Zbytočné prieťahy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestnej činnosti

autor:

JUDr. Pe­ter Šam­ko star­ší

bý­va­lý sud­ca kraj­ské­ho sú­du, v sú­čas­nos­ti pre­ru­še­ný vý­kon fun­kcie sud­cu

   Na pr­vom brí­fin­gu ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Ja­ro­mír Čiž­nár sig­na­li­zo­val zrý­chliť ko­na­nie na pro­ku­ra­tú­rach. Ide o efek­tív­nej­šiu čin­nosť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní(po­li­cajt a pro­ku­rá­tor) a ak­tív­nej­ší vý­kon do­zo­ru pro­ku­rá­to­ra nad príp­rav­ným ko­na­ním(úsek od za­ča­tia tres­tné­ho ko­na­nia do po­da­nia ob­ža­lo­by).

   Prá­vo ob­vi­ne­né­ho  v príp­rav­nom ko­na­ní ko­nať bez zby­toč­ných prie­ťa­hov je ús­tav­né prá­vo,kto­ré je preu­ka­za­teľ­né roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou ús­tav­né­ho sú­du.Pod­ľa ju­di­ka­tú­ry ús­tav­né­ho sú­du pred­met­né ús­tav­né prá­vo je po­ru­šo­va­né ne­čin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov,ale­bo nes­práv­nou čin­nos­ťou tých­to or­gá­nov.Rých­losť ko­na­nia sa po­su­dzu­je in­di­vi­duál­ne a roz­ho­du­jú­ce sú tie­to kri­té­ria:zlo­ži­tosť pre­ro­ko­va­nej ve­ci z hľa­dis­ka skut­ko­vé­ho a práv­ne­ho,sú­čin­nosť sťa­žo­va­te­ľa a pos­tup dot­knu­tých or­gá­nov.

    Kon­kre­ti­zá­cia zby­toč­ných prie­ťa­hov: neob­vyk­lá dĺžka vy­šet­ro­va­nia, sub­jek­tív­ne  prie­ťa­hy pri za­ča­tí vy­šet­ro­va­nia,po­ma­losť pri vy­po­ču­tí ob­vi­ne­ných,sved­kov,pri ob­ža­lo­va­ní ob­vi­ne­ných,na­ria­de­ní zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia,pri sú­čin­nos­ti do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra a vy­šet­ro­va­te­ľa,od­bor­né­ho poz­na­nia sa­mej pod­sta­ty ve­ci,od­bor­nej prip­ra­ve­nos­ti,správ­nej or­ga­ni­zá­cie prá­ce a pod.

Extrém­ne dl­hým zby­toč­ným prie­ťa­hom v príp­rav­nom ko­na­ní je prí­pad ob­vi­ne­né­ho Ing.F.L.,stí­ha­né­ho pre trest­ný čin spre­ne­ve­ry a iné tres­tné či­ny.Prí­pad do­zo­ro­va­la Ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra Bra­tis­la­va II.Ústav­ný súd mu­sel opä­tov­ne ná­le­zom vy­slo­viť po­ru­še­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho a priz­nať aj pri­me­ra­né fi­nan­čné za­dos­ťu­či­ne­nie.Pri pr­vom ná­le­ze bo­lo prá­vo po­ru­še­né pos­tu­pom Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ Bra­tis­la­va I. a Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ Bra­tis­la­va II.,v dru­hom ná­le­ze pos­tu­pom Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II.Zby­toč­né prie­ťa­hy spo­čí­va­li vo viac­me­sač­nej ne­čin­nos­ti a nee­fek­tív­nos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa a do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra,vrá­te­ním návr­hu na po­da­nie ob­ža­lo­by a vo vy­ko­ná­va­ní iba jed­no­du­chých úko­nov.Od vzne­se­nia ob­vi­ne­nia (9.11.2004) až do dru­hé­ho ná­le­zu ús­tav­né­ho sú­du(18.4.2012) up­ly­nu­lo sko­ro 8 ro­kov(!). Vec ne­bo­la práv­ne zlo­ži­tá a ob­vi­ne­ný már­ne sig­na­li­zo­val prie­ťa­hy aj ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi.

    Prob­le­ma­ti­ku zby­toč­ných prie­ťa­hov tre­ba rie­šiť cez kon­cepč­ný pro­jekt ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra(ur­če­nie roz­sa­hu od­bor­nej po­mo­ci,me­to­di­ky,doh­ľa­du a kon­tro­ly,s kon­krét­nou zod­po­ved­nos­ťou jed­not­li­vých sub­jek­tov).

   Oce­niť tre­ba aj my­šlien­ku o ak­ti­vi­zo­va­ní sú­čin­nos­tných (pred­tým me­dzi­re­zor­tných)po­rád or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov na všet­kých úrov­niach.Na tých­to po­ra­dách sa ne­rie­ši kon­krét­na roz­ho­do­va­cia čin­nosť,ale všeo­bec­né prob­lé­my ply­nu­los­ti a rých­los­ti ko­na­nia,ne­dos­tat­ky pri pred­vá­dza­ní osôb,reali­zá­cii za­ty­ka­čov a prí­ka­zov na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy,ply­nu­losť v zna­lec­kom do­ka­zo­va­ní,rie­še­nie obštruk­cii ob­vi­ne­ných a ich ob­háj­cov a pod.Účas­tní­kom ta­kých­to po­rád na vr­cho­lo­vej úrov­ni by mal byť ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor,pre­zi­dent po­li­caj­né­ho zbo­ru,pred­se­da naj­vyš­šie­ho sú­du,mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti,pred­se­da ad­vo­kát­skej ko­mo­ry a pred­sed­níč­ka ús­tav­né­ho sú­du.Zvo­la­nie sú­čin­nos­tnej po­ra­dy sľu­bo­val aj mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti SR To­máš Bo­rec v de­cem­bri 2012(Sprá­va o zá­klad­ných úlo­hách jus­tí­cie),av­šak svoj sľub ne­dodr­žal.

    Aj z  textu us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku vy­plý­va,že“or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy sú po­vin­né si nav­zá­jom po­má­hať pri pl­ne­ní úloh vy­plý­va­jú­cich z toh­to zá­ko­na“.

   Úče­lom ,cie­ľom a pod­sta­tou prá­va ob­vi­ne­ných na pre­ro­ko­va­nia ve­ci bez zby­toč­ných prie­ťa­hov,je od­strá­ne­nie sta­vu práv­nej neis­to­ty.Tá­to zá­sa­da mu­sí byť vy­kla­da­ná nie­len v pros­pech ob­vi­ne­né­ho,ale aj ako zá­sa­da ochra­ny le­gi­tím­ne­ho zá­uj­mu štá­tu a poš­ko­de­ných.

Diskusia