Je predaj drog viacerým osobám kvalifikačným kritériom na subsumáciu pod kvalifikovanú skutkovú podstatu § 172 ods. 2 Tr. zák.?

JUDr.Na­mir Alyas­ry PhD.,

ad­vo­kát so síd­lom v Nit­re

 Ano­tá­cia: V pred­kla­da­nom člán­ku  autor zo svoj­ho poh­ľa­du ob­haj­cu pou­ka­zu­je na niek­to­ré prob­lé­my pri kva­li­fi­ká­cii tzv. „dro­go­vých de­lik­tov“ pod kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu ust. § 172 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da tres­tné­ho či­nu Ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi v tzv. dea­ler­skom pa­rag­ra­fe.

 Zá­sa­da nullum cri­men si­ne le­ge pat­rí me­dzi zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho. Pl­ne si uve­do­mu­jem zá­važ­nosť dro­go­vých de­lik­tov a ich do­pad naj­mä na slo­ven­skú dos­pie­va­jú­cu po­pu­lá­ciu, av­šak už aj tak mi­mo­riad­ne prís­ne san­kcie za­kot­ve­né v zá­ko­ne č. 300/2005 Z.z. Trest­ný zá­kon v zn. n. p. sú pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ap­li­ko­va­né i v prí­pa­doch, ke­dy je skut­ko­vý stav nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­ný, a to v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho.

 Uve­do­mu­jem si sku­toč­nosť, že môj práv­ny ná­zor ne­mu­sí byť či­ta­teľ­mi bez­výh­rad­ne ak­cep­to­va­ný, ko­niec kon­cov pou­ka­zu­jem na roz­hod­nu­tia NS SR ako sú­du do­vo­la­cie­ho, v kto­rých do­vo­la­te­lia ar­gu­men­to­va­li nes­práv­nym práv­nym po­sú­de­ním ve­ci, ho­ci neu­vá­dza­li kon­krét­ne ar­gu­men­ty, kto­ré sú uvá­dza­né v tom­to člán­ku, pri­čom NS SR nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­nie ve­ci ne­kon­šta­to­val ( ide napr. o roz­hod­nu­tia sp.zn. 1Tdo 26/2011, 5Tdo77/2012, 5Tdo 7/2011).

 Pred­me­tom toh­to člán­ku je pou­ká­zať na prax pro­ku­ra­túr oh­ľa­dom sub­sum­cie skut­ku (dro­go­vé­ho de­lik­tu) pri pre­da­ji drog via­ce­rým oso­bám, s kto­rou sa čas­to sto­tož­ňu­jú i sú­dy, pri­čom je­ho  úče­lom  je mi­ni­mál­ne roz­pú­tať dis­ku­siu na tú­to té­mu.

 Pod­ľa ust. §172 ods. 2 písm.c) TZ od­ňa­tím slo­bo­dy na de­sať ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.     

V praxi pre­jed­ná­va­nia dro­go­vých de­lik­tov v tres­tnom stí­ha­ní sa mož­no stret­núť s tým, že pro­ku­rá­tor po­dá­va ob­ža­lo­bu na ob­vi­ne­né­ho z tres­tné­ho či­nu pod­ľa ust. §172 ods. 1 písm. c) TZ, pri­čom je­di­ným kva­li­fi­kač­ným kri­té­riom, na zá­kla­de kto­ré­ho sku­tok sub­su­mu­je aj pod od­sek 2 písm. c) TZ, je od­kaz  na ust. § 138 písm. j) TZ, pri­čom pod­ľa ust. §127 ods. 12 TZ via­ce­rý­mi oso­ba­mi sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­me­jú naj­me­nej tri oso­by.

 Pro­ku­rá­tor te­da v prí­pa­de, ak zis­tí, že oso­ba dro­gy pre­dá­va­la naj­me­nej trom oso­bám, sku­tok bez ďal­šie­ho kva­li­fi­ku­je ako kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu § 172 ods. 1 písm. c), ods.2 písm.c) TZ.

 Ten­to práv­ny ná­zor po­va­žu­jem za nes­práv­ny, a to na zá­kla­de niž­šie uve­de­nej práv­nej ana­lý­zy.

 Pod­ľa ust. § 138 písm. j) TZ zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia sa ro­zu­mie pá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách.

 Z kon­štan­tné­ho vý­kla­du ust. § 138 písm. j) TZ vy­plý­va, že zmy­sel pred­lož­ky „na“ via­ce­rých oso­bách je napl­ne­ný iba vte­dy, ak ne­sú ne­ga­tív­ne nás­led­ky spá­chania tres­tné­ho či­nu as­poň tri oso­by.

