Aplikačné problémy v súvislosti s prístupom k počítačovým údajom podľa § 91 Tr. por. v prizme aktuálnej judikatúry

mjr. Mgr. Tomáš Turanovič, vyšetrovateľ KR PZ v Bratislave, člen MENSA Slovensko

Aplikačné problémy v súvislosti s prístupom k počítačovým údajom podľa § 91 Trestného poriadku v prizme aktuálnej judikatúry

Autor reaguje na aplikačné problémy, ktoré po novele Trestného poriadku zákonom č. 168/2026 Z. z., účinnej od 18. augusta 2026, nastali pri získavaní počítačových údajov.

Príspevok si kladie za cieľ poukázať na to, že získanie počítačového údaju na účely trestného konania nemusí vždy prebiehať zaistením podľa štvrtého dielu, štvrtej hlavy, prvej časti Trestného poriadku, ktorý upravuje zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie. V súlade so zásadou proporcionality je potrebné posudzovať aj ďalšie legálne spôsoby získania dôkazu.

Na tomto mieste je preto potrebné pripomenúť, akými legálnymi spôsobmi OČTK v praxi najčastejšie získavajú vecné dôkazy, ktorými sú podľa § 153 TP aj počítačové údaje.

V praxi sa najčastejšie vyskytujú tieto spôsoby získavania vecných dôkazov: predloženie dôkazu stranou trestného konania; dohľadanie a doloženie verejne prístupných informácií na internete (pr. sociálne siete); vyžiadanie súčinnosti podľa § 3 TP (pr. banky); zaistenie veci podľa § 89a TP; obhliadka miesta činu podľa § 154 TP; invazívnejšie prostriedky (pr. domová prehliadka).

V súčasnej praxi však u odbornej verejnosti prevláda presvedčenie, že ak je v rámci trestného konania potrebné (od osoby, ktorá nie je poskytovateľom služieb podľa § 10 ods. 28 TP) získať počítačový údaj, je nevyhnutné postupovať podľa § 91 TP, ktorý upravuje postup zaisťovania počítačových údajov.

Keďže samotná dôvodová správa k uvedenej novele nám (okrem zásady proporcionality) neobjasňuje, v akých praktických situáciách by sa malo postupovať podľa § 91 TP, podľa autora by sa malo predovšetkým vychádzať z aktuálnej judikatúry a z logického, teleologického a gramatického výkladu zákona.

PRÁVNE VÝCHODISKÁ

Z logického výkladu ustanovenia § 91 ods. 1 TP s poukazom na § 89a ods. 1, ods. 4 TPvyplýva, že tento postup by sa mal aplikovať ak:

a) je potrebné počítačový údaj zaistiť na účely dokazovania

Podľa § 89a ods. 4 TP prvá veta, ak vecou podľa odseku 1 (vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania a zároveň je potrebné ju na tieto účely zaistiť) je počítačový údaj, pamäťový nosič alebo počítačový systém, postupuje sa podľa § 91.)

b) pred zaistením pamäťového nosiča alebo počítačového systému postačuje počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu (§91/1 TP) za predpokladu, že na účely trestného konania nie je nevyhnutné zaistiť celý nosič alebo systém

Podľa §89a ods. 4 druhá veta TP pred výzvou na predloženie alebo na vydanie pamäťového nosiča alebo počítačového systému je potrebné zvážiť, či účel trestného konania nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 91 ods. 1, teda či účel trestného konania nie je možné dosiahnuť sprístupnením počítačového údaja alebo vytvorením jeho kópie.

Rozhodujúcim východiskom aplikácie § 91 ods. 1 TP je teda vznik potreby zaistiť špecifikovateľný a autentický počítačový údaj, pamäťový nosič alebo počítačový systém na účely dokazovania.

Zároveň je žiaduce povedať, že potreba zaistiť akýkoľvek vecný dôkaz musí byť zo strany OČTK vyhodnotená individuálne v každom jednom prípade.

K POTREBE ZAISTENIA POČÍTAČOVÝCH ÚDAJOV

V tejto súvislosti je autor názoru, že potreba zaistenia počítačových údajov, systémov a nosičov bude častokrát vznikať v rovnakých, resp. v podobných situáciách, ako vzniká potreba zaistenia akejkoľvek inej veci dôležitej pre trestné konanie v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) TP. Pôjde teda predovšetkým o situácie, keď bude nevyhnutné bezprostredne získať autentický počítačový údaj a zároveň bude z faktického, právneho alebo taktického hľadiska vylúčené použiť inštitút sprístupnenia počítačového údaju podľa § 91 ods. 1 TP alebo inštitút poskytnutia súčinnosti podľa § 3 TP, najmä z dôvodu hrozby zmarenia úkonu, z dôvodu procesného postavenia osoby alebo z dôvodu, že daný počítačový údaj nie je možné v danom čase špecifikovať. Príkladom je situácia, keď môže mať podozrivá osoba pri sebe kľúčový elektronický dôkaz.

