Právna úprava trestnej zodpovednosti a trestania mladistvých

 

Práv­na úp­ra­va tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nia mla­dis­tvých v pod­mien­kach  Čes­kej re­pub­li­ky, Slo­ven­skej re­pub­li­ky a ich vzá­jom­ná kom­pa­rá­cia

Ano­tá­cia : Autor člán­ku za­me­ral svo­ju po­zor­nosť na práv­nu úp­ra­vu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nia mla­dis­tvých v Čes­kej re­pub­li­ke, struč­ne však spo­mí­na aj práv­nu úp­ra­vu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Cie­ľom člán­ku je aj po­rov­na­nie práv­nej úp­ra­vy tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nia mla­dis­tvých v SR a ČR(zá­klad­né roz­die­ly), úva­hy v zmys­le de le­ge fe­ren­da v Tres­tnom zá­ko­ne.

 

A. Práv­na úp­ra­va tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nia mla­dis­tvých v Čes­kej re­pub­li­ke

            V Čes­kej re­pub­li­ke pris­tú­pi­li k prob­le­ma­ti­ke tres­tnej čin­nos­ti mlá­de­že a mla­dis­tvých po­mer­ne zod­po­ved­ne. Zá­klad­ným práv­nym pred­pi­som up­ra­vu­jú­cim tres­tnú zod­po­ved­nosť a tres­ta­nie mla­dis­tvých  je Zá­kon č. 218/2003 Z.z.  o od­povědnos­ti mlá­de­že za proti­práv­ní či­ny a o soud­nic­tví ve věcech mlá­de­že a o změně někte­rých zá­konů (zá­kon o soud­nic­tví ve věcech mlá­de­že) v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „ZSM“), kto­rý vy­stu­pu­je vo vzťa­hu k Tres­tní­mu zá­kon­ní­ku a Tres­tní­mu řádu ako lex spe­cia­lis ( § 1 od­sek 3 ZSM). Už sa­mot­né vy­čle­ne­nie tej­to prob­le­ma­ti­ky zo sys­te­ma­ti­ky Tres­tní­ho zá­ko­na mož­no chá­pať veľ­mi po­zi­tív­ne. Pred­met­ná práv­na úp­ra­va ob­sa­hu­je hmot­nop­ráv­nu a pro­ces­nú časť, po­zor­nosť toh­to člán­ku však bu­de ve­no­va­ná naj­mä hmot­nop­ráv­nej čas­ti ZSM.

 

Me­dzi zá­klad­né zá­sa­dy ZSM pa­tria :

                                I.      Zá­sa­da zá­ka­zu ret­roak­ti­vi­ty – tú­to zá­sa­du mož­no lo­gic­ky vy­vo­diť z § 3 od­sek 1 zá­ko­na ZSM, v zmys­le kto­rej, nik­to ne­mô­že byť san­kcio­no­va­ný za trest­ný čin (pod­ľa toh­to zá­ko­na), kto­rý ne­bol tres­tným či­nom v ča­se je­ho spá­chania. Ide o napl­ne­nie zá­sa­dy práv­nej is­to­ty sub­jek­tov tres­tné­ho prá­va.

                             II.      Zá­sa­da pro­por­cio­na­li­ty  – de­fi­no­va­ná je v § 3 od­sek 3 zá­ko­na ZSM, na zá­kla­de kto­rej kaž­dé opat­re­nie, kto­ré sa uk­la­dá mla­dis­tvé­mu, mu­sí byť ulo­že­né vzhľa­dom na je­ho osob­nosť, mrav­nú, ro­zu­mo­vú vy­spe­losť i zdra­vot­ný stav, so­ciál­ne po­me­ry z kto­rých po­chá­dza. Da­né opat­re­nie mu­sí byť pri­me­ra­né zá­važ­nos­ti tres­tné­ho či­nu, kto­rý spá­chal.

