plk. Mgr. Bc. Peter Brndiar, zástupca riaditeľa ÚBOK P PZ, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Digitálne dôkazy v zajatí legislatívneho formalizmu
Zákon č. 168/2026 Z. z. s účinnosťou od 18. augusta 2026 zásadne zmenil pravidlá získavania počítačových údajov v trestnom konaní. Trestný poriadok rozlišuje zaistenie zariadenia a prístup k jeho obsahu. Samostatne upravuje aj uchovanie údajov a ich získavanie od poskytovateľov služieb. Dôvodová správa medzi cieľmi novely uvádza odstránenie aplikačných problémov a posilnenie právnej istoty a predvídateľnosti. Prvé skúsenosti z praxe však ukazujú, že rozdielne výklady vznikajú už pri takom bežnom úkone, akým je vyžiadanie konkrétneho kamerového záznamu od prevádzkovateľa, ktorý je pripravený ho dobrovoľne poskytnúť.
Je možné súhlasiť s tým, že prístup k obsahu mobilného telefónu vyžaduje primerané procesné záruky. V telefóne sa môžu nachádzať správy, fotografie, údaje o pohybe aj ďalšie informácie zo súkromného života jeho používateľa a iných osôb. Pri kamerovom zázname z určitého miesta a času, výpise z evidencie vstupov do bytového domu alebo správe, ktorú poškodený sám predkladá polícii, možno predmet úkonu presne vymedziť. Pri takýchto bežných dôkazoch by malo byť zo zákona zrejmé, kto ich môže zabezpečiť a ako má vykonaný úkon zadokumentovať.
Rozdiely vo výklade sa prejavujú na úrovni okresných aj krajských prokuratúr. Pri získavaní rovnakého druhu dôkazu tak od konkrétneho prokurátorského obvodu môže závisieť, kto vykoná výzvu, aké písomnosti jej musia predchádzať a koľko času zaberie prevzatie záznamu. Bolo zámerom zákonodarcu, aby sa rozsah oprávnenia policajta už pri prvých úkonoch na mieste činu odvíjal od toho, ktorý výklad sa v danom obvode uplatňuje?
Rovnaký záznam a rozdielny výklad právomoci
O druhej hodine v noci dôjde ku krádeži vlámaním do predajne. Kamerové systémy okolitých prevádzok zachytia páchateľa, použité vozidlo aj smer jeho úniku. Prevádzkovatelia sú pripravení záznamy bezodkladne poskytnúť polícii. Policajt potrebuje získané poznatky okamžite využiť pri pátraní a súčasne zabezpečiť záznamy na účely dokazovania. Už pri tomto bežnom úkone však naráža na nejednotný výklad základného procesného oprávnenia: môže sám vyzvať prevádzkovateľa na poskytnutie konkrétneho záznamu, alebo musí najskôr požiadať prokurátora o vydanie výzvy?
Napríklad v obvode Okresnej prokuratúry Bratislava II sa v praxi uplatňuje postup, podľa ktorého policajt najskôr spracuje žiadosť o vydanie výzvy podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku. Musí v nej požadovať sprístupnenie počítačových údajov aj umožnenie vytvorenia ich kópie, označiť skutok, uviesť, kedy bolo začaté trestné stíhanie, identifikovať subjekt, ktorému sa má výzva doručiť, kontaktnú osobu a požadovaný časový rozsah záznamu. Vo výjazdovej veci žiadosť zasiela elektronickou poštou službukonajúcemu prokurátorovi, pričom do kópie musí zaradiť aj okresného prokurátora a oboch jeho námestníkov. Následne čaká na oznámenie, kedy si môže vydanú výzvu prevziať. V už dozorovanej veci žiadosť adresuje dozorovému prokurátorovi.
Všetky známe kamerové systémy a požadované záznamy sa majú sústrediť do jednej žiadosti. Prokurátor po jej preskúmaní vydá jednu výzvu s rozdeľovníkom určujúcim jednotlivých adresátov. Fyzické prevzatie počítačového nosiča alebo systému sa následne dokumentuje samostatným záznamom o prevzatí. Tento postup síce obmedzuje počet samostatných výziev a nepožaduje ani nadmerné odôvodňovanie žiadostí, získanie záznamov však naďalej viaže na predchádzajúce zapojenie prokurátora.
Operatívne prezretie kamerového záznamu priamo na mieste sa pritom pripúšťa. Policajt teda môže z jeho obsahu bezprostredne čerpať poznatky potrebné na vypátranie páchateľa, no na prevzatie kópie toho istého záznamu od spolupracujúceho prevádzkovateľa musí absolvovať opísaný administratívny postup. Rozlišovanie medzi operatívnym využitím poznatku a procesným zabezpečením dôkazu má svoj význam. Nevysvetľuje však nejednotné posudzovanie právomoci policajta pri dobrovoľnom poskytnutí konkrétneho záznamu. Pripustenie jeho operatívneho prezretia zároveň nemožno zamieňať so všeobecným oprávnením prehľadávať obsah cudzieho zariadenia.
Aj spoločná výzva s rozdeľovníkom má svoje praktické hranice. Kamerové systémy možno vyhľadávať už počas nočného výjazdu, ich význam pre objasnenie skutku však nemusí byť od začiatku zrejmý. Až prezretie prvého záznamu môže ukázať, že páchateľ odbočil do ďalšej ulice, zmenil vozidlo alebo pokračoval iným smerom, než polícia pôvodne predpokladala. Na základe tohto zistenia sa preverujú ďalšie miesta a zisťujú ďalší prevádzkovatelia, ktorých záznamy môžu byť dôležité. Okruh relevantných kamerových systémov sa preto môže rozširovať postupne.
