Právne vety aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR

 

Práv­ne  ve­ty roz­hod­nu­tí pri­ja­tých na za­sad­nu­tí tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia NS SR 26.11.2013

 

 

Roz­hod­nu­tie č. 1

 

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

 

Od­stra­ňo­va­nie roz­po­rov op­ro­ti skor­šej vý­po­ve­di sved­ka

              

               Ak sve­dok pri vý­slu­chu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uve­die, že si už pres­ne ne­pa­mä­tá okol­nos­ti, o kto­rých má vy­po­ve­dať, je pot­reb­né ho vy­zvať, aby na­priek to­mu naj­prv uvie­dol sú­vis­lý pod­pis dot­knu­tých sku­toč­nos­tí (§ 261 ods. 3, § 132 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku).  Až po­tom mô­že byť na vy­svet­le­nie roz­po­rov op­ro­ti skor­šej vý­po­ve­di sved­ka pou­ži­tý pos­tup pred­lo­že­ním zá­pis­ni­ce o tej­to vý­po­ve­di pod­ľa § 264 Tres­tné­ho po­riad­ku.

              Dodr­ža­nie ta­ké­ho pos­tu­pu mu­sí za­bez­pe­čiť pred­se­da se­ná­tu (§ 253 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku) aj v prí­pa­de, že vý­sluch sved­ka vy­ko­ná­va stra­na (§ 261 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 

 Roz­hod­nu­tie č. 2

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Le­ho­ta na po­da­nie do­vo­la­nia v prí­pa­de, že vý­rok o vi­ne na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť skôr, ako vý­rok o tres­te.

 

Ak od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok len vo vý­ro­ku o tres­te a len v tom­to roz­sa­hu vrá­ti vec sú­du pr­vé­ho stup­ňa, čím vý­rok o vi­ne na­do­bud­ne prá­vop­lat­nosť, do­vo­la­nie ne­mož­no po­dať len pro­ti vý­ro­ku o vi­ne, keď­že vo ve­ci exis­tu­je stav neu­kon­če­né­ho tres­tné­ho stí­ha­nia. V ta­kom prí­pa­de tre­ba vy­čkať na roz­hod­nu­tie o tres­te. Le­ho­ta na po­da­nie do­vo­la­nia po­tom aj vo vzťa­hu k vý­ro­ku o vi­ne ply­nie od do­ru­če­nia roz­hod­nu­tia, kto­rým bo­lo roz­hod­nu­té o ulo­že­ní tres­tu ale­bo bo­lo upus­te­né od pot­res­ta­nia.

           

 Roz­hod­nu­tie č. 3

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Za­hla­de­nie od­sú­de­nia a pred­bež­ná otáz­ka

 

 

Roz­ho­do­va­nie sú­du o za­hla­de­ní od­sú­de­nia je pod­mie­ne­né žia­dos­ťou od­sú­de­né­ho, osôb, kto­ré by moh­li v pros­pech od­sú­de­né­ho po­dať od­vo­la­nie ale­bo návr­hom zá­uj­mo­vé­ho zdru­že­nia ob­ča­nov (§ 469 Tr. por.). Tým, je jed­noz­nač­ne da­né, že súd ne­roz­ho­du­je z úrad­nej po­vin­nos­ti (ex of­fi­cio). Ak od­sú­de­ný tú­to mož­nosť ne­vyu­ži­je, je­ho od­sú­de­nie je v re­gis­tri tres­tov na­ďa­lej vy­ka­zo­va­né so všet­ký­mi  s tým spo­je­ný­mi práv­ny­mi (i mo­rál­ny­mi) dôs­led­ka­mi.

Vý­nim­kou z uve­de­né­ho je za­hla­de­nie od­sú­de­nia mla­dis­tvé­ho, kto­ré­mu bol ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy nep­re­vy­šu­jú­ci je­den rok, dňom vý­ko­nu toh­to tres­tu zo zá­ko­na (§ 121 ods. 1 Tr. zák.), a v os­tat­ných prí­pa­doch od­sú­de­nia mla­dis­tvé­ho na trest od­ňa­tia slo­bo­dy roz­ho­do­va­nie sú­du o za­hla­de­ní od­sú­de­nia aj bez návr­hu, te­da z úrad­nej po­vin­nos­ti, po vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (§ 121 ods. 2 Tr. zák., § 469 pos­led­ná ve­ta Tr. por.).

