Poznámka k predaju drog viacerým osobám

 

Cie­ľom tej­to poz­nám­ky je dopl­niť ar­gu­men­tá­ciu uve­de­nú v člán­ku JUDr. Na­mi­ra Alyas­ry­ho s náz­vom „Je pre­daj drog via­ce­rým oso­bám kva­li­fi­kač­ným kri­té­riom na sub­su­má­ciu pod kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu § 172 ods. 2 Tr. zák.?“, na­koľ­ko sa tak­tiež dom­nie­vam (a v praxi tak aj pos­tu­pu­jem), že pre­daj drog via­ce­rým oso­bám nie je mož­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať v zmys­le § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 138 písm. j) Tr. zák. (zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia a to pá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách).

Na roz­diel od práv­ne­ho ná­zo­ru JUDr. Na­mi­ra Alyas­ry­ho ma však k ta­ké­mu­to zá­ve­ru ve­dú iné práv­ne úva­hy.

K uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke je nut­né uviesť, že, v zmys­le § 38 ods. 1 Tr. zák., na okol­nosť, kto­rá je zá­kon­ným zna­kom tres­tné­ho či­nu, ne­mož­no pri­hliad­nuť ako na po­ľah­ču­jú­cu okol­nosť, pri­ťa­žu­jú­cu okol­nosť, okol­nosť, kto­rá pod­mie­ňu­je ulo­že­nie tres­tu pod zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by ale­bo okol­nosť, kto­rá pod­mie­ňu­je pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by.

Z uve­de­né­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia je zrej­mé, že pod­stat­ným pre zis­te­nie, či je mož­né ur­či­té ko­na­nie práv­ne po­sú­diť aj pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu, je de­fi­no­va­nie (práv­ne po­sú­de­nie) zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu. Ak by to­tiž bo­lo ur­či­té ko­na­nie za­hr­nu­té už v zna­koch zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, ne­bo­lo by mož­né, to is­té ko­na­nie, po­va­žo­vať aj za znak kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, pre­to­že to vy­lu­ču­je us­ta­no­ve­nie § 38 ods. 1 Tr. zák.

Po­kiaľ ide o po­su­dzo­va­nú prob­le­ma­ti­ku (pre­daj drog via­ce­rým oso­bám), tak je ne­vyh­nu­té naj­skôr pos­kyt­núť vý­klad poj­mu „pre­dá“ omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku a po­dob­ne (ďa­lej len dro­ga), na­koľ­ko po­jem „pre­dá“ je zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Po­jem „pre­daj“ sa naj­čas­tej­šie de­fi­nu­je ako pre­daj (od­plat­né od­ov­zda­nie) to­va­rov, či slu­žieb neob­me­dze­né­mu (poč­tom neur­če­né­mu) ok­ru­hu osôb (zá­kaz­ní­kov, či klien­tov), te­da cie­ľom (úče­lom) pre­da­ja je zís­kať od ko­ho­koľ­vek kto by pri­chá­dzal do úva­hy ako zá­kaz­ník, či klient, roz­hod­nu­tie  po­nú­ka­nú (pre­dá­va­nú) vec vlas­tniť ale­bo za­čať pou­ží­vať (či uží­vať) s ocho­tou za ňu za­pla­tiť.

Po­jem „pre­daj“ te­da nie je poj­mo­vo ob­me­dze­ný poč­tom zá­kaz­ní­kov (klien­tov), kto­rí na­ku­pu­jú a ani poč­tom to­va­rov, či slu­žieb, kto­ré sú pre­dá­va­né, te­da za pre­daj je nut­né po­va­žo­vať aj pre­daj jed­né­ho to­va­ru jed­né­mu zá­kaz­ní­ko­vi ako aj pre­daj poč­tom neob­me­dze­né­ho množ­stva to­va­rov neob­me­dze­né­mu množ­stvu zá­kaz­ní­kov.