                          III.      Pre­zum­pcia ne­vi­ny – expli­cit­ne vy­plý­va z § 3 od­sek 5 zá­ko­na ZSM, je nie­len zá­sa­dou toh­to zá­ko­na, ale je sta­veb­ným ka­me­ňom tres­tnop­ráv­nej úp­ra­vy v de­mok­ra­tic­kých zria­de­niach. Zá­sa­da je vy­jad­re­ná v zá­ko­ne slo­va­mi: „Kaž­dá oso­ba je po­va­žo­va­ná za ne­vin­nú, po­kiaľ sa jej vi­na ne­do­ká­že zá­kon­ným spô­so­bom“.

                           IV.      Zá­sa­da hos­po­dár­nos­ti  ( § 3 od­sek 6 ZSM) – vy­jad­ru­je po­žia­dav­ku, aby kaž­dá tres­tná vec mla­dis­tvé­ho bo­la pre­jed­ná­va­ná bez zby­toč­ných prie­ťa­hov a v pri­me­ra­nej le­ho­te. Ide o veľ­mi cit­li­vú po­žia­dav­ku, pre­to­že po­chy­be­nia v po­do­be prie­ťa­hov v ko­na­ní vy­slo­vu­jú Ústav­né sú­dy, v niek­to­rých prí­pa­doch až Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va.

                               V.      Us­po­ko­je­nie op­ráv­ne­ných zá­uj­mov poš­ko­de­né­ho – zá­sa­da je vy­jad­re­ná v § 3 od­sek 7 zá­ko­na ZSM. Ide o kla­sic­ké us­ta­no­ve­nie, kto­ré po­sil­ňu­je prá­vo poš­ko­de­né­ho na do­siah­nu­tie náh­ra­dy ško­dy.

 

ZSM de­fi­nu­je v § 2 via­ce­ré poj­my. Mlá­de­žou sa na zá­kla­de tej­to práv­nej úp­ra­vy ro­zu­mie di­eťa a mla­dis­tvý. Di­eťa­ťom sa na úče­ly uve­de­né­ho zá­ko­na ro­zu­mie oso­ba, kto­rá v ča­se spá­chania či­nu inak tres­tné­ho ne­dovŕši­la pät­nás­ty rok ži­vo­ta. Mla­dis­tvým sa za­se ro­zu­mie ten, kto v ča­se spá­chania pre­vi­ne­nia dovŕšil pät­nás­ty rok ži­vo­ta, av­šak nep­rek­ro­čil osem­nás­ty rok ži­vo­ta. Proti­práv­ny čin je de­fi­no­va­ný ako pre­vi­ne­nie, trest­ný čin, a čin inak trest­ný (§ 2 od­sek 2 pís­me­no a) ZSM).

Zá­klad­nú úp­ra­vu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti v Čes­kej re­pub­li­ke ob­sa­hu­je Tres­tní zá­kon­ník -                    č. 40/2009 Sb., (ďa­lej len „ČTZ“), kto­rá je ob­siah­nu­tá v us­ta­no­ve­niach § 25 a § 26 ČTZ. Pre úpl­nosť uvá­dzam ich zne­nie. Pre­ci­zá­cia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti fy­zic­kých osôb je v ČR ob­dob­ná ako v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

§ 25

Věk

Kdo v době spá­chá­ní či­nu ne­dovr­šil pat­nác­tý rok své­ho věku, ne­ní trestně od­pověd­ný.

§ 26

Nepříčet­nost

Kdo pro du­šev­ní po­ru­chu v době spá­chá­ní či­nu ne­mohl roz­poz­nat je­ho proti­práv­nost ne­bo ov­lá­dat své jed­ná­ní, ne­ní za ten­to čin trestně od­pověd­ný.

            ZSM ob­sa­hu­je špe­ciál­nu práv­nu úp­ra­vu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti mla­dis­tvé­ho, kto­rá sa bu­de v prí­pa­de mla­dis­tvých pred­nos­tne ap­li­ko­vať pred us­ta­no­ve­nia­mi ČTZ. Pod­ľa § 5 od­sek 1 ZSM, ak mla­dis­tvý, kto­rý v ča­se spá­chania či­nu ne­do­sia­hol ta­kú ro­zu­mo­vú a mrav­nú vy­spe­losť, aby mo­hol roz­poz­nať je­ho proti­práv­nosť ale­bo ov­lá­dať svo­je ko­na­nie, nie je za ta­ký­to čin tres­tne zod­po­ved­ný (pod­mie­ne­ná (re­la­tív­na) tres­tná zod­po­ved­nosť).

