Psychiatri: Pojem "obvykle jednorazova dávka" nie je medicínsky pojem

                 Úvod

Od­vte­dy, čo na Slo­ven­sko pre­nik­li v zvý­še­nej mie­re me­dzi­ná­rod­ný­mi kon­ven­cia­mi OSN kon­tro­lo­va­né („za­ká­za­né") omam­né lát­ky a psy­chot­rop­né lát­ky (OLPL) - „dro­gy", rie­šia or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní otáz­ku, či množ­stvo dro­gy za­dr­ža­né u uží­va­te­la bo­lo pre je­ho vlas­tnú spot­re­bu, ale­bo ur­če­né na ob­cho­do­va­nie. Je to jed­no z roz­ho­du­jú­cich kri­té­rií, na zá­kla­de kto­ré­ho sa po­su­dzu­je zá­važ­nosť po­ru­še­nia zá­ko­na a roz­ho­du­je sa o tres­tnej sadz­be. Pod­lá sta­ré­ho Tres­tné­ho zá­ko­na (TZ) plat­né­ho do sep­tem­bra 1994 bo­la dr­žba OLPL u uží­va­te­ľov bez­tres­tná. Zme­nu sti­mu­lo­va­li ťaž­kos­ti OCTK, kto­ré na­rá­ža­li na prob­lém, že aj ob­vi­ne­ní s väč­ším množ­stvom dro­gy (vte­dy hlav­ne he­roí­nu) preu­ká­za­li, že bo­li psy­chia­trom di­ag­nos­ti­ko­va­ní ako od he­roí­nu zá­vis­lí a pre­to bo­lo ich tres­tné stí­ha­nie za­sta­vo­va­né. TZ bol v sú­la­de s do­ho­vo­rom OSN no­ve­li­zo­va­ný a dr­žba aké­ho­koľ­vek množ­stva dro­gy sa sta­la tres­tným či­nom. Na jed­nej stra­ne sa tým zvý­ši­la ús­peš­nosť OČTK vo fá­ze do­ka­zo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti, čo ma­lo za nás­le­dok ná­rast od­sú­de­ných za tzv. dro­go­vú tres­tnú čin­nosť, na dru­hej stra­ne sa spo­lo­čen­ské, le­gis­la­tív­ne ky­vad­lo pre­su­nu­lo od dov­te­dy re­la­tív­ne mäk­kých zá­ko­nov k zo­sil­ne­nej rep­re­sii. Zá­kon však ne­dos­ta­toč­ne roz­li­šo­val po­lí­ciou za­dr­ža­ných uží­va­te­ľov s ma­lým množ­stvom dro­gy (napr. je­den ,joint") pre ich vlas­tnú spot­re­bu, od ta­kých, u kto­rých bo­lo za­is­te­né vel­ké množ­stvo kon­tro­lo­va­nej lát­ky s pred­pok­la­dom ob­cho­do­va­nia. Prob­lém sa sna­ži­la vy­rie­šiť pa­rag­ra­fom 186 o pre­cho­vá­va­ní OLPL pre vlas­tnú spot­re­bu no­ve­la TZ z ro­ku 1999 (Čen­téš, 2008). Za­vie­dol sa do TZ po­jem ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ky (OJD). Pod­lá vý­kla­du k TZ ro­zu­mie sa ním „mať neop­ráv­ne­ne v dr­žbe OLPL v množ­stve, kto­ré zod­po­ve­dá naj­viac „ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ke" pre vlas­tnú spot­re­bu. Pre OCTK, sú­dy sa vy­no­ril no­vý prob­lém - neexis­tu­je v zá­kon­ných pred­pi­soch nik­de uve­de­né množ­stvo OJD (Havrlen­to­vá, 2003; Čen­téš, 2009). Práv­ni­ci v tej­to sú­vis­los­ti rie­ši­li via­ce­ro as­pek­tov. Pod­ľa Fu-kno­vej (in Pa­ra, 2009) z Kri­mi­na­lis­tic­ko-exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu Po­li­caj­né­ho zbo­ru (KEU PZ) ma­lo by sa roz­li­šo­vať me­dzi poj­ma­mi Jed­no­ra­zo­vá" a „den­ná dáv­ka". Zá­kon však ne­be­rie do úva­hy ani, to, že uží­va­teľ, ak má pros­tried­ky, si čas­to ku­pu­je dro­gu na vlas­tnú spot­re­bu na­raz i na viac dní dop­re­du. Ako uvá­dza Šam­ko (2011), ob­sa­ho­vo nie sú iden­tic­ké ani poj­my „dáv­ka" (pou­ží­va Ná­rod­ná proti­dro­go­vá jed­not­ka - da­lej NPJ) a „ob­vyk­lá jed­no­ra­zo­vá dáv­ka" (pou­ží­va napr. aj KEU).