Niek­to­rí auto­ri si „po­má­ha­jú“ prá­vom pro­ces­ným a napl­ne­nie toh­to kva­li­fi­kač­né­ho kri­té­ria vi­dia vte­dy, ak sú sa­mot­ným tres­tným či­nom „poš­ko­de­né“ naj­me­nej tri oso­by (poz­ri ko­men­tár k Tres­tné­mu zá­ko­nu Bur­da a kol., vy­da­va­teľ­stvo C.H. Beck).

 V tej­to sú­vis­los­ti však  mu­sím uviesť i ná­zor niek­to­rých svo­jich ko­le­gov, kto­rí ka­te­go­ric­ky ne­súh­la­sia s pou­ži­tím poj­mu „oso­by poš­ko­de­né“, na­koľ­ko  za­stá­va­jú ná­zor, že  pro­ces­né de­fi­ní­cie sa ne­mô­žu  na účel hmot­nop­ráv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku pou­žiť.

 Pod­por­ne ďa­lej ana­lo­gic­ky pou­ka­zu­jem napr. na vý­klad ust. § 144 ods. 2 písm.b) TZ, či na všeo­bec­ný vý­klad poj­mu „spá­cha trest­ný čin na chrá­ne­nej oso­be“ – ke­dy tie­to oso­by by ma­li byť  vždy v pos­ta­ve­ní poš­ko­de­ných.  

 Pod­ľa ust. § 46 ods. 1 TP poš­ko­de­ný je oso­ba, kto­rej bo­lo tres­tným či­nom ub­lí­že­né na zdra­ví, spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá, mo­rál­na ale­bo iná ško­da, ale­bo bo­li po­ru­še­né či oh­ro­ze­né jej iné zá­ko­nom chrá­ne­né prá­va ale­bo slo­bo­dy.

 Ty­pic­kým prík­la­dom, ke­dy mož­no pod­ľa môj­ho ná­zo­ru kon­šta­to­vať spá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách, je napr. vraž­da či zná­sil­ne­nie as­poň troch osôb, zob­ra­tie as­poň troch ru­ko­jem­ní­kov, či únos via­ce­rých osôb, ke­dy je uj­ma na prá­vach tých­to osôb evi­den­tná.

 V tres­tnom stí­ha­ní v dro­go­vých ve­ciach však oso­by dro­gy ku­pu­jú­ce ne­vys­tu­pu­jú v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­ných, ale pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­kov a sto­tož­ňu­jem sa so zá­ve­rom OČTK, že nie je dô­vod ku­pu­jú­cich po­va­žo­vať auto­ma­tic­ky za poš­ko­de­ných.

 Za­stá­vam  ná­zor, že oso­ba, kto­rá si dro­gu ku­pu­je, nie je sa­mot­nou kú­pou dro­gy  oso­bou poš­ko­de­nou.

 Ho­ci pri pre­da­ji drog ide o tzv. „čier­ny ob­chod“, vy­stu­pu­jú v ňom účas­tní­ci (ku­pu­jú­ci a pre­dá­va­jú­ci) na zá­kla­de pre­ja­vu vzá­jom­nej a súh­las­nej vô­le. Ku­pu­jú­ci sa­mot­nou kú­pou dro­gy neutr­pí uj­mu na akých­koľ­vek svo­jich prá­vach, pri­čom á prio­ri bez to­ho, aby to bo­lo preu­ká­za­né, ne­mož­no kon­šta­to­vať, že kaž­dý ku­pu­jú­ci je lie­čia­cou sa dro­go­vo zá­vis­lou oso­bou, a te­da tú­to okol­nosť po­va­žo­vať za kva­li­fi­kač­né kri­té­rium pod­ľa ust. § 172 ods. 2 písm. b) TZ.

 Z praxe v tres­tnom súd­nic­tve je zrej­mé, že z uží­va­te­ľov drog pre­važ­ne oso­by po­ží­va­jú­ce tzv. tvr­dé dro­gy (per­vi­tín, he­roín) bý­va­jú oso­ba­mi zá­vis­lý­mi, a pre­to ne­mož­no bez ďal­šie­ho, kaž­dé­ho kon­zu­men­ta dro­gy (naj­mä „mäk­kých“), po­va­žo­vať za oso­bu od drog zá­vis­lú.

 Oso­ba dro­gy ku­pu­jú­ca te­da ne­mô­že byť len sa­mot­nou „kú­pou dro­gy“ oso­bou poš­ko­de­nou, na­koľ­ko ide o „ob­chod­ný vzťah“ za­lo­že­ný na zá­kla­de do­py­tu a po­nu­ky a zmluv­nej auto­nó­mie strán syn­alag­ma­tic­ké­ho práv­ne­ho vzťa­hu.