 V prí­pa­de, ak nie je mla­dis­tvý, kto­rý sa do­pus­tí či­nu inak tres­tné­ho pod­ľa § 5 od­sek 1 ZSM ale­bo z iných zá­kon­ných dô­vo­dov tres­tne zod­po­ved­ný, mož­no mu ok­rem ochran­ných opat­re­ní (§ 21 ZSM) ulo­žiť aj opat­re­nia, kto­ré mož­no up­lat­niť u de­tí mlad­ších ako 15 ro­kov.(§5 od­sek 2 ZSM).

Zvláš­tnos­ťou ZSM je nie­len sa­mot­ná práv­na ter­mi­no­ló­gia, ale i sa­mot­ný po­jem pre­vi­ne­nie. Ide o trest­ný čin, kto­rý je spá­cha­ný mla­dis­tvým. Zá­ko­no­dar­ca chcel zmier­niť zá­važ­nosť spá­cha­né­ho proti­práv­ne­ho či­nu aj ter­mi­no­ló­giou kto­rú pou­ží­va. Je vi­di­teľ­ný zmierli­vý pos­toj k ju­ve­nil­ným je­din­com v zá­uj­me ochra­ny sa­mot­ných pre­vi­nil­cov i ochra­ny spo­loč­nos­ti.

ZSM de­ter­mi­nu­je aj zá­nik tres­tnos­ti pros­tred­níc­tvom účin­nej ľú­tos­ti  v us­ta­no­ve­ní § 7.

Mla­dis­tvým nie sú pod­ľa toh­to zá­ko­na uk­la­da­né tres­ty, ale opat­re­nia. Opat­re­nia­mi sa v zmys­le zá­ko­na ZSM  ro­zu­me­jú:

1. vý­chov­né opat­re­nia

2. ochran­né opat­re­nia

3. tres­tné opat­re­nia[1]

                                4. opat­re­nia uk­la­da­né de­ťom mlad­ším ako pät­násť ro­kov (§ 93); pri­me­ra­né ob­me­dzenia a pri­me­ra­né po­vin­nos­ti v zmys­le tres­tní­ho zá­ko­ní­ku a tres­tní­ho řádu nah­rá­dza­jú  vý­chov­né opat­re­nia,

            De­ťom mlad­ším ako pät­násť, kto­ré sa do­pus­ti­li či­nu inak tres­tné­ho, mô­že súd fa­kul­ta­tív­ne ulo­žiť na zá­kla­de pe­da­go­gic­ko psy­cho­lo­gic­ké­ho vy­šet­re­nia  tie­to opat­re­nia:

a) vý­chov­nú po­vin­nosť,

b) vý­chov­né ob­me­dzenie

c) na­po­me­nu­tie  s vý­stra­hou,

d) za­ra­de­nie do te­ra­peu­tic­ké­ho, psy­cho­lo­gic­ké­ho ale­bo iné­ho vhod­né­ho vý­chov­né­ho prog­ra­mu v stre­dis­ku vý­chov­nej sta­ros­tli­vos­ti.

e) doh­ľad pro­bač­né­ho úrad­ní­ka,

f) ochran­nú vý­cho­vu,

g) ochran­né lie­če­nie.

 

I. Vý­chov­ný­mi opat­re­nia­mi sú  :  –  doh­ľad pro­bač­né­ho úrad­ní­ka

                                                        –  pro­bač­ný prog­ram

                                                        –  vý­chov­né po­vin­nos­ti

                                                        –  vý­chov­né ob­me­dzenia

                                                        –  na­po­me­nu­tie s vý­stra­hou

 

 

II. Ochran­ný­mi opat­re­nia­mi sú : –  ochran­né lie­če­nie

                                                        –  za­bez­pe­čo­va­cia de­ten­cia

                                                        –  zha­ba­nie ve­ci, či inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty

                                                        – ochran­ná vý­cho­va

           III. Tres­tné opat­re­nia­mi sú : 

¨       všeo­bec­ne pros­peš­né prá­ce

¨       pe­ňa­ži­té opat­re­nie

¨       pe­ňa­ži­té opat­re­nie s pod­mie­neč­ným od­kla­dom vý­ko­nu

¨       pre­pad­nu­tie ve­ci ale­bo iné ma­jet­ko­vé hod­no­ty

¨       zá­kaz čin­nos­ti

¨       vy­hos­te­nie

¨       do­má­ce vä­ze­nie

¨       zá­kaz vstu­pu na špor­to­vé, kul­túr­ne a iné spo­lo­čen­ské ak­cie

¨       od­ňa­tie slo­bo­dy pod­mie­neč­ne od­lo­že­né na skú­šob­nú do­bu (pod­mie­neč­né od­sú­de­nie)

¨       od­ňa­tie slo­bo­dy pod­mie­neč­ne od­lo­že­né na skú­šob­nú do­bu s doh­ľa­dom

¨       od­ňa­tie slo­bo­dy ne­pod­mie­neč­ne

 

Ďal­šou oso­bi­tos­ťou čes­kej práv­nej úp­ra­vy je aj de­fi­no­va­nie od­klo­nov od štan­dar­dné­ho tres­tné­ho ko­na­nia. Ich de­monštra­tív­ny vý­po­čet je ob­siah­nu­tý v § 69 ZSM. Me­dzi al­ter­na­tív­ne spô­so­by ko­na­nia pa­tria :

§  pod­mie­neč­ne za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia (ob­dob­ne ako u nás)

§  urov­na­nie (prek­lad auto­ra)

§  od­stú­pe­nie od tres­tné­ho stí­ha­nia

 

Na urov­na­nie ZSM od­ka­zu­je na us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho řádu č. 141/1961 Sb. (ďa­lej len Trest­ný řád). Pod­mien­ky na­rov­na­nia sa na­chá­dza­jú v § 309 až 314 Tres­tné­ho řádu. Pre roz­hod­nu­tie o schvá­le­ní urov­na­nia a za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia mu­sia byť v zmys­le § 309 Tres­tné­ho řádu ku­mu­la­tív­ne spl­ne­né nas­le­du­jú­ce pod­mien­ky :

a) ob­vi­ne­ný mla­dis­tvý je stí­ha­ný pre pre­čin,

b) ob­vi­ne­ný mla­dis­tvý a poš­ko­de­ný súh­la­sia s tým­to pos­tu­pom,

c) ob­vi­ne­ný preh­lá­si, že spá­chal sku­tok pre kto­rý je stí­ha­ný, a nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti o tom , že je­ho preh­lá­se­nie bo­lo uro­be­né slo­bod­ne, váž­ne a ur­či­to,

d) ob­vi­ne­ný uh­ra­dí poš­ko­de­né­mu ško­du spô­so­be­nú pre­či­nom ale­bo uči­ní pot­reb­né úko­ny k jej náh­ra­de , prí­pad­ne inak od­či­ní uj­mu, kto­rá vznik­la tres­tným či­nom,

e) ob­vi­ne­ný vy­dá bez­dô­vod­né obo­ha­te­nie zís­ka­né pre­či­nom ale­bo uči­ní iné vhod­né opat­re­nia k je­ho vy­da­niu,

f) ob­vi­ne­ný zlo­ží na účet sú­du ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní  na účet štát­ne­ho za­stu­pi­teľ­stva pe­ňaž­nú čias­tku ur­če­nú štá­tu na pe­ňaž­nú po­moc obe­tiam tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa oso­bit­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su a tá­to čias­tka nie je zjav­ne nep­ri­me­ra­ná k zá­važ­nos­ti pre­či­nu,

g) ta­ký­to spô­sob vy­ba­ve­nia ve­ci sa po­va­žu­je za dos­ta­ču­jú­ci, vzhľa­dom k po­va­he a zá­važ­nos­ti spá­cha­né­ho či­nu,  k mie­re akou bol pre­či­nom dot­knu­tý  ve­rej­ný zá­ujem , k oso­be ob­vi­ne­né­ho a je­ho osob­ným a ma­jet­ko­vým po­me­rom.