Sústredenie známych prevádzkovateľov do jednej žiadosti môže znížiť počet písomností, neodstraňuje však potrebu priebežne zabezpečovať ďalšie záznamy. Opísaný postup výslovne nerieši, ako sa má postupovať pri novo zistenom prevádzkovateľovi, ktorý v pôvodnom rozdeľovníku nie je uvedený. Policajt tak popri rekonštrukcii pohybu páchateľa musí riešiť aj doplnenie procesného podkladu na získanie ďalšieho dôkazu, hoci jeho držiteľ je pripravený dobrovoľne spolupracovať. Základná neistota o rozsahu samostatného oprávnenia policajta tým zostáva nevyriešená.
Odlišný výklad pre aplikačnú prax formulovala Krajská prokuratúra v Nitre. Svoje stanovisko adresovala všetkým okresným prokuratúram vo svojej pôsobnosti aj všetkým prokurátorom krajskej prokuratúry. Podľa tohto stanoviska môže výzvu na sprístupnenie počítačového údaja alebo na umožnenie vytvorenia jeho kópie vykonať aj policajt, a to bez predchádzajúceho či následného súhlasu prokurátora. Krajská prokuratúra tento záver oprela o § 91 ods. 2 v spojení s § 89a ods. 3 Trestného poriadku.
Rozdiel vo výklade vychádza z toho, ako na seba nadväzujú prvé dva odseky § 91 Trestného poriadku. Prvý odsek pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní výslovne uvádza prokurátora.
„Ak na účely dokazovania postačuje počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor pred zaistením pamäťového nosiča alebo počítačového systému vyzve osobu, ktorá má v držbe alebo pod kontrolou taký nosič alebo systém, v ktorom je uložený počítačový údaj alebo cez ktorý počítačový systém je počítačový údaj dostupný,
a) na sprístupnenie počítačového údaja alebo
b) na umožnenie vytvorenia kópie počítačového údaja.“
Odsek 2 pripája odkaz na ustanovenia o vydaní veci.
„Ustanovenia § 89a ods. 2 a 3 sa použijú primerane.“
Pre určenie oprávneného orgánu je podstatný § 89a ods. 3.
„Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.“
Podstatou sporu je význam odkazu na § 89a ods. 3, ktorý upravuje práve okruh orgánov oprávnených vykonať výzvu. Ak by výzvu podľa § 91 ods. 1 mohol vykonať výlučne prokurátor, bolo by potrebné vysvetliť, aký samostatný význam má primerané použitie ustanovenia, ktoré medzi oprávnené orgány zaraďuje aj policajta. Krajská prokuratúra v Nitre dáva tomuto odkazu význam aj pri určení toho, kto môže výzvu vykonať.
Samostatnou otázkou je forma výzvy. § 91 ods. 1 Trestného poriadku jej písomnú formu výslovne nepredpisuje. V obvode Okresnej prokuratúry Bratislava II je písomná výzva prokurátora súčasťou opísaného postupu. Od formy výzvy je potrebné odlíšiť zápisnicu o vykonanom úkone podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku. Pri zabezpečení záznamu má zápisnica zachytiť, aký údaj bol získaný, a opísať ho tak, aby bolo možné určiť jeho totožnosť, pravosť a integritu. Príprava ďalšej písomnosti pred vykonaním úkonu sama osebe pochybnosť o tom, kto je oprávnený výzvu vykonať, neodstráni.
Rozdielna prax má konkrétny dosah na úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Jeho vyšetrovatelia zabezpečujú dôkazy na celom území Slovenskej republiky a v jednotlivých trestných veciach spolupracujú s rôznymi dozorovými prokurátormi. Pri rovnakom úkone si tak musia podľa praxe príslušnej prokuratúry overovať, či môžu záznam vyžiadať sami alebo musia najskôr predložiť žiadosť a vyčkať na výzvu prokurátora. Rozdiel sa prejaví už v čase potrebnom na získanie záznamu. Neskôr môže viesť aj k námietke, že výzvu vykonal orgán, ktorý na to podľa iného výkladu nebol oprávnený.
Iniciatívne predloženie dôkazu a jeho vyžiadanie
Poškodený príde na políciu oznámiť nebezpečné vyhrážanie a prinesie snímky správ, ktoré dostal. V obdobnej veci sa ho policajt pri výsluchu opýta, či má správy ešte k dispozícii, a poškodený následne ponúkne ich snímky. V oboch prípadoch polícia získava konkrétnu komunikáciu za dobrovoľnej súčinnosti poškodeného. Pri voľbe procesného postupu je však dôležité, či policajt otázkou zisťoval, či poškodený správy ešte má, alebo ho už vyzval, aby ich sprístupnil či umožnil vytvoriť ich kópiu.
V obvode Okresnej prokuratúry Bratislava II sa pri iniciatívnom predložení nosiča alebo systému počas výsluchu do zápisnice uvedie, že osoba ho predložila z vlastnej iniciatívy a výslovne súhlasí s ďalším sprístupnením údaja alebo vytvorením jeho kópie podľa § 91 ods. 3 Trestného poriadku. Rovnaký postup sa uplatňuje, keď vypočúvaná osoba k výsluchu doloží snímky elektronickej komunikácie.
Krajská prokuratúra v Nitre pri dobrovoľnom predložení konkrétneho záznamu bez predchádzajúcej výzvy a bez zaistenia pôvodného nosiča alebo systému postup podľa § 91 ods. 1 ani ods. 3 nevyžaduje. Pri výsluchu má policajt zaznamenať dobrovoľnosť predloženia a preveriť pôvod, pravosť a integritu údajov. Pri snímke správy zisťuje najmä to, odkiaľ pochádza, kde bola uložená a kto, kedy a ako ju vyhotovil.
