Kauza Vladimíra Pčolinského a mediálna masáž

Barbora F.

                                Kauza Vladimíra Pčolinského a mediálna masáž

V poslednej dobe sme sa stali svedkami toho, že sa kauza Vladimíra Pčolinského opäť dostala do centra mediálneho záujmu. Došlo k tomu potom ako sa na verejnosti objavil Úradný záznam zo dňa 14. 12. 2020. Samotný Vladimír Pčolinský vo svojom FB statuse uviedol:„Šesť rokov predo mnou tajila prokuratúra záznam, podľa ktorého sa Boris Beňa priznáva k prijatiu celého úplatku 40-tisíc eur od Zoroslava Kollára.“.V medializovanom úradnom zázname zo dňa 14. 12. 2020, Boris Beňa uviedol, že: „jeho oslovil L. Makó, že jeho dobrý známy JUDr. Z. Kollár, potrebuje pomôcť, aby nebol rozpracovaný zo strany SIS. […] Osoba JUDr. Z. Kollár bol sporadicky nejakým spôsobom rozrábaný SIS, a dokonca sa podarilo odpočúvať jeho "drevený" telefón, a na základe toho sa ukončilo toto odpočúvanie. Za uvedené mu L. Makó odovzdal 40,000-€ […] v Bratislave. Tie peniaze je ochotný vydať pre orgány činné v trestnom konaní, ako peniaze získané trestnou činnosťou.". Záznam bol podpísaný prokurátorom Kyselom, obvineným Beňom, vyšetrovateľom Chudým a obhajcom D. Lipšicom. V ňom Vladimíra Pčolinského vôbec nezmienil. V neskorších výpovediach, Boris Beňa (už ako svedok) uviedol, že polovicu úplatku odovzdal Vladimírovi Pčolinskému, a že k ukončeniu odpočúvania dreveného telefónu malo dôjsť na základe pokynu Pčolinského, ako si ukážeme nižšie.

V súvislosti s úradným záznamom z roku 2020 je potrebné úvodom dodať, že v júli tohto roka, web slupou.sk informoval o tom, že tento úradný záznam predložil prokurátor v inej trestnej veci - na pojednávaní s obžalovaným Rehákom. V článku sa k tomu píše aj nasledovné: „…Kollár bol sporadicky nejakým spôsobom rozrábaný SIS, a dokonca sa podarilo odpočúvať jeho „drevenený“ telefón, a na základe toho sa ukončilo toto odpočúvanie. Za uvedené mu (Beňovi) Ľudovít Makó odovzdal 40-tisíc eur v jeho kancelárii v jeho firme LAMA. Tie peniaze je ochotný vydať pre OČTK, ako peniaze získané trestnou činnosťou,“prečítali na súde listinu. Beňa vtedy Reháka nespomínal.

„Nevylučujem, že bol so mnou v roku 2020 spísaný úradný záznam na Úrade špeciálnej prokuratúry. Bol som na viacerých výsluchoch. Bol som na Úrade špeciálnej prokuratúry, či som podpisoval nejakú dohodu, tak to neviem,“ uviedol. Keď mu záznam predložili vyhlásil: „Je tam môj podpis. Úplný obsah si už nepamätám.“ Advokát Reháka sa zaujímal, či bol poučený v zmysle Trestného poriadku. „Vždy som bol poučený, ale na konkrétnosti v tomto prípade si nespomínam,“ odpovedal. Sudca Hrubala sa pýtal, či cítil nátlak alebo nekomfort pri spisovaní tohto záznamu. „Nikdy som necítil fyzický ani psychický nátlak. Vždy som vypovedal dobrovoľne a to, čo som vypovedať chcel,“ odpovedal.“.

Teraz sa opäť vrátime k trestnej veci Vladimíra Pčolinského. V článku si najprv priblížime rozsudok, ktorým bol minulý rok neprávoplatne oslobodený spod obžaloby, pretože išlo o najvýznamnejšiu etapu vo vývoji tejto kauzy. Ďalej si tento prípad predstavíme v chronologickom poradí, teda od roku 2021. Začneme dôležitými pasážami zo zverejneného, anonymizovaného uznesenia GP SR zo dňa 31. 08. 2021, ktorým boli zrušené obvinenia Vladimírovi Pčolinskému - GP SR v uznesení o. i. upozornila na rozpory v podstatných skutkových detailoch vo výpovediach spolupracujúcich svedkov B. Beňu a Makóa, ako aj napochybnosti o vierohodnosti najmä svedka Beňu, ktoré vyplývali aj z toho, že tvrdil, že k ukončeniu odpočúvania tzv. dreveného telefónu malo dôjsť na základe pokynu V. Pčolinského. Toto tvrdenie,ako ďalej konštatuje GP SR, je totiž v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi – hlavne so Záverečnou správou riaditeľa SIS z 21. apríla 2021, a s výpoveďami svedkov, z ktorých vyplýva, že to mal byť práve svedok B. Beňa, ktorý dal bez vysvetlenia pokyn na okamžité ukončenie odpočúvania dreveného telefónu – a teda nie ako to tvrdil tento svedok v rámci svojich výpovedí, pričom aj podpísal žiadosť o predčasné ukončenie. Jeden zo svedkov sa vyjadril, že Pčolinský nevydával pokyny v súvislosti s použitím ITP na tento drevený telefón. V nadväznosti na uznesenie GP SR, sa budeme venovať mediálnej masáži, v podobe reakcie na toto uznesenie, konkrétne z dielne Moniky Tódovej, Márie Benedekovičovej, Mareka Vagoviča a mimovládok. Ďalej si ukážeme vybrané časti z rozhovorov s prokurátorom Kyselom z roku 2021, ako aj z rozhovoru Moniky Tódovej s Borisom Beňom z apríla 2022, v rámci ktorého odpovedal aj na zaujímavé otázky o tom, či vydal do trestného konania nejakú hotovosť, a či neuvažoval nad tým, že o Pčolinskom nebude vypovedať. Následne si predstavíme relevantné pasáže z dôležitého, zverejneného uznesenia ŠTS sp. zn. 12T/7/2022 zo dňa 09. 09. 2022, ktorým súd odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi. Z tohto uznesenia totiž vyplýva až úporná snaha prokurátora postaviť Pčolinského pred súd, bez ohľadu na zákon. Na záver sa v súvislosti s medializovaným úradným záznamom zo 14. 12. 2020, budeme venovať listu Daniela Lipšica, vyjadreniam Vladimíra Pčolinského, a biede žurnalistiky v podaní Moniky Tódovej.

K rozsudku ŠTS, ktorým bol dňa 16. 06. 2025 Vladimír Pčolinský neprávoplatne oslobodený spod obžaloby

V tejto kauze sa dva krát začalo trestné stíhanie a dva krát bola podávaná obžaloba. Minulý rok ŠTS Vladimíra Pčolinského neprávoplatne oslobodil, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal. V zmysle obvinenia mal Pčolinský prijať 20-tisícový úplatok, za to, že SIS nebude vykonávať spravodajské rozpracovanie Zoroslava Kollára a zhromažďovať dôkazy.Kollár mal pritom poslať 40-tisícový úplatok prostredníctvom Ľudovíta Makóa. Makó mal peniaze odovzdať Borisovi Beňovi, a ten si mal polovicu nechať a zvyšok dať Vladimírovi Pčolinskému, ktorý celý čas spáchanie skutku popieral. Proti Pčolinskému priamo vypovedal iba Boris Beňa.

Keď Špecializovaný trestný súd v júni minulého roka neprávoplatne oslobodil Vladimíra Pčolinského, Aktuality informovali aj o tom, že „Sudca tiež zreprodukoval výpovede príslušníkov SIS, že Pčolinský mal byť „motorom" aktivít okolo sledovania Kollára a nie ich utlmovať. […] Pri prístupe k spolupracujúcim osobám je podľa sudcu Stieranku zásadné vyhodnocovať ich vierohodnosť, on sám ich nerád nazýva kajúcnikmi, pretože sa podľa neho „nekajajú". „Vyvstáva pri nich otázka, prečo by mali klamať, prečo by si to mali na obžalovaného vymyslieť. Neviem. A nie je mojou úlohou vymýšľať si špekulácie o ich motiváciách, určite však v prípade týchto svedkov nejde o osoby „nepopísané“ a s pevným a čistým charakterom," vyjadril sa najmä na adresu Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Hoci v ich prípade nezistil žiadne nezákonné benefity v ich prospech, na rozsah tých, ktoré za spoluprácu získali, prihliadal. „Najmä pri svedkovi Makóovi boli také výrazné, že boli plne spôsobilé mať zásadný vplyv na to, ako bude vypovedať," povedal v súvislosti s viacerými nie dočasne odloženými a prerušenými, ale zastavenými trestnými stíhaniami.“.

Plus7dní v súvislosti s vyneseným rozsudkom uviedol aj nasledovné: „Vladimír Pčolinský bol obžalovaný z prijímania úplatku, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa i z ohrozenia dôvernej skutočnosti. […] Spoločné stretnutie Pčolinského, Beňu a Makóa v cigarovom salóniku SIS nespochybnil ani jeden z nich. Sudca Rastislav Stieranka však konštatuje, že „išlo o obvyklé stretnutie troch osôb s istým vzťahom k SIS v priestoroch SIS“. Na tomto stretnutí Pčolinský a Beňa údajne vyzradili Makóovi utajovanú skutočnosť, teda že „SIS na Kollárovi robí“. Ale ako vyplynulo z verdiktu súdu, Makó už touto informáciou disponoval.“. V článku sa ďalej uvádzalo, že v prípade Makóa súd zmienil aj 6 uznesení o zastavení trestného stíhania voči nemu, pričom autorka k tomu dodala, že „Asi stojí za zmienku, že počet Makóových zastavených trestných stíhaní sudcu natoľko zarazil, že za slovo šesť vložil výkričník. […] „S poukazom na dlhoročnú príslušnosť Borisa Beňu k SIS možno prezumovať, že má schopnosť predstierať (kamuflovať) tvrdené skutočnosti, používať krycie mená, ba dokonca podpisovať sa iným menom,“ píše sudca Stieranka a pripomína, že v inkriminovanom období Beňa opakovane vynášal informácie o rozpracovaní iných osôb tajnou službou. V jeho prípade nešlo teda o ojedinelý exces. Ale čo je podľa súdu podstatné, „obdobnú trestnú činnosť mal Beňa páchať bez účasti riaditeľa SIS“. […] Suma sumárum, na všetkých relevantných dokladoch ohľadne zhodenia dreveného čísla je podpísaný len vtedajší prvý námestník SIS Boris Beňa. Podľa súdu teda Beňa „mohol mať subjektívne spravodlivý motív ponechať si všetky peniaze, keďže si ich viac zaslúžil“. […] Z výpovede príslušníkov SIS vyplýva, že namiesto utlmenia vyvíjal skôr opačné snahy, a to na zintenzívnenie aktivít SIS voči Zoroslavovi Kollárovi. Ukázalo sa tiež, že hlavní svedkovia Beňa a Makó majú toho na rováši zrejme viac než Pčolinský. „Tu nejde o udanie dílera jedným z narkomanov, ale skôr naopak,“ upozorňuje sudca a pripomína, že všetci spolupracujúci svedkovia v Pčolinského prípade, teda Boris Beňa, Ľudovít Makó a aj Zoroslav Kollár […]„začali v tejto veci vypovedať až potom, čo sa okolo nich realizovali rôzne policajné akcie“. Inými slovami, všetkých troch najprv zavreli do väzby. Ako je známe, Borisovi Beňovi hrozili 25-ročným trestom, ba až doživotím. Aj vďaka výpovediam proti iným ľuďom vyviazol iba s podmienkou a finančným trestom...“.

K uzneseniu GP SR IV/3 Pz 22/21/1000-20 2021 IV/3 Pz 49/21/1000-5 zo dňa 31. 08. 2021

Po šiestich mesiacoch, ktoré strávil Vladimír Pčolinský vo vyšetrovacej väzbe, námestník generálneho prokurátora SR, zrušil jeho obvinenia. Anonymizované uznesenie GP SR je dostupné tu.

V uznesení na s. 20, 23 a 42 prokurátor Kandera skonštatoval (niektoré časti som zvýraznila): „Preskúmaním príslušných spisových materiálov som zistil, že právoplatným uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2021 bol porušený zákon v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12, § 62 ods. 2, § 119 ods. 1, ods. 3, § 196 ods. 1, ods. 2, § 199 ods. 1, ods. 2, § 206 ods. 1, § 230 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) s poukazom na § 140 písm. a), § 329 ods. 1, ods. 2, § 353 ods. 1 Trestného zákona, a to v neprospech obvineného. […]

Preskúmaním príslušného spisového materiálu som dospel k záveru, že skutočnosti zadokumentované ku dňu vydania uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021, ktorým bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie proti obvinenému za skutok právne kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a) Trestného zákona a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona nielenže dostatočne neodôvodňovali postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k osobe obvineného, ale aj samotným konaním predchádzajúcim jeho vydaniu bol porušený zákon.“.

[…] možno uzavrieť, že postup vyšetrovateľa PZ už pred začatím trestného stíhania a následne vo svojom súhrne ako celok, bol nezákonný, a preto bolo potrebné jeho uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021 ako aj uznesenie o vznesení obvinenia z 11. marca 2021 ako nezákonné zrušiť. Na vyššie uvedené procesné pochybenia vyšetrovateľa PZ nereflektoval zákonným spôsobom ani prokurátor v rámci výkonu svojich dozorových oprávnení upravených v ustanovení § 230 Trestného poriadku, a ani v sťažnostnom konaní, a teda jeho uznesenie o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2020 bolo vydané v rozpore s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a preto bolo potrebné predmetné uznesenie prokurátora ako nezákonné zrušiť.“.

