Nezaplatenie dane a poistného - Vyšetrovanie alebo novodobý inkvizičný proces?

Ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho – Vy­šet­ro­va­nie ale­bo no­vo­do­bý in­kvi­zič­ný pro­ces?

            Úvo­dom toh­to prís­pev­ku tre­ba po­ve­dať, že aj keď pôj­de o člá­nok skôr kri­tic­kej po­va­hy, (čo sa dá vy­de­du­ko­vať už z je­ho náz­vu) je­ho cie­ľom je len vy­vo­la­nie dis­ku­sie v čis­to teo­re­tic­kej ro­vi­ne k prob­lé­mu, kto­rý je mys­lím si v sú­čas­nej do­be veľ­mi ak­tuál­ny. Tým je sú­čas­ný stav skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia pre­či­nu Ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho v zmys­le   § 278 Tres­tné­ho zá­ko­na. Ďalej tiež chcem hneď na za­čia­tok po­ve­dať, že zo svo­jej praxe sa mô­žem opie­rať len o skú­se­nos­ti, kto­ré mám v rám­ci ok­re­su, v kto­rom pra­cu­jem, a te­da ne­bu­dem po­su­dzo­vať prax v os­tat­ných ok­re­soch v rám­ci re­pub­li­ky.  Toľ­ko úvo­dom.

Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta pre­či­nu Ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho v zmys­le § 278 Tres­tné­ho zá­ko­na nám vo svo­jej skut­ko­vej ve­te ho­vo­rí, že toh­to tres­tné­ho či­nu sa do­pus­tí ten, „Kto vo väč­šom roz­sa­hu ne­zap­la­tí splat­nú daň, pois­tné na so­ciál­ne pois­te­nie, ve­rej­né zdra­vot­né pois­te­nie ale­bo prís­pe­vok na sta­rob­né dô­chod­ko­vé pois­te­nie...“.

            Sa­mot­nú skut­ko­vú pod­sta­tu toh­to pre­či­nu tu nech­cem ro­zo­be­rať, na­koľ­ko to nie je cie­ľom toh­to prís­pev­ku, ale pok­la­dám si za pot­reb­né pou­ká­zať as­poň na niek­to­ré dô­le­ži­té fak­ty. V pr­vom ra­de je tu zrej­mé, že sa jed­ná o úmy­sel­ný trest­ný čin a pá­cha­teľ sa ho do­púš­ťa za­vi­ne­ným ko­na­ním, kto­ré je opí­sa­né v § 15 Tres­tné­ho zá­ko­na. Te­da pá­cha­teľ „chcel spô­so­bom uve­de­ným v tom­to zá­ko­ne po­ru­šiť ale­bo oh­ro­ziť zá­ujem chrá­ne­ný tým­to zá­ko­nom, ale­bo ve­del, že svo­jím ko­na­ním mô­že ta­ké­to po­ru­še­nie ale­bo oh­ro­ze­nie spô­so­biť, a pre prí­pad, že ho spô­so­bí, bol s tým uz­ro­zu­me­ný“.Úmy­sel­né za­vi­ne­nie je tu ob­li­ga­tór­nym zna­kom tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty, a te­da je zrej­mé, že pri ab­sen­cii toh­to zna­ku v ko­na­ní pá­cha­te­ľa, sa ne­mô­že jed­nať o spá­chanie toh­to tres­tné­ho či­nu.

            Tiež si pok­la­dám za pot­reb­né uviesť na tom­to mies­te aj sku­toč­nosť, že tres­tnú zod­po­ved­nosť za spá­chanie toh­to pre­či­nu zá­ko­no­dar­ca roz­ší­ril aj na so­ciál­ne pois­te­nie, dô­chod­ko­vé spo­re­nie a pod. od 01. 01. 2011. Jed­ná sa te­da v tom­to sme­re o re­la­tív­ne no­vý trest­ný čin a v sú­čas­nej do­be sa tres­tné ozná­me­nia, naj­mä zo stra­ny So­ciál­nej pois­ťov­ne hro­ma­dia vo veľ­kom poč­te, na­koľ­ko do­chá­dza k to­mu, že sub­jek­ty s da­ňo­vou po­vin­nos­ťou, kto­ré si ju od to­ho 01. 01. 2011, (ke­dy vy­ššie uve­de­ná zme­na na­do­bud­la účin­nosť) riad­ne nepl­nia, do­sa­hu­jú prá­ve v tej­to do­be dlh v roz­sa­hu väč­šom, te­da viac ako 2660,-€. For­mál­ne tak pri­chá­dza k po­doz­re­niu, že sa do­pus­ti­li tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho.