 

Roz­hod­nu­tie č .4

 

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Prib­ra­tie tl­moč­ní­ka ale­bo prek­la­da­te­ľa

 

            Prá­vo na tl­moč­ní­ka a prek­la­da­te­ľa pat­rí me­dzi zá­klad­né prá­va osôb uve­de­ných v § 2 ods. 20 Tr. por., ga­ran­to­va­né Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Ak si ta­ká­to oso­ba zvo­lí ja­zyk, na kto­rý nie je v zoz­na­me tl­moč­ní­kov za­pí­sa­ný žiad­ny tl­moč­ník ale­bo prek­la­da­teľ ale­bo vec nez­ne­sie od­klad a za­pí­sa­ný tl­moč­ník a prek­la­da­teľ nie je dos­tup­ný, pri­be­rie or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd tl­moč­ní­ka  ale­bo prek­la­da­te­ľa na úrad­ný ja­zyk štá­tu, kto­ré­mu tá­to oso­ba ro­zu­mie* (§ 28 ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Ak má or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd dos­ta­toč­ne preu­ká­za­né, že ta­kým ja­zy­kom je slo­ven­ský ja­zyk, prib­ra­tie tl­moč­ní­ka ale­bo prek­la­da­te­ľa nie je pot­reb­né.

 Roz­hod­nu­tie č. 5

 

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Prek­lad pí­som­nos­ti a prá­vo na ob­ha­jo­bu

 

I. Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd pri­be­rie pod­ľa § 28 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku prek­la­da­te­ľa, ak je to pot­reb­né na pre­lo­že­nie pí­som­nos­ti. Vo vzťa­hu
k prek­la­du zo slo­ven­ské­ho ja­zy­ka do ja­zy­ka, kto­ré­mu ob­vi­ne­ný ro­zu­mie, po­su­dzu­je prís­luš­ný or­gán pot­re­bu prek­la­du naj­mä vzhľa­dom na roz­sah a ob­sah pí­som­nos­tí, kto­rých zne­nie bo­lo ob­vi­ne­né­mu pretl­mo­če­né tak,  aby bo­la za­cho­va­ná dos­ta­toč­ná mož­nosť up­lat­ne­nia je­ho ob­ha­job­ných práv (§ 28 ods. 1, 2, § 34 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 

II. Dos­ta­toč­nosť up­lat­ne­nia ob­ha­job­ných práv (§ 34 Tr. por.) pred­pok­la­dá ich up­lat­ne­nie v pri­me­ra­nej mie­re a za­hŕňa aj prek­lad zá­klad­ných do­ku­men­tov, me­dzi kto­ré pa­tria naj­mä roz­hod­nu­tie o poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy, ob­vi­ne­nie, ob­ža­lo­ba a roz­su­dok, vy­ko­na­ný v pri­me­ra­nom ča­se, t.j. v ča­se, keď ob­vi­ne­ný mô­že pro­ces­ne účin­ne na zá­kla­de ich ob­sa­hu up­lat­niť svo­je zá­kon­né prá­va.

 

III. Prá­vom ob­vi­ne­né­ho na pred­kla­da­te­ľa v zmys­le § 2 ods. 20 Tres­tné­ho po­riad­ku sa ro­zu­mie mož­nosť ob­vi­ne­né­ho za­bez­pe­čiť si osob­ne ale­bo pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu prek­lad akej­koľ­vek pí­som­nos­ti, kto­rá je sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho ale­bo súd­ne­ho spi­su, ok­rem pí­som­nos­tí, ku kto­rým ob­vi­ne­ný ne­má prís­tup po do­bu od­op­re­tia naz­re­tia do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su (§ 69 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 Roz­hod­nu­tie č. 6

 

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

 

Opä­tov­nosť po pred­chá­dza­jú­com od­sú­de­ní pri pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne.