GP SR na s. 31 a 34 skonštatovala:

„možno dospieť k nepochybnému záveru, že jediným svedkom, ktorý by mal priamo usvedčovať obvineného C.D., zo stíhanej trestnej činnosti, je svedok K.L., právoplatne odsúdený za korupčnú trestnú činnosť a vo viacerých trestných veciach spolupracujúci s orgánmi činnými v trestnom konaní.Vo vzťahu k obvinenému B.G., jediným svedkom, ktorý by ho mal priamo usvedčovať, je iba svedok L.K., trestne stíhaný za korupčnú trestnú činnosť a vo viacerých trestných veciach spolupracujúci s orgánmi činnými v trestnom konaní. …

Pochybnosti o vierohodnosti, a to najmä svedka K.L., vyvolávajú aj otázky týkajúce sa ukončenia odpočúvania dreveného telefónneho čísla, ku ktorému malo podľa jeho vyjadrení dôjsť na základe pokynu obvineného, čo je však v rozpore s ďalšími zabezpečenými dôkazmi, najmä so Záverečnou správou riaditeľa SIS z 21. apríla 2021 a s výpoveďami svedkov E.R. a A.B., z ktorých vyplynulo, že to mal byť práve svedok K.L., ktorý dal pokyn na okamžité ukončenie odpočúvania dreveného telefónneho čísla, a to bez vysvetlenia, nie ako to prezentoval svedok vo svojich výpovediach, že príslušníkom SIS sa oficiálne prezentovalo ukončenie zadržaním B.G., ktoré sa malo v blízkej dobe realizovať, a ktorý aj podpísal žiadosť o predčasné ukončenie, pričom svedok A.B. sa vyjadril, že obvinený nevydával pokyny v súvislosti s použitím ITP na toto drevené telefónne číslo. …

[…] nemôže iba samotná výpoveď svedka K.L., nepotvrdená a neverifikovaná ďalším súborom priamych alebo nepriamych dôkazov, tvoriť základ pre vznesenie obvinenia tak, aby v rozsahu dostatočne odôvodňujúcom vytvárala základ pre vznesenie obvinenia proti určitej osobe, v danom prípade proti obvinenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné prijať záver, že neboli produkované také relevantné priame alebo nepriame dôkazy v záujme verifikovania výpovedí svedkov K.L. a L.K., ktoré by tvorili nepretržitú a súvislú reťaz dôkazov logicky sa vzájomne obsahovo dopĺňajúcich a podporujúcich vyššie uvedené výpovede svedkov K.L. a L.K., ktoré vykazovali, resp. vykazujú značnú jednak vnútornú, ako aj vzájomnú rozpornosť, v dôsledku čoho spáchanie stíhaného skutku obvineným zostalo v rovine vážnych pochybností, ktoré neboli rozptýlené žiadnym relevantným dôkazom.“.

Z uznesenia GP SR ďalej vyplýva, že medzi podstatnými dôkazmi, ktoré vyšetrovateľ zabezpečil v čase od začatia trestného stíhania 22. januára 2021 do vznesenia obvinenia 11. marca 2021, bol aj prvý výsluch svedka B. Beňu zo dňa 22. januára 2021, a prvý výsluch svedka Ľ. Makóa zodňa 05. februára 2021 (s. 23 a 26). O vyššie zmienenom úradnom zázname zo 14. 12. 2020, sa uznesenie GP SR vôbec nezmieňuje. GP SR v tejto trestnej veci rozhodla v čase, keď prokurátor Kysel písal obžalobu.

GP SR v uznesení od s. 30 uviedla nasledovné:

„V predmetnej trestnej veci boli v režime utajenia vypočutí svedkovia E.R. (09. júla 2021) a A.B. (20. júla 2021), ktorí popreli, že by obvinený vydával akýkoľvek pokyn v súvislosti s ukončením ITP na osobu B.G.. Pokyn na ukončenie ITP v súvislosti s odposluchom „dreveného“ telefónneho čísla vydal bez vysvetlenia K.L.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo Záverečnej správy riaditeľa SIS z 21. apríla 2021, ktorá je súčasťou utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu. Znaleckému skúmaniu boli podrobené bankovky vydané 12. mája 2021 K.L., pričom zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ číslo ČES:PPZ-KEU-BA-EXP2021/5650 z odvetvia daktyloskopie z 12. augusta 2021 a zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ číslo ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2021/5650 z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz (DNA) z 11. augusta 2021 vyplynula zhoda daktyloskopických stôp a zhoda DNA profilu iba s osobou K.L..

Vyhodnotením obsahu vyššie uvedených dôkazov vykonaných od začatia trestného stíhania 22. januára 2021 do vznesenia obvinenia 11. marca 2021, v kontexte dôkazov vykonaných po vznesení obvinenia 11. marca 2021, možno dospieť k nepochybnému záveru, že jediným svedkom, ktorý by mal priamo usvedčovať obvineného C.D., zo stíhanej trestnej činnosti, je svedok K.L., právoplatne odsúdený za korupčnú trestnú činnosť a vo viacerých trestných veciach spolupracujúci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Vo vzťahu k obvinenému B.G., jediným svedkom, ktorý by ho mal priamo usvedčovať, je iba svedok L.K., trestne stíhaný za korupčnú trestnú činnosť a vo viacerých trestných veciach spolupracujúci s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Je potrebné uviesť, že takýto dôkaz, teda svedecká výpoveď osoby, ktorá spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, je dôkaz zákonný, keďže inštitút spolupracujúceho obvineného je inštitútom legálnym, zakotveným zákonodarcom v Trestnom poriadku, a teda skutočnosť, že ide o výpoveď takejto osoby, nemožno považovať a priori za defektný prvok oslabujúci hodnotu zistenej dôkaznej situácie.

Na strane druhej treba konštatovať, že Trestný poriadok nepripisuje výpovedi spolupracujúceho svedka (tzv. kajúcnika) vyššiu dôkaznú silu ako iným dôkazom, a nemožno jej mechanicky priznať tzv. prezumpciu pravdivosti.

O tom, či niekto vypovedá alebo nevypovedá pravdu nerozhoduje viera, ale rozhoduje o tom dokazovanie. Pri hodnotení výpovede spolupracujúceho svedka sa nemožno uspokojiť so strohým konštatovaním, že takáto osoba nemá dôvod klamať, a ďalšie overovanie takejto výpovede inými dôkazmi nie je v trestnom procese potrebné. Výpoveď spolupracujúcej osoby je nutné dôsledne (obozretne) posudzovať (preverovať a hodnotiť), a to nielen samostatne, ale aj v spojení s inými dôkazmi vykonanými v danom trestnom konaní.

Výpoveď spolupracujúceho svedka K.L. je podporovaná iba výpoveďou ďalšieho spolupracujúceho svedka L.K., a to nielen v štádiu pred vznesením obvinenia, ale aj v štádiu po vznesení obvinenia, v ktorom navyše následne vykonanými a zabezpečenými dôkazmi došlo k zoslabeniu dôkaznej situácie, z ktorej vyšetrovateľ PZ vychádzal pri vydávaní uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021.

K vzneseniu obvinenia proti určitej osobe môže bezpochyby dôjsť aj na základe len jednej výpovede spolupracujúceho svedka, avšak táto musí byť zároveň podporená aj ďalšími priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú logickú a ničím nenarušenú sústavu dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosti v rozsahu, na základe ktorého je možné dospieť k dostatočne odôvodnenému záveru o spáchaní trestnej činnosti konkrétnou osobou.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka L.K., tento pri samotnom odovzdaní peňazí K.L. obvinenému prítomný nebol, nevedel sa vyjadriť k rozdeleniu peňazí medzi nimi, vyplynulo mu to len z následnej komunikácie, keď mu malo byť potvrdené vybavenie veci na SIS, pričom treba konštatovať, že tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že obálka, ktorú mal prevziať od B.G., bola zalepená, túto neotváral, a v ktorej iba podľa svedkom uvádzaného vyjadrenia B.G. mali byť finančné prostriedky určené pre vedenie SIS, čo však B.G. popiera, pričom vo vzťahu k tejto skutočnosti nebol produkovaný žiadny iný dôkaz, ktoré skutočnosti vnášajú pochybnosti o tom, či tieto okolnosti skutočne zodpovedajú pravde.“.

V ďalšej časti uznesenia prokurátor Kandera poukázal na rozpory v podstatných skutkových detailoch vo výpovediach spolupracujúcich svedkov K. L. a L. K. (od s. 32):

„Ako už bolo uvedené vyššie, aj takýto dôkaz je síce prípustný, ale treba ho vyhodnocovať s osobitnou starostlivosťou, a slúži skôr na logické odôvodňovanie pri skutkových dedukciách v konaní preukazovaných inými priamymi dôkazmi. Výpoveď tohto svedka je vo vzťahu k obvinenému len nepriamym dôkazom. Navyše je potrebné poukázať na rozpory vo výpovediach spolupracujúcich svedkov, a to najmä ohľadne:

- času uskutočnenia stretnutia na pôde SIS, keď svedok K.L. uvádza čas tohto stretnutia mesiac pred zadržaním L.K., teda asi 17. augusta 2020, a svedok L.K. prelom mesiacov júl – august 2020, v ktorom období sa však toto stretnutie nemohlo reálne uskutočniť z dôvodu čerpania dovolenky K.L. v období od 22. júla 2020 do 09. augusta 2020 a následne v dňoch 21. a 31. augusta 2020, ktorá skutočnosť bola v následnom konaní rozporovaná nielen výpoveďou obvineného, ale bola podporená aj výpoveďou svedka B.C., a to aj s prihliadnutím na samotným spolupracujúcim svedkom K.L. konštatované iba jedno stretnutie v zložení K.L., L.K. a obvinený v súvislosti s osobou B.G.;

- spôsobu uskutočnenia predmetného stretnutia, keď svedok K.L. uvádza iba to, že L.K. asi mesiac pred jeho zadržaním prišiel k nim do budovy SIS a svedok L.K. uviedol, že stretnutie dohodol K.L. na základe ich predchádzajúceho stretnutia z júla 2020, ktoré sa uskutočnilo iba medzi ním a K.L., a na ktorom mu mal K.L. uviesť, že B.G. je rozpracovaný SIS, kde vzniká ďalší rozpor v ich výpovediach, nakoľko

- ohľadom predchádzajúceho stretnutia z júla 2020 svedok K.L. túto skutočnosť neuvádza v žiadnej zo svojich výpovedí, naopak vo svojich výpovediach pred vznesením obvinenia uviedol, že o rozpracovaní B.G. zo strany SIS povedali L.K. na ich spoločnom stretnutí v SIS, a vo výpovedi po vznesení obvinenia (25.marca 2021) sa už vyjadril, že o nasadení ITP na B.G. povedal L.K. na ich vzájomnom stretnutí riaditeľ služby (obvinený), on túto skutočnosť len potvrdil; naproti tomu podľa výpovedí svedka L.K. sa mal obvinený vyjadriť iba o tom, že si vie predstaviť zastavenie spravodajskej činnosti vo vzťahu k osobe B.G., pričom svedok zároveň uviedol, že obvinený mal na tomto stretnutí uviesť, že o osobu B.G. v súvislosti s jeho spravodajským rozpracovaním sa mal zaujímať aj premiér, ktorého o tom viackrát informoval, o ktorej skutočnosti sa svedok K.L. v žiadnej zo svojich výpovedí nevyjadril;

- počtu spoločných stretnutí v súvislosti s vecou B.G., keď svedok K.L. uviedol, že vec B.G. v takejto spoločnosti, teda on, L.K. a obvinený, rozoberali iba raz na tomto stretnutí v budove SIS, avšak svedok L.K. uvádzal aj ďalšie následné stretnutia v súvislosti s vecou B.G.;

- fotografií zo sledovania B.G., keď svedok K.L. vo výpovedi z 08. februára 2021 uviedol, že je možné, že z úkonu sledovania boli vyhotovované fotky a vzápätí sa vyjadril, že tieto fotky sa ukazovali L.K. na stretnutí a nakoniec pripustil aj možnosť, že mu ich aj poslal v množstve dve – tri; vo výpovedi z 25. marca 2021 sa v tejto súvislosti vyjadril, že ho o fotografie zo sledovania poprosil L.K. telefonicky a aj mu asi dve fotky poslal; naproti tomu svedok L.K. vo svojej výpovedi z 05. februára 2021 uviedol, že K.L. sa na spoločnom stretnutí vyjadril, že majú zo sledovania B.G. aj nejaké záznamy a fotografie, o ktorého ho požiadal a následne mu cez aplikáciu Threema poslal 6 fotografií, vo výpovedi z 31. marca 2021 uviedol, že na existenciu výstupov z použitia ITP sa spýtal on a na stretnutí sa dohodlo, že mu ich pošle K.L., čo urobil ešte v ten deň a bolo to 6 – 7 fotografií;

- vzájomnej dohody v súvislosti so spravodajským rozpracovaním osoby B.G., kedy svedok K.L. uviedol, že sa dohodli, že ďalšie spravodajské rozpracovanie bude pokračovať len v tých intenciách, aby neprinášalo relevantné výsledky a nepôjde do hĺbky, avšak svedok L.K. sa vyjadril o ukončení spravodajského rozpracovania B.G.;

- uloženia odovzdávaných peňazí, keď svedok K.L. uvádza, že peniaze, ktoré prevzal od L.K. boli v hnedej kancelárskej obálke formátu A4 preloženej na polovicu, avšak L.K. uviedol bielu obálku, ktorá bola zalepená, a ktorú neotváral, pričom v žiadnej výpovedi sa nevyjadril, že by peniaze v nej, ktoré nikdy fyzicky nevidel, boli rozdelené na dve polovice a previazané gumičkou;

- skladby peňazí prevzatých K.L. od L.K., keď sa svedok K.L. vo svojich prvých troch výpovediach zhodne vyjadril, že bankovky boli v nominálnej hodnote 100 € a 200 € s tým, že na spodnej časti každého balíčka boli bankovky žltej farby, teda v nominálnej hodnote 200 € a nad nimi boli 100 € bankovky, ktoré boli nové aj staršie, už používané a myslí, že iná nominálna hodnota bankoviek tam nebola, avšak vo výpovedi z 12. mája 2021, keď pri svojom výsluchu, kedy mal pri sebe finančnú hotovosť v sume 20.000 €, ktorú následne vydal vyšetrovateľovi PZ, už uviedol, že hotovosť, ktorú obdržal od pána L.K., obsahovala bankovky v nominálnej hodnote 200 €, 100 € a 50 €, čo si vybavil s odstupom času, keď teraz vyberal peniaze z trezora;

- vedomosti L.K. o odovzdaní peňazí od B.G. obvinenému, kedy svedok K.L. uviedol, že po odovzdaní peňazí obvinenému L.K. informoval, že peniaze boli odovzdané a obvinený si zobral polovicu, naproti tomu svedok L.K. sa vyjadril, že nemá vedomosť o tom, ako K.L. naložil s peniazmi, povedal mu len, že ide za šéfom, nevedel uviesť, ako sa rozdelili, vyplynulo mu to len z následnej komunikácie s nimi;

- informovania L.K. o naložení so spravodajským rozpracovaním B.G., keď svedok K.L. v jednej zo svojich výpovedí (08. februára 2021) uviedol, že po odovzdaní peňazí obvinenému L.K. informoval, že ohľadne B.G. platí dohoda a činnosť na ňom sa bude utlmovať (nie, že bola ukončená), v následnej výpovedi z 25. marca 2021 sa k vedomosti L.K. o tom, ako sa naložilo so spravodajským rozpracovaním B.G., vyjadriť nevedel, naproti tomu svedok L.K. uviedol, že mal informáciu o ukončení spravodajského rozpracovania B.G. a tú mu povedali na ďalších stretnutiach obvinený a K.L., bolo to v priebehu mesiaca september 2020, pričom ale zo spisového materiálu (utajovanej prílohy k vyšetrovaciemu spisu) vyplýva, že odpočúvanie „dreveného“ telefónneho čísla bolo prerušené (ukončené) 02. októbra 2020 a sledovanie zadržaním B.G. 28. októbra 2020.