            So­ciál­na pois­ťov­ňa nás­led­ne po­sie­la tres­tné ozná­me­nie na prís­luš­nú ok­res­nú pro­ku­ra­tú­ru, kto­rá ho ďa­lej pos­tú­pi do skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia mies­te a vec­ne prís­luš­né­mu od­de­le­niu po­li­caj­né­ho zbo­ru. Tres­tné ozná­me­nia So­ciál­nej pois­ťov­ne sú pí­sa­né spra­vid­la vždy v tom is­tom roz­sa­hu a te­da, že „sub­jekt XXX so zá­kon­nou po­vin­nos­ťou pla­tiť po­vin­né pois­tné a prís­pev­ky si tú­to po­vin­nosť v ob­do­bí XXX nepl­nil, čím mu vzni­kol dlh v nep­ros­pech štát­ne­ho roz­poč­tu vo vý­ške XXX. Z uve­de­né­ho dô­vo­du po­dá­va­me tres­tné ozná­me­nie s po­doz­re­ním na spá­chanie tres­tné­ho či­nu Ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho zo stra­ny po­vin­né­ho.“

Prís­luš­ná ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra ta­ké­to ozná­me­nie nás­led­ne pos­tú­pi mies­te a vec­ne prís­luš­né­mu od­de­le­niu po­li­caj­né­ho zbo­ru do skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia. V tom­to mo­men­te, ale z môj­ho poh­ľa­du vzni­ka­jú via­ce­ré prob­lé­my, na kto­ré chcem v tom­to člán­ku pou­ká­zať. Ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra v sú­čas­nej do­be pre­sa­dzu­je pos­tup skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia v tých­to prí­pa­doch v po­do­be, kto­rú je v tom­to mo­men­te pot­reb­né bliž­šie roz­pí­sať.  Po­li­cajt, kto­rý tres­tné ozná­me­nie dos­ta­ne ko­ná nas­le­du­jú­cim pos­tu­pom. Vy­po­ču­je po­doz­ri­vé­ho a tak­tiež zá­stup­cu So­ciál­nej pois­ťov­ne a prí­pad­ne za­bez­pe­čí da­ňo­vé priz­na­nia po­doz­ri­vé­ho sub­jek­tu za ob­do­bie, kto­ré­ho sa ozná­me­nie tý­ka a vý­pi­sy z je­ho pod­ni­ka­teľ­ské­ho úč­tu. Ďalej, bez všet­ké­ho za­čne tres­tné stí­ha­nie v zmys­le § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ro­veň sa v zmys­le § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku oso­be vzne­sie ob­vi­ne­nie, zo spá­chania toh­to skut­ku. Nas­le­du­je kla­sic­ké vy­po­ču­tie oboch strán vo svo­jom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní a v prí­pa­de, že ob­vi­ne­ný ne­vyu­žil mož­nos­ti § 86 Tres­tné­ho zá­ko­na o účin­nej ľú­tos­ti a svoj dlh ce­lý neuh­ra­dil, ko­na­nie skon­čí návr­hom na po­da­nie ob­ža­lo­by.

