Na rozdiel od toho, čo si polícia, politici a verejnosť myslí o účinnosti zásady trikrát a dosť štátu Kalifornia, kriminalisti z Kalifornskej univerzity, Riverside výskumom zistili, že politika „ako na zločincov", ktorú voliči schválili v roku 1994, neurobila nič pre zníženie kriminality.
V podrobnej analýze kriminality v Kalifornii uvádza profesor sociológie Róbert Nash Parker, že kriminalita klesá približne v rovnakej miere v každom štáte už 20 rokov, bez ohľadu na to, či platí zásada trikrát a dosť alebo nie.
Parkerove závery sa objavili v časopise (California Journal of Politics and Policy) „Prečo Kalifornská „zásada trikrát a dosť" zlyhala ako kriminálna a hospodárska politika, a čo robiť". On-line časopis publikuje výskum o národnej, štátnej a miestnej vláde, volebnej politike a vytváraní a realizácii verejnej politiky.
Podľa Kalifornskej zásady trikrát a dosť zákon stanovuje minimálny trest 25 rokov odňatia slobody, prípadne až doživotie pre osoby patriace do tretej nápravnovýchovnej skupiny (resp. do ústavu s maximálnym stupňom stráženia), ktorí sú odsúdení pre závažné alebo násilné zločiny. Doposiaľ bolo odsúdených podľa zásady trikrát a dosť približne 23.000 osôb. Podľa nového predloženého návrhu, by sa mal doživotný trest odňatia slobody ukladať iba v prípade, keď nový zločin bude závažný alebo násilný.
„Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, výskum alebo údaj, ktorý by potvrdil, že zásada trikrát a dosť by spôsobila pokles násilia v Kalifornii alebo inde v posledných 20 rokoch," konštatuje Parker, a dodáva, že klesajúca tendencia začala dva roky predtým ako Kalifornský zákon bol prijatý.
Parker zistil, že násilná kriminalita sa znížila zhruba v rovnakej miere v Kalifornii a v ďalších štátoch zásady trikrát a dosť ako aj v štátoch s rozličnou legislatívou.
„Zásada trikrát a dosť neovplyvňuje násilnú trestnú činnosť", uzatvára Parker. Hrozba uloženia doživotného trestu odňatia slobody nie je pre recidivistov odstrašujúca, dodáva s odvolaním sa na práce iných výskumníkov o správaní páchateľa, ktoré konštatovali, že ani predchádzajúce zatknutie ani obvinenie nemajú vplyv na vnímanie páchateľa a naznačujú, že zásada trikrát a dosť nie je odstrašujúca ako by chceli veriť orgány aplikácie práva, politici a verejnosť.
Ak zásada trikrát a dosť nie je významnou z hľadiska poklesu násilnej trestnej činnosti, tak čo ovplyvňuje pokles?
Konzumácia alkoholu a nezamestnanosť, uvádza Parker. Kriminalisti Kalifornskej univerzity, Riverside zistili, že pokles v konzumácii alkoholu je najviac zodpovedný za zníženie kriminality
Citujúc predchádzajúce výskumy a analýzy zistili, že konzumácia alkoholu, nezamestnanosť, chudoba, podiel mladých ľudí v populácii, priemerná mzda, sociálne dávky, a angažovanosť USA vo vojne sú možnými vplyvmi na trestnú činnosť.
Parker a Randi Cartmill, výskumník z Wisconsin-u zistili, že keď sa zvyšuje konzumácia alkoholu, násilná trestná činnosť sa zvyšuje rok alebo dva roky neskôr, a keď sa konzumácia alkoholu znižuje, kriminalita klesá o rok, dva roky neskôr.
„Konzumácia alkoholu v národe vyvrcholila v roku 1982 a od tohto roku sa stále znižuje," uvádza Parker. „Pivo a spotreba destilátov sú dva najviac konzistentné prediktory vraždy." Nezamestnanosť je menší, ale tiež vplyvný faktor pri vzostupe a páde kriminality.
„Tieto zistenia sú v súlade s rastúcou skupinou výskumov, ktoré poukazujú na vzťah medzi alkoholom a násilnosťou v USA," konštatuje Parker. „Nie je preto žiadny dôvod pre pokračovanie uplatňovania zásady trikrát a dosť z pohľadu prevencie pred násilnosťou.
Analýza naznačuje, že politika alkoholu je navrhnutá tak, aby zníženie celkovej spotreby v Kalifornii mohlo byť účinnejšie pri znižovaní násilnosti ako zásada trikrát a dosť".
Kým zásada trikrát a dosť je neúčinná pri znižovaní kriminality, Parker konštatuje, že táto zásada významne prispela k vážnym rozpočtovým starostiam Kalifornie. Väznením množstva osôb sa posunula priorita štátnych výdavkov. V roku 1985 predstavovali výdavky na školstvo približne 11 % rozpočtu, pričom väznice spotrebovali 4 % štátnych výdavkov. V roku 1993 výdavky na obe kapitoly predstavovali asi 6 % rozpočtu. V roku 2010 výdavky na školstvo predstavovali menej ako 6 % štátneho rozpočtu, zatiaľ čo výdavky na väznice spotrebovali takmer 10 %.
Podľa kalifornského štátneho audítora míňa štát približne 57.500 dolárov na ubytovanie jedného väzňa po dobu jedného roka. Ponechanie zásady trikrát a dosť v nezmenenej podobe môže mať za následok výrazné finančné problémy a to v blízkej budúcnosti, varuje Parker.
„Kalifornia by sa mala vzdať svojej závislosti na all-you-can-eat (všetko sa dá zjesť), ktorej výsledkom bolo narušenie finančného zdravia štátu, oslabenie kvality vzdelávania na všetkých úrovniach, a donútenie štátu, aby uplatnil drakonické škrty v programoch, ktoré zlepšujú životy svojich obyvateľov ako výmenu za mylnú predstavu o verejnej bezpečnosti" uzatvára Parker. „Výsledkom uplatňovania zásady trikrát a dosť je takmer neznesiteľná finančná záťaž, ktorá sa rysuje aj v budúcnosti a ktorá bude zastavená len vtedy, ak kohútik na potrubí potrestania bude konečne zatvorený“.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.