Právne vety rozhodnutí prijatých na zasadnutí trestnoprávneho kolégia NS SR 26.11.2013
Rozhodnutie č. 1
Prijaté v nasledovnom znení:
Odstraňovanie rozporov oproti skoršej výpovedi svedka
Ak svedok pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uvedie, že si už presne nepamätá okolnosti, o ktorých má vypovedať, je potrebné ho vyzvať, aby napriek tomu najprv uviedol súvislý podpis dotknutých skutočností (§ 261 ods. 3, § 132 ods. 1 Trestného poriadku). Až potom môže byť na vysvetlenie rozporov oproti skoršej výpovedi svedka použitý postup predložením zápisnice o tejto výpovedi podľa § 264 Trestného poriadku.
Dodržanie takého postupu musí zabezpečiť predseda senátu (§ 253 ods. 1 Trestného poriadku) aj v prípade, že výsluch svedka vykonáva strana (§ 261 ods. 3 Trestného poriadku).
Rozhodnutie č. 2
Prijaté v nasledovnom znení:
Lehota na podanie dovolania v prípade, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť skôr, ako výrok o treste.
Ak odvolací súd zruší napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a len v tomto rozsahu vráti vec súdu prvého stupňa, čím výrok o vine nadobudne právoplatnosť, dovolanie nemožno podať len proti výroku o vine, keďže vo veci existuje stav neukončeného trestného stíhania. V takom prípade treba vyčkať na rozhodnutie o treste. Lehota na podanie dovolania potom aj vo vzťahu k výroku o vine plynie od doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestu alebo bolo upustené od potrestania.
Rozhodnutie č. 3
Prijaté v nasledovnom znení:
Zahladenie odsúdenia a predbežná otázka
Rozhodovanie súdu o zahladení odsúdenia je podmienené žiadosťou odsúdeného, osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie alebo návrhom záujmového združenia občanov (§ 469 Tr. por.). Tým, je jednoznačne dané, že súd nerozhoduje z úradnej povinnosti (ex officio). Ak odsúdený túto možnosť nevyužije, jeho odsúdenie je v registri trestov naďalej vykazované so všetkými s tým spojenými právnymi (i morálnymi) dôsledkami.
Výnimkou z uvedeného je zahladenie odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok, dňom výkonu tohto trestu zo zákona (§ 121 ods. 1 Tr. zák.), a v ostatných prípadoch odsúdenia mladistvého na trest odňatia slobody rozhodovanie súdu o zahladení odsúdenia aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti, po výkone trestu odňatia slobody (§ 121 ods. 2 Tr. zák., § 469 posledná veta Tr. por.).
Rozhodnutie č .4
Prijaté v nasledovnom znení:
Pribratie tlmočníka alebo prekladateľa
Právo na tlmočníka a prekladateľa patrí medzi základné práva osôb uvedených v § 2 ods. 20 Tr. por., garantované Ústavou Slovenskej republiky. Ak si takáto osoba zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo prekladateľ alebo vec neznesie odklad a zapísaný tlmočník a prekladateľ nie je dostupný, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka alebo prekladateľa na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie* (§ 28 ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Ak má orgán činný v trestnom konaní alebo súd dostatočne preukázané, že takým jazykom je slovenský jazyk, pribratie tlmočníka alebo prekladateľa nie je potrebné.
Rozhodnutie č. 5
Prijaté v nasledovnom znení:
Preklad písomnosti a právo na obhajobu
I.
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie podľa § 28 ods. 3 Trestného
poriadku prekladateľa, ak je to potrebné na preloženie písomnosti. Vo vzťahu
k prekladu zo slovenského jazyka do jazyka, ktorému obvinený rozumie, posudzuje
príslušný orgán potrebu prekladu najmä vzhľadom na rozsah a obsah písomností, ktorých
znenie bolo obvinenému pretlmočené tak,
aby bola zachovaná dostatočná možnosť uplatnenia jeho obhajobných práv (§
28 ods. 1, 2, § 34 Trestného poriadku).
II. Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv (§ 34 Tr. por.) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.
III. Právom obvineného na predkladateľa v zmysle § 2 ods. 20 Trestného poriadku sa rozumie možnosť obvineného zabezpečiť si osobne alebo prostredníctvom obhajcu preklad akejkoľvek písomnosti, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho alebo súdneho spisu, okrem písomností, ku ktorým obvinený nemá prístup po dobu odopretia nazretia do vyšetrovacieho spisu (§ 69 ods. 2 Trestného poriadku).
Rozhodnutie č. 6
Prijaté v nasledovnom znení:
Opätovnosť po predchádzajúcom odsúdení pri pokračovacom trestnom čine.