Tu sa dos­tá­va­me k pr­vé­mu prob­lé­mu, na kto­rý chcem pou­ká­zať. Na­koľ­ko zo skut­ko­vej pod­sta­ty vy­ššie uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu je zrej­mé, že k ob­li­ga­tór­nym zna­kom tu pat­rí aj úmy­sel­né za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa, pý­tam sa, kde zos­ta­lo do­ka­zo­va­nie ta­kých sku­toč­nos­tí, ako je nap­rík­lad po­su­dzo­va­nie to­ho, či pá­cha­teľ v deň splat­nos­ti pois­tné­ho vô­bec mal fi­nan­čné pros­tried­ky, kto­ré mo­hol pou­žiť na spl­ne­nie si svo­jej zá­kon­nej po­vin­nos­ti bez to­ho, aby pri tom oh­ro­zil svo­je ďal­šie fun­go­va­nie ale­bo aj pre­ži­tie vô­bec.  Dom­nie­vam sa, že ta­kým­to pos­tu­pom, kde sa ne­zoh­ľad­ňu­je sa­mot­ná poh­nút­ka po­doz­ri­vé­ho resp. ob­vi­ne­né­ho, sa po­ru­šu­jú zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia a to mi­ni­mál­ne v tom roz­sa­hu, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie. Tak­tiež sa dom­nie­vam, že uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v zmys­le § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré vo svo­jom od­ôvod­ne­ní ne­zoh­ľad­ni­lo úmy­sel­né za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa u skut­ku, kto­ré­ho zá­kon­né zna­ky to vy­ža­du­jú, mož­no tým­to pá­dom po­va­žo­vať za ne­zá­kon­né. Stre­tá­vam sa aj s ná­zo­rom, že pá­cha­teľ sí­ce mož­no v deň splat­nos­ti ne­mal pot­reb­né fi­nan­čné pros­tried­ky, ale mo­hol ich mať nie­ke­dy po splat­nos­ti a svoj dlh tak uh­ra­diť. S tým­to ná­zo­rom sa pod­ľa mňa dá súh­la­siť len v tej ro­vi­ne, že od­vá­dza­teľ si tak­to uh­ra­dí svoj dlh, kto­rý mu sa­moz­rej­me ni­ja­ko ne­za­ni­ká, ale ne­dá sa s ním sto­tož­niť v tres­tnop­ráv­nej ro­vi­ne. Ne­dá sa s ním sto­tož­niť už len z to­ho hľa­dis­ka, že trest­ný čin ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho nie je tres­tným či­nom tr­vá­cim. K je­ho zá­kon­ným zna­kom pat­rí len je­ho spô­so­be­nie (ne­zap­la­te­nie kon­krét­nej da­ne v kon­krét­nom zda­ňo­va­com ob­do­bí) a nie už udr­žia­va­nie toh­to sta­vu, a te­da ten­to trest­ný čin ne­mô­že tr­vať kon­ti­nuál­ne po­čas ce­lé­ho ob­do­bia, kto­ré nas­le­du­je po ter­mí­ne splat­nos­ti da­ne.

