Zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov na účte v banke a ich vrátenie poškodenej osobe

V sú­vis­los­ti so za­is­te­ním pe­ňaž­ných pros­tried­kov je v praxi po­mer­ne spor­né, či pro­ku­rá­tor v príp­rav­nom ko­na­ní, res­pek­tí­ve pred­se­da se­ná­tu v ko­na­ní pred sú­dom mô­že dať prí­kaz ban­ke, aby za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te nap­rík­lad ob­vi­ne­né­ho za­sla­la na účet poš­ko­de­né­ho (t. j. na iný účet), na­koľ­ko z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia je zrej­mé, že ide o fi­nan­čné pros­tried­ky pa­tria­ce poš­ko­de­né­mu (nap­rík­lad správ­ca da­ne vy­pla­tí ob­vi­ne­né­mu nad­mer­ný od­po­čet na je­ho účet, pri­čom vy­pla­te­ný nad­mer­ný od­po­čet bol žia­da­ný neop­ráv­ne­ne a je nes­por­né, že ide o fi­nan­čné pros­tried­ky štá­tu, res­pek­tí­ve poš­ko­de­ný za­šle fi­nan­čné pros­tried­ky ob­vi­ne­né­mu, kto­rý ich od ne­ho vy­lá­kal pod­vod­ným spô­so­bom a je zrej­mé, že ide o fi­nan­čné pros­tried­ky pa­tria­ce poš­ko­de­né­mu, kto­ré sa do dis­po­zí­cie ob­vi­ne­né­ho dos­ta­li len v dôs­led­ku spá­chania tres­tné­ho či­nu).

 Pri rie­še­ní toh­to ap­li­kač­né­ho prob­lé­mu je ne­vyh­nut­né uviesť, že us­ta­no­ve­nie § 95 Tr. por. ho­vo­rí len o mož­nos­ti pro­ku­rá­to­ra, či pred­se­du se­ná­tu za­is­tiť pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te v ban­ke a o mož­nos­ti zru­šiť to­to za­is­te­nie. Pro­ku­rá­tor, či pred­se­da se­ná­tu tu fak­tic­ky ne­zais­ťu­je pe­ňaž­né pros­tried­ky, ale ob­me­dzu­je, či úpl­ne vy­lu­ču­je dis­po­zič­né op­ráv­ne­nie ma­ji­te­ľa úč­tu, prí­pad­ne oso­by, kto­rá má dis­po­zič­né op­ráv­ne­nie k úč­tu. Za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te je te­da pos­ta­ve­né na zá­ka­ze dis­po­zí­cie s pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi a to až do vý­šky za­is­te­nia.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu nie je pro­ku­rá­tor a ani pred­se­da se­ná­tu op­ráv­ne­ný na aké­koľ­vek prí­ka­zy, či po­ky­ny ban­ke, kto­ré by sa tý­ka­li nak­la­da­nia s pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi na úč­te. Pro­ku­rá­tor ale­bo pred­se­da se­ná­tu nie je op­ráv­ne­ný na dis­po­no­va­nie s pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi, kto­ré sa na­chá­dza­jú na úč­te, na­koľ­ko úče­lom (cie­ľom) za­is­te­nia pe­ňaž­ných pros­tried­kov je len do­čas­né ob­me­dzenie, či do­čas­né vy­lú­če­nie op­ráv­ne­nej oso­by na dis­po­zí­cie s pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi, kto­ré sa na­chá­dza­jú ale­bo bu­dú na­chá­dzať na úč­te.