Ustanovenie § 91 ods. 3 upravuje prístup k údajom uloženým na už zaistenom nosiči alebo v zaistenom počítačovom systéme, prípadne dostupným cez takýto systém. Ak si súhlas oprávnenej osoby vyžiada policajt, potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora. Ak poškodený odovzdá hotovú snímku a telefón si ponechá, vzniká otázka, ako sa majú tieto podmienky uplatniť a na aký prístup má zaznamenaný súhlas slúžiť. Pri prevzatí snímky získava polícia konkrétny súbor. Pri prístupe k údajom v zaistenom telefóne sa musí vymedziť aj rozsah prístupu k jeho obsahu.
Zápisnica má zachytiť, kto predloženie snímky navrhol a čo jej odovzdaniu predchádzalo. Ak si ju policajt vyžiadal, je potrebné zaznamenať jeho výzvu. Ak ju poškodený ponúkol sám, je potrebné zachytiť jeho iniciatívu. Pri dobrovoľnom odovzdaní tej istej snímky od tej istej oprávnenej osoby potrebuje rozdiel v procesných podmienkach vecné odôvodnenie. Ak sa rozhodujúcim kritériom stane formulácia, že osoba dôkaz predložila „z vlastnej iniciatívy“, vzniká tlak prispôsobiť opis úkonu požadovanému postupu.
Otázka ďalšieho procesného úkonu vzniká aj pri dôkaze, ktorý polícia dostane spolu so spisom. Orgán objasňujúci priestupok zabezpečí kamerový záznam a založí ho do spisu. Keď zistí podozrenie z trestného činu, odovzdá celý spis aj s prílohami. Vyšetrovateľ tak dostane kamerový záznam spolu s písomnosťami, ktoré dokumentujú jeho získanie. Je potrebné v tejto situácii vykonať aj samostatné prevzatie záznamu podľa § 92 Trestného poriadku?
V obvode Okresnej prokuratúry Bratislava II sa pri údajoch zabezpečených v priestupkovom konaní alebo pri operatívnom preverovaní uplatňuje prevzatie podľa § 92 a postup podľa § 91 ods. 3 Trestného poriadku. Toto pravidlo je nastavené všeobecne pre prevzatie už zabezpečených údajov. Krajská prokuratúra v Nitre osobitne posúdila prípad, keď sa odovzdáva celý priestupkový spis. Ak kamerový záznam už tvorí jeho súčasť, prechádza do trestného konania spolu so spisom a samostatné prevzatie podľa § 92 sa nevyžaduje.
Pri voľbe postupu má význam, či sa záznam odovzdáva ako samostatne zaistená vec alebo ako súčasť celého spisu. V oboch prípadoch musí byť preukázateľné, od koho a za akých okolností bol získaný, ako sa s ním nakladalo a v akej podobe prešiel do trestného konania. Ak tieto skutočnosti dokumentuje už odovzdaný spis, je žiaduce vedieť pomenovať, aký procesný účel má splniť samostatné prevzatie toho istého záznamu.
Záznam z telovej kamery a začatie trestného stíhania
Pri kamerovom zázname v priestupkovom spise sa rieši, ako dôkaz prevziať do trestného konania. Pri zázname z telovej kamery vzniká ďalšia otázka. Môže sa jeho získaním začať trestné stíhanie, ak ho vyšetrovateľ potrebuje práve na posúdenie, či na začatie stíhania existuje dôvod?
Oznamovateľ namieta priebeh služobného zákroku policajnej hliadky. Vyšetrovateľ potrebuje záznam z telovej kamery, aby zistil, čo sa pri zákroku stalo, a či zistené okolnosti nasvedčujú spáchaniu trestného činu. Záznam už existuje a je uložený v služobnom systéme. V obvode Okresnej prokuratúry Bratislava II sa aj pri jeho získavaní postupuje podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ najskôr požiada prokurátora o vydanie výzvy, ktorá sa následne doručí osobe spravujúcej kamerový systém. Tento postup sa uplatní aj vtedy, keď záznam spravuje iné pracovisko Policajného zboru.
Krajská prokuratúra v Nitre pri telových kamerách takisto vychádza z § 91 ods. 1, so zabezpečením záznamu však spája aj začatie trestného stíhania. Podľa jej stanoviska tento účinok nastáva okamihom, keď policajt na základe výzvy skutočne zabezpečí požadovaný záznam do spisu. Policajt potom vyhotoví deklaratórne uznesenie podľa § 199 ods. 1, v ktorom uvedie, ktorým úkonom sa trestné stíhanie začalo. Vybavenie veci podľa § 197 ods. 1 alebo 2 už podľa tohto výkladu neprichádza do úvahy.
Krajská prokuratúra tento záver odvodzuje zo zaradenia § 91 medzi ustanovenia o zaistení veci na účely dokazovania. Pri použití § 199 ods. 1 však je potrebné posúdiť aj nebezpečenstvo z omeškania. Práve na túto podmienku zákon viaže začatie trestného stíhania vykonaním zaisťovacieho, neopakovateľného alebo neodkladného úkonu. Výzvu podľa § 91 ods. 1 možno vykonať už pred začatím trestného stíhania. Pri následnom získaní záznamu preto je nevyhnutné posúdiť, aké konkrétne nebezpečenstvo by hrozilo, keby sa úkon odložil.
Samotné stanovisko uvádza, že podľa informácií krajskej prokuratúry sa záznam z telovej kamery príslušníka Policajného zboru uchováva približne dva roky. Pri zázname bezpečne uloženom v služobnom systéme je preto namieste otázka, ktoré okolnosti konkrétnej veci odôvodňujú jeho neodkladné zabezpečenie.