Na tom­to mies­te by som pou­ká­zal aj na kon­krét­ny prí­pad z mo­jej ne­dáv­nej praxe. Po tom, ako bo­lo ob­vi­ne­né­mu do­ru­če­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v prí­pa­de ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, ten­to si v zá­kon­nej le­ho­te po­dal vo­či ne­mu sťaž­nosť. Vo svo­jej sťaž­nos­ti na­mie­tal prá­ve tú sku­toč­nosť, že or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní vô­bec neb­ral do úva­hy je­ho pred­chá­dza­jú­cu vý­po­veď v tom sme­re, že jed­no­du­cho ne­mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov, kto­ré by mo­hol pou­žiť na spl­ne­nie si svo­jej zá­kon­nej po­vin­nos­ti bez to­ho, aby ďa­lej oh­ro­zil svo­ju exis­ten­ciu v dôs­led­ku čo­ho, na­ko­niec mu­sel pris­tú­piť aj k to­mu, že svo­ju živ­nosť zru­šil. Do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho za­mie­tol s od­ôvod­ne­ním, z kto­ré­ho si do­vo­lím za­ci­to­vať pod­stat­nú časť. „K ná­miet­kam ob­vi­ne­né­ho XXX, že ne­mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na úh­ra­du pois­tné­ho a ne­bo­lo v uve­de­nej ve­ci vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie je pot­reb­né uviesť, že ako po­vin­ne ne­mo­cen­sky a dô­chod­ko­vo pois­te­ná oso­ba bol po­vin­ný od­vá­dzať pois­tné, čo mu vy­plý­va zo zá­ko­na o so­ciál­nom pois­te­ní, pri­čom nie je roz­ho­du­jú­ce aké mal príj­my, pre­to­že ako sa­mos­tat­ne zá­rob­ko­vo čin­ná oso­ba, po­vin­ne so­ciál­ne pois­te­ná bol po­vin­ný pla­tiť pois­tné naj­me­nej z mi­ni­mál­ne­ho vy­me­ria­va­cie­ho zá­kla­du a to aj vte­dy, keď je­ho sku­toč­né príj­my ne­do­sa­ho­va­li ten­to mi­ni­mál­ny vy­me­ria­va­cí zá­klad. Z uve­de­né­ho dô­vo­du nie je pot­reb­né ani zna­lec­ky do­ka­zo­vať, či bol schop­ný pla­tiť po­vin­né pois­te­nie.“  Inak po­ve­da­né, pod­ľa ná­zo­ru pro­ku­rá­to­ra keď exis­tu­je ne­ja­ká zá­kon­ná po­vin­nosť, kto­rú si po­vin­ný mu­sí pl­niť, tak nie je pot­reb­né skú­mať je­ho poh­nút­ky a úmy­sel, na­koľ­ko ten­to sa od­rá­ža pria­mo v je­ho zá­ko­nom da­nej po­vin­nos­ti, o kto­rej ve­del a tú­to si nespl­nil. S tým­to ná­zo­rom pro­ku­rá­to­ra si tak­tiež do­vo­lím ne­súh­la­siť. Ak by mal to­tiž­to prav­du, tak po­tom aj u iných tres­tných či­nov, kto­rých skut­ko­vá pod­sta­ta vy­ža­du­je, aby pá­cha­teľ po­ru­šil ne­ja­kú po­vin­nosť, kto­rú mu uk­la­dá zá­kon, by sa auto­ma­tic­ky mu­se­lo jed­nať o úmy­sel­ný trest­ný čin, pri­čom vždy to tak nie je. Za všet­ky uve­diem nap­rík­lad pre­čin Ub­lí­že­nia na zdra­ví v zmys­le § 157 Tres­tné­ho zá­ko­na. Skut­ko­vá pod­sta­ta toh­to pre­či­nu sa v praxi ap­li­ku­je väč­ši­nou na prí­pa­dy, ke­dy napr. vo­dič ne­ja­ké­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la po­ru­ší niek­to­rú po­vin­nosť vy­plý­va­jú­cu mu zo zá­ko­na o ces­tnej pre­máv­ke, spô­so­bí dop­rav­nú ne­ho­du a inej oso­be uj­mu na zdra­ví. Ta­kis­to sa tu jed­ná o zá­kon­nú po­vin­nosť, kto­rú pá­cha­teľ po­ru­šil a pri­tom sa jed­ná vy­slo­ve­ne o trest­ný čin, na kto­ré­ho spá­chanie pos­ta­ču­je ned­ban­li­vos­tné za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa, čo sa uvá­dza aj v sa­mot­nej skut­ko­vej ve­te. Pre­to sa dom­nie­vam, že ke­by mal pro­ku­rá­tor vo vy­ššie ci­to­va­nom od­ôvod­ne­ní prav­du, tak po­tom aj ten­to trest­ný čin by mu­sel byť auto­ma­tic­ky za­vi­ne­ný úmy­sel­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že po­ru­šil po­vin­nosť, kto­rú mu uk­la­dá zá­kon, pri­čom v sku­toč­nos­ti to tak nie je.