Dô­vo­dom pot­re­by roz­li­šo­va­nia, či ide o za­dr­ža­né množ­stvo dro­gy pre vlas­tnú spot­re­bu je po­žia­dav­ka od­lí­šiť iba uží­va­te­ľov od vý­rob­cov a dis­tri­bú­to­rov drog. Nás­led­ne v prí­pa­de do­ká­za­nia vi­ny, tres­ty ref­lek­tu­jú tiež rôz­nu mie­ru spo­lo­čen­skej ne­bez­peč­nos­ti spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu (Čen­téš, 2003).

 V no­vom TZ 300/2005 roz­de­lil § 171 spot­reb­nú dr­žbu na od­se­ky pod­ľa množ­stva za­dr­ža­nej dro­gy. „V ma­lom roz­sa­hu" - maximál­ne 3 OJD. V tom­to prí­pa­de ide o pre­čin s tres­tnou sadz­bou do troch ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy. Trest mô­že byť ulo­že­ný aj pod­mie­neč­ne. Zdr­ža­ná dro­ga „vo väč­šom roz­sa­hu" - maximál­ne 10 OJD. Ide už o trest­ný čin s tres­tnou sadz­bou až do šty­roch ro­kov. Väč­šie množ­stvo za­dr­ža­nej dro­gy, viac ako 10 OJD, sa už ne­po­su­dzu­je ako ur­če­né na vlas­tnú spot­re­bu, ale na ob­cho­do­va­nie a ide v tom prí­pa­de o § 172 s tres­tmi od 4 do 20 ro­kov uk­la­da­ný­mi ne­pod­mie­neč­ne.

Ne­do­rie­še­ná ok­rem de­fi­ní­cie zos­ta­la tiež otáz­ka, kto a akou me­to­di­kou má u ob­vi­ne­né­ho sta­no­vo­vať OJD. OČTK sa s tou­to otáz­kou ob­ra­ca­jú na tri rôz­ne in­šti­tú­cie: NPJ, KEÚ PZ a znal­ca - psy­chia­tra.

Hlav­ným cie­lom na­šej ana­lý­zy je pou­ká­zať na to, aké mož­nos­ti od­po­ve­de má v tom­to prí­pa­de zna­lec - psy­chiater pri kon­fron­tá­cii po­žia­da­viek TZ a sú­čas­ných poz­nat­kov le­kár­skych "vied.

Sta­no­vo­va­nie ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ky

Kaž­dá z uve­de­ných in­šti­tú­cii má od­liš­nú me­to­di­ku sta­no­vo­va­nia OJD. Kým NPJ vy­chá­dza z ak­tuál­nych cien drog na ile­gál­nom tr­hu pod­la mies­ta a ča­su za­dr­ža­nia vzhla­dom na jej ob­jem (poč­ty „skla­da­čiek", „join­tov" a i.), tak KEU PZ vy­chá­dza pri ur­čo­va­ní OJD z kon­cen­trá­cie a množ­stva účin­nej OLPL v za­dr­ža­nej dro­ge. Pre­to po­čet OJD z to­ho is­té­ho ob­je­mu za­dr­ža­nej dro­gy sa mô­že pod­la pou­ži­té­ho pos­tu­pu vý­raz­ne od­li­šo­vať. KEU PZ pou­ží­va prie­mer­né ta­buľ­ko­vé hod­no­ty účin­nej OLPL, kto­ré u člo­ve­ka mô­žu vy­vo­lať omam­ný a psy­chot­rop­ný úči­nok. Na roz­diel od vy­ššie uve­de­né­ho by mal súd­ny zna­lec - psy­chiater ur­čo­vať OJD na zá­kla­de po­sú­de­nia in­di­vi­duál­ne­ho účin­ku na psy­chi­ku jed­not­liv­ca ob­vi­ne­né­ho (Cen­téš, 2007; To­man a kol., 2010).

