Kauza vedenia motorového vozidla autoškoly počas plynutia zákazu činnosti

 

Krát­ka poz­nám­ka  k sta­no­vis­ku NS SR – kau­za ve­de­nie vo­zid­la autoš­ko­ly po­čas ply­nu­tia zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá

 

 

JUDr. Na­mir Alyas­ry, PhD.

ad­vo­kát so síd­lom v Nit­re

 

 

Od­bor­ná ve­rej­nosť is­te za­zna­me­na­la, že dl­ho­do­bo rie­še­nú práv­nu otáz­ku, či pries­tup­ca po­čas ply­nu­tia san­kcie pod­ľa Zá­ko­na o pries­tup­koch, prí­pad­ne od­sú­de­ný po­čas ply­nu­tia tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na  je,  ale­bo nie je op­ráv­ne­ný viesť vo­zid­lo autoš­ko­ly pod doh­ľa­dom inštruk­to­ra, vy­rie­ši­lo až sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR na za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 16.06.2015. Zá­ver tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR je vy­jad­re­ný v III. práv­nej ve­te sta­no­vis­ka Tpj 67/2014, kto­rá znie :

„Trest  zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá ulo­že­ný sú­dom – bez ďal­šej špe­ci­fi­ká­cie -  s pou­ži­tím § 61 ods. 1 Tr. zák. ale­bo  san­kcia zá­ka­zu čin­nos­ti ulo­že­ná iným štát­nym or­gá­nom pod­ľa § 22 ods. 2 písm. a/ až c/ zá­ko­na č. 372/1990 Z.z. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, spo­čí­va v cel­ko­vom zá­ka­ze ve­de­nia mo­to­ro­vých vo­zi­diel, t.j. vy­ko­ná­va­nia čin­nos­ti, na kto­rú tre­ba oso­bit­né po­vo­le­nie, po do­bu us­ta­no­ve­nú prís­luš­ným prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím.

Ak oso­ba, kto­rej sa zá­kaz čin­nos­ti tý­ka, vy­ko­ná­va v do­be je­ho tr­va­nia čin­nosť, ho­ci aj pod doh­ľa­dom kom­pe­ten­tnej oso­by, kto­rá je ulo­že­ným tres­tom ale­bo san­kciou za­ká­za­ná, napĺňa zna­ky pre­či­nu ma­re­nia vý­ko­nu  úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., po­kiaľ to­mu neb­rá­ni ma­te­riál­ny ko­rek­tív pod­ľa § 10 ods. 2 Tr. zák.“

 

Tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho  sú­du SR (ďa­lej aj ako „NS“) te­da v tom is­tom sta­no­vis­ku za­kot­vi­lo zá­ro­veň aj ob­li­ga­tór­ne skú­ma­nie napl­ne­nia pod­mie­nok pre ap­li­ká­ciu ma­te­riál­ne­ho ko­rek­tí­vu pod­ľa ust. § 10 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na. S uve­de­ným ná­zo­rom NS o tres­tnos­ti ta­ké­ho ko­na­nia  sa nes­to­tož­ňu­jem a na tom­to mies­te by som chcel vy­jad­riť zo­pár svo­jich úvah, i keď si uve­do­mu­jem, ich mi­zi­vú re­le­van­ciu vzhľa­dom na exis­ten­ciu sta­no­vis­ka NS . Tie­to mo­je úva­hy však mož­no pris­pe­jú k hod­no­te­niu a prí­pad­né­mu pou­ži­tiu spo­mí­na­né­ho ma­te­riál­ne­ho ko­rek­tí­vu.

Ne­bu­dem sa bliž­šie vy­jad­ro­vať k práv­nej ar­gu­men­tá­cii roz­hod­nu­tí, kto­ré ana­ly­zo­val NS SR, na­koľ­ko tie­to sú, prí­pad­ne po zve­rej­ne­ní sta­no­vis­ka NS bu­dú či­ta­te­ľom zrej­mé (od­su­dzu­jú­ci roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Par­ti­zán­ske,  sp. zn. 2T 16/2012 zo dňa 7. mar­ca 2012 c/a uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, sp. zn.  3T21/2013zo dňa 3. sep­tem­bra 2013).

