Autori:
Doc. JUDr. Pavel Kandráč Csc.
bývalý verejný ochranca práv
JUDr. Peter Šamko starší
Krajský súd v Bratislave – prerušený výkon funkcie sudcu
Poslankyňa Národnej rady SR Katarína Tóthová, po inšpirácii právnou úpravou v Českej republike, predložila v roku 2010 návrh novely Trestného poriadku (ďalej len „novela“), ktorá mala prednostne riešiť divácke násilie na futbalových štadiónoch. Prijatá novela (zákon č. 93/2000 Z.z.) nadobudla účinnosť 01.04.2010 a vytvorila právny základ tzv. mobilných súdov.
Podľa tejto novely (§ 248 ods. 1 Tr. por.) sa „hlavné pojednávanie môže konať priamo a bezodkladne na mieste, kde bol spáchaný prečin. Podmienkou je vhodnosť, účelnosť a uplatnenie skráteného vyšetrovania“ (takýto postup je zo zákona vylúčený v prípadoch, keď pôjde o povinnú obhajobu, teda nebude aplikovateľný na mladistvých páchateľov). Paleta znakov skutkových podstát úmyselných trestných činov je široká: ublíženie na zdraví, opilstvo, nebezpečné vyhrážanie, násilie proti skupine obyvateľstva a jednotlivcovi, poškodzovanie cudzej veci, útok na verejného činiteľa, hanobenie národa, rasy a presvedčenia, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.
Model tzv. mobilných súdov zostal však len na papieri. K jeho aplikácii nedošlo, hoci záujem prejavili futbalové kluby, Únia ligových klubov a aj samosprávy. Myšlienka riešenia niektorej formy diváckeho násilia (vandalizmus, výtržnosti, útoky na telesnú integritu jednotlivca, reasistické a xenofóbne prejavy), mala široký ohlas vo verejnosti a predstavovala konkrétne riešenie tohto celospoločenského problému.
Z akého dôvodu je predmetná novela nefunkčná? Ministerstvo spravodlivosti SR od účinnosti tejto novely (01.04.2010) doposiaľ nevypracovalo vykonávajúci predpis pre okresné súdy! Kedy rezort sfunkční tzv. mobilné súdy? Minister spravodlivosti by mal v čo najkratšom čase zvolať odbornú poradu zainteresovaných strán a posúdiť aj skúsenosti českých mobilných súdov. Tieto po počiatočnej eufórii ďalej nepokračujú z dôvodu finančnej náročnosti, problémami s advokátmi a divákmi mladšími ako 18 rokov. Vo vykonávacom prespise môže reagovať na predmetné poznatky, prípadne rozmýšľať o modifikácii predloženej novely.
Predmetná problematika sa dá riešiť aj aplikáciou inštitútu tzv. superrýchleho vyšetrovania v zmysle § 204 Tr. por. Efektívnosť tohto postupu je v rukách dvoch subjektov – prokurátora a policajta vykonávajúceho skrátené vyšetrovanie. Rozhodujúce sú procesné úkony na mieste činu (futbalovom štadióne), konkrétne zadržanie divákov podozrivých zo spáchania prečinu (časový limit 48 hodín), vytvorenie spisu, odovzdanie spisu a zadržanej osoby prokurátorovi, ktorý v limite 48 hodín od zadržania osoby musí podať obžalobu súdu.
Aj sudca pre prípravné konanie musí konať promptne. Má tiež 48 hodín na rozhodnutie o podanej obžalobe (napríklad vydaním trestného rozkazu, či okamžitým vykonaním hlavného pojhednávania), respektíve musí stanoviť ďalší postup vo veci (napríklad nariadi hlavné pojednávanie, vráti vec prokurátorovi na došetrenie a podobne). Z dôvodu dokazovania by sa musela na futbalovom rizikovom zápase zabezpečiť účasť niektorých osôb – kvalifikovaný zástupca poškodenej strany (z dôvodu uplatnenia nároku na náhradu škody), všeobecný lekár (posúdenie ujmy na zdraví). Pracovať by musel aj odborný pracovník registra trestov GP SR.
Zjednocujúci procesný postup pri zohľadnení všetkých alternatív vyšetrovania počas a po futbalovom rizikovom zápase navrhujeme premietnuť do Metodického pokynu Generálnej prokuratúry SR pre okresné prokuratúry. Do pokynu treba zahrnúť aj kvalifikovaný postup v netrestnej oblasti (kvalifikácia priestupku v správnom konaní).
Medializácia takto realizovaných prípadov by verejnosť presvedčila, že orgány činné v trestnom konaní účinne eliminujú násilie a neviazanosť časti futbalových fanúšikov.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.