Je iba po­cho­pi­tel­né, že pri tak­to od­liš­ných prís­tu­poch sa zá­ve­ry o poč­te za­dr­ža­ných OJD u to­ho is­té­ho ob­vi­ne­né­ho člo­ve­ka vo väč­ši­ne prí­pa­dov nez­ho­du­jú a čas­to vel­mi vý­raz­ne.

Chce­me zdô­raz­niť, že ci­to­va­né ná­miet­ky vo­či me­to­di­kám NPJ a KEU PZ po­chá­dza­jú od práv­ni­kov, le­bo ide v pr­vom ra­de o práv­ny prob­lém (poz­ri aj da­lej). Pou­ka­zu­jú na to, že ide o pos­tu­py, kto­ré ne­reš­pek­tu­jú po­žia­dav­ky TZ, pod­la kto­rých sa má vy­chá­dzať pri sta­no­vo­va­ní OJD z in­di­vi­duál­nych dis­po­zí­cií ob­vi­ne­né­ho, mie­ry je­ho zá­vis­los­ti od OLPL. V prí­pa­de sta­no­vo­va­nia OJD pod­la KEÚ PZ je zo stra­ny niek­to­rých práv­ni­kov váž­nou ná­miet­kou, že ob­vi­ne­ný v ča­se na­ku­po­va­nia dro­gy ne­mô­že poz­nať jej kon­cen­trá­ciu, ked­že v ile­gál­nom to­va­re nie je kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky dek­la­ro­va­ná a mô­že vý­raz­ne va­rí­ro­vať (Šam­ko, 2011; 2012).