V uvedenom príklade môže záznam ukázať, že oznámené konanie nenapĺňa znaky trestného činu. Ak sa však podľa opísaného výkladu trestné stíhanie začalo už zabezpečením záznamu, vyšetrovateľ musí toto zistenie riešiť v začatom trestnom stíhaní. Podľa výsledku dokazovania môže prichádzať do úvahy jeho zastavenie. K získaniu jediného existujúceho záznamu tak pribudne uznesenie o začatí trestného stíhania a následne aj rozhodnutie o jeho skončení. Bolo zámerom zákonodarcu vyvolať tieto následky aj vtedy, keď má záznam ešte len pomôcť zistiť, či existuje dôvod na začatie trestného stíhania?
V obvode Okresnej prokuratúry Bratislava II sa výzva podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku používa aj na získanie výpisu o použití vstupného čipu v bytovom dome. Pri verejne dostupných informáciách na inzertných portáloch sa výzva nevyžaduje, pokiaľ nejde o prevádzkové údaje. Bez výzvy sa získavajú aj údaje zo služobných pomôcok, napríklad výsledok lustrácie v informačnom systéme alebo údaj z alkoholtestera.
Ak však policajt potrebuje výpis z inej evidencie, napríklad z evidencie vjazdov do garáže, musí vedieť určiť postup aj pre tento prípad. Zo zákona by malo byť zrejmé, kedy môže údaj získať priamo a kedy je potrebná výzva podľa § 91 ods. 1. Pri rovnakých okolnostiach má byť odpoveď rovnaká v každom prokurátorskom obvode.
Kópia záznamu alebo celý rekordér
Pri kamerovom zázname je potrebné okrem toho, kto ho môže vyžiadať, rozhodnúť aj o rozsahu zaistenia. Po krádeži v hoteli môže na objasnenie skutku stačiť pätnásťminútový záznam z kamery pri zadnom vchode. Spoločný rekordér však uchováva aj záznamy z recepcie, chodieb a ďalších priestorov. Jeho odňatie môže obmedziť fungovanie kamerového systému a polícia zároveň prevezme zariadenie so záznamami hostí a zamestnancov, ktoré s vyšetrovaným skutkom nesúvisia. Zaistenie rekordéra môže byť odôvodnené, ak je potrebné preveriť konkrétne známky manipulácie alebo ak systém neumožňuje vytvoriť spoľahlivú kópiu potrebného záznamu.
Ustanovenie § 89a ods. 4 Trestného poriadku ukladá pred výzvou na vydanie zariadenia zvážiť, či na účely dokazovania postačuje postup podľa § 91 ods. 1.
„Ak vecou podľa odseku 1 je počítačový údaj, pamäťový nosič alebo počítačový systém, postupuje sa podľa § 91. Pred výzvou na predloženie alebo na vydanie pamäťového nosiča alebo počítačového systému je potrebné zvážiť, či účel trestného konania nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 91 ods. 1.“
Pri získaní samotnej kópie vzniká praktická otázka, čo má policajt v danom prípade overiť, aby bolo možné zaručiť pravosť a integritu údaja podľa § 91 ods. 1. Pri hotelovom zázname môže zdokumentovať, z ktorej kamery a z akého časového úseku súbor pochádza, kto ho vyexportoval a v akej podobe ho polícia prevzala. Kryptografický odtlačok súboru potom umožní overiť, či má neskôr kontrolovaná kópia rovnaký obsah ako súbor, z ktorého bol odtlačok vypočítaný. Pôvod záznamu, správnosť času kamery a prípadné zásahy pred exportom je potrebné posúdiť na základe ďalších zistení.
Ak sa požiadavka zaručiť pravosť a integritu vyloží tak, že policajt musí už pred prevzatím kópie vylúčiť akúkoľvek predchádzajúcu manipuláciu, môže z procesnej opatrnosti zaistiť celý rekordér. Tým sa rozsah zásahu zväčší aj tam, kde by na dokazovanie postačoval konkrétny export. Ak má byť dôvodom zaistenia podozrenie z manipulácie, je nutné vedieť pomenovať, čo môže skúmanie rekordéra objasniť navyše. Môže ísť napríklad o preverenie systémových záznamov o zásahoch do uložených súborov, pokiaľ ich zariadenie uchováva.
Správca hotela môže ten istý export odovzdať na USB kľúči alebo ho zaslať elektronicky. Aj USB kľúč je pamäťovým nosičom a jeho fyzické prevzatie je nevyhnutné zachytiť. V opísanom prípade však slúži na odovzdanie už vybraného súboru. Pri zaistení pôvodného rekordéra môže polícia potrebovať údaje ešte len vyhľadať alebo preskúmať, ako s nimi systém nakladal. Pri voľbe procesného postupu má preto rozhodovať, aké údaje polícia získava a aký ďalší prístup potrebuje. Samotná voľba medzi USB kľúčom a elektronickým odovzdaním rovnakého súboru by nemala viesť k zásadne odlišným požiadavkám na povolenie prístupu.
Vyšetrovateľ môže z telefónu potrebovať len správy z niekoľkých dní. V zariadení sú však aj fotografie, údaje o pohybe či komunikácia s advokátom. Trestný poriadok preto odlišuje zaistenie telefónu od prístupu k jeho obsahu. Ak chce policajt požiadať oprávnenú osobu o súhlas s prístupom k údajom, musí najprv získať súhlas prokurátora (§ 91 ods. 3). Ak oprávnená osoba prístup nepovolí, môže ho v predsúdnom konaní povoliť sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora (§ 91 ods. 4).