Na otázku, kedy bude potrebné počítačový údaj zaistiť podľa § 91 ods. 1 TP je autor názoru, že by malo ísť o situácie, v ktorých potreba získania špecifikovateľného a autentického elektronického dôkazu nie je bezodkladná (nakoľko v prípade neodkladného úkonu by sa malo jednoznačne postupovať podľa § 89a/1 TP a zaistiť celý počítačový systém, resp. nosič, k čomu sú OČTK vyslovene nabádané v § 89a/4 druhá veta TP). Príkladom je situácia, keď osoba disponuje špecifikovateľným a autentickým počítačovým údajom, pri ktorom nie je riziko jeho straty prítomné, prípadne ak na žiadosť o poskytnutie súčinnosti podľa § 3 TP nebolo (adekvátne) reagované. Takýto postup je potom úplne v súlade so zásadou proporcionality, od ktorej sa odvíja teleologický výklad predmetného ustanovenia.

Na druhej strane, získanie počítačového údaju mimo režimu zaistenia, a to konkrétne prostredníctvom všeobecného inštitútu splnenia povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 3 TP bude podľa autora spravidla postačujúci vtedy, ak nie je dôvodná pochybnosť o autenticite špecifikovateľného počítačového údaju a jeho získanie touto formou nebude ohrozené alebo právne vylúčené (napr. z hľadiska možnej likvidácie dát alebo z hľadiska procesného postavenia). Príkladom je situácia, keď je vlastníkom/disponentom počítačového údaju orgán verejnej správy, verejnej moci, banka, poisťovňa a podobne. Podľa autora však rovnako pôjde aj o situácie zabezpečenia kamerového záznamu od nezaujatej osoby, keďže tu nie je prítomný predpoklad manipulácie s dôkazom, alebo iné marenie dokazovania.

JUDIKATÚRA

Ako k aplikácii § 3 Trestného poriadku pristúpila judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k počítačovému údaju, možno ilustrovať na uznesení sp. zn. 1TdoV/11/2021.

Obvinený v danej veci namietal, že v § 89 ods. 1 TP je striktne stanovený postup, ako sa konkrétna vec dôležitá pre trestné konanie môže dostať do trestného konania, o čom musí byť vyhotovená zápisnica v zmysle § 93 ods. 1 TP. V prvom rade tak namietal, že získaný zvukový záznam nebol do konania zadovážený zákonným spôsobom, keďže orgány činné v trestnom konaní pri jeho získaní mali postupovať v súlade s ustanovením § 89, resp. § 90 TP.

Uvedená námietka smerovala voči postupu vyšetrovateľa PZ, ktorému konateľ spoločnosti na základe jeho žiadosti o súčinnosť podľa § 3 ods. 1 TP zaslal zvukový záznam.

Nazerajúc na tento postup najmä cez kritérium proporcionality, na získanie dotknutého dôkazu nebolo podľa názoru NS SR potrebné a ani účelné využitie niektorého zo zaisťovacích prostriedkov (inak nazývaných aj „prostriedky procesného donútenia“) upravených vo štvrtej hlave, štvrtom až šiestom diele Trestného poriadku. NS SR pre objasnenie ďalej uviedol, že nedobrovoľnému odňatiu veci na príkaz (§ 90 TP) pritom predchádza výzva na jej predloženie, resp. vydanie (§ 89a TP), ktorá predpokladá dobrovoľnú súčinnosť osoby, ktorá má v dispozičnej moci vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania. Splnenie súčinnostnej povinnosti v zmysle § 3 Trestného poriadku teda z materiálneho hľadiska zodpovedá vydaniu veci postupom podľa § 89a Trestného poriadku.

Najvyšší súd tak v súvislosti s vyššie uvedeným skonštatoval, že s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu, pri dodržaní princípov legality, legitimity a proporcionality je na orgánoch činných v trestnom konaní a prípadne súdoch, aký dôkazný prostriedok zvolia za účelom získania konkrétneho dôkazu.

Je podstatné tiež spomenúť, že NS SR už v čase rozhodnutia pracoval s pojmom počítačový údaj, keď judikoval, že ak orgány činné v trestnom konaní alebo súdy legálne disponujú zariadením, resp. nosičom, ktorý obsahuje záujmové informácie v podobe počítačových údajov, na ich procesné zabezpečenie nie je potrebné aplikovať postup aj podľa § 91 TP (v danom čase) upravujúci inštitút uchovania, vydania a odňatia počítačových údajov.

Z pohľadu možnej aplikácie uvedenej normy teda NS SR napriek tomu dospel k záveru, že získanie počítačového údaju mimo režimu zaistenia, konkrétne postupom podľa § 3 TP je úplne legálne.