 Se­kun­dár­ne tiež ne­mož­no auto­ma­tic­ky spá­jať kú­pu dro­gy s jej nás­led­nou  ap­li­ká­ciou, a te­da vzni­kom čo i len  mož­nej uj­my na zdra­ví ku­pu­jú­cich. V mo­jej praxi som sa stre­tol s prí­pa­dom, keď si mla­dý člo­vek na dis­ko­té­ke za­do­vá­žil tab­let­ku extá­zy len z dô­vo­du zve­da­vos­ti a z dô­vo­du to­ho, že prís­tup k ta­ké­mu to­var ne­má  bež­ne, (vy­užil si­tuáciu / po­nu­ku v da­nom ča­se), av­šak k sa­mot­né­mu uži­tiu dro­gy už ne­doš­lo, na­koľ­ko si to roz­mys­lel.

 Z uve­de­né­ho dô­vo­du za­stá­vam ná­zor, že pre­daj (kú­pa) dro­gy ≠ uži­tie dro­gy, a te­da sa­mot­ným pre­da­jom dro­gy zo stra­ny pre­dá­va­jú­ce­ho ne­do­chá­dza u ku­pu­jú­ce­ho auto­ma­tic­ky k poš­ko­de­niu zdra­via (ako ob­jek­tu chrá­ne­nom pr­vou Hla­vou oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na).

 Uve­de­né práv­ne zá­ve­ry mož­no pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ap­li­ko­vať aj na ďal­šie prí­pa­dy, ke­dy ku­pu­jú­ci ku­pu­je ne­le­gál­ny to­var ako napr. : zbra­ne, stre­li­vo, DVD no­si­če s det­skou por­nog­ra­fiou. Ne­mož­no pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ozna­čiť ku­pu­jú­cich za poš­ko­de­né oso­by v zmys­le § 138 písm. j) TZ, na­koľ­ko ko­na­jú na zá­kla­de vlas­tnej vô­le a sa­mi sa do­púš­ťa­jú tres­tné­ho či­nu, na­koľ­ko nás­led­ne už sa­mot­né ne­do­vo­le­né pre­cho­vá­va­nie zbra­ne, stre­li­va či DVD no­si­čov s det­skou por­nog­ra­fiou je tres­tným či­nom.

 V zmys­le vy­ššie uve­de­nej ar­gu­men­tá­cie pro­ku­ra­tú­ry pre­dá­va­jú­ci pá­cha trest­ný čin na via­ce­rých oso­bách - ku­pu­jú­cich (ma­li by te­da byť poš­ko­de­ní), pri­čom nás­led­ne prá­ve ku­pu­jú­ci pá­cha­jú tr­vá­ci trest­ný čin ne­do­vo­le­né­ho pre­cho­vá­va­nia  dro­gy, zbra­ne či DVD no­si­čov s det­skou por­nog­ra­fiou.

 Ne­mož­no pod­ľa môj­ho ná­zo­ru v to­tož­nom práv­nom vzťa­hu tú is­tú oso­bu po­va­žo­vať aj za poš­ko­de­né­ho aj za pá­cha­te­ľa tres­tnej čin­nos­ti (na­koľ­ko prá­ve iden­tic­kým mo­men­tom – kú­pou a nás­led­nou dr­žbou dro­gy, zbra­ne atď. – sa sám do­púš­ťa úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu).

 Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru sku­toč­nosť, že pre­dá­va­jú­ci dro­gy pre­dá­va via­ce­rým oso­bám (te­da zoh­ľad­niť vy­ššiu zá­važ­nosť je­ho ko­na­nia), mož­no naj­mä pros­tred­níc­tvom sub­sum­cie ko­na­nia pod po­jem spá­chanie či­nu „vo väč­šom roz­sa­hu“ (§ 172 ods. 2 písm. e) TZ), sa­moz­rej­me za pred­pok­la­du, že sa preu­ká­že, že dea­ler­stvom sa pre­dá­va­jú­ci obo­ha­til as­poň o su­mu 2660€. Uve­de­né zá­ve­ry  pod­ľa môj­ho ná­zo­ru pod­po­ru­je i lo­gi­ka ve­ci a po­žia­dav­ka pri­me­ra­nos­ti tres­tu k zá­važ­nos­ti tres­tné­ho či­nu, keď po­va­žu­jem za mi­mo­riad­ne prís­ne to, aby pá­cha­teľ, kto­rý pre­dal trom uží­va­te­ľom ci­ga­re­tu ma­ri­hua­ny, mal byť san­kcio­no­va­ný v roz­pä­tí tres­tnej sadz­by 10-15 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy. Som pres­ved­če­ný, že i v prí­pa­de ak­cep­tá­cie mnou pred­kla­da­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie „iba“ pod §172 ods. 1 TZ roz­pä­tie tres­tnej sadz­by 3-10 ro­kov od­ňa­tia slo­bo­dy pos­ky­tu­je sú­du dos­ta­toč­né man­ti­ne­ly na ulo­že­nie spra­vod­li­vé­ho tres­tu i so zoh­ľad­ne­ním to­ho, či bo­li pre­dá­va­né dro­gy  tzv. mäk­ké ale­bo tvr­dé.  

