Je možné spáchať majetkový trestný čin na viacerých osobách?

 

Je mož­né spá­chať ma­jet­ko­vý trest­ný čin na via­ce­rých oso­bách? Proti­chod­né ná­zo­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR

V mo­jom prís­pev­ku sú uve­de­né dva od­liš­né ná­zo­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­ré sa tý­ka­jú mož­nos­ti spá­chania ma­jet­ko­vé­ho tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia pod­ľa § 138 písm. j Tr. zá­ko­na, te­da na via­ce­rých oso­bách. Pre lep­šiu preh­ľad­nosť ne­bu­dem uve­rej­ňo­vať oba ná­zo­ry v pl­nom zne­ní, ale po­kú­sim sa uro­biť krát­ky re­šerš tých­to proti­chod­ných ná­zo­rov NS SR:

1/ Sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia NS SR z 9. 12. 2014 sp. zn. Tpj 69/2014 

Sta­no­vis­ko sa tý­ka prí­pa­du pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zá­ko­na a pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zá­ko­na (§ 138 písm. j/ TZ)

Ob­jek­tom tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku je ochra­na ma­jet­ku a ma­jet­ko­vých práv us­ta­no­ve­nia­mi uve­de­ný­mi v štvr­tej hla­ve oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na (§ 212 až 249
Tr. zák.).

In­di­vi­duál­nym ob­jek­tom  tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák. je ochra­na vlas­tníc­ke­ho vzťa­hu k ur­či­tým ve­ciam, le­gál­nej dr­žby ve­ci a fak­tic­kej dis­po­zí­cie s ve­cou. Pred­me­tom úto­ku je vec pa­tria­ca no­si­te­ľo­vi tých­to vzťa­hov dot­knu­tých proti­práv­nym zá­sa­hom pá­cha­te­ľa, vo vzťa­hu ku kto­ré­mu sú hmot­né pred­me­ty úto­ku cu­dzou ve­cou. Ak je ta­ký čin spá­cha­ný na uj­mu via­ce­rých osôb, napr. for­mou pok­ra­čo­va­nia v tres­tnej čin­nos­ti, je napl­ne­ný znak spá­chania či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia pod­ľa § 138  písm. j/ Tr. zák., te­da spá­chanie či­nu na via­ce­rých oso­bách.

2/ Roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du sp. zn. 3T­do 75/2012

To­to roz­hod­nu­tie sa tý­ka prí­pa­du pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zá­ko­na (§ 138 písm. j/ TZ)

Zá­klad­nou otáz­kou pre po­sú­de­nie ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 138 písm. j/ Tr. zák. (na via­ce­rých oso­bách) je, ke­dy je trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. Roz­ho­du­jú­cim je po­sú­de­nie nie­len ob­jek­tu tres­tné­ho či­nu, ale aj pred­me­tu úto­ku, na kto­rý pá­cha­teľ bez­pros­tred­ne úto­čí. V prí­pa­de tres­tné­ho či­nu krá­de­že je ob­jek­tom ochra­na ma­jet­ko­vých práv, pri­čom pred­me­tom úto­ku je v tom­to prí­pa­de cu­dzia vec. Z uve­de­né­ho mož­no jed­noz­nač­ne vy­vo­diť, že pred­me­tom úto­ku nie je oso­ba, a te­da nej­de o trest­ný čin spá­cha­ný na oso­be. Pri tres­tnom či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 Tr. zák. nie je po­tom mož­né ap­li­ko­vať oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. Oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný po­jem pod­ľa § 138 písm. j/ Tr. zák. by bo­lo mož­né ap­li­ko­vať v prí­pa­de, ak by bol trest­ný čin spá­cha­ný pro­ti ži­vo­tu, zdra­viu jed­not­li­vých osôb, resp. zá­sa­hu do ich te­les­nej in­teg­ri­ty, na­koľ­ko v ta­kom­to prí­pa­de by bol pred­me­tom úto­ku člo­vek.