Ak sa telefón zaistí na základe súdneho príkazu, už tento príkaz môže povoliť aj prístup k údajom (§ 91 ods. 8). Napríklad v príkaze na domovú prehliadku môže súd výslovne povoliť prístup ku komunikácii z určeného obdobia a uviesť, ktoré skutkové okolnosti ho odôvodňujú. Vtedy ďalší súdny príkaz na prístup netreba. Ak pôvodný príkaz pokrýva iba zaistenie telefónu, prístup k údajom sa rieši samostatne.
Riziko prepísania záznamu počas vybavovania súhlasu
Ak má polícia z hotelového rekordéra získať len záznam z konkrétnej kamery, musí byť tento záznam ešte dostupný v čase exportu. Pri nočnom vlámaní môže byť správca, ktorý vie záznam vyhľadať a skopírovať, dostupný až ráno. Staršie záznamy sa však dovtedy môžu automaticky prepísať. Prevádzkovateľ vie prepisovanie dočasne pozastaviť, bez príkazu to však odmieta. Polícia v tej chvíli potrebuje uložiť povinnosť záznam uchovať, aby ho neskôr mohla zákonne získať a vyhodnotiť.
Na vydanie príkazu podľa § 91a ods. 1 Trestného poriadku potrebuje policajt predchádzajúci súhlas prokurátora. Ustanovenie výslovne neupravuje postup pre prípad, keď hrozí bezprostredná strata záznamu a súhlas nemožno včas získať. Pri uchovaní údajov poskytovateľom služieb takúto situáciu rieši § 116 ods. 2 Trestného poriadku.
„Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a súhlas prokurátora nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať policajt aj bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora; príkaz policajta musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť prokurátor, inak stráca platnosť a vykonávané uchovávanie počítačového údaja alebo znemožnenie prístupu k nemu sa musí skončiť.“
Hrozba prepísania záznamu môže byť rovnako bezprostredná u poskytovateľa služby aj u prevádzkovateľa, ktorý používa vlastné kamery na ochranu svojich priestorov. V oboch prípadoch môže byť potrebné uložiť iba dočasnú povinnosť zachovať konkrétny údaj. Prečo teda zákon umožňuje policajtovi v neodkladnej situácii vydať príkaz poskytovateľovi služby a súhlas prokurátora zabezpečiť dodatočne, kým pri prevádzkovateľovi vlastných kamier obdobný postup výslovne neupravuje?
Ak prevádzkovateľ spolupracuje, môže záznam pred prepísaním ochrániť dobrovoľne. Ak dostupný pracovník nevie ochranu nastaviť, môže pomôcť odborník. Podľa okolností môže prichádzať do úvahy aj zaistenie zariadenia. Pred odpojením rekordéra však je nutné zistiť, aký vplyv to bude mať na uložené záznamy aj na ďalšiu činnosť kamerového systému. Prípadné odňatie zariadenia aj vstup do neverejných priestorov musia mať vlastný zákonný podklad.
Pri zázname uloženom v cloude je potrebné najprv zistiť, kto ho môže ochrániť pred prepísaním. Ak ho má hotel pod kontrolou vo svojom účte a môže ho uchovať, príkaz podľa § 91a možno adresovať hotelu. Ak musí zasiahnuť dodávateľ cloudovej služby, je nutné posúdiť, či spĺňa zákonné znaky poskytovateľa služieb, a či má požadovaný údaj v držbe alebo pod kontrolou. V takom prípade sa na uchovanie použije § 116. Ak má poskytovateľ záznam aj predložiť, uplatní sa osobitný režim podľa § 116a. Odňatie miestneho rekordéra pritom samo osebe nezaručuje uchovanie záznamu na vzdialenom serveri.
Príkaz určuje, ktoré údaje je adresát povinný zachovať. Ak ich úmyselne zničí alebo poškodí a tým zmarí alebo podstatne sťaží výkon príkazu, môže pri splnení ďalších zákonných znakov ísť o marenie výkonu úradného rozhodnutia. Trestný zákon totiž považuje za vec aj počítačový údaj. Úmyselné marenie dôkazu v trestnom konaní môže podľa okolností naplniť znaky marenia spravodlivosti aj bez predchádzajúceho príkazu na uchovanie. Pri strate záznamu preto je potrebné zistiť, čo ju spôsobilo, kto mal povinnosť a možnosť jej zabrániť, a či konal úmyselne. Preukázateľné doručenie príkazu má v tomto smere význam najmä pri posudzovaní, či adresát o povinnosti uchovať údaje vedel.
Bankový výpis a video v jednej odpovedi
Poškodený oznámi, že niekto neoprávnene vybral peniaze z jeho účtu. Polícia potrebuje od banky údaje o čase, mieste a sume výberu aj o použitej karte. Zároveň potrebuje záznam z kamery umiestnenej v bankomate, aby mohla identifikovať osobu, ktorá peniaze vybrala. Banka môže oba podklady zaslať v jednej elektronickej odpovedi. Právny základ sa však posudzuje pri každom z nich samostatne.
Krajská prokuratúra v Nitre považuje údaje o výbere za bankové tajomstvo. Samotný záber osoby, ktorá výber vykonala, podľa stanoviska bankovému tajomstvu v tomto prípade nepodlieha. Ide o počítačový údaj, ktorý sa od banky ako držiteľa záznamu zabezpečuje podľa § 91 Trestného poriadku. Obdobne posudzuje aj záznam z kamery v pobočke banky, ak zachytáva samotnú osobu.