 V tej­to sú­vis­lo­ti pod­por­ne ar­gu­men­tu­jem po­mer­ne „čer­stvým roz­hod­nu­tím“ NS SR č.k. 3T­do 75/2012 z kto­ré­ho vy­plý­va, že (str. 6 od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia ) na napl­ne­nie zna­kov tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia s napl­ne­ním kva­li­fi­kač­né­ho zna­ku na via­ce­rých oso­bách by mu­sel byť pred­me­tom úto­ku člo­vek. V pre­jed­ná­va­nej ve­ci sa do­vo­la­cí súd za­obe­ral mož­nos­ťou spá­chania krá­de­že na via­ce­rých oso­bách, kto­rý ka­te­go­ric­ky za­mie­tol, pri­čom uvie­dol cit: „V us­ta­no­ve­ní § 138 Tr. zák. je up­ra­ve­ný oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem, kon­krét­ne spá­chanie tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, pri­čom pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. sa za zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia ro­zu­mie spá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách. Via­ce­rý­mi oso­ba­mi sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na ro­zu­me­jú naj­me­nej tri oso­by (§ 127 ods. 12 Tr. zák.)

Zá­klad­nou otáz­kou pre po­sú­de­nie ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 138 písm. j/ Tr. zák. te­da je, ke­dy je trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. Roz­ho­du­jú­cim je po­sú­de­nie nie­len ob­jek­tu tres­tné­ho či­nu, ale aj pred­me­tu úto­ku, na kto­rý pá­cha­teľ bez­pros­tred­ne úto­čí. V prí­pa­de tres­tné­ho či­nu krá­de­že je ob­jek­tom, ako už bo­lo spo­me­nu­té, ochra­na ma­jet­ko­vých práv, pri­čom pred­me­tom úto­ku je v tom­to prí­pa­de cu­dzia vec. Z uve­de­né­ho mož­no jed­noz­nač­ne vy­vo­diť, že pred­me­tom úto­ku nie je oso­ba, a te­da nej­de o trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. V uve­de­nom prí­pa­de nie je po­tom mož­né ap­li­ko­vať oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák.

Oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. by bo­lo mož­né ap­li­ko­vať v prí­pa­de, ak by bol trest­ný čin spá­cha­ný pro­ti ži­vo­tu, zdra­viu jed­not­li­vých osôb, resp. zá­sa­hu do ich te­les­nej in­teg­ri­ty, keď­že v tom­to prí­pa­de by bol pred­me­tom úto­ku člo­vek“.

Uve­do­mu­jem si že ust. § 172 TZ je za­ra­de­né do pr­vej hla­vy oso­bit­nej čas­ti TZ, av­šak tre­ba dôs­led­ne ana­ly­zo­vať to, že ide o trest­ný čin za­ra­de­ný do tre­tie­ho di­elu tej­to hla­vy s náz­vom „tres­tné či­ny oh­ro­zu­jú­ce ži­vot ale­bo zdra­vie“, a te­da ide o tak­po­ve­diac trest­ný čin oh­ro­zu­jú­ci. Ďalej ape­lu­jem na to, čo som uvá­dzal už vy­ššie a kon­krét­ne to, že i prí­pad­ným pre­da­jom dro­gy auto­ma­tic­ky ne­do­chá­dza ani len k oh­ro­ze­niu zdra­via, ho­ci sa mô­že ja­viť, že sku­tok k oh­ro­ze­niu zdra­via sme­ru­je. Uve­de­né však ne­mož­no brať za preu­ká­za­né auto­ma­tic­ky.