 

            Od­stú­pe­nie od tres­tné­ho stí­ha­nia – ide o al­ter­na­tív­ne vy­rie­še­nie ve­ci v po­rov­na­ní so štan­dar­dným tres­tným ko­na­ním. Zá­klad­nou pod­mien­kou je, že sa mô­že up­lat­niť len v ko­na­niach, kde trest­ný zá­kon­ník ( ter­mín pou­ží­va­ný v ČR) sta­no­ví trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca nep­re­vy­šu­je  tri ro­ky a ab­sen­tu­je ve­rej­ný zá­ujem na stí­ha­ní mla­dis­tvé­ho.  ZSM sta­no­vu­je ďal­šie dve pod­mien­ky, kto­ré mu­sia byť spl­ne­né ku­mu­la­tív­ne. Pr­vou z nich je, že tres­tné stí­ha­nie je neú­čel­né. Dru­hou pod­mien­kou je sku­toč­nosť, že pot­res­ta­nie nie je nut­né k od­vrá­te­niu mla­dis­tvé­ho od pá­chania ďal­ších pre­vi­ne­ní. Ďal­šie pod­mien­ky us­ta­no­vu­je ZSM v § 70 od­sek 3.

Je­di­neč­nos­ťou práv­nej úp­ra­vy je aj ur­če­nie mies­tnej prís­luš­nos­ti sú­dov. Pod­ľa §  37  ZSM je  mies­tne prís­luš­ným sú­dom na pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie tres­tnej ve­ci mla­dis­tvé­ho súd, v ob­vo­de kto­ré­ho mla­dis­tvý bý­va, ak ne­má tr­va­lé­ho byd­lis­ko, mies­tne prís­luš­ným sú­dom je súd, v ob­vo­de kto­ré­ho sa zdr­žu­je ale­bo pra­cu­je (§ 37 od­sek 1 ZSM). V prí­pa­de, ak ne­mož­no zis­tiť mies­tnu prís­luš­nosť pod­ľa vy­ššie uve­de­né­ho kri­té­ria, pre ur­če­nie mies­tnej prís­luš­nos­ti bu­de kľú­čo­vé mies­to, kde bo­lo pre­vi­ne­nie spá­cha­né, ak ne­mož­no mies­to či­nu zis­tiť, po­tom ko­ná súd v ob­vo­de kto­ré­ho vy­šiel čin naj­avo  (§37 od­sek 2 ZSM)

Z uvá­dza­nej veľ­mi struč­nej ana­lý­zy je vi­dieť, že práv­na úp­ra­va je po­mer­ne kom­plexná, neob­me­dzu­je sa len na tres­tné a vý­chov­né opat­re­nia, rov­na­ko up­ra­vu­je aj al­ter­na­tív­ne spô­so­by ko­na­nia. Ob­sa­hu­je aj zá­klad­né zá­sa­dy na kto­rých je pos­ta­ve­ná, oso­bit­ne up­ra­vu­je mies­tnu prís­luš­nosť.

 

Struč­ne k práv­nej úp­ra­ve tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nia mla­dis­tvých na Slo­ven­sku