Údaje o transakcii sa vyžadujú podľa pravidiel bankového tajomstva. Pred začatím trestného stíhania aj v prípravnom konaní ich môže vyžiadať prokurátor alebo s jeho predchádzajúcim súhlasom policajt. Zákon o bankách počíta aj s elektronickým vyžiadaním a poskytnutím informácií, za zákonných podmienok aj prostredníctvom automatizovaného systému [§ 3 ods. 5 Trestného poriadku a § 91 ods. 4 písm. b), ods. 5, 9 a 10 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách].
Ak banka na takéto vyžiadanie poskytne výpis, jeho obsah aj právny základ sprístupnenia zostávajú rovnaké, či ho pošle na papieri, v PDF alebo ako tabuľku. Samotný formát prílohy by preto nemal viesť k ďalšej výzve podľa § 91 Trestného poriadku ani k samostatnej zápisnici o získaní toho istého údaja. Ak banka k výpisu priloží aj video z bankomatu, právny základ získania videa sa posudzuje podľa obsahu záznamu aj vtedy, keď oba súbory prišli v jednej správe.
Pri určení, či sa použije § 116a Trestného poriadku, záleží na tom, akú službu adresát poskytuje a v akej súvislosti má požadovaný údaj. Banka eviduje výbery a pohyby na účtoch pri poskytovaní finančnej služby. Samotné vedenie tejto evidencie v elektronickej podobe ešte neznamená, že klientovi poskytuje službu uchovávania alebo spracúvania počítačových údajov v jeho mene. Európske nariadenie o elektronických dôkazoch finančné služby zo svojej definície poskytovateľa výslovne vylučuje. Slovenská definícia rovnakú výnimku výslovne neuvádza. Ak by preto banka popri finančných službách poskytovala aj inú službu, jej postavenie by sa posudzovalo vo vzťahu ku konkrétnej službe a požadovanému údaju [§ 10 ods. 28 Trestného poriadku a čl. 3 bod 3 nariadenia (EÚ) 2023/1543].
Elektronické odovzdanie záznamu a zápisnica
Rovnako ako bankový výpis možno aj kamerový záznam odovzdať elektronicky. Správca siete predajní môže aj z iného mesta vyhľadať záznam z požadovanej kamery, vyexportovať ho a bezpečne odoslať polícii. Podľa dôvodovej správy môže vytvorenie kópie spočívať aj v zaslaní počítačového údaja cez internet, napríklad e-mailom. Policajt pritom musí zadokumentovať, ako konkrétny súbor získal (dôvodová správa, osobitná časť k bodu 12).
Zápisnica musí obsahovať presný opis, ktorý umožní určiť totožnosť, pravosť a integritu počítačových údajov aj prístup k nim. Pri zázname z predajne má byť zrejmé, kto ho poskytol a na základe akého oprávnenia, z ktorej kamery a z akého obdobia pochádza, ako ho správca vyexportoval a ktoré súbory polícia prevzala. Ak policajt zistí odchýlku medzi časom kamerového systému a skutočným časom, zaznamená ju. Tieto informácie umožnia spätne preveriť pôvod záznamu a okolnosti jeho prevzatia (§ 93 ods. 1 Trestného poriadku).
Pri doručení záznamu e-mailom sa podpis zápisnice rieši samostatne podľa pravidiel pre vykonaný úkon. Ak je zápisnica vyhotovená elektronicky, osoby, ktoré ju majú podpísať, ju autorizujú podľa osobitného predpisu. Pri úkone vykonanom prostredníctvom videokonferenčného zariadenia dotknutá osoba zápisnicu nepodpisuje (§ 59 Trestného poriadku).
Správca môže záznam odoslať za niekoľko minút. Ak policajt až po doručení overuje oprávnenie správcu a zisťuje, ako záznam vyexportoval a ktoré súbory odoslal, musí ho opätovne kontaktovať. Jednotný postup pri odovzdaní na diaľku by mal určiť, ako policajt overí oprávnenie správcu, ktoré údaje má správca poskytnúť spolu so záznamom a ako sa zabezpečí podpis alebo autorizácia zápisnice a jej priradenie ku konkrétnym súborom.
České rozlíšenie kópie a obsahu zariadenia
Aj Česká republika upravila získavanie elektronických údajov v trestnom konaní. Zákonom č. 270/2025 Sb. s účinnosťou od 1. januára 2026 doplnila do pravidiel o vydaní veci možnosť vyžiadať si sprístupnenie konkrétnych údajov alebo vytvorenie ich kópie bez vydania celého nosiča. Oprávnenie vykonať takúto výzvu priznáva § 78 ods. 1 v prípravnom konaní výslovne aj policajnému orgánu. Policajt zaznamená, ktoré údaje prevzal a osobe, ktorá ich poskytla, vydá písomné potvrdenie o prevzatí alebo odpis protokolu (§ 78 ods. 1 a 5 českého Trestného poriadku).
Český zákon teda počíta s digitálnou povahou kamerového záznamu a jeho vyžiadanie ponecháva v režime vydania veci. Osobitné pravidlá upravuje v § 113a pre obhliadku používateľom zabezpečených údajov v zaistenom prenosnom zariadení, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu, napríklad v mobilnom telefóne. Pri takejto obhliadke sa spravidla vyžaduje súdne povolenie. Zákon pripúšťa výnimku pri súhlase oprávneného používateľa a za určených podmienok uplatňuje tieto pravidlá aj pri obhliadke kópie dát zo zaisteného zariadenia. Prísnejšie záruky sa tak viažu na povahu úkonu a rozsah prístupu k údajom. (§ 113a českého Trestného poriadku)
Česká aj Slovenská republika mali povinnosť prevziať smernicu o elektronických dôkazoch. Tá upravuje určené prevádzkarne a právnych zástupcov poskytovateľov služieb, ktorým sa doručujú príkazy. Cezhraničné príkazy na predloženie a uchovanie dôkazov upravuje priamo uplatniteľné európske nariadenie. Kto môže v domácom trestnom konaní vyžiadať kamerový záznam od miestneho prevádzkovateľa, zostalo na rozhodnutí každého štátu [Smernica (EÚ) 2023/1544, nariadenie (EÚ) 2023/1543, § 1 ods. 2 zákona č. 329/2025 Z. z.].
