výzve prokurátora (predsedu senátu) podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku na sprístupnenie počítačového údaja. V prípade postupu podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku nie je totiž možné priamo aplikovať postup odňatia veci podľa § 90 Trestného poriadku, nakoľko zákonodarca novelou v ustanovení § 90 ods. 4 Trestného poriadku ustanovil, že ak vecou podľa odseku 1 je počítačový údaj, pamäťový nosič alebo počítačový systém, postupuje sa podľa § 91. Tým teda určil, že odňať počítačový údaj postupom podľa § 90 Trestného poriadku nie je možné. V prípade nesúčinnosti osoby pri výzve podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku (napr. odmietnutie) jej v zásade, v zmysle § 2 ods. 23 Trestného poriadku, nie je možné hroziť ani poriadkovou pokutou v prípade nerešpektovania výzvy. Rovnako tak nie je možné, s ohľadom na § 90 ods. 4 Trestného poriadku, poučiť osobu o možnosti odňatia počítačového údaja. Postup podľa § 91a Trestného poriadku zas rieši len uchovanie a odstránenie počítačového údaja alebo znemožnenie prístupu k počítačovému údaju, ale nie možnosť získania (sprístupnenia) počítačového údaja na účely dokazovania. V nami načrtnutom prípade prichádza, z hľadiska praxe, do úvahy následne výzva podľa § 89a Trestného poriadku na vydanie pamäťového nosiča alebo zariadenia obsahujúceho počítačový systém, kde sa potrebný počítačový údaj nachádza, a v prípade nevyhovenia výzve následne odňatie takéhoto nosiča alebo zariadenia podľa § 90 Trestného poriadku, a to prípadne za použitia aj iných zaisťovacích inštitútov ako prehliadka iných priestorov, domová prehliadka, osobná prehliadka. Ak pamäťový nosič alebo zariadenie neboli zaistené na základe príkazu súdu na vykonanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, musia orgány činné v trestnom konaní alebo predseda senátu, po zaistení tohto pamäťového nosiča alebo zariadenia, požiadať osobu, od ktorej bol pamäťový nosič alebo zariadenie zaistené, postupom podľa § 91 ods. 3 Trestného poriadku, o udelenie súhlasu na prístup k počítačovému údaju uloženému na pamäťovom nosiči alebo počítačovom systéme alebo cez počítačový systém dostupnému. Ak osoba súhlas neudelí, musia následne postupovať podľa § 91 ods. 4 Trestného poriadku, teda v prípade orgánov činných v trestnom konaní musí prokurátor podať návrh sudcovi pre prípravné konanie na vydanie príkazu, ktorým povolí prístup k takémuto počítačovému údaju.

Uvedená, v praxi nie nepredstaviteľná situácia, vzhľadom na zákonodarcom § 89a ods. 4 Trestného poriadku ustanovenú prioritizáciu postupu podľa § 91 Trestného poriadku pred vydaním veci podľa § 89a Trestného poriadku, bude viesť k tomu, že proces zabezpečenia počítačového údaju sa v praxi časovo predĺži, vzhľadom na potrebu vykonávania vyššie načrtnutého sledu na seba nadväzujúcich úkonov a výziev. Nie je vylúčené, že uvedené bude spôsobovať nemalé komplikácie najmä v prípadoch, kedy došlo k zadržaniu osôb a orgány činné v trestnom konaní sú v takomto prípade pri dôkaznom dokumentovaní skutkového stavu limitované aj Trestným poriadkom určenými lehotami zadržania. Napríklad v prípade dokumentovania násilnej kriminality, vrátane tej najzávažnejšej, sú pomerne často využívané ako dôkaz kamerové záznamy. Ak vedia OČTK dostatočne špecifikovať tento kamerový záznam, napr. dátumom, časom a miestom vyhotovenia, musia prioritne postupovať podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku. V doterajšej praxi kamerové záznamy boli zaisťované postupom podľa § 3 Trestného poriadku, alebo cez vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku, kde tieto úkony mohli vykonávať aj príslušníci kriminálnej polície. Po novom bude potrebné vydanie výzvy prokurátorom na sprístupnenie takýchto kamerových záznamov, a následne spísanie zápisnice o spôsobe sprístupnenia, resp. získania kamerového záznamu so zaručením jeho pravosti a integrity (napr. zaistením znalcom). V prípade nesúčinnosti vyzvanej osoby, bude potrebné vykonať výzvu na vydanie veci (kamerového záznamu, alebo zariadenia, kde sa nachádza) už ale podľa § 89a Trestného poriadku, a v prípade odmietnutia vydania, následne vydanie príkazu na odňatie veci podľa § 90 Trestného poriadku a spísanie zápisnice o odňatí veci (za predpokladu, že nebude potrebné aplikovať aj postup podľa § 107 Trestného poriadku pri takomto úkone). Po získaní, napríklad zariadenia s požadovaným kamerovým záznamom, bude potrebné od osoby, ktorej bolo zaistené, vyžiadať súhlas na prístup, a ak ho neudelí tak od sudcu pre prípravné konanie získať príkaz podľa § 91 ods. 4 Trestného poriadku. Je zrejmé, že uvedený postup nebude trvať rádovo v minútach, ale rádovo v hodinách, skôr v dňoch. V konečnom dôsledku zákonodarca novelou nepriniesol zefektívnenie trestného konania, ale skôr jeho skomplikovanie a ešte väčšie preformalizovanie.