Po oboznámení sa nezávislého a objektívneho pozorovateľa s výpoveďami spolupracujúcich svedkov K.L. a L.K. sa mu v prvom okamihu môže javiť zhoda ich výpovedí, a z takejto zhody v základných skutkových okolnostiach vo výpovediach svedkov K.L. a L.K. vychádzali pravdepodobne aj súdy v konaní o väzbe, nakoľko obidvaja svedkovia na prvý pohľad zhodne vypovedajú

- o rovnakom mieste (nie čase) stretnutia vo fajčiarskom salóniku v budove SIS, čo vzhľadom na ich vzájomný vzťah a vzťah k SIS nie je neobvyklé, avšak v okolnostiach, za akých k tomuto stretnutiu došlo, sa rozchádzajú,

- o dohode o ukončení spravodajského rozpracovania B.G. na základe jeho žiadosti, ktorá sa ale s poukazom na prezentovanú skutočnosť o vedomosti B.G. o jeho rozpracovaní a záujme o jeho osobu zo strany Policajného zboru na základe výpovedí bývalého sudcu F.L., javí ako nelogická, pričom ale svedok K.L. hovorí o postupnom utlmovaní spravodajského rozpracovania a svedok L.K. o ukončení spravodajského rozpracovania,

- o vyzradení utajovaných skutočností v súvislosti so spravodajským rozpracovaním osoby B.G., ktorá skutočnosť sa mala dostať do sféry poznania L.K., avšak v spôsobe ako sa do jeho dispozície dostala, sa svedecké výpovede s poukazom na vyššie uvedené rozchádzajú,

- o okolnostiach prevzatia a rozdelenia peňazí, kedy síce hovoria o rovnakom mieste prevzatia v kancelárii spoločnosti G., čo tiež vzhľadom na ich blízky vzťah a vzájomné stretávanie sa nie je neobvyklé, avšak v spôsobe uloženia peňazí (farba obálky, preložená obálka) a ich rozdelenia s obvineným (nevedomosť jedného svedka o rozdelení sa s peniazmi), sa rozchádzajú,

teda ich výpovede sa rozchádzajú v podstatných skutkových detailoch, ktoré skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o vierohodnosti týchto svedkov.

Pochybnosti o vierohodnosti, a to najmä svedka K.L., vyvolávajú aj otázky týkajúce sa ukončenia odpočúvania dreveného telefónneho čísla, ku ktorému malo podľa jeho vyjadrení dôjsť na základe pokynu obvineného, čo je však v rozpore s ďalšími zabezpečenými dôkazmi, najmä so Záverečnou správou riaditeľa SIS z 21. apríla 2021 a s výpoveďami svedkov E.R. a A.B., z ktorých vyplynulo, že to mal byť práve svedok K.L., ktorý dal pokyn na okamžité ukončenie odpočúvania dreveného telefónneho čísla, a to bez vysvetlenia, nie ako to prezentoval svedok vo svojich výpovediach, že príslušníkom SIS sa oficiálne prezentovalo ukončenie zadržaním B.G., ktoré sa malo v blízkej dobe realizovať, a ktorý aj podpísal žiadosť o predčasné ukončenie, pričom svedok A.B. sa vyjadril, že obvinený nevydával pokyny v súvislosti s použitím ITP na toto drevené telefónne číslo.

Pri hodnotení dôkazov podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, v rámci ktorej sa vyžaduje hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich súhrne, nemôže iba samotná výpoveď svedka K.L., nepotvrdená a neverifikovaná ďalším súborom priamych alebo nepriamych dôkazov, tvoriť základ pre vznesenie obvinenia tak, aby v rozsahu dostatočne odôvodňujúcom vytvárala základ pre vznesenie obvinenia proti určitej osobe, v danom prípade proti obvinenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné prijať záver, že neboli produkované také relevantné priame alebo nepriame dôkazy v záujme verifikovania výpovedí svedkov K.L. a L.K., ktoré by tvorili nepretržitú a súvislú reťaz dôkazov logicky sa vzájomne obsahovo dopĺňajúcich a podporujúcich vyššie uvedené výpovede svedkov K.L. a L.K., ktoré vykazovali, resp. vykazujú značnú jednak vnútornú, ako aj vzájomnú rozpornosť, v dôsledku čoho spáchanie stíhaného skutku obvineným zostalo v rovine vážnych pochybností, ktoré neboli rozptýlené žiadnym relevantným dôkazom.“.

GP SR ďalej skonštatovala, že vyšetrovateľ postupoval svojvoľne vzhľadom k tomu, že začal trestné stíhanie len na základe ním spísaného úradného záznamu z 22. januára 2021, a následne v tejto súvislosti podrobila kritike aj názor prokurátora (od s. 35):

„Z predloženého vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že trestné konanie v danej trestnej veci bolo vedené na základe úradného záznamu z 22. januára 2021, spísaného vyšetrovateľom PZ, ktorého spísanie ale bolo realizované v rámci trestného konania, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že tomuto záznamu bolo pridelené číslo vyšetrovacieho spisu (ČVS). …

Z obsahu samotného úradného záznamu z 22. januára 2021 pritom vyplýva, že K.L. požiadal o možnosť vypovedať k trestnej činnosti, o ktorej má vedomosť, a ktorá sa týka jeho pôsobenia v SIS a týka sa korupčnej trestnej činnosti. Z takéhoto vyjadrenia podávateľa K.L. muselo byť vyšetrovateľovi PZ zrejmé, že K.L. má záujem podať trestné oznámenie, teda oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin. …

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, nakoľko K.L. vyšetrovateľovi PZ uviedol, že chce vypovedať o trestnej činnosti (ako to vyplýva z úradného záznamu z 22. januára 2021), bolo povinnosťou vyšetrovateľa PZ postupovať v súlade s ustanovením § 196 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 62 ods. 2 Trestného poriadku, spísať s oznamovateľom K.L. zápisnicu o trestnom oznámení, pred spísaním ktorej ho bol povinný zákonným spôsobom poučiť a následne mu spísanú zápisnicu po jej prečítaní predložiť na podpis. Tento zákonu zodpovedajúci postup zo strany vyšetrovateľa PZ však dodržaný nebol.

Obstarávanie dôkazov, teda zisťovanie, či bol spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom, sa musí vykonávať na základe jasných pravidiel, určených zákonom a koncepcie, ktorá zásadne určuje pravidlá vymedzené predmetom a rozsahom dokazovania. …

Dôkaz získaný neprocesnou formou, ako tomu bolo aj v danom prípade, alebo dokonca protizákonne (napríklad donútením), nemôže byť použitý pre rozhodnutie. Z toho dôvodu sa kladie dôraz na procesné zabezpečenie vykonávaných dôkazov.

Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.

Ak sa teda vyšetrovateľ PZ o trestnej činnosti dozvedel priamo od oznamovateľa, a pritom tohto oznamovateľa trestnej činnosti nevypočul na zápisnicu o trestnom oznámení, prípadne nedoplnil prijaté trestné oznámenie postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku (za súčasného dodržania tam uvedenej poučovacej povinnosti) a trestné stíhanie začal len na základe ním spísaného úradného záznamu z 22. januára 2021, takýto postup vyšetrovateľa PZ je možné považovať za svojvoľný, odporujúci postupom upraveným v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku alebo osobitného zákona, ktorý nemôže požívať charakter zákonnosti. Úradný záznam z 22. januára 2021 vyhotovený vyšetrovateľom PZ pred začatím trestného stíhania, ktorým vyšetrovateľ PZ obchádza procesný inštitút upravený v Trestnom poriadku (prijatie trestného oznámenia), nie je možné použiť ako zákonný dôkaz, pretože nemá žiadnu výpovednú hodnotu a má len opisnú podobu (formu), ktorá mohla slúžiť iba ako podklad na prípadné ďalšie operatívne rozpracovanie.

V kontexte uvedeného sa teda nemožno stotožniť s názorom prokurátora, ktorý k namietanému postupu zo strany obvineného zaujal v uznesení o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2020, v odôvodnení ktorého skonštatoval: „...obsah úkonu je presne zaznamenaný v úradnom zázname, osoba K.L. ponúkla spoluprácu OČTK, nechcela podávať trestné oznámenie, preto nebolo postupované ani podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku a ani podľa ustanovenia § 17 (správne malo byť § 17a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Vyšetrovateľ neporušil žiadne z uvádzaných ustanovení, začal trestné stíhania na základe poznatkov, ktoré získal a následne riadne vykonal výsluchy svedkov s ich riadnym zákonným poučením.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že z úradného záznamu z 22. januára 2021 absolútne nevyplýva skutočnosť, že K.L. nechcel podávať trestné oznámenie, práve opak je skutočnosťou.

V zmysle všeobecnej právnej zásady – z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur) nemožno z porušenia právnych predpisov vyvodzovať vznik práva. Táto nezákonnosť má dopad aj na dôkazy, ktoré z týchto úkonov obsahovo vychádzajú. Nie je teda v súlade so zákonom použitie „dôkazných“ informácií získaných z úradného záznamu z 22. januára 2021 spísaného vyšetrovateľom PZ, ktorý úkon nemá oporu v žiadnom ustanovení Trestného poriadku.

Postup vyšetrovateľa PZ, procesne nesúladný s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, vyvolal aj nezákonnosť následne vykonaných úkonov, najmä uznesenia o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, výsluchov svedkov K.L. (vypočutý 22. januára 2021 a následne 08. februára 2021) a L.K. (05. februára 2021), ktoré boli zásadným a rozhodujúcim podkladom pre následné vydanie uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021, ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie proti obvinenému.

Aj samotný výsluch osôb, o ktorých mal vyšetrovateľ PZ už od začiatku vedomosť, že sú páchateľmi „oznamovanej“ trestnej činnosti, v procesnom postavení svedka, je v danom prípade otázny.

[…] postup vyšetrovateľa PZ vzbudzuje vážne pochybnosti o jeho zákonnosti, čo vyplynulo najmä z nasledovných skutočností.

V čase spísania úradného záznamu z 22. januára 2021 sa K.L. nachádzal vo výkone väzby v inej trestnej veci, pričom vo vyšetrovacom spise absentuje žiadosť vyšetrovateľa PZ podľa § 9 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) o predvedenie menovaného mimo ústavu na výkon väzby so súhlasným stanoviskom prokurátora.

Z uznesenia o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2021 síce vyplynulo, že vyšetrovateľ PZ požiadal o predvedenie K.L. mimo ústavu na výkon väzby, avšak už písomnou žiadosťou z 19. januára 2021 (nevedno, pod akou spisovou značkou),na základe ktorej bol v ten istý deň dozorovým prokurátorom udelený súhlas pod sp. zn. VII/1 Gv 155/20/1000-101, teda v trestnej veci evidovanej na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. VII/1 Gv 155/20/1000, v ktorej bol K.L. v tom čase trestne stíhaný ako obvinený.

Nakoľko sa táto písomná žiadosť vyšetrovateľa PZ nenachádza vo vyšetrovacom spise ČVS:PPZ-23/NKA-BA2-2021, táto sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza v príslušnom vyšetrovacom spise evidovanom na odbore Bratislava národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS:PPZ-339/NKA-BA2-2020, týkajúcom sa trestnej veci, v ktorej bol K.L. v tom čase obvinený, a ktorý sa uvádza aj v spornom úradnom zázname z 22. januára 2021, a teda žiadosť z 19. januára 2021 pravdepodobne súvisela s vykonávaním úkonov trestného konania s K.L. v tejto jeho trestnej veci, v ktorej bol 02. decembra 2020 obvinený a vzatý do väzby.

Je teda nanajvýš zarážajúce, že vyšetrovateľ PZ namiesto toho, aby s K.L. (teda za predpokladu, že sa pred týmto vyšetrovateľom PZ skutočne aj nachádzal a nebol napríklad na výsluchu v inej trestnej veci, v ktorej bola 19. januára 2021 zaslaná žiadosť o jeho predvedenie mimo ústavu), ktorý prejavil záujem vypovedať o trestnej činnosti, spísal zápisnicu o trestnom oznámení, na podklade ktorej mohol následne postupovať podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a začať trestné stíhanie, prípadne podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a trestné oznámenie doplniť tam uvedeným spôsobom, najprv spísal úradný záznam o skutočnostiach, ktoré mu mal uviesť K.L., následne vydal uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a vzápätí o 10.30 hodine začal výsluch svedka K.L.

