Úvodná poznámka (autor poznámky JUDr. Peter Šamko)
Nižšie v texte je zverejnený pokyn všeobecnej povahy riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry SR, ktorý sa zaoberá zákonnosťou, či skôr nezákonnosťou dôkazov, ktoré boli zistené sledovaním osôb detektívnou kanceláriou a ich nepoužiteľnosťou v trestnom konaní. Pokyn Generálnej prokuratúry SR tu vychádza z toho, že sledovanie osôb a vecí možno, v zmysle trestného poriadku, realizovať len za splnenia podmienok uvedených v § 113 Tr. por. (tieto podmienky nespĺňa činnosť detektívnej kancelárie a ani jej záverečná správa vypracovaná pre objednávateľa).
Po prečítaní uvedeného pokynu všeobecnej povahy sa neviem zbaviť dojmu, že Generálna prokuratúra SR vyslovila nepoužiteľnosť dôkazov získaných legálnou činnosťou detektívnej kancelárie v trestnom konaní až „príliš rýchlo“ a tento svoj záver odôvodnila len pomerne stroho a nedostatočne.
V prvom rade je nutné uviesť, že ustanovenie § 113 Tr. por. o sledovaní osôb a vecí sa týka len konania štátu, teda len konania orgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdu a stanovuje pravidlá pre štát, za akých okolností môže štát realizovať sledovanie osôb a vecí (to sa týka aj odposluchov a podobne). Ak by teda orgány štátu (napríklad polícia) realizovala v trestnom konaní sledovanie osôb alebo vecí v rozpore s ustanovením § 113 Tr. por. išlo by zjavne o nezákonný postup súdu a všetky dôkazy získané takouto činnosťou by museli byť vylúčené z dôvodu nezákonnosti (teória plodov z otráveného stromu). Rovnako by išlo o nezákonný postup orgánov štátu (polície), ak by obchádzali ustanovenie § 113 Tr. por. napríklad tak, že by si, v rámci podozrenia zo spáchania trestného činu, na sledovanie osôb alebo vecí objednali detektívnu kanceláriu (takéto obchádzanie ustanovení trestného poriadku by bolo taktiež neprípustným a dôkazy získané detektívnou kanceláriou pre štát by boli neprípustné v súdnom konaní z dôvodu nezákonnosti).
Opätovne treba zopakovať, že zásahy do základných práv a slobôd osôb v trestnom konaní (sledovanie osoby je zásahom do práva na súkromie), môže štát realizovať len prostredníctvom a v súlade s jednotlivými ustanoveniami Trestného poriadku. To sa však netýka konania súkromných osôb (termín súkromná osoba tu používam na odlíšenie od orgánov štátu, ktoré pôsobia v trestnom konaní), pri ktorých môže zákonodarca, inou právnou normou než je Trestný poriadok, povoliť zásahy do základných práv a slobôd aj iným osobám než orgánom štátu, teda súkromným osobám. V prípadoch, ak sa zásahu do základných práv a slobôd dopustí súkromná osoba, je nevyhnutné skúmať, ako základnú podmienku zákonnosti zásahu to, či ju na takýto zásah oprávňuje nejaký právny predpis (iný ako Trestný poriadok, pretože ten sa týka len zásahov štátu do základných práv a slobôd). Ak takýto predpis neexistuje, pôjde o nezákonný zásah súkromnej osoby a výsledok takéhoto zásahu by bol taktiež postihnutý nezákonnosťou.
Pokiaľ ide o posudzovanú problematiku, tak spôsob rozširovania dovolených zásahov do základných práv a slobôd (osobitne do právna na súkromie) možno vyvodiť aj zo zákona č. 473/2005 Z. z. (v texte pokynu GP SR je nesprávne uvedený zákon 405/2005), ktorý upravuje aj činnosť detektívnych služieb a ich možnosť pôsobiť aj tak, aby získavali poznatky (pátrali) po dôkazných prostriedkoch (zákonodarca mal správne uviesť termín dôkaz a nie dôkazný prostriedok), ktoré by bolo možné použiť v súdnom konaní. Za týmto účelom je v súlade so zákonom, ak detektívna služba pátra aj tak, že vykonáva sledovanie osoby, či veci na verejných priestranstvách a tak získava poznatky o sledovanej osobe alebo veci.
Ak je konanie detektívnej služby v súlade s uvedeným zákonom, je primerané sledovanému účelu, tak nie je možné, a priori, vylúčiť použiteľnosť výsledkov činnosti detektívnej služby v trestnom konaní (napríklad prehratie záznamov zachytávajúcich sledovanú osobu, či oboznámenie fotografií a podobne), tak ako to robí pokyn GP SR. To napokon vyplýva aj z ustanovenia § 119 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Takýmto osobitným zákonom môže byť aj zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Podmienka legality konania akéhokoľvek subjektu pri zásahu do základných práv a slobôd je základom na to, aby sme sa mohli zaoberať tým, či takýto zásah bol alebo nebol zákonný. Ak zákonný bol, je možné ešte skúmať jeho použiteľnosť v trestnom konaní, zvažovať, či bol takýto zásah nevyhnutný, primeraný, či bol na neho „dobrý dôvod“ a podobne. Ak by sme zobrali do dôsledkov závery pokynu GP SR museli by sme dospieť k tomu, že nemožno v trestnom konaní použiť ani napríklad záznamy kamerových systémov, ktoré monitorujú verejné priestranstvá ako aj súkromné objekty (napríklad banky) a ktoré realizuje nieln štát, či obce, ale aj súkromné spoločnosti a to podľa iných predpisov než je Trestný poriadok (aj v takýchto prípadoch ide o určitý spôsob sledovania a uchovávania záznamov). Rovnako tak by sa nedali použiť napríklad výsledky sledovania veci prostredníctvom GPS systému, ktorý napríklad používajú zamestnávatelia na sledovanie (monitoring) vecí (napríklad motorových vozidiel) a ktorého výsledok býva často v súdnom konaní použitý ako dôkaz voči zamestnancovi, že vykonával neoprávnené cesty (výsledky z GPS systému sa pritom používajú tak v civilnom ako aj trestnom konaní ako dôkazy).