Trojčlenný senát Najvyššieho súdu v rozhodnutí 2Tdo/28/2024 na získanie dôkazu nazeral podobne, keď skonštatoval, že “Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 119 ods. 3 Trestného poriadku treba podľa judikatúry považovať jednak splnenie formálnych (procesných) podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu, a jednak splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, t. j. aby úkon, použitý dôkazný prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť (primerane pozri R 38/2003-I, ZSP 74/2006).”

PRAKTICKÉ DÔSLEDKY

Pokiaľ by mal bez výnimky platiť súčasne presadzovaný trend, že každý počítačový údaj na účely dokazovania, ktorý vie OČTK nejako bližšie špecifikovať, by mal byť zaistený podľa § 91 ods. 1 TP, viedlo by to k nasledujúcim záverom.

Žiaden verejne prístupný počítačový údaj, ktorý môže slúžiť na účely dokazovania, ako napríklad článok, informácia na sociálnej sieti a podobne, by sa do spisového materiálu nemohol zabezpečiť inak, ako cez výzvu oprávnených subjektov podľa § 91 ods. 1 TP.

Žiadne informácie podliehajúce napríklad bankovému alebo daňovému tajomstvu (pr. výpis z konkrétneho účtu, konkrétnej osoby, za konkrétne obdobie), ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania a ktoré sa vedú výhradne v elektronickej podobe (všetky výpisy z účtu vedú banky iba v elektronickej podobe), by nemohli byť získané iba na základe súčinnosti podľa § 3 TP.

Žiadne elektronické lustrácie, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania a ku ktorým majú OČTK prístup, ako napríklad REGOB, CESDAP, výpis z registra trestov, telefónny zoznam a podobne, by nemohli byť získané ich faktickým vytlačením do spisového materiálu.

Žiadne obrazovo-zvukové záznamy ani odposluchy, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania by nemohli byť získané výhradne na základe interných predpisov.

Podobných príkladov ad absurdum by bolo možné uviesť oveľa viac. Pokiaľ ale v praxi jedna súčasť PZ odmieta bez doručenia výzvy prokurátora poskytnúť druhej súčasti PZ napríklad kamerové záznamy zo zákroku, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania, nejde len o nepochopenie účelu ustanovenia § 91 TP, ale fakticky o marenie vyšetrovania.

Vzhľadom na uvedené je autor názoru, že postup podľa § 91 TP nie je jediný spôsob získania špecifikovateľných počítačových údajov v trestnom konaní. Ide o osobitný inštitút (lex specialis) vo vzťahu k ich zaisteniu, ktorý sa uplatní vtedy, keď je na účely dokazovania potrebné zaistiť špecifikovateľný a autentický počítačový údaj a súčasne nie je postačujúce, alebo možné získanie údaju prostredníctvom súčinnosti podľa § 3 Trestného poriadku.

Pri výbere procesného postupu majú orgány činné v trestnom konaní prihliadať na zásadu legality, účelnosti a proporcionality. Ak nie je potrebné počítačový údaj zaistiť, nie je dôvod uplatniť úpravu Trestného poriadku o zaistení vecí dôležitých pre trestné konanie.

VÝKLAD K § 91 ODS. 2 TRESTNÉHO PORIADKU

Na margo veci má autor za potrebu sa vyjadriť aj k trocha rozporuplnému ustanoveniu § 91/2 TP, ktoré hovorí o tom, že ustanovenie § 89a ods. 3 TP sa použije primerane (nie identicky), teda o.i., že vyzvať na vydanie veci je pred začatím TS oprávnený aj policajt. Toto ustanovenie je možné podľa autora interpretovať tak, že rovnako ako je ustanovenie § 89a TP rozdelené do dvoch krokov, t.j. najprv predloženie veci a potom samotné vydanie, aj v prípade počítačového údaju je možné tento najprv predložiť napríklad vo forme jeho zobrazenia na zariadení. V praxi keď policajt napríklad po zhliadnutí vyhodnotí, že je potrebné počítačový údaj zaistiť, zabezpečí od príslušného prokurátora priliehajúcu výzvu (za podmienok uvedených vyššie, teda že tým nebude zmarený účel trestného konania). Pôjde pritom o logický postup, keďže policajt častokrát bez predloženia (aj keď špecifikovateľného) počítačového údaja nemôže vedieť, či je vôbec potrebné ho zaistiť. “Sprístupnenie počítačového údaja” podľa § 91/1 TP tak podľa autora nebude predstavovať situáciu zobrazenia audio/vizuálneho údaju, ale sprístupnenie už na účel jeho faktického zaistenia, napríklad poskytnutím odkazu na stiahnutie počítačového údaja.

 

Diskusia