Nie je zrejmé, či K.L. uvedeného 22. januára 2021 absolvoval aj iný procesný úkon v jeho trestnej veci evidovanej pod ČVS:PPZ-339/NKA-BA2-2020, avšak s poukazom na ustanovenie§ 9 ods. 3 zákona o výkone väzby, podľa ktorého sa obvinený predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo pred súd mimo ústavu na vykonanie úkonov trestného konania v trestnej veci, pre ktorú bol vzatý do väzby, možno vyvodiť, že v tento deň bol s menovaným vykonávaný úkon trestného konania v jeho trestnej veci, nakoľko v opačnom prípade by sa zo strany vyšetrovateľa PZ mohlo jednať o porušenie zákona o výkone väzby.

Zákon o výkone väzby v ustanovení § 9 ods. 4 totiž upravuje aj možnosť predvedenia obvineného pred orgán činný v trestnom konaní alebo pred súd mimo ústavu na vykonanie úkonov trestného konania (takýmto úkonom trestného konania však nie je spísanie úradného záznamu z 22. januára 2021) v inej trestnej veci, než pre ktorú bol vzatý do väzby, alebo v inej veci na základe žiadosti doloženej písomným súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Takáto žiadosť s písomným súhlasom príslušného prokurátora sa však vo vyšetrovacom spise nenachádza a jej existenciu nekonštatuje ani prokurátor v uznesení o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2021.

V zmysle všeobecnej právnej zásady – z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur) nemožno z porušenia právnych predpisov vyvodzovať vznik práva. Táto nezákonnosť má dopad aj na dôkazy, ktoré z týchto úkonov obsahovo vychádzajú. Nie je teda v súlade so zákonom použitie „dôkazných“ informácií získaných z úradného záznamu z 22. januára 2021 spísaného vyšetrovateľom PZ, ktorý úkon nemá oporu v žiadnom ustanovení Trestného poriadku.

Takýto procesne nepoužiteľný postup vyšetrovateľa PZ nie je možné ospravedlniť ani poukazom na zásadu legality upravenú v ustanovení § 2 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorej je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Zásada legality okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní (aj súdy) sa budú bezvýhradne riadiť pri výkone svojej moci iba zákonom a Ústavou Slovenskej republiky.

Postup vyšetrovateľa PZ, procesne nesúladný s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, vyvolal aj nezákonnosť následne vykonaných úkonov, najmä uznesenia o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, výsluchov svedkov K.L. (vypočutý 22. januára 2021 a následne 08. februára 2021) a L.K. (05. februára 2021), ktoréboli zásadným a rozhodujúcim podkladom pre následné vydanie uznesenia o vznesení obvinenia z 11. marca 2021, ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie proti obvinenému. …

Ak by vyšetrovateľ PZ postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a K.L. by vypočul procesne súladným spôsobom na zápisnicu o trestnom oznámení, mohol následným postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku vyžiadať písomné podklady a aj vypočuť „osoby, ktoré mali spáchať trestný čin“, teda aj L.K., ktoré dôkazy by predstavovali zákonný podklad pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania (§ 199 Trestného poriadku) a súčasne aj o vznesení obvinenia (§ 206 Trestného poriadku), nakoľko podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému.

Podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením, ktoré policajt oznámi bez meškania obvinenému.

Aj vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením prokurátora prezentovaným v uznesení o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2021, že iný procesný postup, ako výsluch „podozrivých“ v postavení svedkov, ani nebol možný.

To je ďalší dôvod, pre ktorý svedecké výpovede K.L. a L.K. vykonané pred vyhotovením záznamu vyšetrovateľa PZ podľa § 205 ods. 2 Trestného poriadku, nie sú použiteľné v trestnom konaní.

S poukazom na uvedené tak možno uzavrieť, že postup vyšetrovateľa PZ už pred začatím trestného stíhania a následne vo svojom súhrne ako celok, bol nezákonný, a preto bolo potrebné jeho uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021 ako aj uznesenie o vznesení obvinenia z 11. marca 2021 ako nezákonné zrušiť.

Na vyššie uvedené procesné pochybenia vyšetrovateľa PZ nereflektoval zákonným spôsobom ani prokurátor v rámci výkonu svojich dozorových oprávnení upravených v ustanovení § 230 Trestného poriadku, a ani v sťažnostnom konaní, a teda jeho uznesenie o zamietnutí sťažnosti z 20. apríla 2020 bolo vydané v rozpore s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a preto bolo potrebné predmetné uznesenie prokurátora ako nezákonné zrušiť.“.

K stretnutiu Vladimíra Pčolinského, B. Beňu a Ľ. Makóa v budove SIS a SMSke, ktorú Pčolinský poslal Danielovi Lipšicovi

Svedok B. Beňa pri prvom výsluchu z 22. januára 2021 uviedol (s. 23 uznesenia GP SR): „Asi mesiac pred zadržaním pána L.K. tento prišiel k nim do budovy Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a pri rozhovore sa spýtal, či SIS spravodajsky rozpracováva osobu B.G., s ktorým má dobrý vzťah, pričom uviedol, že B.G. vie o tom, že mu hrozí zadržanie zo strany NAKA, resp. sa pripravuje, ale uvítal by, pokiaľ by ho SIS spravodajsky nerozpracovávala. Na tomto stretnutí bol on, pán L.K. a riaditeľ SIS pán C.D.. Povedal tiež, že B.G. by sa za túto vec, keď by ho SIS nerozpracovávala, resp. nezhromažďovala na neho dôkazy, vedel finančne odmeniť. Na tomto stretnutí pánovi L.K.ovi povedali, že B.G. spravodajsky rozpracovávajú, že boli na jeho osobu nasadené informačno-technické prostriedky (ďalej len „ITP“) odposluch a sledovanie, avšak tieto prostriedky neprinášali skoro žiadne informácie. Pán C.D. vtedy povedal, že keď B.G. vie, čo sa patrí, si veľmi nemusia potiť tričko, niečo v tom zmysle, na čo pán L.K. povedal, že zo strany B.G. nebude problém zabezpečiť financie a on to už vyrieši. Potom už vec B.G. v takejto spoločnosti, teda on, pán C.D. a pán L.K., nerozoberali. …“. K tejto výpovedi treba dodať, že Ľ. Makó bol zadržaný v septembri 2020(s. 32 uznesenia GP SR).

D. Lipšic vypovedal takto (s. 30 uznesenia GP SR): „Svedok B.C. vo výpovedi z 15. júna 2021 potvrdil, že C.D., mu telefonicky oznámil informáciu o tom, že sa B.G. dotazuje cez sprostredkovateľa, či na ňom SIS pracuje, a či je to kvôli nemu, pričom v nadväznosti na túto komunikáciu sa ho 06. júla 2020 opýtal: “Prosím ťa, čo chcel ten emisár od Z.K...“.

Uvedenou výpoveďou svedok v podstate podporil pravdivosť tvrdení obvineného týkajúce sa stretnutia v trojici (obvinený, K.L. a L.K.), ktoré obvinený uviedol najmä pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku 14. marca 2021, a ktoré sa aj podľa vyjadrenia samotného svedka K.L., v súvislosti s rozpracovaním B.G., odohralo iba jedno.“.

Vladimír Pčolinský v súvislosti s SMSkou poslanou D. Lipšicovi tiež uviedol(s. 7 uznesenia NS SR sp. zn. 2 Tost 15/2021 zo dňa 29. 03. 2021):„K osobe JUDr. Ľ. G. uviedol, že posledný júnový týždeň, alebo prvý júlový v roku 2020 ho doviedol do centrály SIS JUDr. R. R.. Keď začal tému „L“, že to je jeho kamarát, následne mu zakázal baviť sa s G. o JUDR. Q. L. Túto skutočnosť oznámil aj Danielovi Lipšicovi smskou, a pokiaľ by chcel byť činný v prospech L., tak by mu to určite nenapísal.“.

Záverom tejto pasáže dávam do pozornosti aj vyjadrenie Vladimíra Pčolinského, ktoré je uvedené v zverejnenomuznesení NS SR sp. zn. 2 Tost 15/2021 zo dňa 29. 03. 2021 (s. 5-6):„Z listinných dôkazov podľa obvineného vyplýva, že ako riaditeľ SIS vymenovaný do tejto funkcie 15. apríla 2020, a z utajených príloh, ktoré vyššie uviedol, vyplýva, že inicioval nasadenie príslušných informačno-technických a informačno-operatívnych prostriedkov k záujmovej osobe, nevykonal žiadne opatrenie na ich skončenie v prospech záujmovej osoby, a to až do doby, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o jej vzatí do väzby […] 30. októbra 2020. […] návrh na predčasné ukončenie ITP z tohto objektívneho dôvodu vlastnoručne schválil a podpísal až listinou z 18. novembra 2020 č.[…] a teda 3 týždne potom čo bola záujmová osoba zadržaná[…] a k reálnemu ukončeniu použitia ITP až 25. novembra 2020.[…] Dôležitý je podľa obvineného aj fakt, že používanie príslušných prostriedkov, ktoré sú špecifikované vo vyššie popísaných listinných dôkazoch, formálne, ani reálne nebolo ukončené na základe jeho rozhodnutia, pričom zo skutkovej vety uvedenej vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia jednoznačne vyplýva, že mal prijať úplatok za to, že súhlasil s tým, že voči JUDr. Q. L. nebude SIS vykonávať spravodajské rozpracovanie a zhromažďovať dôkazy.“.

Mediálna masáž ako reakcia na uznesenie GP SR

Monika Tódová v článku z 1. septembra 2021, s názvom Ako generálna prokuratúra zachránila Pčolinského: Vidia málo dôkazov a procesnú chybu, ktorá súdom neprekážala, tiež uviedla:„Denník N získal odôvodnenie námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorým nielenže zrušil stíhanie Pčolinského, ale zrušil aj samotné stíhanie vo veci. Prakticky to znamená, že prípad sa už ďalej nemôže vôbec vyšetrovať (ani bez obvinenia Pčolinského).“.V skutočnosti, GP SR v uznesení skonštatovala (s. 2 a 20):„Vyšetrovateľovi Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Bratislava, 2. oddelenia vyšetrovania a vyšetrovateľovi Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ, 2. oddelenia vyšetrovania sa prikazuje, aby o veci znovu konali a rozhodli. […] Podľa § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.“.

Ďalej autorka v článku tiež uviedla: „Kandera považoval dôkazy proti Pčolinskému za slabé a zároveň skritizoval spôsob, akým bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Že nebolo začaté cez trestné oznámenie, ale cez úradný záznam. ÚŠP odmieta, že by pochybil. Za pravdu mu dávajú aj doterajšie rozhodnutia súdov. O väzbe rozhodovalo dohromady 8 sudcov Najvyššieho súdu, dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu a traja sudcovia Ústavného súdu. Samotné rozhodnutie Kanderu znamená, že prípad nebude nikdy prejednaný verejne na súde a nebude tak možné vidieť všetky dôkazy. […] Výpovede svedkov sú v podstatných rysoch zhodné,“ konštatoval úplne opačne Najvyšší súd 20. júla. Kandera spochybňuje hlavne výpoveď Borisa Beňu. Príslušníci SIS totiž vypovedali, že pokyn na ukončenie odpočúvania Kollára dal Beňa ako námestník riaditeľa SIS. Beňa hovorí, že to urobil na pokyn Pčolinského, Kandera tomu však neuveril.“.

Monika Tódová tu nezmienila to, že GP SR v uznesení upozornila aj na Záverečnú správu riaditeľa SIS z roku 2021, ktorá spochybňuje vierohodnosť najmä Borisa Beňu, keďže aj ona ukázala, že to mal byť práve Beňa, ktorý dal bez vysvetlenia pokyn na okamžité ukončenie odpočúvania dreveného telefónu – a teda nie ako to tvrdil tento svedok v rámci svojich výpovedí, ktorý aj podpísal žiadosť o predčasné ukončenie. GP SR zároveň skonštatovala, že svedok A.B. tvrdil, že obvinený nevydával pokyny v súvislosti s použitím ITP na tento drevený telefón.

Monika Tódová pokračovala ďalej takto: „Spáchanie stíhaného skutku obvineným zostalo v rovine vážnych pochybností, ktoré neboli rozptýlené žiadnym relevantným dôkazom,“ konštatoval Kandera. S týmto nesúhlasí dozorový prokurátor Peter Kysel. Ten upozorňuje, že hodnotenie takýchto dôkazov do hĺbky by mal robiť nezávislý súd. „Hodnotenie dôkazov generálnym prokurátorom pri mimoriadnom opravnom prostriedku je suplovaním úlohy súdu a vytváraním trojinštančného konania o vznesení obvinenia. Takáto aplikácia je mimo paragrafu 363 a Trestného poriadku, čo je zrejmé aj z dôvodovej správy, ktorá bolak uvedeným ustanoveniam Trestného poriadku.“.

V článku tiež uviedla aj to, že: „Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal na dozorového prokurátora Kysela už dva disciplinárne návrhy. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa ho zastáva a opakovane hovorí, že ide o jedného z našich najlepších prokurátorov.“.

Mária Benedekovičová z Denníka N, v rámci videa zo 17. októbra 2021, tiež uviedla, že (v čase 3:03): „Beňa prvý krát vypovedá o údajnom úplatku 22. januára. […] Beňovu verziu 5. februára potvrdzuje […]Ľ. Makó, ten mal byť sprostredkovateľom. […] Makó je kľúčovým svedkom aj v Pčolinského kauze.“. V závere spomenula, že „generálna prokuratúra síce zrušila Pčolinského obvinenia v korupčnej kauze, nariadila však v prípade znova konať a rozhodnúť. Nie je preto vylúčené jeho opätovné stíhanie.“. MáriaBenedekovičová verejnosti podsunula, že Makó potvrdzuje Beňovu verziu. V súvise s uznesením GP SR neinformovala o tom, že GP SR sa o. i. zmienila aj o: rozporoch v podstatných skutkových detailoch vo výpovediach Beňu a Makóa; pochybnostiach o vierohodnosti najmä svedka B. Beňu, ktoré vyplývali z výpovedí ďalších svedkov, a najmä zo Záverečnej správy riaditeľa SIS z roku 2021 (proti Pčolinskému pritom priamo vypovedal iba Beňa); ako aj o tom, že vyšetrovateľ postupoval svojvoľne vzhľadom k tomu, že začal trestné stíhanie len na základe ním spísaného úradného záznamu z 22. januára 2021 (týkajúceho sa vyjadrenia B. Beňu), a o problematickom názore prokurátora, ktorý s tým súvisel.