V sú­čas­nos­ti je úp­ra­va tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nia mla­dis­tvých ob­siah­nu­tá v štvr­tej hla­ve všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov ( ďa­lej len „Trest­ný zá­kon“) s náz­vom „Oso­bit­né us­ta­no­ve­nia o stí­ha­ní mla­dis­tvých“(§ 94 –  § 121 Tres­tné­ho zá­ko­na) Tre­ba zdô­raz­niť, že tie­to oso­bit­né us­ta­no­ve­nia sú k os­tat­ným us­ta­no­ve­niam všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na vo vzťa­hu  špe­cia­li­ty. Sa­moz­rej­me os­tat­né us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na sa bu­dú na mla­dis­tvých up­lat­ňo­vať sub­si­diár­ne. Cie­ľom tak­to kon­ci­po­va­nej práv­nej úp­ra­vy je zoh­ľad­niť, že mla­dis­tví pá­cha­te­lia tres­tnej čin­nos­ti čas­to nie sú mrav­ne a ro­zu­mo­vo vy­spe­lí, čo sa od­rá­ža aj na ich sprá­va­ní. Trest­ný zá­kon vy­chá­dza z my­šlien­ky, že mla­dis­tvé­ho tre­ba vy­cho­vať na riad­ne­ho ob­ča­na, kto­rý bu­de viesť riad­ny ži­vot, pre­to up­lat­ňu­je my­šlien­ky res­to­ra­tív­nej jus­tí­cie (pozn. pod­ľa Howar­da Zeh­ra, ot­ca res­to­ra­tív­nej jus­tí­cie, je res­to­ra­tív­na jus­tí­cia „pro­ces, v ab­so­lút­nej mie­re za­pá­ja­jú­ci všet­kých, kto­rých sa da­né ko­na­nie dot­klo, usi­lu­júc sa o maximál­nu mie­ru uz­dra­ve­nia a ob­no­vy tres­tným či­nom na­ru­še­ných vzťa­hov“).   Cie­ľom te­da nie je up­lat­ňo­vať pr­vky ret­ri­bu­tív­nej jus­tí­cie, kto­rej zá­kla­dom je ur­či­tá od­pla­ta za spá­cha­ný trest­ný čin.

  Ele­men­tár­nym pred­pok­la­dom pre vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti mla­dis­tvých je v zmys­le po­zi­tív­nej práv­nej úp­ra­vy do­siah­nu­tie štr­nás­te­ho ro­ku ži­vo­ta(pozn. auto­ra - tres­tná zod­po­ved­nosť za­čí­na až dňom, kto­rý nas­le­du­je po dni štr­nás­tych na­ro­de­ním pá­cha­te­ľa - poz­ri inter­pre­tač­né pra­vid­lo v § 136) a prí­čet­nosť.  Vý­nim­ku zá­ko­no­dar­ca po­ne­chal pri tres­tnom či­ne sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 Tres­tné­ho zá­ko­na, pri kto­rom vzni­ká tres­tná zod­po­ved­nosť pá­cha­te­ľa  na­do­bud­nu­tím pät­nás­te­ho ro­ku ži­vo­ta.  Ďal­šou vý­nim­kou  je tzv. pod­mie­ne­ná (re­la­tív­na) tres­tná zod­po­ved­nosť   -  je vy­jad­re­ná v § 95  od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na. Aj na­priek sku­toč­nos­ti, že Trest­ný zá­kon via­že vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti na do­siah­nu­tie štr­nás­te­ho ro­ku ve­ku, z tej­to sku­toč­nos­ti exis­tu­je ur­či­tá vý­nim­ka. Ak mla­dis­tvý, kto­rý je mlad­ší ako pät­násť ro­kov, kto­rý v ča­se spá­chania či­nu ne­do­sia­hol ta­kú úro­veň ro­zu­mo­vej a mrav­nej vy­spe­los­ti, aby mo­hol roz­poz­nať je­ho proti­práv­nosť ale­bo ov­lá­dať svo­je ko­na­nie, nie je za ta­ký­to čin tres­tne zod­po­ved­ný. Dô­vo­do­vá sprá­va  rea­go­va­la na to­to us­ta­no­ve­nie tak­to : „Ide o kon­cep­ciu tzv. pod­mie­ne­nej prí­čet­nos­ti, kto­rá je zá­vis­lá na do­siah­nu­tom stup­ni in­te­lek­tuál­ne­ho a mrav­né­ho vý­vo­ja mla­dis­tvé­ho (v do­be či­nu). Ob­dob­nú úp­ra­vu ma­jú v Spol­ko­vej re­pub­li­ke Ne­mec­ko a v Čes­kej re­pub­li­ke. Zá­kon bu­de te­da vy­ža­do­vať, aby si mla­dis­tvý bol vzhľa­dom na úro­veň svoj­ho vý­vo­ja schop­ný uve­do­miť, že pá­cha­ným skut­kom ko­ná pro­ti nor­mám spo­loč­nos­ti ale­bo aby bol schop­ný zod­po­ve­da­jú­cim spô­so­bom us­mer­niť svo­je sprá­va­nie. Nez­re­losť mla­dis­tvé­ho mu­sí pri­tom byť pod­stat­ná, te­da mu­sí byť zrej­mé, že v ča­se či­nu eš­te ne­do­sia­hol ta­ké­ho stup­ňa vý­vo­ja (in­te­lek­tuál­ne­ho ale­bo mrav­né­ho), aké­ho spra­vid­la do­sa­hu­jú je­ho vr­stov­ní­ci. Na preu­ká­za­nie tej­to sku­toč­nos­ti bu­de pri­be­ra­ný zna­lec z od­bo­ru psy­chia­trie ale­bo psy­cho­ló­gie mlá­de­že na skú­ma­nie mla­dis­tvé­ho do 15 ro­kov ve­ku a u os­tat­ných mla­dis­tvých iba v tých prí­pa­doch, v kto­rých bu­dú po­chyb­nos­ti o du­šev­nej zre­los­ti mla­dis­tvé­ho.“ Na­vy­še pod­ľa § 338 Tres­tné­ho po­riad­ku, u mla­dis­tvé­ho, kto­rý v ča­se či­nu nep­rek­ro­čil pät­nás­ty rok svoj­ho ve­ku, tre­ba vždy skú­mať, či bol spô­so­bi­lý roz­poz­nať proti­práv­nosť či­nu a či bol spô­so­bi­lý ov­lá­dať svo­je ko­na­nie.

