Stručne k prevodom obchodných podielov z trestnoprávneho hľadiska

V sú­vis­los­ti s mno­žia­ci­mi sa pre­vod­mi ob­chod­ných po­die­lov v spo­loč­nos­tiach s ru­če­ným ob­me­dze­ním na oso­by, kto­ré nie sú spô­so­bi­lé pok­ra­čo­vať v pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti (nap­rík­lad oso­by men­tál­ne za­os­ta­lé, cu­dzin­ci, kto­rí od­ídu do cu­dzi­ny, prí­pad­ne bez­do­mov­cov a po­dob­ne) a v sú­vis­los­ti aj s mno­žia­ci­mi sa ob­ža­lo­ba­mi, kto­ré ob­ža­lo­va­ným kla­dú za vi­nu v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by prá­ve pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu na nes­pô­so­bi­lú oso­bu, je ne­vyh­nut­né sa, as­poň v struč­nos­ti, za­obe­rať otáz­kou ke­dy a za akých okol­nos­tí by moh­lo ísť o spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

 V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né ve­no­vať po­zor­nosť na dôs­led­né vy­me­dzenie skut­ku.

 Mož­no uviesť prík­lad z praxe, keď pro­ku­rá­tor po­dal ob­ža­lo­bu pre spá­chanie tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť ob­vi­ne­ný tak, že

ako spo­loč­ník spo­loč­nos­ti D. s.r.o. a zá­ro­veň ako ko­na­teľ pred­met­nej spo­loč­nos­ti, pre­vie­dol na val­nom zhro­maž­de­ní tej­to spo­loč­nos­ti svoj ob­chod­ný po­diel aj ko­na­teľ­skú fun­kciu na viet­nam­ské­ho štát­ne­ho prís­luš­ní­ka O., ho­ci si bol ve­do­mí, že O. ne­má o ve­de­nie spo­loč­nos­ti zá­ujem, ne­bu­de vy­ko­ná­vať pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť a fak­tic­ky ne­bu­de ani za­stih­nu­teľ­ný, čím bu­de zne­mož­ne­né ve­ri­te­ľom spo­loč­nos­ti, aby si vy­moh­li svo­je poh­ľa­dáv­ky, kto­ré im vznik­li – nás­led­ne bo­li v skut­ku špe­ci­fi­ko­va­né a vy­čís­le­né poh­ľa­dáv­ky kon­krét­nych šty­roch ve­ri­te­ľov spo­loč­nos­ti.

 Pri roz­ho­do­va­ní súd vy­chá­dzal z to­ho, že pro­ku­rá­tor klá­dol za vi­nu ob­ža­lo­va­né­mu

 - že pre­vie­dol ob­chod­ný po­diel na oso­bu nes­pô­so­bi­lú pod­ni­kať s cie­ľom vy­hnúť sa úh­ra­de poh­ľa­dá­vok ve­ri­te­ľov a v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tým

 - vznik­la ve­ri­te­ľom ško­da v tom, že si ne­moh­li us­po­ko­jiť poh­ľa­dáv­ky.

 V tom­to sme­re je ne­vyh­nut­né uviesť, že pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa je ko­na­nie, kto­ré­ho sa do­púš­ťa sám dl­žník (§ 239 ods. 1), res­pek­tí­ve iná oso­ba ako dl­žník (§ 239 ods. 2). Spô­so­by spá­chania toh­to tres­tné­ho či­nu sú rôz­ne, pri­čom ide buď o sku­toč­né zmen­še­nie ak­tív dl­žní­ka, z kto­rých by sa ve­ri­teľ mo­hol us­po­ko­jiť ale­bo o fin­go­va­né zmen­še­nie ma­jet­ku dl­žní­ka a to fin­go­va­ním pa­sív, kto­ré len fik­tív­ne zni­žu­je sku­toč­nú hod­no­tu dl­žní­kov­ho ma­jet­ku.

 Spá­chanie tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pre­to ne­mož­no vi­dieť len v oby­čaj­nom pre­vo­de ob­chod­né­ho po­die­lu z jed­nej oso­by ako je­di­né­ho spo­loč­ní­ka dl­žia­cej spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným na ich no­vé­ho na­do­bú­da­te­ľa, ho­ci by iš­lo o oso­bu nes­pô­so­bi­lú vy­ko­ná­vať prá­va spo­je­né s na­do­bud­nu­tý­mi ob­chod­ný­mi po­diel­mi. Tým­to spô­so­bom to­tiž do­chá­dza len k pre­vo­du ob­chod­ných po­die­lov z jed­nej oso­by na dru­hú, av­šak tým­to ak­tom, sa­mým o se­be, nie je spo­je­ná žiad­na zme­na ob­je­mu ma­jet­ku spo­loč­nos­ti.