Pre posúdenie, či páchateľ naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. je rozhodujúce, aby aspoň prvý čiastkový útok aktuálne posudzovaného pokračovacieho trestného činu bol spáchaný v období dvadsiatich štyroch mesiacov plynúcom od odsúdenia alebo prepustenia, resp. podmienečného prepustenia páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za taký čin.
Ide teda o trestnoprávnu recidívu a nie o o viacčinný rovnorodý súbeh, ktorá je časovo viazaná na začatie páchania alebo spáchanie dotknutého trestného činu v lehote dvadsiatich štyroch mesiacov, ktorá sa počíta odo dňa právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, alebo, ak bol uložený trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu, odo dňa prepustenia odsúdeného na slobodu.
Rozhodnutie č. 7
Prijaté v nasledovnom znení:
Konkrétne skutočnosti pre vzatie osoby do predbežnej väzby.
I. Rozhodnutie o vzatí zadržanej (vyžiadanej) osoby do predbežnej väzby je v zmysle § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR v znení zákona č. 344/2012 Z.z. účinného od 1. decembra 2012 rozhodnutím fakultatívnym, ktoré okrem splnenia formálnych podmienok vyžaduje aj zistenie existencie takých okolností (materiálna podmienka), z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode.
II. Okolnosťami odôvodňujúcimi hrozbu zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze sú vecou individuálneho posúdenia zo strany konajúcich orgánov vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu, ako aj na osobné pomery vyžiadanej osoby, a môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu vyžiadanej osoby, ale môžu vyplývať už z obsahu samotného predloženého spisového materiálu.
Rozhodnutie č. 8
Prijaté v nasledovnom znení:
Náležitosti výroku uznesenia o zaistení majetku
Vo výroku uznesenia o zaistení majetku obvineného v zmysle § 425 ods. 1 Tr. por. treba s poukazom na primerané aplikovanie § 50 ods. 2 Tr. por. presne konkretizovať a opísať jednotlivé časti majetku obvineného, na ktoré sa zaistenie vzťahuje a vysloviť zákaz pre obvineného, či inú oprávnenú osobu nakladať s takto zaisteným majetkom a majetkovými právami.
Rozhodnutie č. 9
Prijaté v nasledovnom znení:
Obmedzenie osobnej slobody obvineného
I. Nie je v rozpore so zákonom, ak je obmedzená osobná sloboda obvineného na poklade konkrétneho zákonného titulu, napr. v zmysle § 120 ods. 3, ods. 4, § 380 ods. 2 alebo § 408 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby bol obvinený predtým de facto prepustený na slobodu, a to či už z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby.
II. Oprávnenie súdu v štádiu súdneho konania po podaní obžaloby iniciatívne, bez návrhu prokurátora, konať a rozhodnúť o vzatí obžalovaného do väzby vyplýva z jeho zákonného postavenia, v zmysle ktorého je súd po podaní obžaloby na základe § 2 ods. 6 Tr. por., § 238 ods. 2 Tr. por. povinný samostatne rozhodovať všetky otázky súvisiace s ďalším konaním.
III. Ak súd rozhoduje o vzatí obvineného do väzby v súvislosti s iným trestným konaním, ktoré bolo realizované väzobne, treba samostatne posudzovať opodstatnenosť jednotlivých väzobných dôvodov, a to práve s ohľadom na charakter a účel prebiehajúceho konania.
IV. Zásah do osobnej slobody obvineného pri jeho predvedení musí byť primeraný účelu použitia tohto inštitútu, ktorým je zaistenie osoby pre potreby vykonania určitého úkonu trestného konania, ktorý bez jeho prítomnosti nemožno vykonať. Takúto „primeranosť“ posudzuje orgán činný v trestnom konaní a súd vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, rešpektujúc pri tom zásadu primeranosti a zdržanlivosti v zmysle § 2 ods. 2 Tr. por., ako aj to, že každé takéto obmedzenie osobnej slobody môže trvať len nevyhnutný čas.
Rozhodnutie č. 10
Prijaté v nasledovnom znení:
Uplatnenie pravidla „ultima ratio“.
Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.
Rozhodnutie č. 11
Prijaté v nasledovnom znení:
Vyhotovenie prepisu záznamu v prípade, že odpočúvané osoby komunikovali v cudzom jazyku.
Ak je postupom podľa § 115 Tr. por. zaznamenaná komunikácia v cudzom jazyku, podmienkou použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 ods. 6 Tr. por. ako (pôvodného) dôkazu je jeho doslovný prepis v cudzom jazyku, preložený do slovenského jazyka, ak to vyhotovený záznam umožňuje, a pretlmočenie celého obsahu alebo príslušnej časti obsahu záznamu preloženého do slovenského jazyka (§ 28 Tr. por. per analogiam) a jeho prepis do textovej podoby.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.