autor:
JUDr. Peter Šamko starší
bývalý sudca krajského súdu, v súčasnosti prerušený výkon funkcie sudcu
Na prvom brífingu generálny prokurátor Jaromír Čižnár signalizoval zrýchliť konanie na prokuratúrach. Ide o efektívnejšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní(policajt a prokurátor) a aktívnejší výkon dozoru prokurátora nad prípravným konaním(úsek od začatia trestného konania do podania obžaloby).
Právo obvineného v prípravnom konaní konať bez zbytočných prieťahov je ústavné právo,ktoré je preukazateľné rozhodovacou činnosťou ústavného súdu.Podľa judikatúry ústavného súdu predmetné ústavné právo je porušované nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov,alebo nesprávnou činnosťou týchto orgánov.Rýchlosť konania sa posudzuje individuálne a rozhodujúce sú tieto kritéria:zložitosť prerokovanej veci z hľadiska skutkového a právneho,súčinnosť sťažovateľa a postup dotknutých orgánov.
Konkretizácia zbytočných prieťahov: neobvyklá dĺžka vyšetrovania, subjektívne prieťahy pri začatí vyšetrovania,pomalosť pri vypočutí obvinených,svedkov,pri obžalovaní obvinených,nariadení znaleckého dokazovania,pri súčinnosti dozorujúceho prokurátora a vyšetrovateľa,odborného poznania samej podstaty veci,odbornej pripravenosti,správnej organizácie práce a pod.
Extrémne dlhým zbytočným prieťahom v prípravnom konaní je prípad obvineného Ing.F.L.,stíhaného pre trestný čin sprenevery a iné trestné činy.Prípad dozorovala Okresná prokuratúra Bratislava II.Ústavný súd musel opätovne nálezom vysloviť porušenie práva obvineného a priznať aj primerané finančné zadosťučinenie.Pri prvom náleze bolo právo porušené postupom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I. a Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II.,v druhom náleze postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II.Zbytočné prieťahy spočívali vo viacmesačnej nečinnosti a neefektívnosti vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora,vrátením návrhu na podanie obžaloby a vo vykonávaní iba jednoduchých úkonov.Od vznesenia obvinenia (9.11.2004) až do druhého nálezu ústavného súdu(18.4.2012) uplynulo skoro 8 rokov(!). Vec nebola právne zložitá a obvinený márne signalizoval prieťahy aj generálnemu prokurátorovi.
Problematiku zbytočných prieťahov treba riešiť cez koncepčný projekt generálneho prokurátora(určenie rozsahu odbornej pomoci,metodiky,dohľadu a kontroly,s konkrétnou zodpovednosťou jednotlivých subjektov).
Oceniť treba aj myšlienku o aktivizovaní súčinnostných (predtým medzirezortných)porád orgánov činných v trestnom konaní a súdov na všetkých úrovniach.Na týchto poradách sa nerieši konkrétna rozhodovacia činnosť,ale všeobecné problémy plynulosti a rýchlosti konania,nedostatky pri predvádzaní osôb,realizácii zatykačov a príkazov na výkon trestu odňatia slobody,plynulosť v znaleckom dokazovaní,riešenie obštrukcii obvinených a ich obhájcov a pod.Účastníkom takýchto porád na vrcholovej úrovni by mal byť generálny prokurátor,prezident policajného zboru,predseda najvyššieho súdu,minister spravodlivosti,predseda advokátskej komory a predsedníčka ústavného súdu.Zvolanie súčinnostnej porady sľuboval aj minister spravodlivosti SR Tomáš Borec v decembri 2012(Správa o základných úlohách justície),avšak svoj sľub nedodržal.
Aj z textu ustanovenia Trestného poriadku vyplýva,že“orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona“.
Účelom ,cieľom a podstatou práva obvinených na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov,je odstránenie stavu právnej neistoty.Táto zásada musí byť vykladaná nielen v prospech obvineného,ale aj ako zásada ochrany legitímneho záujmu štátu a poškodených.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.