Z náš­ho roz­bo­ru, s pou­ka­zom na práv­ni­kov, kto­rí sa tou­to prob­le­ma­ti­kou za­obe­ra­jú, vy­plý­va, že pod­la v sú­čas­nos­ti plat­nej le­gis­la­tí­vy je naj­kom­pe­ten­tnej­ším od­bor­ní­kom le­kár-psy­chiater (Pa­ra, 2009). Na­rá­ža však na pre­káž­ky, kto­ré sú zá­sad­né­ho cha­rak­te­ru. Vy­ná­ra sa otáz­ka nie­len ako, ale či vô­bec na tak­to po­lo­že­nú otáz­ku zo stra­ny OCTK zna­lec mô­že a má od­po­ve­dať. Čo má zna­lec k dis­po­zí­cii, ak by chcel sta­no­viť OJD? Sú to anam­nes­tic­ké úda­je zo spi­su, ale­bo zo zdra­vot­nej do­ku­men­tá­cie, sub­jek­tív­ne in­for­má­cie z anam­né­zy pri vy­šet­re­ní, ok­rem to­ho má teo­re­tic­ké ve­do­mos­ti o účin­koch za­chy­te­nej OLPL na ľud­ský or­gan­izmus. Pre zá­ver o OJD je kri­tic­ká va­li­di­ta, spo­ľah­li­vosť a vý­po­ved­ná hod­no­ta tých­to zdro­jov. Väč­ši­nou chý­ba ob­jek­tív­na anam­né­za o množ­stve uží­va­nej dro­gy, sub­jek­tív­ny údaj od „pou­če­né­ho" ob­vi­ne­né­ho bý­va skôr nad­hod­no­te­ný. Neexis­tu­jú žiad­ne pros­tried­ky, kto­ré by umož­ni­li sta­no­viť, že kon­cen­trá­cia OLPL v za­chy­te­nej dro­ge je zhod­ná s kon­cen­trá­cia­mi pred­tým pou­ží­va­nej dro­gy ob­vi­ne­ným. Teo­re­tic­ké úda­je o množ­stve účin­nej lát­ky, kto­rá vy­vo­lá u do­tyč­né­ho omam­ný a psy­chot­rop­ný úči­nok, bud vô­bec neexis­tu­jú, res­pek­tí­ve tie, kto­ré sú, vy­ka­zu­jú vy­so­kú va­ria­bi­li­tu (Co­meau, 2007). Inter­in­di­vi­duál­ne roz­die­ly sú ne­raz v ná­sob­koch jed­not­li­vej dáv­ky. Preu­ká­za­né to bo­lo pri opioidoch, pri al­ko­ho­le a i. (Ok­ruh­li­ca a kol., 2005; March a kol., 2006; Hu­nault a kol., 2010). Dáv­ka čas­to va­rí­ru­je aj u to­ho is­té­ho člo­ve­ka - intra­in­di­vi­duál­ne (Yeland a kol., 2008). Pri far­ma­ceu­tic­kých vý­rob­koch ob­sa­hu­jú­cich OLPL sí­ce me­di­cí­na poz­ná maximál­ne a le­tál­ne dáv­ky, tie ale nie sú ap­li­ko­va­teľ­né na lu­dí so zá­vis­los­ťou. Oby­čaj­ne ich v rôz­nej mie­re a vy­so­ko prek­ra­ču­jú. Ako prík­lad z vlas­tnej praxe mô­že­me uviesť pa­cien­ta so zá­vis­los­ťou od se­da­tív, kto­rý užil den­ne 80-100 ta­bliet flu­nit­ra­ze­pa­mu (Ro­hyp­no­lu), iných so zá­vis­los­ťou od opioidov s den­nou dáv­kou 1200 - 1500 mg ko­deí­nu. Zná­mej­ší je ten­to fe­no­mén vzhla­dom na roz­ší­re­nie uží­va­nia pri le­gál­ne dos­tup­nom al­ko­ho­le. Kým pod­la SZO je smr­teľ­ná dáv­ka pri in­toxiká­ciách zod­po­ve­da­jú­ca 3-4 pro­mi­le al­ko­ho­lu v kr­vi, tak v adik­to­lo­gic­kej praxi sa ne­zried­ka stre­tá­va­me s pa­cien­tmi pri ta­kej­to al­ko­ho­lé­mii, kto­rí sú bez zá­važ­nej po­ru­chy ve­do­mia a vi­tál­nych fun­kcií a zná­me sú prí­pa­dy i s vy­šší­mi hod­no­ta­mi (Jo­nes, 2008). Pla­tí to aj pre di­ace­tyl­mor­fin (Shi­geev, 2007). O tom, že v in­di­vi­duál­nych prí­pa­doch u ob­vi­ne­ných nie je ko­rek­tné z me­di­cín­ske­ho hľa­dis­ka sta­no­vo­vať OJD na zá­kla­de prie­mer­ných šta­tis­tic­kých ta­buľ­ko­vých hod­nôt, ako to ro­bí KEÚ PZ, sved­čia aj veľ­ké roz­die­ly me­dzi jed­not­liv­ca­mi, po­kiaľ ide o zis­te­nú kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky v kr­vi pri rov­na­kej dáv­ke OLPL (Ok­ruh­li­ca a kol., 2001; Ok­ruh­li­ca a kol., 2005). Je po­tom vy­so­ko prav­de­po­dob­né, že i ná­ro­ky na do­siah­nu­tie omam­né­ho účin­ku bu­dú, čo sa tý­ka veľ­kos­ti dáv­ky u ľu­dí roz­diel­ne.

Mô­že te­da súd­ny zna­lec - psy­chiater, ak mu OCTK po­lo­ží ta­kú­to otáz­ku, ur­čiť OJD? Teo­re­tic­ky by to bo­lo mož­né, ale prak­tic­ky sa to ne­dá reali­zo­vať. Naj­bliž­šie na sta­no­ve­nie OJD by bol vý­sle­dok zís­ka­ný kli­nic­kým expe­ri­men­tom za účas­ti znal­ca - psy­chia­tra, kto­rý by čo naj­skôr po za­chy­te­ní ad­mi­nis­tro­val ob­vi­ne­né­mu u ne­ho náj­de­nú OLPL a sle­do­val by kli­nic­ké účin­ky. Ta­ké­to kli­nic­ké expe­ri­men­ty, s veľ­kým ri­zi­kom ťaž­kých, ba nie­ke­dy až smr­teľ­ných kom­pli­ká­cií, me­di­cín­ska eti­ka a zá­ko­ny nep­ri­púš­ťa­jú.