Zaujímavá situácia tiež nastáva v prípade, ak na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní alebo predsedu senátu podľa § 91 ods. 3 Trestného poriadku, osoba súhlasí s prístupom k počítačovému údaju uloženému na pamäťovom nosiči alebo počítačovom systéme alebo cez počítačový systém dostupnému. Následne avšak na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní alebo predsedu senátu podľa § 91 ods. 9 Trestného poriadku odmietne poskytnúť informáciu o fungovaní pamäťového nosiča alebo počítačového systému alebo informáciu o opatreniach použitých na ochranu počítačového údaja na tomto nosiči alebo v tomto systéme. Inak povedané odmietne poskytnúť prístupové heslá alebo iné kódy, vzory a pod.. Otázkou je, či v takomto prípade majú orgány činné v trestnom konaní vyžiadať od sudcu pre prípravne konanie vydanie príkazu podľa § 91 ods. 9 Trestného poriadku v spojení s § 91 ods. 4 Trestného poriadku na poskytnutie takýchto údajov, alebo môžu takéto opatrenia prekonať napríklad za použitia znalca alebo Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. Ustanovenie § 91 ods. 9 Trestného poriadku totiž neustanovuje obligatórnu povinnosť si takéto údaje od osoby vyžiadať, aj keď ich orgány činné v trestnom konaní potrebujú, nakoľko zákonodarca použil v tomto ustanovení slovo „môže“. Aj v tomto smere bude zaujímavé sledovať vývoj aplikačnej praxe.

Záverom si vo všeobecnosti dovolíme poznamenať, že v prípade novely vykonanej zákonom č. 168/2026 Z. z. ide od roku 2024 v poradí už o ôsmu novelu Trestného poriadku, a to podľa vedomostí autora sú v legislatívnom procese už ďalšie novely. V poslednom čase prijímané legislatívne zmeny Trestných kódexov sú, z pohľadu autora, prijímané akoby tvorcovia legislatívnych návrhov nemali dostatočne jasnú predstavu o reáliách aplikačnej praxe, najmä technických a časových aspektoch a možnostiach vykonávania niektorých procesných úkonov. Niektoré prijímané novely ešte viac formalizujú slovenské trestné konanie. Pritom si treba uvedomiť, že nie len obvinený má právo na zabezpečenie spravodlivého trestného konania, ale Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR, už konštante judikujú aj právo poškodených osôb na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti, ktorej sú obeťou.

Zároveň má autor, ako vyšetrovateľ PZ, pocit, že postupne sa prijímanými novelami Trestného poriadku zužuje procesná samostatnosť policajta, keď sa okliešťuje rozsah procesných úkonov, ktoré môže policajt realizovať iniciatívne samostatne, bez toho, aby na ich vykonanie potreboval predchádzajúci súhlas, príkaz alebo iné rozhodnutie, či už prokurátora alebo sudcu pre prípravné konanie. Vývoj akoby smeroval pomaly k tomu, ako je to v prípade konaní vedených pod dozorom prokurátorov Európskej prokuratúry, kde je prítomná vyššia priama ingerencia prokurátora do konania z hľadiska vykonávania úkonov ako aj pokynov pre policajta.

Diskusia