Kaž­do­pád­ne však pou­ka­zu­jem na pot­re­bu ra­cio­nál­ne­ho us­tá­le­nia skut­ko­vé­ho a práv­ne­ho sta­vu ve­ci a pot­re­bu riad­nej práv­nej ana­lý­zy dot­knu­tých zá­uj­mov chrá­ne­ných  jed­not­li­vý­mi nor­ma­mi Tres­tné­ho zá­ko­na, a to nie iba v otáz­ke pá­chania tres­tné­ho či­nu „na via­ce­rých oso­bách“, ale aj oh­ľa­dom ďal­ších kva­li­fi­kač­ných kri­té­rií, na­koľ­ko vý­luč­ne me­cha­nic­kou sub­su­má­ciou pod jed­not­li­vé us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na by sme moh­li dôjsť k bi­zar­ným zá­ve­rom, kto­rých prík­lad uvá­dzam niž­šie:

 Prís­nej­šie tres­tným (tres­tná sadz­ba 10-15 ro­kov) je aj ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kva­li­fi­ko­va­né v zmys­le ust. § 172 ods. 2 písm. d) TZ, pod­ľa kto­ré­ho je pá­cha­teľ od­sú­de­ný, ak sa ko­na­nia opí­sa­né­ho v ust. §172 ods. 1 do­pus­tí na „chrá­ne­nej oso­be“. Ako prík­lad chrá­ne­nej oso­by uvá­dzam : di­eťa, oso­ba vy­ššie­ho ve­ku, cho­rá oso­ba.

 Pá­cha­teľ, dea­ler,  sa te­da zo sadz­by 3ro­ky -10 ro­kov mô­že dos­tať do sadz­by 10-15 ro­kov len na tom pod­kla­de, že napr. ma­ri­hua­nu čo i len raz pre­dal oso­be mlad­šej ako 18 ro­kov, oso­be star­šej ako 60 ro­kov ale­bo oso­be pre­ja­vu­jú­cej zna­ky ťaž­kej uj­my na zdra­ví.

 V tej­to sú­vis­los­ti tre­ba pou­ká­zať i na ust. § 139 ods. 2 TZ, pod­ľa kto­ré­ho us­ta­no­ve­nie od­se­ku 1 sa ne­pou­ži­je, ak trest­ný čin ne­bol spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s pos­ta­ve­ním, sta­vom ale­bo ve­kom chrá­ne­nej oso­by. Na­neš­ťas­tie to­to us­ta­no­ve­nie je čas­to opo­mí­na­né, a len čo sa zis­tí, že ma­ri­hua­nu ku­po­val napr. „gym­naz­ista“, sub­su­mu­je sa sku­tok pod od­sek 2 toh­to pa­rag­ra­fu.

 Po­lo­žiť si ale tre­ba otáz­ku, aká je idea vý­kla­du toh­to zá­ko­na? Čím je oso­ba vy­ššie­ho ve­ku zne­vý­hod­ne­ná, ak dro­gu ku­pu­je, op­ro­ti oso­be  v pro­duk­tív­nom ve­ku? Ako je zneu­ži­tý jej vek v pos­ta­ve­ní ku­pu­jú­ce­ho? Prí­pad­ne aká je vý­cho­va, ak ro­di­čia gym­na­zis­tu ne­ve­dia, kde a za čo dob­ro­voľ­ne mí­ňa ich di­eťa pe­nia­ze?

 V Čes­kej re­pub­li­ke ne­dáv­no po­vo­li­li ťaž­ko cho­rým oso­bám, tr­pia­cim o.i. na akút­nu bo­lesť, ku­po­vať  tzv. „le­kár­sku“ ma­ri­hua­nu. Na úze­mí SR by ko­na­nie spo­čí­va­jú­ce v pre­da­ji čo i len jed­nej dáv­ky napr. ma­ri­hua­ny ťaž­ko cho­rej oso­be, ho­ci aj  za úče­lom zmier­ne­nia bo­les­ti, bo­lo s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou auto­ma­tic­ky sub­su­mo­va­né pod vy­ššie uvá­dza­ný §172 ods. 2 TZ.

 Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru i tu vi­dieť sna­hy uro­biť z tres­tné­ho prá­va vše­moc­ný pros­trie­dok na nas­to­le­nie po­riad­ku v štá­te, čo je však ilú­zia, tak ako je ilú­zia to, že nad dro­go­vou kri­mi­na­li­tou mož­no ús­peš­ne zví­ťa­ziť. 

 Po vy­ššie uve­de­ných riad­koch opä­tov­ne vy­hla­su­jem, že nech­cem ob­cho­do­va­nie s dro­ga­mi pod­ce­ňo­vať či ba­ga­te­li­zo­vať a uve­do­mu­jem si zá­važ­nosť toh­to ko­na­nia. Som však pres­ved­če­ný, že vy­ššie načr­tnu­té prí­pa­dy by moh­li byť kva­li­fi­ko­va­né ako zlo­čin v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te.

Diskusia