Svo­je vý­hra­dy k hlav­nej my­šlien­ke uve­de­né­ho sta­no­vis­ka vy­jad­ru­jem nas­le­dov­ne:

V pod­mien­kach slo­ven­ské­ho práv­ne­ho po­riad­ku exis­tu­je sys­tém re­la­tív­ne ur­či­tých tres­tov (a aj san­kcií) s exis­ten­ciou nie­koľ­kých ab­so­lút­ne ur­či­tých tres­tov. „Z hľa­dis­ka ur­či­tos­ti mô­že­me tres­ty de­liť na ab­so­lút­ne ur­či­té a tres­ty re­la­tív­ne ur­či­té. Ab­so­lút­ne ur­či­té sú tres­ty, pri kto­rých zá­kon sú­du pri roz­ho­do­va­ní o tres­te ne­dá­va na vý­ber, keď­že pres­ne us­ta­no­vu­je druh a vý­me­ru tres­tu. Pri re­la­tív­ne ur­či­tých tres­toch je sta­no­ve­ná hor­ná a dol­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by, pri­čom zá­ko­no­dar­ca vý­škou tres­tných sa­dzieb vy­jad­ru­je škod­li­vosť, resp. ty­po­vú zá­važ­nosť to­ho - kto­ré­ho tres­tné­ho či­nu, a tak už po­rov­na­ním tres­tných sa­dzieb tres­tných či­nov mož­no zis­tiť, kto­rý z nich je pod­ľa zá­ko­no­dar­cu pre spo­loč­nosť škod­li­vej­ší. Kaž­dá zá­kon­ná tres­tná sadz­ba tak zod­po­ve­dá stup­ňu ty­po­vej zá­važ­nos­ti, kto­rý je cha­rak­te­ris­tic­ký pre tres­tné či­ny ur­či­té­ho dru­hu........ Tres­tnou sadz­bou zá­ko­no­dar­ca v sú­la­de so zá­sa­dou nul­la poe­na si­ne lé­ge sta­no­vu­je sú­du is­té man­ti­ne­ly pri je­ho roz­ho­do­va­ní, no zá­ro­veň mu pre­ne­chá­va dos­ta­toč­ný pries­tor pre in­di­vi­dua­li­zá­ciu tres­tu pod­ľa okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du......Trest reali­zu­je svo­je pos­la­nie - ochra­nu spo­loč­nos­ti nie­koľ­ký­mi fun­kcia­mi, ako sú rep­re­sia (za­brá­ne­nie pá­cha­te­ľo­vi pá­chať ďa­lej tres­tnú čin­nosť), re­so­cia­li­zá­cia pá­cha­te­ľov tres­tných či­nov, a vý­chov­ným pô­so­be­ním na os­tat­ných čle­nov spo­loč­nos­ti. Aj keď rep­re­sia a vý­cho­va sú z hľa­dis­ka úče­lu tres­tu veľ­mi dô­le­ži­té, nie sú cie­ľom sa­my ose­be, ale sú to pros­tried­ky na do­siah­nu­tie cie­ľa ko­neč­né­ho, kto­rým je ochra­na spo­loč­nos­ti pred kri­mi­na­li­tou.........Pre trest je cha­rak­te­ris­tic­ké, že je s ním spo­je­né ne­ga­tív­ne hod­no­te­nie či­nu a oso­by pá­cha­te­ľa a že sa uk­la­dá v zá­vis­los­ti od zá­važ­nos­ti či­nu vy­jad­re­nej stup­ňom je­ho spo­lo­čen­skej ne­bez­peč­nos­ti, kto­rá je roz­ho­du­jú­ca pre sta­no­ve­nie dru­hu tres­tu a je­ho vý­me­ry, pri­čom je­ho prio­rit­ný účel sa do­sa­hu­je pre­dov­šet­kým uk­la­da­ním tres­tov a ich vý­ko­nom.Vy­chá­dza­júc zo zá­sa­dy hu­ma­ni­ty tre­ba dodr­žať prin­cíp úmer­nos­ti rep­re­sie, aby tá­to nep­rek­ro­či­la mie­ru ne­vyh­nut­nú pre spl­ne­nie úče­lu tres­tu. K napl­ne­niu úče­lu tres­tu pris­pie­va aj je­ho pre­ven­tív­ne pô­so­be­nie, keď hroz­ba tres­tu for­mu­lo­va­né­ho v tres­tnom kó­dexe od­rá­dza ve­rej­nosť od pá­chania tres­tnej čin­nos­ti, pri­čom in­ten­zi­ta tej­to pre­ven­cie ras­tie so zvy­šo­va­ním ve­do­mia ve­rej­nos­ti o neod­vrat­nos­ti a spra­vod­li­vos­ti tres­tov“ ( ci­tát z Ná­le­zu ÚS SR PL.US 106/2011-85).