Dru­hý prob­lém, na kto­rý by som v tom­to prís­pev­ku chcel pou­ká­zať, tak­tiež vy­plý­va z mo­jej sú­čas­nej praxe. So­ciál­na pois­ťov­ňa po­da­la tres­tné ozná­me­nie vo ve­ci po­doz­re­nia z pre­či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho , kto­ré­ho sa od­vá­dza­teľ mal do­pus­tiť tak, že si nespl­nil svo­ju zá­kon­nú po­vin­nosť pla­tiť si svo­je prís­pev­ky a pois­tné, kto­ré mu bo­lo vy­po­čí­ta­né za zda­ňo­va­cie ob­do­bia ro­kov 2011, 2012 a 2013. Z da­ňo­vé­ho priz­na­nia za rok 2013 u toh­to od­vá­dza­te­ľa vplý­va­lo, že v tom­to ob­do­bí bol roz­diel me­dzi je­ho príj­ma­mi a vý­dav­ka­mi v hl­bo­ko zá­por­ných čís­lach, kon­krét­ne pred­sta­vo­val su­mu -5555,63,-€.  Ta­kis­to sa­mot­ný od­vá­dza­teľ vo svo­jej vý­po­ve­di na tú­to sku­toč­nosť pou­ka­zo­val s od­ôvod­ne­ním, že mal v tom ča­se veľ­ké fi­nan­čné ťaž­kos­ti, kto­ré mu ne­do­vo­li­li pl­niť si svo­je zá­kon­né po­vin­nos­ti a vy­po­čí­ta­né pois­tné uh­ra­diť. Na­koľ­ko po zoh­ľad­ne­ní zda­ňo­va­cie­ho ob­do­bia za rok 2013 dlh od­vá­dza­te­ľa nep­re­sa­ho­val hra­ni­cu ško­dy väč­šie­ho roz­sa­hu, po­li­cajt, kto­rý po­da­nie pre­šet­ro­val vy­dal vo ve­ci uz­ne­se­nie v zmys­le § 197 ods. 1 písm. d) Tres­tné­ho po­riad­ku a vec od­mie­tol. Do­zo­ru­jú­ci pro­ku­rá­tor to­to uz­ne­se­nie zru­šil s od­ôvo­de­ním, že da­ňo­vé priz­na­nie od­vá­dza­te­ľa za rok 2013 nie je v da­nom prí­pa­de mož­né zoh­ľad­niť, na­koľ­ko da­ňo­vá po­vin­nosť v tom­to ro­ku mu bo­la vy­po­čí­ta­ná zo zda­ňo­va­cie­ho ob­do­bia za pred­chá­dza­jú­ci rok (2012), ke­dy pod­ľa pred­lo­že­né­ho da­ňo­vé­ho priz­na­nia eš­te pod­ni­kal so zis­kom. S ta­kým­to od­ôvod­ne­ním pro­ku­rá­to­ra si ta­kis­to do­vo­lím ne­súh­la­siť. Z je­ho od­ôvod­ne­nia te­da vy­plý­va, že opäť tu nie je pod­stat­né, či od­vá­dza­teľ v deň splat­nos­ti pois­tné­ho (1/2013,2/2013,3/2013 ..atď) mal fi­nan­čné pros­tried­ky, kto­ré mo­hol bez oh­ro­ze­nia svo­jej ďal­šej exis­ten­cie pou­žiť na to, aby si svo­ju zá­kon­nú po­vin­nosť mo­hol spl­niť, a te­da opäť nie je pod­ľa tvr­de­nia pro­ku­rá­to­ra pot­reb­né skú­mať úmy­sel pá­cha­te­ľa, veď pred­sa tá­to po­vin­nosť mu bo­la vy­po­čí­ta­ná zo zda­ňo­va­cie­ho ob­do­bia za rok 2012, ke­dy preu­ká­za­teľ­ne fi­nan­čné pros­tried­ky eš­te mal. V tom­to mo­men­te by som opä­tov­ne pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že pre­či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho sa pá­cha­teľ do­púš­ťa v deň splat­nos­ti vy­po­čí­ta­nej da­ne a nie v ob­do­bí pred tým­to dňom ani v ob­do­bí, kto­ré nas­le­du­je po ňom. V prí­pa­de, že by sa do úva­hy bra­la aj sku­toč­nosť, či mal od­vá­dza­teľ fi­nan­čné pros­tried­ky pred dňom splat­nos­ti pois­tné­ho ale­bo v ob­do­bí po jej splat­nos­ti, jed­na­lo by sa pod­ľa môj­ho ná­zo­ru o roz­ši­ru­jú­ci vý­klad v nep­ros­pech pá­cha­te­ľa, kto­rý je nep­rí­pust­ný. Pre­to si do­vo­lím aj s tým­to ná­zo­rom pro­ku­rá­to­ra v tej­to ve­ci ne­súh­la­siť.

Za­ují­ma­vé tiež je, že u ty­po­vo po­dob­ných tres­tných či­nov, ako nap­rík­lad neod­ve­de­nie da­ne a pois­tné­ho v zmys­le § 277 Tres­tné­ho zá­ko­na, o kto­rom sa už ne­vy­ko­ná­va skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie, ale vy­šet­ro­va­nie sa vždy ro­bí zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie tý­ka­jú­ce sa prá­ve to­ho, či pá­cha­teľ mal dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov, kto­ré mo­hol pou­žiť na to, aby si svo­ju po­vin­nosť mo­hol spl­niť, resp. do­ka­zo­va­nie či sa už ne­na­chá­dzal rov­no v dru­hot­nej pla­tob­nej nes­chop­nos­ti. To is­té pla­tí aj pre trest­ný čin Ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho v prí­pa­doch, ke­dy sa už o tom­to skut­ku ne­ro­bí skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie, ale vy­šet­ro­va­nie. Ako je to mož­né? Má te­da pá­cha­teľ, kto­rý je stí­ha­ný za spá­chanie skut­ku s ove­ľa väč­ším roz­sa­hom škôd väč­šie prá­va ako ten, o kto­ré­ho skut­ku sa ro­bí „len“ skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie?