 Pro­ku­rá­tor a ani pred­se­da se­ná­tu sa za­is­te­ním pe­ňaž­ných pros­tried­kov nes­tá­va oso­bou s dis­po­zič­ným op­ráv­ne­ním k pe­ňaž­ným pros­tried­kom na úč­te, te­da tým­to za­is­ťo­va­cím úko­nom mu nev­zni­ká prá­vo na roz­ho­do­va­nie o „osu­de pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te“. Pro­ku­rá­tor ale­bo pred­se­da se­ná­tu za­is­te­ním úč­tu ne­nah­rá­dza ma­ji­te­ľa úč­tu a ani na­mies­to ne­ho nev­stu­pu­je (ne­nas­tu­pu­je) do zmlu­vy o bež­nom úč­te s ban­kou. Je­di­nou vý­nim­kou v tom­to sme­re je us­ta­no­ve­nie § 95 ods. 7 Tr. por., kto­ré pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo pred­se­do­vi se­ná­tu umož­ňu­je dať pred­chá­dza­jú­ci súh­las na nak­la­da­nie so za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi. To­to us­ta­no­ve­nie sa však tý­ka len mož­nos­ti nak­la­dať so za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi zo stra­ny ma­ji­te­ľa úč­tu, te­da zo stra­ny to­ho, ko­ho účet bol za­is­te­ný. Uve­de­né vy­plý­va zo zne­nia us­ta­no­ve­nia § 95 ods. 7 Tr. por., kto­ré vy­slo­ve­ne ho­vo­rí, že „so za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi mož­no nak­la­dať len po pred­chá­dza­jú­com pí­som­nom súh­la­se pro­ku­rá­to­ra ale­bo pred­se­du se­ná­tu“. Nak­la­dať s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi na úč­te pri­tom mô­že len ma­ji­teľ úč­tu, prí­pad­ne oso­ba s dis­po­zič­ným op­ráv­ne­ním. Pro­ku­rá­tor ale­bo pred­se­da se­ná­tu te­da ne­mô­že sa­mos­tat­ne so za­is­te­ný­mi fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi nak­la­dať ani pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 95 ods. 7 Tr. por., ale je len op­ráv­ne­ný na pí­som­né schvá­le­nie ale­bo neschvá­le­nie za­mýš­ľa­nej dis­po­zí­cie s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi zo stra­ny ma­ji­te­ľa úč­tu.

 Mož­no uviesť prí­pad z praxe, v kto­rom pro­ku­rá­tor na zá­kla­de pod­ne­tu poš­ko­de­né­ho vy­dal pod­ľa § 95 ods. 7 Tr. por. po­kyn na pre­ve­de­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov, kto­ré bo­li za­is­te­né pod­ľa § 95 ods. 1 Tr. por. na úč­te v Tat­ra ban­ke a.s. a to na účet poš­ko­de­né­ho ve­de­ný v ČSOB a.s. pre­to­že sú ma­jet­kom poš­ko­de­né­ho, ne­po­chá­dza­jú z tres­tnej čin­nos­ti a nie sú pot­reb­né pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia. Tat­ra ban­ka a.s. od­miet­la ten­to pre­vod fi­nan­čných pros­tried­kov reali­zo­vať s pou­ka­zom na to, že ne­má súh­las ma­ji­te­ľa úč­tu (kto­rý je po­doz­ri­vou oso­bou) a nie je mož­né vy­chá­dzať z pred­pok­la­du, že ma­ji­te­ľom úč­tu je poš­ko­de­ný o kto­ré­ho ná­ro­ku mô­že pod­ľa ban­ky roz­hod­núť iba súd. S roz­hod­nu­tím ban­ky je nut­né súh­la­siť, na­koľ­ko us­ta­no­ve­nie § 95 ods. 7 Tr. por. neu­mož­ňu­je, aby pro­ku­rá­tor nak­la­dal voľ­ne so za­is­te­ný­mi fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi bez súh­la­su ma­ji­te­ľa úč­tu.

 Len pre úpl­nosť je nut­né uviesť, že nie­len Trest­ný po­ria­dok, ale ani súk­rom­nop­ráv­ne práv­ne nor­my (nap­rík­lad zá­kon o ban­kách, či Ob­chod­ný zá­kon­ník) neu­mož­ňu­jú ban­ke, aby ak­cep­to­va­la po­kyn pro­ku­rá­to­ra, či pred­se­du se­ná­tu na pre­vod za­is­te­ných fi­nan­čných pros­tried­kov na úč­te na účet iný a to bez súh­la­su ma­ji­te­ľa úč­tu. Prá­ve nao­pak, pos­tup ban­ky, kto­rý by ta­ký­to po­kyn, či žia­dosť pro­ku­rá­to­ra ale­bo pred­se­du se­ná­tu ak­cep­to­va­la by bol v roz­po­re s us­ta­no­ve­nia­mi up­ra­vu­jú­ci­mi za­is­te­nie fi­nan­čných pros­tried­kov na úč­te v ban­ke, ale aj zmlu­vu o bež­nom úč­te.

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že pro­ku­rá­tor a ani pred­se­da se­ná­tu nie sú op­ráv­ne­né oso­by na vy­ko­ná­va­nie dis­po­zí­cií so za­is­te­ný­mi fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi, t. j. ne­mô­žu dá­vať ban­ke po­ky­ny na aký účet ma­jú byť za­is­te­né fi­nan­čné pros­tried­ky za­sla­né. Teo­re­tic­ky by sa tak moh­lo stať len za vy­uži­tia us­ta­no­ve­nia § 95 ods. 7 Tr. por. av­šak iba za si­tuácie, ak by ta­kú­to dis­po­zí­ciu chcel uro­biť ma­ji­teľ za­is­te­né­ho úč­tu a pro­ku­rá­tor ale­bo pred­se­da se­ná­tu by mu na to da­li pí­som­ný súh­las.