Pre­to je­di­ná ko­rek­tná od­po­ved na otáz­ku OCTK na OJD je zo stra­ny znal­ca ta­ká, že dos­tup­ný­mi me­di­cín­sky­mi pros­tried­ka­mi za­lo­že­ný­mi na me­di­cín­sky ove­re­ných ve­dec­kých dô­ka­zoch sa ne­dá pres­ne, res­pek­tí­ve vô­bec sta­no­viť. Dob­ré je pri­tom mať na pa­mä­ti, že po­jem OJD ne­bol vy­tvo­re­ný le­kár­mi, ale do TZ ho za­vied­li práv­ni­ci, aby si uľah­či­li po­sú­de­nie, či u ob­vi­ne­né­ho iš­lo len o pre­cho­vá­va­nie OLPL pre vlas­tnú spot­re­bu, ale­bo o dr­žbu OLPL na pre­daj. OJD nie je te­da me­di­cín­sky, ale práv­nic­ký konštrukt, kto­rý sa bež­ne v iných práv­nych sys­té­moch ne­vys­ky­tu­je. Pre­to nej­de o ne­kom­pe­ten­tnosť psy­chia­tra, le­ká­ra - znal­ca, ak ne­vie od­po­ve­dať OCTK Ale ide o nep­ri­me­ra­ne po­lo­že­nú otáz­ku. Fak­ty me­di­cín­skych vied te­da jed­noz­nač­ne pou­ka­zu­jú, že ta­buľ­ko­vá me­to­di­ka pou­ží­va­ná KEÚ PZ nie je ap­li­ko­va­teľ­ná v jed­not­li­vých prí­pa­doch u ob­vi­ne­ných na sta­no­ve­nie ich OJD. Upo­zor­ňu­je na to aj práv­nik (Šam­ko, 2012). Je to i v zho­de so sta­no­vis­kom Naj­vyš­šie­ho sú­du SR vy­jad­re­né­ho v roz­sud­ku (sp. zn. 6 Tz 17/2001), v kto­rom kon­šta­to­val, že pod­ľa § 89 ods. 12 (t. č. § 135) nie je mož­né sta­no­viť všeo­bec­ne plat­nú pau­šál­nu dáv­ku dro­gy, kto­rá sta­čí na aké­koľ­vek ov­plyv­ne­nie psy­chi­ky člo­ve­ka (Ste­fun­ko­vá, 2011). Na­vy­še pri ak­tuál­nom fe­no­mé­ne ob­ja­vo­va­nia sa stá­le no­vých syn­te­tic­kých drog, KEÚ ne­má žiad­ne ve­do­mos­ti ani o prie­mer­ných množ­stvách uží­va­nej psy­choak­tív­nej účin­nej lát­ky a vô­bec ne­vie OJD sta­no­viť.

Zá­ver

OJD nie je me­di­cín­sky po­jem, ide o práv­nic­ký konštrakt. Ked­že TZ na­ria­du­je jej sta­no­ve­nie na zá­kla­de zis­te­nia in­di­vi­duál­ne­ho sta­vu zá­vis­los­ti u kaž­dé­ho ob­vi­ne­né­ho zvlášť, zna­lec - psy­chiater to bez expe­ri­men­tál­ne­ho po­da­nia OLPL, čo je však nep­rí­pus­tné, ne­mô­že zis­tiť. Ked­že ta­ký­to expe­ri­ment je ne­zá­kon­ný, ne­vie zna­lec tú­to otáz­ku ko­rek­tne (a tak aby us­po­ko­jil OCTK) zod­po­ve­dať. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pri preu­ka­zo­va­ní to­ho, či iš­lo o dis­tri­bú­to­ra ale­bo nie, by sa pre­to ne­ma­li spo­lie­hať na dô­kaz OJD, ale by na to ma­li vy­uží­vať iné dô­ka­zo­vé pros­tried­ky. Aké, to už je mi­mo rám­ca le­kár­skych vied a .tej­to prá­ce.