Marek Vagovič sa v článku na Postoji pod názvomKauza Pčolinský/Prečo by na prokuratúre mali padať hlavy, zo dňa 14. apríla 2022, strápnil tvrdením, že Kandera rozhodol o vine/nevine Pčolinského namiesto súdu:„Už rozhodnutia prokuratúry v mediálne ostro sledovaných kauzách typu Pčolinský a Haščák však vzbudili dôvodné pochybnosti, či sú žilinkovci len právni puntičkári (puristi) alebo majú aj iné, postranné úmysly. Pčolinský bol totiž prepustený z väzby – na základe paragrafu 363 – krátko predtým, ako chcela špeciálna prokuratúra podať obžalobu. Žilinkov námestník Kandera tak rozhodol o jeho vine/nevine namiesto súdu.“. Ďalej v reakcii na prípad Haščáka, uviedol, že novinár „Môže len poctivo overovať fakty a potom ich zosumarizovať v uveriteľnom príbehu. Právo sa však vždy nesnúbi s realitou – a už vôbec nie s morálkou. Problém je, že generálny prokurátor neponúkol v kauze Haščák žiadne vysvetlenie. Použitím zázračného paragrafu 363 akurát zmaril možnosť, aby o vine/nevine – podobne ako pri Pčolinskom – rozhodol nezávislý súd.“.

Z Vagovičovho článku vyplýva, že v ňom nepredviedol žiadnu korektnú, vecnú kritiku uznesenia GP SR, týkajúceho sa trestnej veci Vladimíra Pčolinského.

V súvislosti s paragrafom 363 a trestnou vecou Vladimíra Pčolinského, je na mieste upozorniť aj na článok Marcely Kosovej, vtedajšej sudkyne Krajského súdu v Bratislave a členky Súdnej rady SR, zo dňa 18. 07. 2022, pod názvom Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén. V ňom sa venovala Správe o stave právneho štátu, ktorú vydala Európska komisia dňa 13. 07. 2022. V článku upozornila aj na výzvu nadácie Zastavme Korupciu a VIA IURIS, ktorá niesla názov Výzva na zmenu § 363 (niektoré časti som zvýraznila), pričom z tejto výzvy citovala aj nasledovné: „Podľa mimovládok, „Voľný výklad generálneho prokurátora o tom, ako môže paragraf 363 používať, už pomohol viacerým vplyvným osobám, ktoré boli obvinené zo závažných trestných činov. Medzi “vyslobodenými” sú Slavomír Haščák, Peter Brhel, Peter Kažimír, Zoroslav Kollár, Vladimír Pčolinský, Štefan Žiga, či Zuzana Plačková. Generálna prokuratúra pri nich dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlila, prečo sa rozhodla práve v ich prípade použiť taký výnimočný prostriedok.“ A tu sme vážené nadácie už v iných vesmíroch. …“. Kosová ďalej tiež napísala, že:„Správa ďalej uvádza, […] Prokuratúra je orgán žaloby, ale nesmie sa zabúdať, že je predovšetkým strážcom zákona. Prokuratúra by nemala použiť proti podozrivým dôkazy, o ktorých možno predpokladať, že boli získané nezákonnými metódami./Perfektné, presne na toto slúži § 363 Trestného poriadku./. […]“. V závere článku napokon skonštatovala, že: „cez paragraf 363 Trestného poriadku nie je možné nikoho oslobodiť ani nič podobné, ale práve zabrániť tomu, aby bol ktorýkoľvek obvinený postavený pred súd na základe nezákonných dôkazov, kedy by súd musel oslobodiť dotyčného. A to už, na rozdiel od § 363, je prekážkou veci rozhodnutej. Populizmus tu vždy bol a asi vždy bude. Bez ohľadu na to, ako môže byť nebezpečný. Len tak sa nestratí. Nemôžem mu však napriek tomu nechať voľný priechod a mlčať práve v situácii, keď sa na manipuláciu verejnosti zneužíva Správa Európskej komisie o právnom štáte.“.

Záverom tejto časti dávam v súvislosti s rozhodovaním o väzbe a paragrafom 363,do pozornosti vybrané pasáže nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 zo dňa 21. 06. 2023:

128. Prokurátor má v prípravnom konaní postavenie dominus litis. ...

130. Rozhodovaním o väzbe v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nepreberá na seba zodpovednosť prokurátora za zákonnosť prípravného konania. Ústavný súd zastáva názor, že nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v rámci prípravného konania o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní preberal právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania „naprával“ prípadné pochybenia vyšetrovateľa (sp. zn. I. ÚS 278/2021).

132. Posudzovanie materiálnych podmienok väzby a uvedenie skutkových okolností, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania v odôvodnení rozhodnutia o väzbe, nie je možné zamieňať s rozhodnutím o vznesení obvinenia, jeho preskúmavaním a prípadným zrušením. Takúto právomoc súd, resp. sudca pre prípravné konanie podľa Trestného poriadku nemá.

134.[…] O mimoriadnom opravnom prostriedku podľa napadnutých ustanovení rozhoduje generálny prokurátor a jeho rozhodnutie (alebo nerozhodnutie) nie je možné nahradiť ani rozhodnutím iného orgánu činného v trestnom konaní a ani rozhodnutím súdu (m. m. sp. zn. II. ÚS 604/2021).

138. […]Generálny prokurátor nerozhoduje o dôvodoch alebo trvaní väzby, ale o zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia. V prípade zistenia jeho nezákonnosti je povinný ho zrušiť, a tým obnoviť zákonnosť. To má za následok prepustenie osoby na slobodu. Prepustenie na slobodu ale nie je vyhradené iba pre prípady rozhodnutia generálneho prokurátora podľa napadnutých ustanovení o tom, že zruší uznesenie o vznesení obvinenia. Prepustenie dotknutej osoby na slobodu je aj zákonným dôsledkom niektorej zo situácií podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku a sleduje sa ním bezodkladné ukončenie obmedzovania osobnej slobody, ktoré nie je v súlade s čl. 17 ústavy. Prepustenie na slobodu súčasne ešte neznamená skončenie trestného konania, ak je však trestné stíhanie právoplatne zastavené v prípravnom konaní, obvinený (strácajúci túto procesnú pozíciu) musí byť príslušným prokurátorom rovnako prepustený na slobodu.“.

K rozhovorom, ktoré urobil prokurátor Kysel v roku 2021

Prokurátor Kysel v rozhovore s Monikou Tódovou uverejnenom dňa 7. mája 2021, uviedol v súvislosti s kauzou Vladimíra Pčolinského nasledovné:

„Beňa vypovedá aj v kauze riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, kde hovorí, že prijal polovicu zo 40-tisícového úplatku od Zoroslava Kollára. Tieto peniaze vám vydá?

Deklaroval snahu, že takéto prostriedky vydá. Doteraz bol vo väzbe, čo vydávanie patrične sťažovalo. ...“. Pripomeňme z tohto miesta, že v úradnom zázname zo 14. 12. 2020, Beňa (ktorý tu Pčolinského vôbec nezmienil), uviedol: „Za uvedené muL. Makó odovzdal 40,000-€ […] v Bratislave. Tie peniaze je ochotný vydať pre OČTK, ako peniaze získané trestnou činnosťou.". Úradný záznam bol podpísaný prokurátorom Kyselom, obvineným Beňom, vyšetrovateľom Chudým a obhajcom D. Lipšicom.

V rozhovore ďalej tiež zaznelo:

„Aj tento týždeň to rozprával jeden z obhajcov, bývalý minister vnútra za Smer Robert Kaliňák. Povedal, že spolupracujúci obvinení boli vlastne na vrchole pyramídy.

[…] Málokedy sme išli do obvinenia nejakej osoby a už vôbec nie do obvinenia osoby, ktorá bola nejako exponovaná, teda spoločensky vo vysokej funkcii tak, že by existovala len výpoveď jednej spolupracujúcej osoby. Vždy ide minimálne o výpovede dvoch osôb. Ak to bola jedna osoba, tak tam muselo byť viac dôkazov, listín alebo iných skutočností, na základe ktorých bolo možné výpoveď overiť. Keď ide o rozhodovanie o väzbe, tak to vždy prejde aj cez hodnotiaci mechanizmus súdov, ktorý dôkazy uznal. Nikto z nás nemá ambíciu, aby hlava nehlava začal stíhať kohokoľvek z polície, justície alebo prokuratúry. Vždy si uvedomujeme, že vypovedá osoba, ktorá sa dopúšťala trestnej činnosti a môže mať motiváciu, aby sa snažila sama seba zachrániť a popritom označiť za páchateľa inú osobu. Všetky tieto osoby sú poučené o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia. Ak by sme zistili takú skutočnosť, boli by bez milosti stíhaní. V minulosti sa tak aj pri dvoch osobách stalo. Vždy posudzujeme aj to, či sa nám osoby mohli pred tým dohovárať, koordinovať. Ale zisťujeme presný opak. Výpovede sa často v drobnostiach rozchádzajú. A pri kladení množstva otázok, a teraz musím vyzdvihnúť aj prácu advokátov, ktorí podrobne vypočúvajú, vieme zistiť, či osoby klamú alebo nie. To, že sa pri trestnom konaní hodnotenia obhajoby a orgánov činných v trestnom konaní rozlišujú, je pochopiteľné. Obhajoba je tu preto, aby hľadala čo najmenšiu štrbinu v tom, ako prezentujeme dôkazy. Máme tu súd, ktorý rozhodne, ktorá miera hodnotenia dôkazov je správna. …

Vašu pozíciu zhoršilo aj to, keď ste zavreli šéfa SIS Pčolinského. Sme rodina hovorí o spravodajsko-mocenskej hre. Je to hra?

Nemám vedomosť o tom, že by to bola mocenská hra. […] Momentálne si vykonávanie dokazovania nedovolím nijako hodnotiť, som tam dozorujúci prokurátor a tá vec je živá, ale z dôkazov, ktoré boli predložené, som nezistil nijaké mocenské hry. Pre mňa je to obyčajné trestné konanie, ktoré sa vedie na základe dôkazov. …

Uvidíme, či pre kolúznu väzbu nepadne vláda. Keby padla, ohrozí to nejak rozbehnuté prípady?

Nemyslím si, že by politická situácia mala priamy vplyv na výkon trestného konania. Sme viazaní Trestným zákonom a Trestným poriadkom.“.

Prokurátor Kysel v rozhovore pre Aktuality zverejnenom dňa 31. mája 2021, poskytol aj tieto vyjadrenia:

„Advokáti, ale aj predseda Smeru Robert Fico, hovorili o svedkovi Petrovi Petrovovi, prezývanom Tiger, ktorý mal chodiť na výsluchy taký pripravený, že doslova recituje svoje výpovede.

Neviem, ako k takému záveru dospeli. Dvanásť rokov dookola som od obhajcov počúval, že každý spolupracujúci obvinený, svedčiaci proti ich klientovi, má naučenú výpoveď od polície. Nezachytil som však nikdy, že by to tak potom vyhodnotil aj súd. Napokon bolo vždy evidentné, že rozsah tých výpovedí a uvádzané detaily zodpovedajú skutočnostiam tak, ako si ich svedkovia pamätali. …

Je to tak aj v týchto exponovaných kauzách?

Vždy sú tam výpovede viacerých osôb a aj iné dôkazy, ktorými sa preukazuje, či sú pravdivé. Nie je možné zakaždým preukázať každú výpoveď inými dôkazmi od a do zet. Ale sú tam nosné momenty, ktoré sa dajú preukazovať aj iným spôsobom.

Navyše sú tam často výpovede troch, štyroch, piatich osôb, takže môžeme porovnávať obsah tých výpovedí. A to nie sú spolupracujúce osoby, ale aj iní svedkovia. Dôkazný stav teda možno posudzovať veľmi komplexne. …

Dávate si väčší pozor, ak máte do činenia s osobou so skúsenosťami z tajných služieb?

Je potrebné zvažovať, z akého prostredia osoba pochádza. Dávame na to pozor a vyhodnocujeme to v súhrne dôkazov. Ale pokiaľ tá osoba hovorí veci, ktoré sú overené aj inými dôkazmi, nie je dôvod jej neveriť. …

Ako sa postupuje v prípade, keď je vážne podozrenie, že spolupracujúci obvinený v skutočnosti nehovorí celú pravdu?

Spätne sa posudzuje, či spolupracujúca osoba hovorí celú pravdu. Ak sa zistí, že nie, môže sa stať, že tá osoba už nebude braná ako spolupracujúci, ale len ako obvinený, ktorý sa čiastočne priznal pod ťarchou dôkazov.

Neexistuje pravidlo, že ak niekto začne spolupracovať, my tak na neho pozeráme navždy. Ak nám nejaké skutočnosti zatají, tam tú osobu nepovažujeme za spolupracujúcu a postupujeme voči nej ako voči každému inému obvinenému.

Vždy sa hodnotí, kedy človek začne spolupracovať a aké dôkazy prinesie. Úplne inak pozerám na osobu, ktorá sa prizná na konci trestného konania, a inak na takú, ktorá sama príde a oznámi závažné skutočnosti.“.

K rozhovoru Moniky Tódovej s Borisom Beňom z roku 2022

Boris Beňa v rozhovore s Monikou Tódovou, uverejnenom dňa 12. apríla 2022,uviedol v súvislosti s kauzou Vladimíra Pčolinského aj nasledovné:

„Vydali ste do trestného konania nejakú hotovosť?

