Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovenia § 437 ods. 4 Trestného zákona

Ústav­ný súd SR na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí dňa 19.06.2013 roz­ho­dol tak (sp. zn. PL. ÚS 9/2013), že pri­jal na ďal­šie ko­na­nie návrh pr­vé­ho ná­mes­tní­ka ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra o sú­la­de us­ta­no­ve­nia § 437 ods. 4 Tr. zák. s člán­kom 1 ods. 1 pr­vou ve­tou, člán­kom 2 ods. 2 a člán­kom 50 ods. 6 Ústa­vy SR a člán­kom 7 ods. 1 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd a zá­ro­veň po­zas­ta­vil účin­nosť us­ta­no­ve­nia § 437 ods. 4 Tr. zák.

(poz­nám­ka - dopl­nil JUDr. Pe­ter Šam­ko)

V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né uviesť, že us­ta­no­ve­nie § 437 ods. 4 Tr. zák. bo­lo "tŕňom v oku" od­bor­nej ve­rej­nos­ti prak­tic­ky od svoj­ho vzni­ku, na­koľ­ko vzbu­dzo­va­lo otáz­ni­ky o svo­jej sú­lad­nos­ti s Ústa­vou SR ako aj Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

Z § 437 ods.4 ve­ta pr­vá Tr. zák. vy­plý­va, že ak doš­lo k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov (t. j. ak doš­lo k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia do 31.12.2005 pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov), us­ta­no­ve­nia o preml­ča­ní tres­tné­ho stí­ha­nia sa pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho od 1.1.2006 ne­pou­ži­jú. Lo­gic­kým vý­kla­dom uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia mož­no dos­pieť k to­mu, že ak k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia ne­doš­lo do 31.12.2005, us­ta­no­ve­nia o preml­ča­ní tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na sa pou­ži­jú (§ 437 ods.4 ve­ta pr­vá Tr. zák. ar­gu­men­tum a con­trá­rio). Preml­ča­cie do­by, us­ta­no­ve­nia o spo­čí­va­ní a pre­ru­še­ní preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia sa te­da bu­dú, v ta­kých­to prí­pa­doch, po­su­dzo­vať pod­ľa no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na a to aj vte­dy ak sa­mot­ná tres­tnosť či­nu sa bu­de po­su­dzo­vať pod­ľa us­ta­no­ve­ní pred­chá­dza­jú­ce­ho Tres­tné­ho zá­ko­na (ak preml­ča­cia do­ba ply­nie aj po 1.1.2006 up­lat­nia sa na po­su­dzo­va­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia vždy us­ta­no­ve­nia no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na).

 Z pred­met­né­ho vý­kla­du je zjav­né, že us­ta­no­ve­nie § 437 ods.4 Tr. zák. pria­mo od­po­ru­je zá­sa­de vy­jad­re­nej v § 2 ods.1 Tr. zák. a člán­ku 40 ods.6 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd. Zá­sa­da, že tres­tnosť či­nu sa po­su­dzu­je pod­ľa zá­ko­na účin­né­ho v ča­se, keď bol čin spá­cha­ný a že pod­ľa nes­kor­šie­ho zá­ko­na sa tres­tnosť či­nu po­su­dzu­je vte­dy, ak je to pre pá­cha­te­ľa priaz­ni­vej­šie sa up­lat­ní aj pri po­su­dzo­va­ní otáz­ky či je ale­bo nie je tres­tné stí­ha­nie preml­ča­né (te­da aj pri po­su­dzo­va­ní otáz­ky či preml­ča­cia do­ba bo­la pre­ru­še­ná ale­bo či spo­čí­va). Vždy sa pri­tom pou­ži­je, vo všet­kých sme­roch, buď len prá­va účin­né­ho v ča­se spá­chania či­nu ale­bo len prá­va nes­kor­šie­ho (R 32/1951), pri­čom vždy je pot­reb­né pou­žiť súhrn tres­tnop­ráv­nych no­riem ako ce­lok. Nie je pre­to mož­né po­su­dzo­vať tres­tnosť či­nu, t. j. všet­ky pod­mien­ky re­le­van­tné pre vý­rok o vi­ne a tres­te pod­ľa pred­chá­dza­jú­ce­ho Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho do 31.12.2005 s vý­nim­kou preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­ré sa bu­de po­su­dzo­vať pod­ľa no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho od 1.1.2006. Pri po­su­dzo­va­ní tres­tnos­ti či­nu by tak bo­lo nut­né pou­žiť obid­va Tres­tné zá­ko­ny na­raz, čo je ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­né. Na­vy­še v no­vom Tres­tnom zá­ko­ne doš­lo k predĺže­niu preml­ča­cích dôb, k roz­ší­re­niu pod­mie­nok spô­so­bu­jú­cich spo­čí­va­nie preml­ča­cej do­by a k sprís­ne­niu pod­mie­nok na pre­ru­še­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia a pre­to no­vý Trest­ný zá­kon evi­den­tne zhor­šu­je pos­ta­ve­nie pá­cha­te­ľa v tom­to sme­re. Us­ta­no­ve­nie § 437 ods.4 Tr. zák. tak nep­rí­pus­tne a do­da­toč­ne sta­no­vu­je prís­nej­šie pod­mien­ky spô­so­bu­jú­ce zá­nik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a umož­ňu­je ich ap­li­ko­vať do­da­toč­ne a spät­ne aj na prí­pa­dy, kto­ré bu­dú inak po­su­dzo­va­né pod­ľa pred­chá­dza­jú­ce­ho Tres­tné­ho zá­ko­na. Ide tu o zjav­né po­ru­še­nie zá­ka­zu ret­roak­ti­vi­ty v nep­ros­pech pá­cha­te­ľa. Tú­to ret­roak­ti­vi­tu nes­kor­šie­ho prís­nej­šie­ho Tres­tné­ho zá­ko­na mož­no de­monštro­vať na prík­la­de, keď sa nap­rík­lad pá­cha­teľ do­pus­til v ro­ku 2004 tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia pod­ľa § 235 ods.1 Tr. zák., pri­čom od spá­chania skut­ku mu za­ča­la ply­núť päť­roč­ná preml­ča­cia do­ba, kto­rá by ma­la up­ly­núť v ro­ku 2009. Od 1.1.2006 však už ide o zlo­čin, pri kto­rom no­vý Trest­ný zá­kon sta­no­vu­je de­sať­roč­nú preml­ča­ciu do­bu a pre­to sa pá­cha­te­ľo­vi, za pou­ži­tia § 437 ods.4 Tr. zák., predĺži preml­ča­cia do­ba až do ro­ku 2014 a spá­chanie aké­ho­koľ­vek mier­nej­šie­ho úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu po 1.1.2006 spô­so­bí pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by.