 

Pre po­sú­de­nie, či pá­cha­teľ napl­nil zna­ky kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. je roz­ho­du­jú­ce, aby as­poň pr­vý čias­tko­vý útok ak­tuál­ne po­su­dzo­va­né­ho pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu bol spá­cha­ný v ob­do­bí dvad­sia­tich šty­roch me­sia­cov ply­nú­com od od­sú­de­nia ale­bo pre­pus­te­nia, resp. pod­mie­neč­né­ho pre­pus­te­nia pá­cha­te­ľa z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý mu bol ulo­že­ný za ta­ký čin.

Ide te­da o tres­tnop­ráv­nu re­ci­dí­vu a nie o o viac­čin­ný rov­no­ro­dý sú­beh, kto­rá je ča­so­vo via­za­ná na  za­ča­tie pá­chania ale­bo spá­chanie dot­knu­té­ho tres­tné­ho či­nu v le­ho­te dvad­sia­tich šty­roch me­sia­cov, kto­rá sa po­čí­ta odo dňa prá­vop­lat­nos­ti od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku, ale­bo, ak bol ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy bez pod­mie­neč­né­ho od­kla­du je­ho vý­ko­nu, odo dňa pre­pus­te­nia od­sú­de­né­ho na slo­bo­du.  

 

Roz­hod­nu­tie č. 7

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

 

Kon­krét­ne sku­toč­nos­ti pre vza­tie oso­by do pred­bež­nej väz­by.

 

I. Roz­hod­nu­tie o vza­tí za­dr­ža­nej (vy­žia­da­nej) oso­by do pred­bež­nej väz­by je v zmys­le § 15 ods. 1, ods. 2 zá­ko­na o EZR v zne­ní zá­ko­na č. 344/2012 Z.z. účin­né­ho od 1. de­cem­bra 2012 roz­hod­nu­tím fa­kul­ta­tív­nym, kto­ré ok­rem spl­ne­nia for­mál­nych pod­mie­nok vy­ža­du­je aj zis­te­nie exis­ten­cie ta­kých okol­nos­tí (ma­te­riál­na pod­mien­ka), z kto­rých vy­plý­va oba­va zo zma­re­nia úče­lu ko­na­nia o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze v prí­pa­de, ak by sa to­to vie­dlo vo­či vy­žia­da­nej oso­be na slo­bo­de.

            II. Okol­nos­ťa­mi od­ôvod­ňu­jú­ci­mi hroz­bu zma­re­nia úče­lu ko­na­nia o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze sú ve­cou in­di­vi­duál­ne­ho po­sú­de­nia zo stra­ny ko­na­jú­cich or­gá­nov vzhľa­dom na jed­not­li­vé okol­nos­ti prí­pa­du, ako aj na osob­né po­me­ry vy­žia­da­nej oso­by, a mô­žu byť zis­te­né nie­len v rám­ci vý­slu­chu vy­žia­da­nej oso­by, ale mô­žu vy­plý­vať už z ob­sa­hu sa­mot­né­ho pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu.

 

Roz­hod­nu­tie č. 8

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Ná­le­ži­tos­ti vý­ro­ku uz­ne­se­nia o za­is­te­ní ma­jet­ku

 

            Vo vý­ro­ku uz­ne­se­nia o za­is­te­ní ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho v zmys­le § 425 ods. 1 Tr. por. tre­ba s pou­ka­zom na pri­me­ra­né ap­li­ko­va­nie § 50 ods. 2 Tr. por. pres­ne kon­kre­ti­zo­vať a opí­sať jed­not­li­vé čas­ti ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho, na kto­ré sa za­is­te­nie vzťa­hu­je a vy­slo­viť zá­kaz pre ob­vi­ne­né­ho, či inú op­ráv­ne­nú oso­bu nak­la­dať s tak­to za­is­te­ným ma­jet­kom a ma­jet­ko­vý­mi prá­va­mi.

 

Roz­hod­nu­tie č. 9

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy ob­vi­ne­né­ho

 

           I. Nie je v roz­po­re so zá­ko­nom, ak je ob­me­dze­ná osob­ná slo­bo­da ob­vi­ne­né­ho na pok­la­de kon­krét­ne­ho zá­kon­né­ho ti­tu­lu,  napr. v zmys­le § 120 ods. 3, ods. 4, § 380 ods. 2 ale­bo  § 408 ods. 1 Tr. por., bez to­ho, aby bol ob­vi­ne­ný pred­tým de fac­to pre­pus­te­ný na slo­bo­du, a to či už z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ale­bo z vý­ko­nu väz­by.