Áno, vydal som hotovosť v prípade obvineného Pčolinského, tú časť, ktorú som prijal ja, 20-tisíc eur.“. Aj z tohto miesta treba pripomenúť, že v úradnom zázname zo 14. 12. 2020, v ktorom Beňa Pčolinského vôbec nespomenul, uviedol: „Za uvedené mu L. Makó odovzdal 40,000-€ […] v Bratislave. Tie peniaze je ochotný vydať pre OČTK, ako peniaze získané trestnou činnosťou.". GP SR v uznesení z roku 2021 uviedla, že (s. 26): „Vo výpovedi z 12. mája 2021 K.L. sa […] na otázku vyšetrovateľa PZ […] vyjadril, že finančnú hotovosť vo výške 20.000 € má momentálne pri sebe a je ochotný ju vydať, čo bolo následne zrealizované a na zápisnicu o vydaní veci podľa § 89a Trestného poriadku z 12. mája 2021 vydal predmetné finančné prostriedky.“.

V rozhovore ďalej zazneli aj tieto vyjadrenia:

„Prečo ste sa rozhodli vypovedať aj o Pčolinskom?

Keď sa rozhodnete vypovedať a spolupracovať, tak vám nepomôže, keď v jednom prípade poviete pravdu, druhý prípad zatajíte a v treťom poviete pravdu, ktorá je modifikovaná. Lebo to sa postupom času aj tak rozuzlí a pravda vyjde na povrch. Budú vypovedať ďalší svedkovia, spoluobvinení a potom sa zistí, že ste vypovedali nie tak, aká bola pravda. Musíte vypovedať o všetkých prípadoch, o ktorých viete.

Neuvažovali ste nad tým, že o Pčolinskom vypovedať nebudete?

Na začiatku som o tom aj rozmýšľal, ale nie vo forme, že o tom nebudem vypovedať. Prvé dve-tri noci som skôr rozmýšľal, že celý ten priebeh zoberiem celý na seba a tam to skončí. Ste pod psychickým stresom. Lenže ako to spraviť tak, že to konanie zoberiem len na seba, keď sú tam ďalší ľudia, ktorí ten dej vnímajú úplne inak, budú následne vypovedať a nakoniec ja vyjdem ako klamár? Preto som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol. …

Boli ste s Vladimírom Pčolinským a Ľudovítom Makóom kamaráti?

Boli. Buď ale budete vypovedať všetko, alebo nehovorte vôbec nič. Ak začnete vypovedať a budete svoje výpovede modifikovať, niečo zatajovať, niečo nebudete hovoriť, na to sa časom príde. O mesiac, o pol roka, o dva roky. Všetky vaše výpovede potom môžu posudzovať presne podľa tohto jedného prípadu, kde sa budete snažiť niekoho chrániť, niečo nepovedať, niečo zatajiť.

Ako ste vnímali prvý zásah generálnej prokuratúry, keď podľa paragrafu 363 vlani zrušili Vladimírovi Pčolinskému obvinenie?

Bol som veľmi nemilo prekvapený hlavne zo spôsobu, akým sa obvinenie zrušilo, že sa zrušilo aj trestné stíhanie vo veci. Ako keby niekto povedal, že ani taký skutok sa nestal. A potom aj z dôvodov, keď som si ich ex post prečítal. To znamená rozpory vo výpovediach medzi mnou a ostatnými svedkami. Ja som celú udalosť prežíval, viem, ako sa stala, a teraz som si čítal, že niekto to hodnotí úplne inak.

Ako ste si to vysvetlili?

Mám na to vysvetlenie pre seba, viem asi prečo sa to stalo, ale nemyslím si, že teraz je priestor na to, aby som o tom rozprával, a nechcem o tom rozprávať, ak to budete rešpektovať.“.

K uzneseniu ŠTS sp. zn. 12T/7/2022 zo dňa 09. 09. 2022

ŠTS týmto uznesením, o ktorom informovali aj Právne listy, odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi ÚŠP GP SR. Sudca v ňom skonštatoval aj nasledovné (od s. 3, uznesenie je dostupné aj tu):

„V posudzovanom prípade nešlo o tzv. väzobnú vec, v ktorej by bolo potrebné konať prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6 druhá veta Tr. por.). Vyšetrovateľ však oznámil ukončenie vyšetrovania hneď nasledujúci deň potom, ako bol prvýkrát (v pozícii svedka) vypočutý JUDr. Z K (zv. 8, č.l. 3182), ktorého zmenenú výpoveď mohol obv. Ing. P. vnímať ako zásadný obrat dôkaznej situácie. Napriek tomu vyšetrovateľ už nasledujúci deň oznámil, že dokazovanie považuje za skončené a neakceptoval požiadavku na vypočutie obvineného či aspoň na jeho konfrontáciu so svedkom JUDr. K.

Termín na preštudovanie spisu vyšetrovateľ určil s predstihom len troch pracovných dní.…

Súd […] konštatuje, že obvinený riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na úkone, ktorý bol následne „zrealizovaný“ v jeho neprítomnosti v rozpore s ust. § 208 Tr. por.

B. Nerozhodnutie o námietke zaujatosti prokurátora

V danom prípade obv. P. ešte počas prípravného konania (zv. 7, č.l. 2729-2892) namietol zaujatosť prokurátora JUDr. Petra Kysela, ktorý vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti v celom prípravnom konaní (§ 230 ods. 1 Tr. por.).

Prokurátor rozhodol o svojom nevylúčení, pričom obvinený podal voči takému uzneseniu sťažnosť, o ktorej konal a rozhodol zástupca špeciálneho prokurátora (zv. 7, č.l. 2903), ktorý svoju právomoc nesprávne odvodil poukazom na ust. § 190 ods. 2 písm. b) Tr. por. …

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že doteraz nebolo riadne rozhodnuté o sťažnosti obv. D. voči uzneseniu o nevylúčení dozorového prokurátora. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kým nie je právoplatne rozhodnuté o podanej námietke, môže taký prokurátor realizovať len úkony, ktoré sú už nariadené alebo ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania (§ 32 ods. 4 Tr. por.). Podanie obžaloby však takým úkonom v tejto neväzobnej veci nebolo.

C. Nerovnaká starostlivosť pri objasňovaní veci

[…]Súd teda v tomto štádiu trestného konania nehodnotil aktuálny stav dôkaznej situácie. Možno však prisvedčiť obvinenému, že postup OČTK (najmä v závere vyšetrovania) sa mu mohol javiť ako tendenčný, bez snahy o objektívne vyšetrenie tejto trestnej veci, t.j. v rozpore s § 2 ods. 10 posledná veta Tr. por.

Objasňovaniu okolností s rovnakou starostlivosťou v prospech i v neprospech obvineného nesvedčí odmietnutie návrhu na vykonanie výsluchu (konfrontácie) obv. D. potom, čo svedok JUDr. Z K dňa 03.05.2022 prvýkrát vypovedal voči obvinenému.

Isteže, nemožno spravodlivo požadovať, aby orgány činné v trestnom konaní neustále „prepočúvali“ osoby, ktoré mali byť zainteresované na páchaní činu. To však neplatí v situácii, kedy bývalý spoluobvinený (teraz ako svedok) zásadným spôsobom zmení svoje dovtedajšie tvrdenia, pričom OČTK túto zmenenú výpoveď vyhodnotia ako usvedčujúci dôkaz v neprospech obvineného (zv. 8, č.l. 3501) a vyšetrovanie neväzobnej veci vzápätí ihneď ukončia …

Opakovane oneskorené oznámenie stanoviska vyšetrovateľa o odmietnutí dôkazov navrhovaných obvineným (zv. 8, č.l. 3394 aj 3491) tiež nijako nenasvedčuje záujmu OČTK objasňovať vec s rovnakou starostlivosťou v prospech aj v neprospech obvineného a vykonávať dôkazy v oboch smeroch tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Prenechávanie vykonania dôkazov na súd, ako to uviedol vyšetrovateľ v stanovisku k návrhu obvineného na doplnenie dokazovania (zv. 8, č.l. 3492), je v protiklade s touto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na odmietnutie návrhov obvineného na vypočutie niektorých príslušníkov SIS s tým, že ich vyjadrenia boli spísané vo forme úradných záznamov SIS, ktoré vyšetrovateľ považoval za postačujúce (zv. 7, č.l. 3043). Aj prokurátor považuje vyjadrenia týchto osôb zrejme za dôležité, ale navrhuje ich vykonať pred súdom len ako tzv. listinný dôkaz (zv. 9, č.l. 3517).

Takýto prístup zvolili OČTK napriek tomu, že v právnej praxi je už ustálené, že úradný záznam v zásade nemôže slúžiť ako dôkaz, ak osobu, ktorej vyjadrenie úradný záznam obsahuje, možno v konaní procesným spôsobom vypočuť (obdobne Rt-17/1997-II., ZSP č. 39/2020-II., Rt-26/1989, Rt-45/2003- ČR). Tento záver platí o to skôr, ak úradné záznamy mali byť spísané len v rámci SIS, ktorá ani nebola v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. Navrhnutím procesne nevykonateľného dôkazu OČTK presunuli na súd realizáciu prípadného výsluchu týchto osôb, vrátane zbavenia ich mlčanlivosti.“.

Záverom tejto časti dávam do pozornosti vyjadrenie Daniela Lipšica, vtedajšieho špeciálneho prokurátora, ktoré uviedol v rozhovore pre Pravdu, zverejnenom dňa 20. 02. 2022: „Pre mňa je veľkou cťou môcť spolupracovať s kolegami prokurátormi na ÚŠP, ktorí sú jednak mimoriadne odborne erudovaní a majú jasný zápal pre spravodlivosť. Myslím si, že majú aj nespochybniteľný charakter a „drive“, ktorý je tiež pre prokurátorov potrebný, a nie sú premotivovaní, ale majú skôr aktívny prístup k dozoru trestných vecí, ako aj na hlavných pojednávaniach. Takže na špeciálnej prokuratúre máme skvelých prokurátorov, ale nie je nás dosť.“.

K úradnému záznamu zo 14. 12. 2020, listu Daniela Lipšica a vyjadreniam Vladimíra Pčolinského

V auguste sa tento úradný záznam objavil aj na verejnosti. Daniel Lipšic, údajne v reakcii na článok Plus7dní z 26. augusta, adresoval Najvyššiemu súdu SR list.

Dňa 1. septembra prvý námestník generálneho prokurátora SR odňal túto trestnú vec prokurátorovi Kyselovi, kvôli podozreniu zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Túto trestnú vec pridelil prokurátorovi Hrivnákovi.

Plus7dní v článku z 3. septembra uviedol, že D. Lipšic v liste napísal: „Už na tomto prvom stretnutí mi Boris Beňa povedal, že úplatok si rozdelil s Vladimírom Pčolinským, ale keďže ho chce, ako nadriadeného a kamaráta, chrániť, zoberie celú výšku úplatku na seba,“. Ďalej Lipšic v liste, ako uvádza Plus7dní, tiež napísal: „v januári 2021 z Ústavu na výkon väzby v Bratislave volal veľmi rozrušený Borisa Beňa a požiadal ho, aby čím skôr za ním prišiel na osobnú návštevu. Pri tejto návšteve mu vraj povedal, že bol predvedený na úkon na NAKA, kde bol vyšetrovateľom konfrontovaný s výpoveďou inej osoby, a síce Ľudovíta Makóa. Ten vraj uviedol, že úplatok od Zoroslava Kollára bol rozdelený medzi Borisa Beňu a Vladimíra Pčolinského. ,,Následne bol vyšetrovateľom NAKA poučený, že podmienkou spolupráce s OČTK je uvedenie celej pravdy, a tak sa Boris Beňa rozhodol ďalej „nekryt" Vladimíra Pčolinského. Povedal mi, že vie o mojom priateľskom vzťahu s Vladimírom Pčolinským a pochopí, ak mu vypoviem zastupovanie v trestnej veci Judáš, ale musel povedať pravdu. Odpovedal som mu, že pravda je dôležitejšia,“.

Vladimír Pčolinský vo svojom FB statuse uviedol: „Šesť rokov pred mnou tajila prokuratúra záznam, podľa ktorého sa Boris Beňa priznáva k prijatiu celého úplatku 40 tisíc eur od Zoroslava Kollára.“.

V rozhovore zo 7. septembra Pčolinský povedal (v čase od 4:04), že podľa jeho názoru je na celej veci najzávažnejšie to, že úradný záznam z roku 2020 bol zatajený pred ním, jeho obhajobou, ako aj pred súdmi, ktoré rozhodovali v tejto veci. V reakcii na list Daniela Lipšica (v čase od 11:40), uviedol, že Boris Beňa vypovedal v tejto veci prvý krát 22. januára 2021, a Ľ. Makó sa v tejto veci prvý krát vyjadroval 5. februára 2021 (čiže 14 dní po Beňovi – toto vyjadrenie je v súlade s vyššie zmieneným uznesením GP SR z roku 2021, ako sme si ukázali vyššie, pričom je dôležité zároveň dodať, že toto uznesenie vôbec nespomína úradný záznam zo 14. 12. 2020). Pčolinský tu ďalej uviedol, že neexistuje žiadna zápisnica z výsluchu, ani z vyťažovania, ani nič iné, čo by potvrdzovalo slová D. Lipšica o tom, že najprv Beňovi ukázali zápisnicu o výpovedi Makóa, a on, potom, ako bol s týmto konfrontovaný, sa rozhodol, že do toho namočí aj jeho. Súčasne tiež dodal, že „neexistuje ani žiadna zápisnica v akejkoľvek forme, kde by bol Boris Beňa konfrontovaný […] s Makóovou zápisnicou.“ - aj tieto vyjadrenia Pčolinského sú v zhode s uznesením GP SR z roku 2021. V rozhovoreďalej uviedol, že Makó na hlavnom pojednávaní na ŠTS, ako aj v kauze Kajúcnik, hovoril, že 5. februára 2021 ho zobrali na výsluch (vyšetrovatelia Čurilla a Dunčko), ukázali mu zápisnicu z výsluchu Beňu, vysvetlili mu o čo ide, a on im mal povedať čo chceli počuť. Mali mu hovoriť, že ho priskoro pustili z väzby, a vyhrážať sa mu, že sa tam môže znova vrátiť. Pčolinský následne tvrdil, že Makó na súde, kde vypovedal ako svedok, tvrdil, že mu najprv ukázali zápisnicu z výsluchu Beňu a potom vypovedal on, avšak teraz Beňa s Lipšicom tvrdia presný opak. V rozhovore tiež povedal, že v jeho trestnej veci D. Lipšic vypovedal dvakrát v prípravnom konaní, o veciach, ktoré boli v jeho prospech, a tiež, že počas hlavného pojednávania chceli, aby bol vypočutý aj D. Lipšic, ale prokurátor Kysel bol výslovne proti tomu. Následne spomenul aj to (v čase od 19:24), že úradný záznam z roku 2020 obsahuje aj ďalšie závažné priznania zo strany Borisa Beňu, „ktoré sa neriešili“, hoci o nich vedel vyšetrovateľ Chudý aj prokurátor Kysel.