Mi­ni­ka­zuis­ti­ka (skrá­te­ne)

O tom, ako ďa­le­ko za­chá­dza­jú sú­dy vo svo­jich zá­ve­roch o spô­so­be sta­no­vo­va­nia OJD sved­čí aj Ju­di­kát Jtk 14/2011 Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne (Se­pe­ši, 2011), z kto­ré­ho na ilus­trá­ciu vy­be­rá­me: ...V da­nom prí­pa­de je preu­ká­za­né, že ob­vi­ne­ný mal pri se­be ige­li­to­vé vrec­ko, v kto­rom bo­lo 8,72 g su­še­nej ras­tli­ny ro­du Can­na­bis (ko­no­pe) s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou THC 8,0 %, čo pred­sta­vu­je 698 mg THC... Z po­sud­ku KEÚ PZ jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že za­is­te­né množ­stvo omam­nej lát­ky pos­ta­ču­je na vý­ro­bu 23 až 70 jed­no­ra­zo­vých dá­vok. KEÚ pri­tom vy­chá­dzal zo za­uží­va­né­ho, praxou ove­re­né­ho zá­ve­ru, že...na vy­ro­be­nie jed­nej dáv­ky je pot­reb­ných 10 až 30 mg THC. Znal­ci KEÚ už te­da zoh­lad­ni­li roz­diel­nosť jed­not­li­vých kon­zu­men­tov. Za­tiaľ čo u jed­né­ho kon­zu­men­ta (pr­vo­kon­zu­ment) bu­de pos­ta­čo­vať na vy­ro­be­nie jed­no­ra­zo­vej dáv­ky 10 mg THC, u iné­ho kon­zu­men­ta (dl­ho­do­bý uží­va­tel) bu­de pot­reb­né na vy­ro­be­nie jed­no­ra­zo­vej dáv­ky až troj­ná­sob­né množ­stvo THC. Na­priek tak­to ši­ro­ko ur­če­né­mu roz­pä­tiu pro­ku­rá­tor nek­ri­tic­ky ak­cep­to­val tvr­de­nia ob­vi­ne­né­ho, že za­dr­ža­né množ­stvo omam­nej lát­ky mu pos­ta­čo­va­lo len na vý­ro­bu 9 jed­no­ra­zo­vých dá­vok. Zna­lec­ký po­su­dok vy­pra­co­va­ný znal­com z od­bo­ru psy­chia­trie je pod­la je­ho ná­zo­ru pre príl­iš­nú vág­nost zá­ve­rov v ňom ob­siahnu­tých neu­mož­ňu­jú­cich je­ho pria­mu ap­li­ká­ciu, ne­pou­ži­tel­ný. Zna­lec z od­bo­ru psy­chia­trie vô­bec ne­bol kom­pe­tent­ný od­po­ve­dať na otáz­ku č. 3. Do úva­hy pri­chá­dza­lo skôr priz­va­nie znal­ca z od­bo­ru toxiko­má­nie, prí­pad­ne súd­ne­ho le­kár­stva. Zna­lec pri „ur­če­ní" množ­stva ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky vy­chá­dzal len z vy­jad­re­ní ob­vi­ne­né­ho, kto­ré ne­bo­li ni­čím ove­re­né. A pre­to zrej­me zna­lec ne­mo­hol vy­slo­viť jed­noz­nač­nej­ší zá­ver, než je je­ho for­mu­lá­cia, že u ob­vi­ne­né­ho Je mož­né pri­pus­tiť", že in­di­vi­duál­na dáv­ka je u ne­ho vy­ššia než 30 mg THC... Od­hliad­nuc od ne­kom­pe­ten­tnos­ti znal­ca z od­bo­ru psy­chia­trie, tre­ba uviesť, že slov­né spo­je­nie „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka" ne­mož­no vy­kla­dať vo vzťa­hu k pá­cha­te­ľo­vi, ale z ob­jek­tív­ne­ho hla­dis­ka. Roz­ho­du­jú­cim kri­té­riom je te­da ur­če­nie, aký ob­jem omam­nej lát­ky pos­ta­ču­je na jed­no­ra­zo­vú dáv­ku... Súd sa zá­ro­veň v rám­ci od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia za­obe­rá aj po­rov­ná­va­ním poj­mov Jed­no­ra­zo­vá dáv­ka" a „den­ná dáv­ka"... Je pot­reb­né, aby súd vy­chá­dzal z plat­nej ju­ris­dik­cie, kto­rá poz­ná a rie­ši iba po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka". Napr. v pub­li­ká­cii „Trest­ný zá­kon — struč­ný ko­men­tár z ro­ku 2006" vo vy­svet­liv­kách pri § 171 je uve­de­né, že na tres­tnú zod­po­ved­nosť v zmys­le inter­pre­tač­né­ho pra­vid­la tre­ba v kon­krét­nych prí­pa­doch ur­čiť aj tzv. ob­je­mo­vé kri­té­rium, po­kial ide o napl­ne­nie zna­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka", a to pod­lá mie­ry zá­vis­los­ti kon­krét­ne­ho pá­cha­te­ľa a pod­lá dru­hu dro­gy... Pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ko­no­py (jej vá­ho­vé­ho množ­stva), je pot­reb­né za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku (joint) po­va­žo­vať množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce maximál­ne 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ko­no­py... Tú­to me­to­di­ku pri sta­no­ve­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky ko­no­py- ma­ri­hua­ny po­va­žu­je na­dria­de­ný súd za om­no­ho ob­jek­tív­nej­šiu ako me­to­di­ku pou­ží­va­nú KEÚ, resp. me­to­di­ku za­lo­že­nú na zis­ťo­va­ní stup­ňa zá­vis­los­ti ob­vi­ne­nej oso­by - kon­zu­men­ta tej­to dro­gy, kto­rá je ok­rem iné­ho ná­roč­ná nie­len z od­bor­né­ho, ale i ča­so­vé­ho hľa­dis­ka. Pre vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti nie je na­mies­te ur­čo­vať ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny pod­ľa zá­vis­los­ti kon­zu­men­ta, pre­to­že kon­zu­ment si, bez oh­ľa­du na svo­ju zá­vis­losť, pri za­bez­pe­čo­va­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy tú­to za­do­va­žu­je na množ­stvo (hmot­nosť), a nie pod­ľa jej kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky THC v nej ob­siah­nu­tej.