 

          II. Op­ráv­ne­nie sú­du v štá­diu súd­ne­ho ko­na­nia po po­da­ní ob­ža­lo­by ini­cia­tív­ne, bez návr­hu pro­ku­rá­to­ra, ko­nať a roz­hod­núť o vza­tí ob­ža­lo­va­né­ho do väz­by vy­plý­va z je­ho zá­kon­né­ho pos­ta­ve­nia, v zmys­le kto­ré­ho je súd po po­da­ní ob­ža­lo­by na zá­kla­de § 2 ods. 6 Tr. por., § 238 ods. 2 Tr. por. po­vin­ný sa­mos­tat­ne roz­ho­do­vať všet­ky otáz­ky sú­vi­sia­ce s ďal­ším ko­na­ním.

            III. Ak súd roz­ho­du­je o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by v sú­vis­los­ti s iným tres­tným ko­na­ním, kto­ré bo­lo reali­zo­va­né vä­zob­ne, tre­ba sa­mos­tat­ne po­su­dzo­vať opod­stat­ne­nosť jed­not­li­vých vä­zob­ných dô­vo­dov, a to prá­ve s oh­ľa­dom na cha­rak­ter a účel pre­bie­ha­jú­ce­ho ko­na­nia.

            IV. Zá­sah do osob­nej slo­bo­dy ob­vi­ne­né­ho pri je­ho pred­ve­de­ní mu­sí byť pri­me­ra­ný úče­lu pou­ži­tia toh­to in­šti­tú­tu, kto­rým je za­is­te­nie oso­by pre pot­re­by vy­ko­na­nia ur­či­té­ho úko­nu tres­tné­ho ko­na­nia, kto­rý bez je­ho prí­tom­nos­ti ne­mož­no vy­ko­nať. Ta­kú­to „pri­me­ra­nosť“ po­su­dzu­je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd vzhľa­dom na všet­ky okol­nos­ti kon­krét­ne­ho prí­pa­du, reš­pek­tu­júc pri tom zá­sa­du pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti v zmys­le § 2 ods. 2 Tr. por., ako aj to, že kaž­dé ta­ké­to ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy mô­že tr­vať len ne­vyh­nut­ný čas.

 

Roz­hod­nu­tie č. 10

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Up­lat­ne­nie pra­vid­la „ul­ti­ma ra­tio“.

 

         Ak pá­cha­teľ svo­jim ko­na­ním napl­ní zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, je po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du vy­vo­diť tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť pos­tu­pom pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku. Pra­vid­lo „ul­ti­ma ra­tio“ mož­no up­lat­niť je­di­ne pros­tred­níc­tvom ma­te­riál­ne­ho ko­rek­tí­vu v roz­sa­hu § 10 ods. 2 Tr. zák., te­da v zmys­le plat­nej a účin­nej zá­kon­nej úp­ra­vy, len pri pre­či­noch.

 

Roz­hod­nu­tie č. 11

Pri­ja­té v nas­le­dov­nom zne­ní:

Vy­ho­to­ve­nie pre­pi­su zá­zna­mu v prí­pa­de, že od­po­čú­va­né oso­by ko­mu­ni­ko­va­li v cu­dzom ja­zy­ku.

 

         Ak je pos­tu­pom pod­ľa § 115 Tr. por. za­zna­me­na­ná ko­mu­ni­ká­cia v cu­dzom ja­zy­ku, pod­mien­kou pou­ži­tia zá­zna­mu te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky v zmys­le § 115 ods. 6 Tr. por. ako (pô­vod­né­ho) dô­ka­zu je je­ho dos­lov­ný pre­pis v cu­dzom ja­zy­ku, pre­lo­že­ný do slo­ven­ské­ho ja­zy­ka, ak to vy­ho­to­ve­ný zá­znam umož­ňu­je, a pretl­mo­če­nie ce­lé­ho ob­sa­hu ale­bo prís­luš­nej čas­ti ob­sa­hu zá­zna­mu pre­lo­že­né­ho do slo­ven­ské­ho ja­zy­ka (§ 28 Tr. por. per ana­lo­giam) a je­ho pre­pis do texto­vej po­do­by.

 

 

 

Diskusia