 K pred­met­nej prob­le­ma­ti­ke je pot­reb­né uviesť, že pod­ľa roz­hod­nu­tí Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, zá­kaz ret­roak­ti­vi­ty prís­nej­šie­ho zá­ko­na sa nev­zťa­hu­je na pro­ces­né nor­my a pre­to sa neup­lat­ní v prí­pa­doch, ak preml­ča­nie tres­tné­ho stí­ha­nia je in­šti­tú­tom pro­ces­ným. To však nep­la­tí v prí­pa­doch, ak preml­ča­nie tres­tné­ho stí­ha­nia je in­šti­tú­tom hmot­nop­ráv­nym (tak je to aj v Slo­ven­skej re­pub­li­ke) a kde je tzv. ne­ga­tív­nou pod­mien­kou tres­tnej zod­po­ved­nos­ti. Zá­kaz spät­nej pô­sob­nos­ti prís­nej­šie­ho Tres­tné­ho zá­ko­na sa vzťa­hu­je na všet­ky pod­mien­ky tres­tnej zod­po­ved­nos­ti sta­no­ve­né vnút­roš­tát­nym prá­vom prís­luš­né­ho štá­tu, te­da aj na preml­ča­nie, po­kiaľ vy­lu­ču­je tres­tnú zod­po­ved­nosť. Ret­roak­tív­na, prís­nej­šia úp­ra­va preml­ča­nia je pre­to z hľa­dis­ka Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach prí­pus­tná len pri vý­nim­ke uve­de­nej v člán­ku 7 ods.2. Us­ta­no­ve­nie 437 ods.4 Tr. zák. je pre­to v roz­po­re aj s člán­kom 7 ods.1 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je pre­to pot­reb­né, v rám­ci no­ve­li­zá­cie Tres­tné­ho zá­ko­na, vy­pus­tiť us­ta­no­ve­nie § 437 ods.4 Tr. zák. a pri po­su­dzo­va­ní preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pri skut­koch, kto­ré bo­li spá­cha­né za účin­nos­ti pred­chá­dza­jú­ce­ho Tres­tné­ho zá­ko­na a pri kto­rých preml­ča­cia do­ba neup­ly­nu­la do kon­ca ro­ku 2005, je aj na­ďa­lej nut­né vy­chá­dzať buď len z práv­nej úp­ra­vy uve­de­nej v Tres­tnom zá­ko­ne účin­nom do 31.12.2005 ale­bo len z práv­nej úp­ra­vy uve­de­nej v Tres­tnom zá­ko­ne účin­nom od 1.1.2006 a to pod­ľa to­ho, kto­rý z uve­de­ných Tres­tných zá­ko­nov je pre pá­cha­te­ľa priaz­ni­vej­ší ako ce­lok.v prí­pa­de, že k ta­kej­to no­ve­le Tres­tné­ho zá­ko­na nep­rí­de, bu­de zrej­me ne­vyh­nu­tý zá­sah Ústav­né­ho sú­du SR tak ako to bo­lo aj v prí­pa­de tzv. as­pe­rač­nej zá­sa­dy.

Diskusia