 

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, ak má oso­ba ulo­že­nú san­kciu, prí­pad­ne trest zá­ka­zu čin­nos­ti a to v kon­krét­nej vý­me­re[1], tá­to san­kcia, prí­pad­ne trest má pria­mo i ne­pria­mo za­sa­ho­vať do jej práv iba po pres­ne ur­če­ný čas, po­čas kto­ré­ho nes­mie vy­ko­ná­vať čin­nosť na kto­rú sa zá­kaz vzťa­hu­je (ak napr. ne­dôj­de k pod­mie­neč­né­mu upus­te­niu od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu a pod.).

Te­da v prí­pa­de (prík­lad sexuál­ne­ho de­lik­ven­ta-  kňa­za v NR kra­ji) ak má od­sú­de­ný ulo­že­ný napr. zá­kaz čin­nos­ti  vy­ko­ná­vať 5 ro­kov pas­to­rač­nú čin­nosť, už nas­le­du­jú­ci deň po tom­to dni, ak niet inej pre­káž­ky ( napr. pod­ľa ká­no­nic­ké­ho prá­va) smie opäť tú­to čin­nosť vy­ko­ná­vať, na­koľ­ko trest má za­sa­ho­vať do je­ho práv iba po kon­krét­nu do­bu (zá­kaz exten­zie vý­ko­nu tres­tu vy­plý­va­jú­ci z po­va­hy práv­ne­ho štá­tu).

Ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia je zá­ujem na vy­nú­te­ní si dodr­žia­va­nia san­kcií ale­bo tres­tov, kto­ré bo­li ulo­že­né prís­luš­ným or­gá­nom. Spá­chanie toh­to či­nu pred­sta­vu­je neúc­tu pá­cha­te­ľa k štát­nym auto­ri­tám, kto­ré san­kciu ale­bo trest zá­ka­zu čin­nos­ti ulo­ži­li.