Ak te­da us­ta­no­ve­nie § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. pou­ží­va, ako znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, spo­je­nie „neop­ráv­ne­ne pre­dá omam­nú lát­ku“ (dro­gu), vy­jad­ru­je tým zá­ko­no­dar­ca mi­ni­mál­nu hra­ni­cu na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti (mi­ni­mál­ny roz­sah spá­chania či­nu), kto­rá vy­chá­dza z to­ho, že trest­ný pos­tih pá­cha­te­ľa bu­de mož­né vy­vo­diť už pri pre­da­ji jed­nej omam­nej lát­ky (pou­ži­tie jed­not­né­ho čís­la „omam­ná lát­ka“) jed­nej oso­be. Tu však tre­ba pri­po­me­núť, že us­ta­no­ve­nie § 172 ods. 1 Tr. zák. neob­sa­hu­je, ako znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, po­čet ku­pu­jú­cich, pre­to vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je mož­né aj za si­tuácie, ak dôj­de k pre­da­ju jed­nej omam­nej lát­ky via­ce­rým spo­loč­ným ku­pu­jú­cim (nap­rík­lad tra­ja ku­pu­jú­ci sa do­hod­nú, že si spo­loč­ne kú­pia od pre­dá­va­jú­ce­ho jed­né­ho join­ta).

Sku­toč­nosť, že zá­ko­no­dar­ca pou­ží­va v us­ta­no­ve­ní § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. slov­né spo­je­nie, kto­ré sta­no­vu­je mi­ni­mál­ny roz­sah spá­chania či­nu na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti v jed­not­nom čís­le, sa­moz­rej­me nez­na­me­ná, že ne­pos­ti­hu­je pre­daj via­ce­rých dá­vok dro­gy via­ce­rým oso­bám (je nes­por­né a lo­gic­ké, že ak zá­ko­no­dar­ca pos­ti­hu­je pre­daj jed­nej dáv­ky dro­gy jed­nej oso­be, pos­ti­hu­je aj pre­daj via­ce­rých dá­vok dro­gy via­ce­rým oso­bám). Ide tu o bež­nú le­gis­la­tív­nu tech­ni­ku zá­ko­no­dar­cu, kto­rý po­mer­ne čas­to sta­no­vu­je roz­sah či­nu (mi­ni­mál­nu hra­ni­cu) v jed­not­nom čís­le. Nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 Tr. zák., či tres­tnom či­ne spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods. 1 Tr. zák. sta­čí (z hľa­dis­ka pred­me­tu úto­ku) na vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti aj pris­vo­je­nie si čo i len jed­nej cu­dzej ve­ci (vy­jad­re­né zá­ko­no­dar­com „pris­vo­jí si cu­dziu vec“), av­šak to nič ne­me­ní na tom, že pred­me­tom úto­ku mô­že byť aj via­ce­ro cu­dzích ve­cí. Z hľa­dis­ka zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že, či spre­ne­ve­ry je te­da ľa­hos­taj­né, či si pá­cha­teľ pris­vo­jil jed­nu ale­bo via­ce­ro cu­dzích ve­cí, pri­čom ak ich súhr­nná hod­no­ta nep­rek­ro­čí zá­ko­nom sta­no­ve­ný roz­sah uve­de­ný v kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te, pôj­de stá­le len o zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu krá­de­že či spre­ne­ve­ry.

Ob­dob­ne je to aj s pre­da­jom drog, kde zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta ni­ja­ko neob­me­dzu­je po­čet ku­pu­jú­cich a ani vý­klad poj­mu „pre­dá“, te­da za pre­daj drog je pot­reb­né po­va­žo­vať pre­daj as­poň jed­nej dáv­ky dro­gy bliž­šie neob­me­dze­né­mu množ­stvu ku­pu­jú­cich, kto­rých mô­že byť via­ce­ro (ľu­bo­voľ­né množ­stvo), av­šak mô­že byť aj je­den. Znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty „pre­dá“ te­da za­hŕňa ce­lú šká­lu ko­na­ní od jed­no­ra­zo­vé­ho pre­da­ja jed­nej dáv­ky dro­gy jed­nej oso­be (prí­pad­ne via­ce­rým oso­bám), cez pre­daj drog dí­ler­ským spô­so­bom (pre­dá­va­nie dá­vok via­ce­rým oso­bám a to prí­pad­ne aj via­ce­rých dá­vok), či pre­daj drog tzv. ko­mi­sio­nál­nym spô­so­bom pre­da­ja (vý­rob­ca drog pre­ne­chá to­var dis­tri­bú­to­ro­vi s tým, že dis­tri­bú­tor dro­gy pre­dá kon­zu­men­tom pre vý­rob­cu za ur­či­tú pro­ví­ziu).