Vladimír Pčolinský v rozhovore zo dňa 11. septembra tiež uviedol nasledovné (v čase od 1:55): „Niekedy som bol kamarát s Danielom Lipšicom, dnes už nie som. Dnes on chce ísť vypovedať na súd kvázi proti mne.“. Moderátor: „Aj keď paradoxne jeho výpoveď v tej kauze vás aj pomohla oslobodiť istým spôsobom.“. Pčolinský: „Áno. A napriek tomu chce urobiť upgrade. […] prokuratúra sa tvári, že ide preverovať obsah toho úradného záznamu, aj okolnosti jeho vzniku, a okolnosti jeho zmiznutia na šesť rokov […] neskoršie informácie z minulého týždňa, zo strany vtedajšieho advokáta Borisa Beňu - Daniela Lipšica, hovoria, že keď tento úradný záznam spisovali, tak boli dohodnutí na tom, alebo minimálne bol o tom informovaný, že Boris Beňa ide klamať OČTK. Takže ja dnes neviem, že či ma toto vyviňuje, alebo nevyviňuje. To malo preukázať vyšetrovanie a preukázalo by to, keby sa v spise takýto úradný záznam nachádzal, a mohol by byť Boris Beňa konfrontovaný, prečo a kedy klamal, či 14. 12. 2020, alebo 22. januára 2021, alebo kedy. Toto je skôr výpoveďou o dôveryhodnosti, pravdovravnosti a charaktere svedkov B. Beňu a D. Lipšica. Nie o veci samej. […] Pretože D. Lipšic tiež vystupuje ako svedok v mojej veci […] teraz sa hlási vypovedať na najvyšší súd. […] Lipšic prirodzene nebol pri výpovedi Borisa Beňu na súde, takže on nevie, čo Beňa rozprával. Takisto nemal zákonnú možnosť sa dostať k zápisnici z výsluchu Borisa Beňu, pretože tá je v utajovanom režime. Takže on, čo chce uviesť, alebo to, čo avizuje súdu, že by chcel uviesť, ja môžem absolútne s pokojným svedomím povedať, že vyvracia rovno jeho klient Boris Beňa explicitnými vyjadreniami na súde, a samozrejme neexistujú ani listiny, ktoré by potvrdzovali to, čo tvrdí Daniel Lipšic.“. Moderátor: „Daniel Lipšic sa minulý rok u nás v 360tke vyjadril […] ešte keď sme nevideli ten úradný záznam a vyjadroval sa v podstate o tom, že prečo najskôr Boris Beňa nehovorí o Vladimírovi Pčolinskom, ale iba o sebe. Tak si pustíme krátku ukážku toho, čo povedal u nás Daniel Lipšic:„Boris Beňa sa od začiatku, keď bol zadržaný, snažil Vladimíra Pčolinského chrániť[…] v princípe sa snažil zobrať dokonca aj trestnú činnosť, o ktorej povedal teda, že aj niekto iný z nej mal prospech, na seba. Až následne, keď došlo ku konfrontácii s ďalšou spolupracujúcou osobou, a tie výpovede neboli v zhode, povedal teda, že dobre, povie teda celú pravdu, nebude už nič brať aj na seba.“. Pčolinský: „[…] Beňa […] túto úvahu aj sám hovoril v minulosti. Ja som ju čítal, aj preto som sa aj pýtal na pojednávaní, že ako to myslel, ale nikdy nepovedal, že on niečo dal na papier. To bol ten problém, že on tú úvahu hovoril, a ja som to bral tak, že v base rozmýšľal, že či to dá na mňa, alebo nedá. Potom si hovorím, že, keď to dal až v januári, potom, ako mu skončil služobný pomer, bez toho, aby to malo následky na jeho výsluhový dôchodok, tak to iba vnímam dnes ako vypočítavosť, ale faktom je, že keď on, ako hovorí jeho bývalý advokát, keď ma od začiatku chcel do tohto zatiahnuť a oznámil OČTK, po dôkladnej porade s advokátom, pretože to sa aj v tom úradnom zázname píše, že 8. 12. sa poradilia požiadali o stretnutie, tak oni dvaja išli potom na stretnutie s prokurátorom Kyselom a vyšetrovateľom Chudým, s tým, že ich idú oklamať a ešte sa pod to aj podpísali. […] Problém je ten,že, a to nie je Lipšicova vina, ale vina Kysela a Chudého, že tento úradný záznam zmizol. Ďalší problém je ten, že Boris Beňa, napriek tomu, že sme sa ho veľmi detailne pýtali na hlavnom pojednávaní, ako sa vlastne dostal k vyšetrovateľovi Chudému, tak on tam vlastne tvrdil, že on ho prvýkrát videl 22. januára 2021. On hovorí, že […] nikdy predtým sa s ním nerozprával, nikto mu neukazoval žiadne zápisnice z výsluchu iných osôb - to je v rozpore s tým, čo hovorí Lipšic. To je explicitne vo výpovedi Borisa Beňu. Moderátor: „Teda on vo svojej výpovedi na súde tvrdí, že až v januári 2021 sa stretol s vyšetrovateľom Chudým. Tento papier zo 14. decembra 2020 je podpísaný aj pánom Chudým, aj Borisom Beňom.“. Pčolinský: „Presne tak. To znamená, že Beňa klame u mňa na hlavnom pojednávaní minimálne, my sme sa ho na to explicitne pýtali, a my sme o tom nevedeli. Čiže my sme sa pýtali: Ako ste sa dostali pred vyšetrovateľa Chudého? On odpovedal, že: advokát to nejako vyriešil, so mnou nikto nehovoril. Ja som nevedel, že bude 22. 1. A keď som tam prišiel, mne nikto nič nepovedal, nikto mi neukazoval žiadne výpovede, žiadnych iných osôb. A v podstate jediný úradný záznam, o ktorom vypovedal, je ten z 22. januára 2021, teda ten druhý, kde ma už spomína, ale k nemu hovorí, že tento úradný záznam som tuším nikdy nevidel, ani mi o ňom vyšetrovateľ nehovoril, že ho ide spisovať. Čiže toto sú tie divné výpovede Borisa Beňu, a explicitne hovorí, že nikto mu nič nikdy nehovoril - nikdy mi nikto predtým neukazoval nejaké zápisnice, proste nič - čiže on absolútne popiera obsah listu, ktorý napísal Daniel Lipšic. […] Boris Beňa, čo sme vnímali pozitívne, povedal, keď sme sa ho pýtali na tieto okolnosti, že on rovno teraz vyhlasuje, že zbavuje Lipšica mlčanlivosti, a keď treba, tak to doručí aj písomne. A my sme povedali, že super, paráda, že to vítame a chceme vypočuť Lipšica, ako svedka aj na pojednávaní. Avšak prokurátor Kysel bol výslovne proti. To je tiež v zápisnici, ktorá je ale verejná. Takže ja som ju dokonca aj Danovi Lipšicovi zavesil na Facebook... Tu ale súd povedal veľmi jednoznačne, a je to aj v rozsudku, ktorý vy máte preštudovaný, že nie je mojou úlohou sa vyviňovať, ale je úlohou štátu mi preukázať trestný čin. […] Povedal, že vykoná všetky dôkazy, ktoré navrhla obžaloba, a keď ho tieto nepresvedčia, tak nebude vykonávať ďalšie na moju obhajobu, pretože nie sú potrebné. …“.

V rozhovore zo dňa 17. septembra sa Vladimír Pčolinský vyjadril k okolnostiam súvisiacim so vznikom úradného záznamu z roku 2020, v tom zmysle, že Beňa podľa neho v skutočnosti chcel, aby mu podpísal skončenie služobného pomeru, aby mu tak začal nabiehať vysoký výsluhový dôchodok (v čase od 10:16): „Ten dôvod v skutočnosti nie je to, že by mňa chcel kryť. Ten reálny dôvod - to tiež vyplýva z toho listu - je ten, že keď Borisa Beňu zadržali, tak ja som ho v ten deň postavil mimo výkon štátnej služby, tak ako zákon káže. Potom za mnou prišiel jeho advokát D. Lipšic a hovorí, že jeho klient by chcel skončiť služobný pomer v SIS, na čo som mu dal tlačivo, nech ho vypíše a proste sa to potom sprocesuje. Vtedy mi on odkázal od Borisa Beňu, že: Boris ťa pozdravuje, a že čo sa týka služby, všetko je OK. A ja som sa teda spýtal: čo tým myslíš, že všetko je OK? Lebo všetko je OK - že čotým chce povedať.Vtedy mi Lipšic povedal, že on vlastne nevie, a že sa opýta Borisa. Potom prebehol tenúradný záznam,ktorý v závere zachytáva, že Lipšic dal Beňovi podpísať žiadosť o skončenie služobného pomeru v SIS.[…]A potom prišiel za mnou a zase mi odkázal to isté. Doniesol mi tie papiere a ja som sa ho zase spýtal, že: a čo tým myslíš, že všetko je OK?On: neviem, že to ti Boris odkazuje. Potom Boris Beňa počkal, kým to moje rozhodnutie o uvoľnení zo služobného pomeru nadobudlo právoplatnosť, čo preňho vtedy znamenalo 2.700 € dôchodok. Dnes to môže byť okolo 4.000, po valorizáciách za tie roky. […] A a potom začal proti mne vypovedať. To znamená, že keď si Beňa s Lipšicom mali vybrať medzi údajnou pravdou, že ja s tým niečo mám a peniazmi, tak si vybrali peniaze. To nie je o tom, že by ma chcel kryť. On v skutočnosti len chcel, aby som mu podpísal skončenie služobného pomeru, aby mu začal nabiehať výsluhový dôchodok v oveľa väčšej výške ako u bežnej populácie. Plus obchodné. Toto je pointa toho, nie, že mňa chcel niekto kryť.[…]A faktom je aj ďalšia vec, že ak by som dostal informácie od OČTK, alebo od advokáta Lipšica, že jeho klient spolupracuje s OČTK a priznáva sa k akejkoľvek trestnej činnosti, či už k tej, z ktorej bol obvinený, alebo z nejakej inej, tak v tom momente by som ja mal plné právo ho prepustiť zo služobného pomeru, a nemal by nárok na ten vysoký výsluhový dôchodok. Čiže celé to bolo o peniazoch a o tom, ako Beňa s Lipšicom išli oklamať OČTK, čiže prokurátora Kysela a vyšetrovateľa Chudého ohľadom okolností skutku, ktorý sa volá úplatok od Zoroslava Kollára pre vedenie SIS.“.

Bieda žurnalistiky v podaní Moniky Tódovej

Monika Tódová nám dňa 11. 9. 2026 v Korupčnom newsfiltri, v reakcii na aktuálne dianie týkajúce sa kauzy Vladimíra Pčolinského, naservírovala aj nasledovné: „Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský opäť ukázal, ako blízko má ku generálnej prokuratúre. […] Žilinkova generálna prokuratúra prvýkrát Pčolinskému pomohla, keď ho v auguste 2021 prepustila z väzby. Bol v nej pre podozrenia z korupcie a jeho väzobné stíhanie opakovane potvrdzovali súdy. Prokurátor Peter Kysel už písal na Pčolinského obžalobu, keď dala zrazu generálna prokuratúra príkaz Pčolinského prepustiť. Druhýkrát mu vyhovela teraz. Špecializovaný trestný súd Pčolinského z korupcie oslobodil, ale prokuratúra sa odvolala na Najvyšší súd. V čase, keď ten posudzuje celú kauzu, zrazu generálna prokuratúra zobrala prípad prokurátorovi Kyselovi. Či ide naozaj o pomoc, ukáže správanie sa nového prokurátora v celom prípade. Žilinka sa tvári, že s týmito vecami nemá nič spoločné, pretože rozhodoval jeho prvý námestník Jozef Kandera. Na Slovensku je však striktne hierarchický systém riadenia prokuratúry a Kandera už ukázal, že robí všetko tak, aby Žilinku nenahneval. Kandera zobral Kyselovi spis po tom, čo naňho podal Vladimír Pčolinský trestné oznámenie. Podľa neho Kysel kryl úradný záznam, ktorý hovorí, že svedok Boris Beňa na začiatku nevypovedal, že úplatok napokon skončil u Pčolinského. Nejde o žiadnu novú informáciu, Beňa o tom aj vypovedal na súde. Prečo Kandera naskočil na Pčolinského spravodajskú hru, nevysvetlil.“.

Monika Tódová nám teda v úvode zvestovala, že generálna prokuratúra „pomohla“ Pčolinskému už v roku 2021. Čo tam po tom, že GP SR v uznesení z roku 2021 skonštatovala, že postup vyšetrovateľa bol nezákonný, a preto bolo potrebné uznesenie o začatí trestného stíhania, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia, ako nezákonné zrušiť. Uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti GP SR tiež označila za nezákonné, a preto bolo potrebné ho zrušiť. Pripomínam, že v roku 2021, Tódová v článku, v ktorom informovala o uznesení GP SR, nepravdivo uviedla, že toto uznesenie „Prakticky […] znamená, že prípad sa už ďalej nemôže vôbec vyšetrovať (ani bez obvinenia Pčolinského).[…] Samotné rozhodnutie Kanderu znamená, že prípad nebude nikdy prejednaný verejne na súde a nebude tak možné vidieť všetky dôkazy.“.