Na zá­kla­de zá­ve­rov zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEÚ a vy­ššie opí­sa­nej me­to­di­ky ur­če­nia ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky ko­no­py - ma­ri­hua­ny mož­no v po­su­dzo­va­nom ma­te­riá­li us­tá­lií, že ob­vi­ne­ný mal pri se­be 17,44 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok (nie 23 až 70, ako us­tá­lil KEÚ a nás­led­ne i ok­res­ný súd, ani 9 in­di­vi­duál­nych jed­no­ra­zo­vých dá­vok, ako sta­no­vil v do­ho­de o vi­ne a tres­te pro­ku­rá­tor)... Na tom­to mies­te na­dria­de­ný súd poz­na­me­ná­va, že ná­miet­ky sú­du pr­vé­ho stup­ňa sme­ru­jú­ce k neod­bor­nos­ti znal­ca...sú ne­dô­vod­né... Inou otáz­kou je sku­toč­nosť, že súd pr­vé­ho stup­ňa si správ­ne neos­vo­jil zá­ve­ry zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia a v tej­to čas­ti sa s je­ho dô­vod­mi kraj­ský súd aj sto­tož­nil.

Vo vý­be­re mik­ro­ka­zuis­tic­kej ilus­trá­cie z ju­di­ká­tu kraj­ské­ho sú­du sa ná­zor­ne v praxi de­monštro­va­li všet­ky vy­ššie uve­de­né prob­lé­my pri in­di­ko­va­ní „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky": ne­jed­not­nosť me­to­dík pri jej sta­no­vo­va­ní, roz­diel­ne zá­ve­ry pod­lá to­ho o akú in­šti­tú­ciu sa jed­ná, ne­jed­not­nosť v inter­pre­tá­cii zá­ko­na na stra­ne práv­ni­kov, ne­ve­do­mosť kon­zu­men­tov o kon­cen­trá­cii účin­nej lát­ky v ku­po­va­nej dro­ge, príl­iš ná­roč­né po­žia­dav­ky a vel­ké oča­ká­va­nia zo stra­ny sú­du na znal­ca - psy­chia­tra a na­ko­niec od­bor­ne správ­na od­po­ved znal­ca na úrov­ni sú­čas­ných me­di­cín­skych ve­do­mos­tí a mož­nos­tí, kto­rá však sú­dy neus­po­ko­ji­la.