Pre­daj drog via­ce­rým oso­bám (nap­rík­lad kon­zu­men­tom) je te­da už za­hr­nu­tý v zna­ku zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a to v zna­ku „pre­dá“, na­koľ­ko, ako už bo­lo uve­de­né, vý­klad poj­mu pre­dá za­hŕňa aj pre­daj to­va­ru bliž­šie neob­me­dze­né­mu poč­tu osôb (to­mu nas­ved­ču­je aj zne­nie pred­met­nej zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­rá po­čet ku­pu­jú­cich ni­ja­ko neob­me­dzu­je).

Ak te­da pá­cha­teľ pre­dá­va dro­gy trom a via­ce­rým oso­bám, cel­kom ur­či­te nie je mož­né je­ho ko­na­nie práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák. (za pou­ži­tia § 138 písm. j) Tr. zák.), pre­to­že pre­daj via­ce­rým oso­bám je už za­hr­nu­tý v zna­koch zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty to­ho­to tres­tné­ho či­nu a ta­ký­to pos­tup by bol v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 38 ods. 1 Tr. zák., kto­ré za­ka­zu­je, aby ten is­tý znak bol zna­kom zá­klad­nej a zá­ro­veň aj kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty to­ho is­té­ho tres­tné­ho či­nu (tu po­ne­chaj­me bo­kom po­le­mi­ku o tom, či „pre­daj drog via­ce­rým oso­bám“ mož­no sto­tož­ňo­vať s poj­mom „spá­chanie či­nu na via­ce­rých oso­bách“). Pla­tí te­da, že pre­daj jed­nej dáv­ky dro­gy via­ce­rým oso­bám (trom a via­ce­rým) ako aj pre­daj via­ce­rých dá­vok dro­gy via­ce­rým oso­bám je za­hr­nu­tý v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te a je pre­to vy­lú­če­né pou­žiť aj vy­ššie uve­de­né kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu (na via­ce­rých oso­bách).

Pre­daj drog, v zmys­le zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty, te­da za­hŕňa pre­daj drog neob­me­dze­né­mu poč­tu osôb. Po­kiaľ ide o ku­pu­jú­cich, tak zá­ko­no­dar­ca pri­vi­le­gu­je (v zmys­le ochra­ny) niek­to­ré sku­pi­ny ku­pu­jú­cich (nap­rík­lad chrá­ne­né oso­by v § 172 ods. 2 písm. d), či oso­by mlad­šie ako 15 ro­kov v § 172 ods. 3 písm. b) Tr. zák.) tak, že pre­daj drog to­mu­to ok­ru­hu osôb je okol­nos­ťou na pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by (na pou­ži­tie kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty). Sku­toč­nosť, že zá­ko­no­dar­ca vy­čle­nil niek­to­ré sku­pi­ny osôb z „ba­lí­ka“ ku­pu­jú­cich však ni­ja­kým spô­so­bom nes­po­chyb­ňu­je to, že pod­sta­tou pre­da­ja je pre­daj to­va­ru neob­me­dze­né­mu ok­ru­hu zá­kaz­ní­kov, pri­čom zá­ko­no­dar­ca pri­vi­le­gu­je niek­to­ré sku­pi­ny osôb nie z hľa­dis­ka ich poč­tu, ale naj­mä z hľa­dis­ka ich pos­ta­ve­nia, sta­vu, či ve­ku. Aj tu mož­no kon­šta­to­vať, že pri­vi­le­go­va­ná ochra­na niek­to­rých osôb, či ve­cí pros­tred­níc­tvom kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát je bež­nou le­gis­la­tív­nou tech­ni­kou. Tak nap­rík­lad, pri už uvá­dza­nom tres­tnom či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 Tr. zák. je zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty ochra­na akej­koľ­vek cu­dzej ve­ci (sa­moz­rej­me v ur­či­tej zá­ko­nom pred­pok­la­da­nej hod­no­te), av­šak nap­rík­lad ve­ci po­ží­va­jú­ce ochra­nu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, či ve­ci na­chá­dza­jú­ce sa na mies­te po­ží­va­jú­com pie­tu sú oso­bit­ne chrá­ne­né pros­tred­níc­tvom kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty (§212 ods. 4 písm. c), písm. d) Tr. zák.).

Mož­no pre­to zhr­núť, že pre­daj drog via­ce­rým oso­bám mož­no, bez ďal­šie­ho, práv­ne kva­li­fi­ko­vať len pod­ľa zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pre­to­že pre­daj drog via­ce­rým oso­bám je už za­hr­nu­tý v zna­koch zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu.

 

 

 

 

 

Diskusia