Česká úprava je však prehľadnejšia preto, že pri získaní kópie ponecháva známy postup vydania veci a priamo určuje, kto môže vykonať výzvu. Slovenský zákonodarca sledoval podobný cieľ. Dôvodová správa vysvetľuje potrebu chrániť obsah zaistených zariadení a uprednostniť získanie kópie tam, kde na dokazovanie postačuje. Pri vyžiadaní kópie však § 91 ods. 1 v predsúdnom konaní výslovne uvádza prokurátora a až odsek 2 odkazuje na pravidlá o vydaní veci, ktoré oprávňujú konať aj policajta. Dôvodová správa osobitne nevysvetľuje, prečo zákon oprávnenie policajta pri tomto úkone neurčil priamo (Dôvodová správa, osobitná časť k bodu 15, § 89a a § 91 Trestného poriadku).
Slovenská novela tak pri bežnom získavaní digitálnych dôkazov priniesla neprehľadný súbeh pravidiel. V praxi pribudli žiadosti, výzvy a súhlasy a súčasne vznikli rozdielne názory na to, kto má úkon vykonať, ako ho je potrebné zadokumentovať a aké procesné následky vyvolá. Pravidlá, ktoré mali zvýšiť právnu istotu, si tak musia polícia a prokuratúra ujasňovať až pri ich uplatňovaní. V Česku sú základné postupy pri získavaní a uchovávaní elektronických údajov aj pri prístupe k obsahu zaistených zariadení zrejmé priamo zo zákona. Pri jednotlivých úkonoch zákon určuje, kto ich môže vykonať a za akých podmienok.
Policajti a prokurátori majú dostať priestor už pri príprave zákona
Pri posledných novelách Trestného poriadku sa opakuje situácia, keď nové povinnosti zvyšujú administratívne nároky na policajtov a prokurátorov a základné otázky procesného postupu sa riešia až po nadobudnutí účinnosti zákona. Vyšetrovateľ popri objasňovaní skutku posudzuje vzájomný vzťah ustanovení a zisťuje, aký výklad uplatňuje dozorujúca prokuratúra. Čas potrebný na vyjasnenie postupu zaťažuje obe strany a pri neodkladných úkonoch môže oddialiť zabezpečenie dôkazu.
Rozsiahle legislatívne návrhy sa k výkonným útvarom neraz dostávajú až v závere vnútrorezortného pripomienkovania. Na ich posúdenie zostáva jeden alebo dva dni, v niektorých prípadoch iba niekoľko hodín. Vyšetrovatelia pritom návrhy posudzujú popri vedení prebiehajúcich trestných konaní. Takáto lehota pri rozsiahlej procesnej zmene spravidla neumožňuje dôsledne preveriť nadväznosť ustanovení a posúdiť, ako sa nové povinnosti prejavia pri jednotlivých úkonoch.
Popri vyjadrení vedenia príslušných orgánov má predkladateľ včas získať pripomienky policajtov z operatívnych a vyšetrovacích útvarov aj prokurátorov, ktorí budú novú úpravu uplatňovať. Návrh je žiaduce preveriť na typických prípadoch od prvotných zistení až po procesné zabezpečenie a využitie dôkazu. Už pri príprave zákona sa tak dá zistiť, či je zrejmé, kto má vykonať jednotlivé úkony, aké podklady na to potrebuje, a či môže podľa navrhovaných pravidiel postupovať aj v neodkladnej situácii.
Zapojenie zástupcov aplikačnej praxe má osobitný význam, ak osoby pripravujúce legislatívny návrh nemajú priamu skúsenosť s vykonávaním procesných úkonov, ktoré návrh upravuje. Pripomienky z praxe umožňujú už pri príprave zákona posúdiť, aké kroky si navrhovaný postup vyžiada, a či ich možno vykonať v podmienkach, v ktorých sa tieto úkony bežne uskutočňujú.
Za podobu vnútroštátneho procesného postupu zodpovedá zákonodarca aj pri preberaní európskych pravidiel. Pri každej novej povinnosti má byť zrejmé, akému riziku predchádza, aké ďalšie úkony si vyžiada, a či možno rovnakú ochranu dosiahnuť jednoduchším postupom. Výkonné útvary preto potrebujú dostať návrh v čase, keď ešte môžu ovplyvniť jeho obsah, a v lehote, ktorá im umožní jeho dôsledné posúdenie.
Záver
Novela mala odstrániť aplikačné problémy a zvýšiť právnu istotu. Výsledkom je vnútorne nesúrodá legislatívna úprava, v ktorej sa nejasné ustanovenia spájajú s nadmerným formalizmom. Procesný chaos sa prejavuje už pri základných otázkach. Kto smie vykonať úkon, aký súhlas potrebuje a aké následky má samotné získanie dôkazu? Je nemysliteľné, aby prokuratúry v jednotlivých krajoch pri rovnakom procesnom úkone uplatňovali rozdielne postupy. Príslušníci úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ako útvaru s celoslovenskou pôsobnosťou si tak musia v každom kraji osobitne overovať, ktorý výklad ustanovení Trestného poriadku uplatňuje príslušná prokuratúra.
