Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 10/2014 zo dňa 29.04.2015 rozhodol tak, že ustanovenia § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a ustanovenie § 116 Tr. por. a § 76a ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore nie sú v súlade s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy SR, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom k uvedenému stráca ustanovenie § 116 Tr. por. účinnosť (dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov), pričom ak zákonodarca neuvedie predmetné ustanovenie do 6 mesiacov do súladu s Ústavou SR, stratí ustanovenie § 116 Tr. por. aj platnosť.
Vydanie príkazu podľa § 116 Tr. por. už teda neprichádza do úvahy a ani získavanie dôkazov na podklade takéhoto príkazu. Tu však treba pripomenúť, že účinky nálezu Ústavného súdu SR smerujú do budúcnosti, t. j. dôkazy, ktoré boli pred rozhodnutím Ústavného súdu SR získané v súlade s ustanovením § 116 Tr. por. a osobitnými predpismi (zákonom o elektronických komunikáciách) sú zákonnými dôkazmi a je možné z nich vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci nevyhnutného pre rozhodnutie. Alebo povedané inak, ak napríklad v roku 2013 bol vydaný príkaz podľa § 116 Tr. por. a na podklade tohto príkazu boli získané údaje z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, pôjde aj naďalej o zákonne získané dôkazy.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.