 K zhod­né­mu zá­ve­ru dos­pe­la aj ju­di­ka­tú­ra Naj­vyš­šie­ho sú­du SR (Zbier­ka súd­nych roz­hod­nu­tí č. 6/2012 sp. zn. 6 Tdo 40/2011 z 12.05.2011), kto­rá kon­šta­tu­je, že  „Sa­mot­ným pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu v spo­loč­nos­ti s ru­če­ným ob­me­dze­ným z do­te­raj­šie­ho spo­loč­ní­ka na inú oso­bu, ne­do­chá­dza k žiad­nej zme­ne vo vzťa­hu k vý­ške ma­jet­ku spo­loč­nos­ti a tým ani len k čias­toč­né­mu zma­re­niu us­po­ko­je­nia ve­ri­te­ľa a pre­to ta­ký­to pre­vod sám o se­be ne­mô­že napl­niť skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa“.

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že len sa­mot­ným pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu, bez ďal­šie­ho, ne­mô­že prísť k zma­re­niu us­po­ko­je­nia ve­ri­te­ľa spo­loč­nos­ti, pre­to­že sa tu me­ní len ma­ji­tel (vlas­tník) ob­chod­né­ho po­die­lu, av­šak pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu ne­má žiad­ny bez­pros­tred­ný vplyv na sku­toč­né, či fik­tív­ne zmen­šo­va­nie ma­jet­ku spo­loč­nos­ti pre­to prí­pad­ná ško­da ve­ri­te­ľom ne­mô­že vznik­núť v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu (ale prí­pad­ne len v sú­vis­los­ti s iným ko­na­ním).

 Ak sa te­da v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by uve­die len okol­nosť, že doš­lo k pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu na oso­bu nes­pô­so­bi­lú pod­ni­kať, či na oso­bu, kto­rá pod­ni­kať nech­ce tak to, sa­mo o se­be, nie je tres­tným či­nom a aké­koľ­vek iné, nás­led­né úp­ra­vy skut­ku by už pod­stat­ným spô­so­bom za­sa­ho­va­li do to­tož­nos­ti skut­ku a to až v ta­kom roz­sa­hu, že by ne­bo­la za­cho­va­ná to­tož­nosť skut­ku.

 Po­kiaľ ide o vy­ššie uve­de­ný prí­pad, tak súd pr­vé­ho stup­ňa os­lo­bo­dil ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by s tým, že sku­tok, tak ako bol vy­me­dze­ný v ob­ža­lo­be, nie je tres­tným či­nom, pri­čom s tým­to roz­hod­nu­tím sa sto­tož­nil aj od­vo­la­cí súd. Pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie sú­dov tu bo­lo aj roz­hod­nu­tie Mes­tské­ho sú­du v Pra­he zo dňa 25.05.2005 sp. zn. 7 To 196/2005 (pub­li­ko­va­né v ča­so­pi­se Tres­tnep­ráv­ní re­vue), kto­ré sa za­obe­ra­lo tak­mer to­tož­ným prí­pa­dom, kto­rý bol aj rov­na­ko práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný.

 Ke­dy by moh­lo ísť o tres­tnú čin­nosť v sú­vis­los­ti s pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu:

 Zá­klad­ným vy­cho­dis­ko­vým bo­dom vy­šet­ro­va­nia mu­sí byť zis­te­nie, či v ča­se pre­vo­du ob­chod­né­ho po­die­lu ma­la dl­žná spo­loč­nosť vô­bec ne­ja­ký ma­je­tok na us­po­ko­je­nie ve­ri­te­ľov. Do­ka­zo­va­nie tej­to sku­toč­nos­ti je pod­stat­ným, na­koľ­ko ak by spo­loč­nosť

- ne­ma­la žiad­ny ma­je­tok, ne­moh­lo by ísť vô­bec o trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa – za ma­je­tok tu je pot­reb­né po­va­žo­vať aj sa­mot­ný ob­chod­ný po­diel spo­loč­nos­ti, kto­rý je mož­né nap­rík­lad pre­dať v exekuč­nom ko­na­ní, av­šak ten, pri práz­dnej spo­loč­nos­ti, ne­má väč­ši­nou žiad­nu ce­nu,

- ak je je­di­ným ma­jet­kom spo­loč­nos­ti nap­rík­lad neh­nu­teľ­nosť na kto­rej je zria­de­né zá­lož­né prá­vo v pros­pech ve­ri­te­ľa tak os­tat­ných ve­ri­te­ľov mož­no brať ako poš­ko­de­ných do úva­hy len vte­dy, ak by vý­ťa­žok z pre­da­ja neh­nu­teľ­nos­ti bol ta­ký, že by zos­ta­li fi­nan­čné pros­tried­ky aj po us­po­ko­je­ní pred­nos­tné­ho zá­lož­né­ho ve­ri­te­ľa,

– vý­ška ško­dy pri poš­ko­dzo­va­ní ve­ri­te­ľa sa mô­že rov­nať vý­ške poh­ľa­dáv­ke ve­ri­te­ľa len v te­dy, ak má dl­žník ma­je­tok v ta­kej ale­bo vy­ššej vý­ške. Inak sa mô­že od­ví­jať len od vý­šky pou­ži­teľ­né­ho ma­jet­ku na us­po­ko­je­nie ve­ri­te­ľov, pri­čom keď ich je via­ce­ro a ma­je­tok dl­žní­ka ne­do­sa­hu­je ta­kú vý­šku, aby moh­li byť us­po­ko­je­ní všet­ci v pl­nej vý­ške, mu­sia byť us­po­ko­je­ní rov­no­mer­ne (to nep­la­tí v prí­pa­doch za­lo­že­né­ho ve­ri­te­ľa kto­rý je pred­nost­ný)