Z tohto stručného náčrtu je zrjemé, že problematika posudzovania zákonnosti, či nezákonnosti (respektíve prípustnosti, či neprípustnosti) dôkazov, ktoré boli získané podľa osobitného zákona (iného než je Trestný poriadok) v trestnom konaní, nie je až tak jendoznačná ako je uvedneé v pokyne GP SR.
Nalseduje pokyn všeobecnej povahy riaditeľa trestného odboru GP SR:
GENERÁLNA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY TRESTNÝ ODBOR ŠTÚROVA ul. 2, 812 85 BRATISLAVA 1
IV/1 Spr 317/12-1 Bratislava 29. 5. 2013
Všetkým krajským prokurátorom v Slovenskej republike
Vec: Aplikácia zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti pri dokazovaní v trestnom konaní - pokyn všeobecnej povahy
Na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina sp, zn. 2 Pv 183/11 zo dňa 23. 12. 2011 bola na Okresnom súde Žilina prejednaná trestná vec obžalovaného Ľubomíra V. za zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, kde je poškodenou maloletá Dominika J.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 1. 2012 obhajca obžalovaného predložil súdu a intervenujúcej prokurátorke „záverečnú správu detektívnej kancelárie" ORMAR, s. r. o. so sídlom v Sečovciach o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 20. 4. 2012.
Z tejto správy vyplýva, že detektívne služby boli poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí detektívnych služieb zo dňa 30. 3. 2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou ORMAR, s. r. o. a obžalovaným Ľubomírom V. po konzultácii s jeho obhajcom. Predmetom zmluvy bolo vykonanie previerky povesti poškodenej maloletej Dominiky J. pre účely jej využitia v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému Ľubomírovi V.
Z predloženej „záverečnej správy" vyplýva, že informácie k osobe maloletej poškodenej boli získané zo školy poškodenej a na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pričom súčasne bol pohyb maloletej poškodenej Dominiky J. monitorovaný a táto bola pracovníkmi detektívnej služby sledovaná (bol sledovaný rodinný dom, v ktorom býva, bol sledovaný jej pohyb po meste Bytča, pracovníci detektívnej služby mali k dispozícii fotografiu poškodenej, ktorú ukazovali na rôznych miestach a zariadeniach mesta s dotazovaním pracovníkov k osobe poškodenej...).
Vzhľadom k tomu, že zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice po preskúmaní zákonnosti postupu tejto detektívnej kancelárie doručenej Okresnej prokuratúre Žilina vyplýva, že citovaná zmluva o poskytovaní detektívnej služby spĺňa náležitosti zákona číslo 475/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj konštatovanie, že detektívna služba pri svojom výkone postupovala v tomto prípade v súlade s § 4 odsek 1 písmeno d), písmeno e) citovaného zákona, môže viesť k mylnému záveru o zákonosti takto získaného dôkazu v trestnom konaní, vydávam k ďalšiemu postupu podriadených prokuratúr v obdobných veciach tento
2
pokyn
1) V trestnom konaní vykonávanie dôkazov pozostávajúcich zo zabezpečených informácií podľa piatej hlavy Trestného poriadku (sledovanie osôb a vecí, vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, použitie agenta a porovnávanie údajov v informačných systémoch) musí byt' realizované v zmysle príslušného príkazu vydaného v zmysle príslušných ustanovená Trestného poriadku (§113 odsek 2, § 114 odsek 2, § 115 odsek 2, § 116 odsek 2, § 117 odsek 2, § 118 odsek 2 Trestného poriadku).
2) Pokiaľ je zabezpečovanie informácií v prípravnom konaní, resp. v konaní pred súdom vykonané v rozpore s citovanými ustanoveniami, ide o dôkaz nepoužiteľný v trestnom konaní, o ktorom môže súd rozhodnúť ako o protizákonnom.
3) Ak na základe takto získaného dôkazu prvostupňový súd postaví a odôvodní svoje rozhodnutie, podá prokurátor proti takémuto rozsudku odvolanie, resp. v takomto prípade nastane za splnenia ďalších zákonných podmienok dovolací dôvod v zmysle § 371 odsek 1 písmeno g) Trestného poriadku.
JUDr. Tibor Šumichrast
riaditeľ trestného odboru
Generálnáj^Jrolcuratúry Slovenskej republiky
/
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.