Páchatelia dnes konajú rýchlejšie, sú technicky zdatnejší a digitálne stopy dokážu v krátkom čase pozmeniť alebo odstrániť. Polícia preto musí mať možnosť zabezpečiť dôkaz bez zbytočného zdržania. Je priam neuveriteľné, že v 21. storočí má policajt podľa jedného z uplatňovaných postupov najprv vypracovať žiadosť pre prokurátora, počkať na vydanie výzvy s rozdeľovníkom a po jej prevzatí ju doručovať jednotlivým prevádzkovateľom. Takýto formalizmus zdržiava získanie dôkazu aj vtedy, keď je prevádzkovateľ pripravený požadované údaje okamžite poskytnúť elektronicky. Kým sa výzva dostane k adresátovi, digitálny dôkaz už nemusí existovať.
Aj v porovnaní s poslednými procesnými novelami je táto kombinácia formalizmu a neprehľadnosti mimoriadna. Pri bežných úkonoch opäť pribúdajú žiadosti, výzvy a súhlasy, ktoré zvyšujú administratívnu záťaž policajtov aj prokurátorov. Nepresný legislatívny jazyk a nejednoznačné odkazy medzi ustanoveniami pritom sťažujú určenie, kto je oprávnený úkon vykonať a za akých podmienok. Zákon o tvorbe právnych predpisov vyžaduje terminologickú správnosť, presnosť a všeobecnú zrozumiteľnosť právneho predpisu, ako aj stručnosť, vnútornú bezrozpornosť a systematickú a obsahovú previazanosť jeho ustanovení. Pri procesnom predpise, od ktorého závisí zákonnosť získania dôkazu, je takáto nejednoznačnosť zásadným nedostatkom. (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z.)
Možno takmer s istotou očakávať, že spôsob získavania digitálnych dôkazov bude častým predmetom sťažností a podnetov obhajoby, ako aj námietok pred súdom. Sporná môže byť právomoc policajta, rozsah udeleného súhlasu, pravosť či integrita kópie alebo primeranosť zaistenia celého zariadenia. Súd posúdi zákonnosť postupu samostatne aj vtedy, keď ho dozorujúci prokurátor akceptoval. Ak súd uzná námietku za dôvodnú a pôvodný záznam medzitým zanikol, zistený nedostatok už nemusí byť možné napraviť zopakovaním úkonu.
Jednotné usmernenie môže dočasne obmedziť rozdiely v praxi. Trvalá náprava si všakvyžaduje zmenu zákona. Ten má výslovne určiť, kedy môže policajt vyžiadať konkrétny údaj alebo prevziať dobrovoľne predložený súbor. Má tiež jasne vymedziť hranicu medzi získaním kópie a prístupom k obsahu zaisteného zariadenia, umožniť včasné uchovanie ohrozeného dôkazu a spresniť súbeh s bankovým tajomstvom aj dokumentovanie elektronického odovzdania. Česká úprava ukazuje, že základné procesné oprávnenia a podmienky ich výkonu možno vyjadriť priamo v zákone pri zachovaní primeraných záruk ochrany súkromia.
Opísané prípady predstavujú iba časť problémov, ktoré novela v praxi vyvolala. Rozbor ďalších by značne presiahol rozsah tohto článku a pri niektorých inštitútoch by si vyžadoval aj opis postupov, ktoré podliehajú utajeniu. Za použiteľnosť procesného predpisu zodpovedá zákonodarca. Predkladateľ má preto zapojiť výkonné útvary už pri príprave návrhu, keď ich pripomienky ešte môžu ovplyvniť jeho znenie. Ak si policajt a prokurátor musia až v prebiehajúcom trestnom konaní ujasňovať, kto môže vykonať bežný úkon a aké následky s ním zákon spája, je namieste otázka, ako mohla takto pripravená úprava prejsť legislatívnym procesom.
Cieľom trestného konania je náležite objasniť trestné činy, spravodlivo potrestať ich páchateľov v súlade so zákonom a odňať výnosy z trestnej činnosti. Pri tom sa musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických aj právnických osôb. Procesné pravidlá majú štátu umožniť spoľahlivo zistiť, čo sa stalo, a zároveň určiť hranice, ktoré pri tom musí rešpektovať.
Od nadobudnutia účinnosti novely 18. augusta 2026 uplynuli v čase písania tohto článku takmer tri mesiace. V opísanej praxi stále chýba zjednocujúci výklad, podľa ktorého by policajti a prokurátori pri získavaní digitálnych dôkazov postupovali rovnako naprieč prokurátorskými obvodmi. Otázka, kto smie vykonať úkon a za akých podmienok, sa tak rieši až v konkrétnej veci. Kým sa postup vyjasní, dôkaz môže zaniknúť. Aj pri včas zabezpečenom dôkaze môže súd neskôr dospieť k záveru, že ho polícia získala nezákonne.
Novela Trestného poriadku má zjednodušiť bežné úkony, urýchliť ich vykonanie a tam, kde to povaha zásahu umožňuje, posilniť oprávnenie policajta konať samostatne. Zákon má pritom jasne určiť hranice tejto právomoci aj záruky ochrany práv osôb. Každá ďalšia administratívna povinnosť má mať konkrétny procesný účel. Čas, ktorý policajt a prokurátor venujú jej splneniu, môže byť práve tým časom, počas ktorého sa ešte dá získať dôkaz rozhodujúci pre spravodlivé posúdenie veci.
Kedy začneme pri prijímaní trestnoprávnych predpisov posudzovať aj to, či povinnosti, ktoré sme rokmi zavádzali v mene spravodlivosti, ešte dávajú štátu dosť priestoru účinne konať a osobám, do ktorých práv môže zasiahnuť, dostatočné záruky, že svoju moc uplatní v medziach zákona?
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.