 Ak sa zis­tí, že dl­žník mal v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad v ča­se pre­vo­dov ma­jet­ku na inú spo­loč­nosť)  ma­je­tok pou­ži­teľ­ný na us­po­ko­je­nie ve­ri­te­ľov (pos­ta­čí aj len na ich čias­toč­né us­po­ko­je­nie), mu­sí byť ďa­lej preu­ká­za­né, že k pre­vo­du ma­jet­ku spo­loč­nos­ti doš­lo prá­ve s úmys­lom (cie­ľom) vy­hnúť sa pl­né­mu us­po­ko­je­niu ve­ri­te­ľov spo­loč­nos­ti, te­da, že fak­tic­ky iš­lo o od­stra­ňo­va­nie ma­jet­ku zo spo­loč­nos­ti (nap­rík­lad od­čer­pa­nie ma­jet­ku spo­loč­nos­ti do inej spo­loč­nos­ti, pou­ži­tie ma­jet­ku spo­loč­nos­ti pre vlas­tnú pot­re­bu a po­dob­ne). Nás­led­ný pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu spo­loč­nos­ti na nes­pô­so­bi­lú oso­bu tu už má len cha­rak­ter za­stre­tia spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, spre­ne­ve­ry, pod­vo­du, po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku) a nas­le­du­je až vo fá­ze do­kon­čo­va­nia tres­tné­ho či­nu (za­kry­tie tres­tné­ho či­nu). Prá­ve ta­ké­to ko­na­nie (od­čer­pá­va­nie ak­tív spo­loč­nos­ti) mož­no ozna­čiť za ko­na­nie v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s kto­rým mo­že byť spá­cha­ný trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, či iný trest­ný čin.

 Mož­no pre­to zo­pa­ko­vať, že pre­vod ob­chod­ných po­die­lov je spra­vid­la vždy nás­led­ný, t. j. nas­le­du­je po spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu a slú­ži naj­mä na za­kry­tie už spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu. Oso­ba nes­pô­so­bi­lá na pod­ni­ka­nie, na kto­rú sa práz­dna spo­loč­nosť pre­vá­dza mô­že byť po­su­dzo­va­ná ako účas­tník na spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa), pre­to­že po­moc je mož­ná aj vo fá­ze do­kon­čo­va­nia tres­tné­ho či­nu, av­šak len za pred­pok­la­du, že sa preu­ká­že as­poň jej laic­ká ve­do­mosť o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu. V niek­to­rých prí­pa­doch pre­to pôj­de o oso­by, pri kto­rých ne­bu­de pri­chá­dzať vy­vo­dzo­va­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti do úva­hy, na­koľ­ko bo­li len pou­ži­té na spá­chanie tres­tné­ho či­nu (tzv. ýivý nás­troj v ru­kách pá­cha­te­ľa).

 Po­mer­ne bež­ne sa vy­sky­tu­jú aj prí­pa­dy, keď si spo­loč­nosť vez­me ve­ci na pod­kla­de lae­sin­go­vej zmlu­vy, kto­ré si po­ne­chá a nás­led­ne prí­de k pre­vo­du ob­chod­ných po­die­lov na nes­pô­so­bi­lú oso­bu (tzv. lea­sin­go­vý pod­vod, prí­pad­ne spre­ne­ve­ra). Aj v ta­kých­to prí­pa­doch sa čas­to po­dá­va­jú tres­tné ozná­me­nia, že pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu. Opä­tov­ne je pot­reb­né uviesť, že len pre­vod ob­chod­ných po­die­lov ani tu nie je, sám o se­be, tres­tným či­nom.

 Tu mož­no spo­me­núť aj roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 4 Tz 20/2007 zo dňa 25.04.2007, kto­ré kon­šta­tu­je, že len sa­mot­ný pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným z do­te­raj­šie­ho spo­loč­ní­ka na inú oso­bu nie je mož­né po­va­žo­vať za spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­vo­du a to aj vte­dy nie, ak je­ho dôs­led­kom je sku­toč­nosť, že no­vý spo­loč­ník nepl­ní zá­väz­ky, kto­ré už skôr spo­loč­nosť prev­za­la a kto­ré vy­plý­va­jú v roz­po­re s uzav­re­tou lea­sin­go­vou zmlu­vou. Nie je však vy­lú­če­né, aby uve­de­ný pre­vod ob­chod­né­ho po­die­lu bol po­sú­de­ný ako sú­časť ko­na­nia, kto­rým no­vý spo­loč­ník zís­kal do dis­po­zí­cie cu­dziu vec zve­re­nú spo­loč­nos­ti a tú­to vec si po­tom neop­ráv­ne­ne po­ne­chal.

Diskusia