 Dá sa tu opo­no­vať, že sub­jekt, kto­rý si svo­je po­vin­nos­ti ne­mo­hol pl­niť, tak mal mož­nosť svo­ju živ­nosť zru­šiť, ale­bo po­zas­ta­viť. To je prav­da. Prav­da je aj to, že mno­hok­rát ide o ľu­dí, kto­rí sú jed­no­du­cho ne­zod­po­ved­ní ale­bo tres­tnú čin­nosť pá­cha­jú sku­toč­ne úmy­sel­ne. Len­že nie je to pra­vid­lo. Sú tu aj ľu­dia, kto­rí jed­no­du­cho ne­ma­jú inú mož­nosť. Ma­jú svo­je ro­di­ny, zá­väz­ky a ich živ­nosť je pre nich je­di­ným zdro­jom as­poň aké­ho­si príj­mu. Ma­jú ju zru­šiť a hľa­dať si prá­cu in­de? Nie v kaž­dom re­gió­ne sa dá ľah­ko up­lat­niť na tr­hu prá­ce. Je nao­zaj pot­reb­né, aby sme všet­kých ta­kých­to ľu­dí bez oh­ľa­du na ich poh­nút­ky a úmy­sel há­dza­li do jed­né­ho vre­ca a tres­tne ich stí­ha­li? Ne­mal by byť zá­ujem štá­tu skôr opač­ný? Mys­lím si, že mies­to rep­re­sie za kaž­dú ce­nu by bo­lo pot­reb­né za­me­rať sa skôr na vy­tvá­ra­nie priaz­ni­vej­ších pod­mie­nok pre pod­ni­ka­nie. To je, ale už iná té­ma. 

Zá­ve­rom mož­no te­da zhr­núť, že vý­kla­dy skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu Ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho, hlav­ne v prí­pa­doch nep­la­te­nia pois­tné­ho a prís­pev­kov pre So­ciál­nu pois­ťov­ňu (kto­ré sú eš­te re­la­tív­ne mla­dé) sú stá­le rôz­ne a ne­jed­not­né. Hlav­ne pri ap­li­ká­cii tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu v praxi, sa stá­le ob­ja­vu­je množ­stvo prob­lé­mov a otá­zok. Je nao­zaj pot­reb­né, aby štát k už vznik­nu­té­mu dl­hu vy­nak­la­dal ďal­šie pros­tried­ky na zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie v tých­to prí­pa­doch, keď sa jed­ná o zá­kon­nú po­vin­nosť od­vá­dza­te­ľa? Dom­nie­vam sa, že áno. Veď prá­va člo­ve­ka na spra­vod­li­vý pro­ces a za­do­va­žo­va­nie dô­ka­zov nie­len o je­ho­vi­ne, ale aj v je­ho pros­pech sved­čia­ce, sú zá­ko­nom a do­kon­ca aj Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­ru­če­né. V opač­nom prí­pa­de sa by sa to­tiž už vô­bec ne­jed­na­lo o prá­vo v na­šom mo­der­nom po­ní­ma­ní, tak ako ho poz­ná­me dnes, ale jed­na­lo sa by sa o veľ­ký krok späť do stre­do­ve­ku, kde mo­hol byť člo­vek od­sú­de­ný už len za to, že na dô­kaz svo­jej ne­vi­ny ne­do­ká­zal prejsť po ces­te zo že­ra­vých uh­lí­kov.  Ďal­šou otáz­kou, kto­rá sa tu pria­mo po­nú­ka je, či by po­tom v ta­kom­to prí­pa­de ne­bo­lo ro­zum­nej­šie up­ra­viť sa­mot­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu Ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho tak, aby na jej napl­ne­nie pos­ta­čo­va­lo ned­ban­li­vos­tné za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa. Od­po­veď na tú­to otáz­ku ne­chá­vam na za­mys­le­nie sa a prí­pad­nú dis­ku­siu k to­mu­to prob­lé­mu.

                                                                                              To­máš Hu­dec

Diskusia