Li­te­ra­tú­ra

Co­meau, P.: New do­sa­ge li­mits for me­di­cal ma­riu­ja­na: But whe­re s the scien­ce?CMJA, 177, 6, 2007, s. 556 - 557

Čen­téš, J.: Tres­tnosť pre­cho­vá­va­nia drog v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, Tres­tné prá­vo, 8, 3,2003, s. 15-19

Čen­téš, J.: Hmot­nop­ráv­ne as­pek­ty tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej v sú­vis­los­ti s neal­ko­ho­lo­vou toxiko­má­niou v SR, Ševt, a. s., Bra­tis­la­va, 2007, 212 s.

Čen­téš, J.: Vý­voj práv­nej úp­ra­vy tres­tnos­ti pre­cho­vá­va­nia omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. In: Dro­gy v spo­loč­nos­ti - po­li­ti­ka a poz­na­nie. So­cio­lo­gic­ký ús­tav SAV, 2008,119 s.

Havrlen­to­vá, D.: Za­mys­le­nie nad poj­mom „ob­vyk­lá jed­no­ra­zo­vá dáv­ka" v práv­ne­júp­ra­ve dro­go­vej kri­mi­na­li­ty v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, Tres­tnép­ráv­ní re­vue, 6, 3,2007, s. 76-78

Hu­nault, C. C. - Van Eike­ren, J. C. - Men­sin­ga, T. T. — De Vrieš, I. - Leen­ders, M.E.    -    Meu­len­belt,    J.:    Dis­po­si­tion    of    smo­ked    can­na­bis    with    hig­hDel­ta(9)-tet­ra­hyd­ro­can­na­bi­nol con­tent: A ki­ne­tic mo­del. Toxicol Appl Phar­ma­col,246, 2010, 3, s. 148 - 153

Jo­nes, A W.: Ultra­ra­pid ra­te of et­ha­nol eli­mi­na­tion from blood in drun­ken dri­vers with extrem­ly high blood-al­co­hol con­cen­tra­tions. Int J Le­gal Med, 122, 2008, 2,s. 129 -134

March, J. C. - Ovie­do-Joe­kes, E..- Pe­rea-Mil­la, E. - Carras­co, F. - PEP­SA team:Con­trolled trial of pres­cri­bed he­roín in the treat­ment of opioid ad­dic­tion. J Sub­stA­bu­se Treat, 31, 2006, 2, s. 203 - 211

Ok­ruh­li­ca, L. - Va­len­to­vá, J. — Var­ho­lá­ko­vá, V. - Ra­ko­vá, M. — Lie­ta­vo­vá, K. — Hoo­zo­vá A.: Zis­ťo­va­nie kon­cen­trá­cií plaz­ma­tic­ké­ho me­ta­dó­nu v me­ta­dó­no­vej udr­žia­va­cej lieč­be, Al­ko­hol Drog Záv (Proti­al­ko­hol Obz), 36, 2001, 3, s. 159 - 165

Ok­ruh­li­ca, L. - Va­len­to­vá, J. —De­vín­sky, F. -For­mán­ko­vá, S. -Klem­po­vá, D.: Met­ha­do­ne sé­rum con­cen­tra­tion and its re­la­tion­ship to met­ha­do­ne do­se re­vi­si­ted, He­roín Add & Rel Clin prób, 7, 2005, 4, s. 49 - 58

Pa­ra, M.: Ne­dos­tat­ky v sta­no­vo­va­ní hod­no­ty omam­ných lá­tok, Bulle­tin slo­ven­skej ad­vo­ká­cie, 10, 2009, s. 17 - 22