Tódová ďalej tvrdila, že úradný záznam z roku 2020 hovorí, že Beňa na začiatku nepovedal, že úplatok nakoniec skončil u Pčolinského. Pravdou je, že v tomto úradnom zázname Beňa Pčolinského vôbec nezmienil – uviedol v ňom, že „mu L. Makó odovzdal 40,000-€ […] v Bratislave. Tie peniaze je ochotný vydať pre OČTK, ako peniaze získané trestnou činnosťou.". Podľa jeho neskorších výpovedí však mala u Pčolinského skončiť polovica úplatku (teda nie celý úplatok, ako sa to javí z vyjadrenia Tódovej). Tódová tiež ďalej uviedla, že to, že Beňa „na začiatku nevypovedal, že úplatok napokon skončil u Pčolinského.“, nie je nová informácia, keďže takto mal Beňa vypovedať aj pred súdom.

Pokiaľ ide o výpoveď Borisa Beňu pred súdom, Vladimír Pčolinský, ako sme videli vyššie, v rozhovore z 11. septembra, upozornil na to, že: „Lipšic prirodzene nebol pri výpovedi Borisa Beňu na súde, takže on nevie, čo Beňa rozprával. Takisto nemal zákonnú možnosť sa dostať k zápisnici z výsluchu Borisa Beňu, pretože tá je v utajovanom režime.“.

Toto vyjadrenie Pčolinského je v súlade s tým, ako o súdnom pojednávaní informovali médiá – napríklad samotný DenníkN v súvislosti s vyneseným rozsudkom, v článku zo dňa 16. 06. 2025 uviedol: „Verejnosť si mohla vypočuť z kľúčových svedkov iba výpoveď právnika Zoroslava Kollára.“.

Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že, ako sme videli v úvode článku, Boris Beňa sa síce preukázateľne vyjadril k úradnému záznamu zo 14. 12. 2020 pred súdom, ale v inej trestnej veci – v prípade obžalovaného Reháka v júli tohto roka, ako o tom informoval web slupou.sk. Podľa tohto webu mal Beňa k tomuto záznamu vtedy uviesť nasledovné: „Nevylučujem, že bol so mnou v roku 2020 spísaný úradný záznam na Úrade špeciálnej prokuratúry. Bol som na viacerých výsluchoch. Bol som na Úrade špeciálnej prokuratúry, či som podpisoval nejakú dohodu, tak to neviem,“ uviedol. Keď mu záznam predložili vyhlásil: „Je tam môj podpis. Úplný obsah si už nepamätám.“Advokát Reháka sa zaujímal, či bol poučený v zmysle Trestného poriadku. „Vždy som bol poučený, ale na konkrétnosti v tomto prípade si nespomínam,“odpovedal. Sudca Hrubala sa pýtal, či cítil nátlak alebo nekomfort pri spisovaní tohto záznamu. „Nikdy som necítil fyzický ani psychický nátlak. Vždy som vypovedal dobrovoľne a to, čo som vypovedať chcel,“odpovedal.“.“

Pokiaľ ide o úradný záznam zo 14. 12. 2020, tak M. Tódová, ktorá v roku 2021 informovala o vyššie zmienenom uznesení GP SR v tejto trestnej veci, teraz nepovedala, že v tomto uznesení nie je žiadna zmienka o úradnom zázname zo 14. decembra 2020. Pritom ako sme videli vyššie, prístup OČTK k úradným záznamom v tejto kauze, je od začiatku pozoruhodný. GP SR v uznesení z roku 2021 skonštatovala, že vyšetrovateľ postupoval svojvoľne, nakoľko začal trestné stíhanie len na základe ním spísaného úradného záznamu z 22. januára 2021 (ktorý sa týkal vyjadrenia Borisa Beňu), a následne v tejto súvislosti podrobila kritike aj názor prokurátora – na to teraz Monika Tódová tiež neupozornila, hoci v článku z roku 2021, kde sa zaoberala týmto uznesením, tiež uviedla, že: „Kandera považoval dôkazy proti Pčolinskému za slabé a zároveň skritizoval spôsob, akým bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Že nebolo začaté cez trestné oznámenie, ale cez úradný záznam.“. No a súd, ktorý v roku 2022 odmietol obžalobu a túto trestnú vec vrátil prokurátorovi, upozornil na povinnosť OČTK objasňovať vec s rovnakou starostlivosťou v prospech aj v neprospech obvineného a vykonávať dôkazy v oboch smeroch tak, aby tým umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Prenechávanie vykonania dôkazov na súd je v protiklade s touto povinnosťou OČTK. V tomto smeresúd poukázal aj na odmietnutie návrhov obvineného na vypočutie niektorých príslušníkov SIS s tým, že ich vyjadrenia bolispísané vo forme úradných záznamov SIS, ktoré vyšetrovateľ považoval za postačujúce. Prokurátor ich navrhol vykonať pred súdom len ako listinný dôkaz. Súd zdôraznil, že takýto prístup zvolili OČTK napriek tomu, že úradný záznam v zásade nemôže slúžiť ako dôkaz, ak je možné osobu, ktorej vyjadrenie úradný záznam obsahuje, vypočuť v konaní procesným spôsobom. O týchto skutočnostiach sa samozrejme Monika Tódová teraz taktiež nezmienila.

Za zmienku stojí aj to, že Tódová v súvislosti s úradným záznamom z roku 2020 (v ktorom Beňa Pčolinského vôbec nezmienil, a uviedol v ňom, že „mu L. Makó odovzdal 40,000-€ […] v Bratislave. Tie peniaze je ochotný vydať pre OČTK, ako peniaze získané trestnou činnosťou.“), nepripomenula rozhovor, ktorý ona sama urobila s Beňom v roku 2022, kde ako sme videli vyššie, tiež povedal: „Neuvažovali ste nad tým, že o Pčolinskom vypovedať nebudete?

Na začiatku som o tom aj rozmýšľal, ale nie vo forme, že o tom nebudem vypovedať. Prvé dve-tri noci som skôr rozmýšľal, že celý ten priebeh zoberiem celý na seba a tam to skončí. Ste pod psychickým stresom. Lenže ako to spraviť tak, že to konanie zoberiem len na seba, keď sú tam ďalší ľudia, ktorí ten dej vnímajú úplne inak, budú následne vypovedať a nakoniec ja vyjdem ako klamár? Preto som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol.“.

V nedávnom rozhovore Adela Ghannama s Vladimírom Pčolinským, ako sme si ukázali vyššie, tiež zaznelo:

„D. Lipšic minulý rok v relácii 360tka povedal:„Boris Beňa sa od začiatku, keď bol zadržaný, snažil Vladimíra Pčolinského chrániť […] v princípe sa snažil zobrať dokonca aj trestnú činnosť, o ktorej povedal teda, že aj niekto iný z nej mal prospech, na seba. Až následne, keď došlo ku konfrontácii s ďalšou spolupracujúcou osobou, a tie výpovede neboli v zhode, povedal teda, že dobre, povie teda celú pravdu, nebude už nič brať aj na seba.“.

Pčolinský na to v rozhovore zareagoval takto: „… Beňa […] túto úvahu aj sám hovoril v minulosti. Ja som ju čítal, aj preto som sa aj pýtal na pojednávaní, že ako to myslel, ale nikdy nepovedal, že on niečo dal na papier. To bol ten problém, že on tú úvahu hovoril,[…] A vpodstate jediný úradný záznam, o ktorom vypovedal, je ten z 22. januára 2021, teda ten druhý, kde ma už spomína...“.

Z vyjadrení Borisa Beňu, ktoré zazneli v rozhovore s Tódovou v roku 2022, vyplýva, že najprv rozmýšľal nad tým, že celý priebeh skutku zoberie na seba, ale napokon sa rozhodol, že uvedie aj Pčolinského. Hoci ako verejnosť nepoznáme obsah jeho výpovede, ktorú urobil pred súdom v tejto trestnej veci, je možné usúdiť, že sa pred súdom vyjadril v podobnom zmysle, ako to uviedol v tomto rozhovore.

Takže summa summarum, z vyjadrení Moniky Tódovej je zrejmé, že nám podsunula, čo si máme o celej kauze myslieť. Preto nepovažovala za potrebné pripomenúť nám anitaké dôležité okolnosti tejto kauzy, akými boli neprávoplatné oslobodenie Vladimíra Pčolinského, ďalej to, že proti Pčolinskému vypovedal priamo iba Boris Beňa, ako ani to, že výpovede Beňu sú v rozpore s výpoveďami Ľ. Makóa, ako aj s ďalšími výpoveďami svedkov, a súčasne aj so Záverečnou správou riaditeľa SIS z roku 2021 - ako sme si ukázali vyššie, na podklade uznesenia GP SR z roku 2021. Z celkového prístupu Moniky Tódovej tak vyplýva zúfalá rezignácia na objektívnu žurnalistiku.

Na záver ešte dáme slovo JUDr. Kubinovi - advokátovi Borisa Beňu, ktorý v rozhovore zo 14. septembra, k úradnému záznamu zo 14. 12. 2020 (v ktorom Beňa Vladimíra Pčolinského vôbec nezmienil), tiež uviedol: (v čase od 2:00 a 11:55): „Tu sa nestalo nič také, že by išlo o nejaký utajovaný materiál, ktorý by niekto účelovo skrýval pred kýmkoľvek. Samotný obvinený, o ktorého tu ide, môj klient Boris Beňa o tomto,[…] vypovedal podrobne pred súdom pod prísahou ako svedok na pojednávaní v trestnej veci pána Pčolinského, kde pomerne vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, ako sa vyvíjala jeho spolupráca s OČTK, že teda najskôr, po tom rozhodnutí spolupracovať, v zásade nemal v úmysle do toho zaťahovať iné osoby, konkrétne pána Pčolinského, s ktorým mal priateľský vzťah a bol to aj jeho nadriadený. On to chcel zobrať proste celé na seba. […] Faktom je, že v našom obhajobnom spise ten záznam bol a aj pre mňa to nebolo nič tajné. My sme ho mali k dispozícii. Rovnako tak predpokladám, že bol v dozorovom spise prokurátora, čo nie je to isté ako vyšetrovací spis, ale teda v tom spise určite bol. Či bol vo vyšetrovacom spise ako takom pána Pčolinského, tak to ja povedať neviem, lebo môj klient doňho nemal prístup. On bol vylúčený na samostatné konanie. V trestnom konaní pána Pčolinského má postavenie procesné svedka a svedok nemá prístup do spisu. Takže my nevieme povedať, či tam bol, či tam nebol. […]“. Ďalej advokát Kubina uviedol, že úradný záznam nemôže slúžiť ako dôkaz pred súdom. V rozhovorepotom povedal aj nasledovné (v čase od 13:06): „Pán Beňa od začiatku už v jeho výpovediach ako svedka pána Pčolinského uvádzal. Vždy keď bol dopytovaný na to, ako začal spolupracovať, tak vždy konzistentne pri každom v každom výsluchu, pri ktorom som sa ja zúčastnil, tak uvádzal aj toto, čo sa teda vyvodzuje z toho úradného záznamu, že teda na začiatku, keď po svojom rozhodnutí spolupracovať mal prvotne taký úmysel, že pána Pčolinského bude chrániť a kryť. […] Veď od začiatku sa vedelo, že to takto bolo. Naposledy to takto aj bolo objasnené pred súdom, že na začiatku on chcel toho pána Pčolinského chrániť. ...“. Advokát Kubina sa ďalej vyjadril aj k tomu, čo považuje za dezinformáciu, resp. dezinterpretáciu v súvise s úradným záznamom z roku 2020 (v čase od 19:19): „dezinformácia je v tom, aký je jeho význam, a teda, že interpretujem ten obsah ako niečo, čo niekoho vyviňuje, čo je dôkazom toho, že napríklad môj klient klamal, alebo že je to dôkaz neviny, a že teraz keby to súd videl už skôr, tak ho nevezme ani do väzby. Toto je tá, povedal by som, dezinterpretačná nadstavba k obsahu toho úradného záznamu, ktorý je nesporný,“.

Z výsluchov Borisa Beňu ako svedka, tak ako sú uvedené v uznesení GP SR z roku 2021,nevyplýva, že by Beňa tvrdil, že na začiatku mal prvotne úmysel Vladimíra Pčolinského chrániť a kryť (viď s. 23 uznesenia, kde je uvedený prvý výsluch B. Beňu z 22. 01. 2021, za ním nasleduje ďalší výsluch z 8. februára 2021 (s. 25), kde sa úvodom uvádza, že: „ sa K.L. k veci spontánne nevyjadril, ale odpovedal na otázky vyšetrovateľa PZ, ku ktorým je nutné uviesť, že boli značne sugestívne,“. Ďalej bol vypočutý po vznesení obvinenia dňa 25. 03. 2021, kde sa „vyjadril v podstate zhodne, ako v predchádzajúcich výpovediach“, a dňa 12. mája 2021, kedy sa vyjadril, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach.).

Celkom na záver treba doplniť, že moderátor v tomto rozhovore len stručne zmienil, že spomínaný úradný záznam z roku 2020 sa po 6. rokoch objavil v inom konaní (v čase od 11:00). Pán Bolješik teda v tejto súvislosti neuviedol, že Boris Beňa (ktorého obhajobu prevzal najskôr D. Lišic a potom advokát Kubina), sa k úradnému záznamu zo dňa 14. 12. 2020 vyjadril na pojednávaní v kauze obžalovaného Reháka, v júli tohto roka, ako sme si ukázali vyššie, ako ani to, čo presne Boris Beňa k tomuto záznamu vtedy povedal.

 

Diskusia