Ja osob­ne sa prik­lá­ňam k dru­hé­mu práv­ne­mu ná­zo­ru, pre­to­že pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin je iba ume­lá práv­na konštruk­cia, kto­rá sí­ce via­ce­ro čias­tko­vých úto­kov po­su­dzu­je hmot­nop­ráv­ne ako je­den sku­tok, av­šak fak­tic­ky o je­den sku­tok nej­de, na­koľ­ko vnú­tor­ne po­zos­tá­va z via­ce­rých čias­tko­vých úto­kov. Ten­to zá­ver vy­slo­vil aj Naj­vyš­ší súd vo svo­jom uz­ne­se­ní z 15.01.2008, sp. zn. 2 Tost 1/2008, z kto­ré­ho vy­plý­va, že kaž­dý čias­tko­vý útok pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu je v pro­ces­nom prá­ve po­va­žo­va­ný za sa­mos­tat­ný sku­tok. Pod­por­ne uvá­dzam ci­tá­ciu z pub­li­ká­cie s náz­vom „Trest­ný čin pod­vo­du - ko­men­tár s ju­di­ka­tú­rou“, kto­ré­ho auto­rom je JUDr. Pe­ter Šam­ko (str. 274), v tej­to ka­pi­to­le sa autor ve­nu­je mož­nos­ti spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du (ale aj iné­ho ma­jet­ko­vé­ho tres­tné­ho či­nu) na via­ce­rých oso­bách: „Zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia na via­ce­rých oso­bách nie je mož­né pou­žiť nie­len pri pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne, ale aj v prí­pa­doch, keď ide o opa­ko­va­nie to­ho is­té­ho tres­tné­ho či­nu (keď ide o via­ce­ro sa­mos­tat­ných skut­kov, te­da ak nie sú spl­ne­né pod­mien­ky na po­sú­de­nie ko­na­nia pá­cha­te­ľa ako jed­né­ho pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu, ta­kis­to nie je mož­né tie­to via­ce­ré nás­led­ky sčí­tať a vy­slo­viť napl­ne­nie zna­ku na via­ce­rých oso­bách).“ Autor kni­hy vy­slo­vil tak­tiež ná­zor, že pri ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch do­chá­dza k úto­ku na cu­dzí ma­je­tok, te­da pá­cha­teľ mô­že úto­čiť na via­ce­ré ma­jet­ky (resp. ve­ci) a nie na via­ce­ré oso­by.

            Slov­né spo­je­nie „pá­chanie tres­tné­ho či­nu“ na úče­ly § 138 Tr. zá­ko­na vy­ža­du­je, aby sa jed­na­lo o je­den sku­tok, te­da jed­no ko­na­nie z hľa­dis­ka hmot­nop­ráv­ne­ho a aj pro­ces­nop­ráv­ne­ho a ne­ho­vo­rí nič o pok­ra­čo­va­ní to­ho is­té­ho tres­tné­ho či­nu.

            Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru od­hliad­nuc od to­ho či sa jed­ná o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin ale­bo nie, je vy­lú­če­né spá­chať aký­koľ­vek ma­jet­ko­vý trest­ný čin zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia pod­ľa 138 písm. j/ Tr. zá­ko­na (na via­ce­rých oso­bách), pre­to­že tie­to tres­tné či­ny sú pá­cha­né na cu­dzích ma­jet­koch a nie na oso­bách.

Ad ab­sur­dum uve­diem prík­lad a po­ne­chám na či­ta­te­ľo­vi, aby si vy­tvo­ril vlast­ný ná­zor na tú­to prob­le­ma­ti­ku.Pred­stav­me si dva prí­pa­dy:

1/ pá­cha­teľ od­cu­dzí bi­cy­kel v hod­no­te 1.500,-  €, kto­rý pat­rí jed­né­mu vlas­tní­ko­vi a te­da spá­cha pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 Tr. zá­ko­na

2/ pá­cha­teľ od­cu­dzí rov­na­ký bi­cy­kel ako v prí­pa­de čís­lo 1, av­šak v tom­to prí­pa­de je vo vlas­tníc­tve 3 osôb (kaž­dá z osôb za­pla­ti­la 1/3 ce­ny bi­cyk­la a vy­uží­va­jú bi­cy­kel spo­loč­ne – tzv. „na strie­dač­ku“), pri­čom ak by sme pri­ja­li ná­zor, že je mož­né spá­chať trest­ný čin pro­ti ma­jet­ku (v tom­to prí­pa­de krá­dež) na via­ce­rých oso­bách, tak by doš­lo k spá­chaniu zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s pou­ka­zom na § 138 písm. j) Tr. zá­ko­na (na via­ce­rých oso­bách)

Tak­že, kto­rá al­ter­na­tí­va sa vám zdá práv­ne kon­for­mnej­šia?

            Svoj prís­pe­vok by som rád za­kon­čil iným prí­pa­dom z praxe, s kto­rým sa čas­to stre­tá­vam a to kon­krét­ne sos­pá­cha­ním tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nie cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 Tr. zá­ko­na, kto­rý je  spá­cha­ný zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia pod­ľa § 138 pím. a) Tr. zá­ko­na, te­da so zbra­ňou. Tú­to práv­nu kva­li­fi­ká­ciu po­va­žu­jem za nes­práv­nu, pre­to­že  pod­ľa môj­ho ná­zo­ru  nie je mož­né spá­chať trest­ný čin so zbra­ňou v tom prí­pa­de, ak pá­cha­teľ pou­ži­je, ale­bo za­mýš­ľa pou­žiť zbraň iba pro­ti ve­ci a nie pro­ti člo­ve­ku, na­koľ­ko zbra­ňou sa ro­zu­mie kaž­dá vec, kto­rou mož­no uro­biť útok pro­ti te­lu dô­raz­nej­ším  (§ 122 ods. 3 TZ). Pod­por­ne Uz­ne­se­nie Vy­ššie­ho vo­jen­ské­ho sú­du Tren­čín sp.zn. 1 To 60/95.

Autor: JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček

 

Diskusia