 Ide o zrej­mý ne­dos­ta­tok práv­nej úp­ra­vy, kto­rý, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, nie je mož­né vy­rie­šiť ani ana­lo­gic­kým pou­ži­tím práv­nej úp­ra­vy vrá­te­nia ve­cí pod­ľa § 97 a § 98 Tr. por. In­šti­tút vrá­te­nia ve­ci sa tý­ka len ve­cí, pri­čom pe­nia­ze na úč­te v ban­ke nie sú ve­ci, ale ide o poh­ľa­dáv­ky (ide o prá­vo na pl­ne­nie – k uve­de­né­mu poz­ri via­ce­ré prís­pev­ky na práv­nych lis­toch, kto­ré sa pod­rob­ne za­obe­ra­li prob­le­ma­ti­kou tzv. ne­ma­te­ria­li­zo­va­ných pe­ňa­zí z to­ho poh­ľa­du či práv­ne ide o ve­ci ale­bo o poh­ľa­dáv­ky). Na­vy­še, fi­nan­čné pros­tried­ky na úč­te v ban­ke sú práv­ne vo vlas­tníc­tve ban­ky a nie vo vlas­tníc­tve ma­ji­te­ľa úč­tu, či oso­by, kto­rá ich ma­ji­te­ľo­vi na účet za­sla­la a kto­rá má v tres­tnom ko­na­ní pro­ces­né pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho. Nej­de tu te­da o ob­dob­nú si­tuáciu akú rie­ši in­šti­tút vrá­te­nia ve­ci, pre­to­že ten ho­vo­rí o vrá­te­ní ve­ci to­mu, ko­ho vlas­tníc­ke prá­vo na vec je ne­po­chyb­né, pri­čom pri pe­nia­zoch na úč­te v ban­ke je ne­po­chyb­né, že ide o vlas­tníc­tvo ban­ky (a nej­de ani o ve­ci).

 Pod­por­ne tu mož­no vy­chá­dzať z ju­di­ka­tú­ry, kto­rá sa tý­ka za­is­te­nia ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy na ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho, kto­rý má a aj v mi­nu­los­ti mal po­dob­nú práv­nu úp­ra­vu ako in­šti­tút za­is­te­nia pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te v ban­ke.  Naj­vyš­ší súd v roz­sud­ku sp. zn. 7 Tz 5/1970 zo dňa 17.03.1970 (R č. 31/1970) kon­šta­tu­je, že súd mô­že za­is­te­nie zru­šiť, ak po­mi­nie dô­vod, pre kto­rý bo­lo na­ria­de­né, ne­má však mož­nosť po zru­še­ní za­is­te­nia roz­ho­do­vať o tom, ko­mu má byť pô­vod­ne za­is­te­ný ma­je­tok za­sla­ný. Súd mô­že te­da len zru­šiť za­is­te­nie, t. j. vec vrá­tiť do sta­vu pred za­is­te­ním, zá­kon však ne­dá­va sú­du mož­nosť po zru­še­ní za­is­te­nia zá­ro­veň roz­hod­núť o prá­vu k nej, te­da ani o tom, ko­mu má byť za­is­te­ná vec od­ov­zda­ná.

 Iný práv­ny ná­zor, než je uve­de­ný v uve­de­nej ju­di­ka­tú­re, či v tom­to prís­pev­ku za­ujal Naj­vyš­ší súd Čes­kej re­pub­li­ky, kto­rý naj­skôr od­mie­tal ana­lo­gic­ké pou­ži­tie in­šti­tú­tu vrá­te­nia ve­cí na vrá­te­nie za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te v ban­ke, av­šak nás­led­ne v roz­hod­nu­tí sp. zn. 11 Tdo 178/2004 zo dňa 21.04.2004 uvie­dol, že po­kiaľ pe­ňaž­né pros­tried­ky za­is­te­né na úč­te preu­ká­za­teľ­ne pa­tria poš­ko­de­né­mu, nie je ra­cio­nál­ny dô­vod nev­rá­tiť ich ma­ji­te­ľo­vi, te­da poš­ko­de­né­mu a to ana­lo­gic­kou ap­li­ká­ciou us­ta­no­ve­ní o vrá­te­ní ve­cí. Pri vrá­te­ní ve­ci ide o pro­ces­nú nor­mu, pri kto­rej nie je vy­lú­če­né jej ana­lo­gic­ké pou­ži­tie v ob­dob­nej si­tuá­cii, na kto­ré Trest­ný po­ria­dok vy­slo­ve­ne ne­pa­mä­tá. Ten­to zá­ver sa nás­led­ne pre­mie­tol aj do le­gis­la­tív­nej zme­ny čes­ké­ho Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý bol dopl­ne­ný o us­ta­no­ve­nie § 81a, kto­ré vy­slo­ve­ne ho­vo­rí o pou­ži­tí us­ta­no­ve­ní o vrá­te­ní ve­ci pri vrá­te­ní pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te, za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov, neh­nu­teľ­nos­tí a iných ma­jet­ko­vých hod­nôt.

 Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že ana­lo­gic­ké vy­uži­tie in­šti­tú­tu vrá­te­nia ve­ci aj na vrá­te­nie za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov v ban­ke je vy­slo­ve­ne spor­né a vy­ža­du­je súh­las ban­ky, kto­rá ak by ho da­la cel­kom ur­či­te by po­ru­ši­la práv­ne pred­pi­sy up­ra­vu­jú­ce zmlu­vu o bež­nom úč­te. Za sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy sa, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, mô­žu poš­ko­de­né sub­jek­ty reál­ne dos­tať k fi­nan­čným pros­tried­kom, kto­ré sa na­chá­dza­jú na za­is­te­nom úč­te bez súh­la­su ma­ji­te­ľa úč­tu len tak, že bu­dú dis­po­no­vať vy­ko­na­teľ­ným roz­hod­nu­tím a bu­de sa viesť exekuč­né ko­na­nie vo­či oso­be, kto­rá je ma­ji­te­ľom úč­tu (exekú­cia pri­ká­za­ním poh­ľa­dáv­ky z úč­tu ve­de­né­ho v ban­ke). Ta­kým­to roz­hod­nu­tím mô­že byť nap­rík­lad prá­vop­lat­ný roz­su­dok vy­da­ný v tres­tnej ve­ci kto­ré­ho sú­čas­ťou je aj vý­rok o náh­ra­de ško­dy. V prí­pa­doch ak poš­ko­de­ný ne­dis­po­nu­je ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy (nap­rík­lad správ­ca da­ne v da­ňo­vých tres­tných ve­ciach) tak je mož­né viesť da­ňo­vé exekuč­né ko­na­nie (za pred­pok­la­du, že ma­ji­teľ úč­tu bu­de zá­ro­veň aj da­ňo­vý dl­žník).

 De le­ge fe­ren­da bu­de ne­vyh­nut­né zme­niť sú­čas­nú práv­nu úp­ra­vu tak, aby sa za­vied­la aj mož­nosť pro­ku­rá­to­ra, či pred­se­du se­ná­tu dať po­kyn ban­ke na za­sla­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zo za­is­te­né­ho úč­tu a to kon­krét­nej oso­be, kto­rá v tres­tnom ko­na­ní vy­stu­pu­je ako poš­ko­de­ný sub­jekt. Ta­ké­mu­to po­ky­nu by ma­lo pred­chá­dzať roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra ale­bo pred­se­du se­ná­tu, kto­ré by ma­lo v od­ôvod­ne­ní pod­rob­ne uviesť na pod­kla­de akých dô­ka­zov dos­pel pro­ku­rá­tor ale­bo pred­se­da se­ná­tu k zá­ve­ru, že kon­krét­na su­ma fi­nan­čných pros­tried­kov na­chá­dza­jú­ca sa na za­is­te­nom úč­te by ma­la pat­riť kon­krét­nej poš­ko­de­nej oso­be, kto­rá si ju aj ná­ro­ku­je. Pro­ti ta­ké­mu­to roz­hod­nu­tiu by ma­la byť prí­pus­tná sťaž­nosť ma­ji­te­ľa úč­tu, kto­rá by ma­la mať od­klad­ný úči­nok.

 Pre úpl­nosť mož­no uviesť, že uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke sa ak­tuál­ne pod­rob­ne ve­nu­jú Mgr. Lu­káš Krá­lo­vič a JUDr. Vla­di­mír Ivan­čo vo svo­jom člán­ku „Vy­da­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov za­is­te­ných na úč­te v ban­ke op­ráv­ne­nej oso­be. Jed­no­du­chý pro­ces?“, kto­rý bol uve­rej­ne­ný v ča­so­pi­se Jus­tič­ná re­vue č. 4/2015.

Diskusia