Ak ve­die pries­tup­ca/ od­sú­de­ný vo­zid­lo autoš­ko­ly po­čas ply­nu­tia zá­ka­zu čin­nos­ti,nej­de pod­ľa môj­ho ná­zo­ru o ta­ký prí­pad a to z nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov: V prí­pa­de ak je ulo­že­ná san­kcia ale­bo trest zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo, pries­tup­ca /od­sú­de­ný mu­sí pred opä­tov­ným zís­ka­ním vo­dič­ské­ho op­ráv­ne­nia ab­sol­vo­vať rôz­ne ad­mi­nis­tra­tív­ne úko­ny sme­ru­jú­ce k zís­ka­niu op­ráv­ne­nia na ve­de­nie vo­zid­la.  Ak bo­la san­kcia ale­bo trest zá­ka­zu čin­nos­ti ulo­že­ný  do 23 me­sia­cov, mu­sí ab­sol­vo­vať skúš­ku z pred­pi­sov o ces­tnej pre­máv­ke.   Ak bo­la san­kcia ale­bo trest zá­ka­zu čin­nos­ti ulo­že­ný as­poň na 24 me­sia­cov, mu­sí ab­sol­vo­vať kom­plet­ný vý­cvik v autoš­ko­le (pres­kú­ša­nie od­bor­nej spô­so­bi­los­ti) vrá­ta­ne skúš­ky z ve­de­nia vo­zid­la (vid ust. § 91 ods. 6 zá­ko­na č. 8/2009 Z.z. o ces­tnej pre­máv­ke ). Ak bo­la san­kcia ale­bo trest zá­ka­zu čin­nos­ti ulo­že­ný z dô­vo­du po­ži­tia al­ko­ho­lu, inej omam­nej lát­ky, ale­bo z dô­vo­du od­miet­nu­tia sa pod­ro­biť vy­šet­re­niu na ich zis­te­nie,  mu­sí tiež nav­ští­viť psy­chia­tra a psy­cho­ló­ga (vid ust. § 91 ods. 4 uve­de­né­ho zá­ko­na).

Ve­de­nie mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la autoš­ko­ly v rám­ci pres­kú­ša­nia od­bor­nej spô­so­bi­los­ti pod­ľa vy­ššie uve­de­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní  však pod­ľa môj­ho ná­zo­ru nep­red­sta­vu­je  pre­jav neúc­ty k zá­ko­nu, ale iba sna­hu o spl­ne­nie všet­kých ad­mi­nis­tra­tív­nych pod­mie­nok sme­ru­jú­cich k reál­nej mož­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo a to až­po up­ly­nu­tí tr­va­nia san­kcie/tres­tu. Úmys­lom zá­ko­no­dar­cu bo­lo pod­ľa môj­ho ná­zo­ru iba to, aby bo­lo pries­tup­co­vi/od­sú­de­né­mu za­ká­za­né viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo vý­luč­ne po­čas ply­nu­tia san­kcie/tres­tu a nie aj po­čas ďal­šej do­by, po­čas kto­rej by ne­mo­hol napr. vy­ko­ná­vať po­vo­la­nie via­za­né na vo­dič­ské op­ráv­ne­nie z dô­vo­du, že by si „mu­sel za­čať vy­ba­vo­vať ad­mi­nis­tra­tív­ne úko­ny“ ( a to až po up­ly­nu­tí san­kcie/ tres­tu). Uve­de­ný vý­klad by vý­znam­ne roz­ši­ro­val reál­ne ča­so­vé pô­so­be­nie zá­ka­zu čin­nos­ti a je­ho ne­ga­tív­nych nás­led­kov na pries­tup­cu/od­sú­de­né­ho.

NS mož­no zva­žo­val, či by v prí­pa­de kon­šta­to­va­nia ab­sen­cie tres­tnos­ti ve­de­nia vo­zid­la autoš­ko­ly po­čas ply­nu­tia zá­ka­zu čin­nos­ti uve­de­ným spô­so­bom sol­ven­tnej­ší de­lik­ven­ti neob­chá­dza­li zá­kon tým, že by napr.  reál­ne vied­li vo­zid­lo s tým, že by kaž­dú jaz­du pre­zen­to­va­li ako sú­časť vý­cvi­ku v autoš­ko­le (mu­se­li by mať zrej­me pri se­be za­kaž­dým inštruk­to­ra autoš­ko­ly).   OČTK a súd by však pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ve­de­li pod­ľa roz­sa­hu ab­sol­vo­va­ných jázd roz­lí­šiť, či de­lik­vent reál­ne vy­ko­ná­val vý­cvik v autoš­ko­le za úče­lom zís­ka­nia op­ráv­ne­nia k ve­de­niu vo­zid­la, ale­bo iš­lo o za­stre­té ve­de­nie vo­zid­la na­priek exis­ten­cii ulo­že­né­ho zá­ka­zu čin­nos­ti.

 

 

 

Diskusia