   Za zmien­ku však  sto­jí no­ve­la Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rú pri­nie­sol práv­ny pred­pis  č. 204/2013 Z.z.. Vý­znam­ný spô­so­bom sa zme­ni­la de­fi­ní­cia di­eťa­ťa. Pred no­ve­lou sa di­eťa­ťom ro­zu­me­la oso­ba, kto­rá bo­la mlad­šia ako 18 ro­kov, ok­rem si­tuácie, ak na­do­bud­la pl­no­le­tosť iným spô­so­bom ( napr. uzav­re­tím man­žel­stva). Ak to­to us­ta­no­ve­nie pod­ro­bí­me lo­gic­ké­mu vý­kla­du, v prí­pa­de na­do­bud­nu­tia pl­no­le­tos­ti eš­te pred osem­nás­tym ro­kom ži­vo­ta, ne­bo­lo di­eťa chrá­ne­né tres­tnop­ráv­ny­mi us­ta­no­ve­nia­mi nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368 Tres­tné­ho zá­ko­na. No­ve­la im­ple­men­to­va­la Smer­ni­cu Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2011/93/EÚ z 13. de­cem­bra 2011 o bo­ji pro­ti sexuál­ne­mu zneu­ží­va­niu a sexuál­ne­mu vy­ko­ris­ťo­va­niu de­tí a pro­ti det­skej por­nog­ra­fii, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011) do náš­ho Tres­tné­ho zá­ko­na. V zmys­le pred­met­nej no­ve­ly je di­eťa­ťom kaž­dá oso­ba, kto­rá ne­dovŕši­la osem­nás­ty rok ži­vo­ta. Tým po­sil­ni­la tres­tnop­ráv­nu ochra­nu di­eťa­ťa až do na­do­bud­nu­tia dos­pe­los­ti.

 

V zmys­le § 109 Tres­tné­ho zá­ko­na mô­že súd mla­dis­tvé­mu ulo­žiť :

a) trest po­vin­nej prá­ce,

b) pe­ňaž­ný trest,

c) trest pre­pad­nu­tia ve­ci,

d) trest zá­ka­zu čin­nos­ti,

e) trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach ( od 01.02.2014)

f)  trest vy­hos­te­nia,

g) trest do­má­ce­ho vä­ze­nia ( od 01.01.2016)

h) trest od­ňa­tia slo­bo­dy

 

Pri spl­ne­ní ur­či­tých pod­mie­nok mož­no ulo­žiť mla­dis­tvé­mu aj vý­chov­né opat­re­nia. Vý­chov­ný­mi opat­re­nia­mi pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na sú :

¨       vý­chov­né po­vin­nos­ti a ob­me­dzenia

¨       na­po­me­nu­tie s vý­stra­hou

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru in­šti­tút na­po­me­nu­tia s vý­stra­hou mož­no v sú­čas­nej do­be po­va­žo­vať za nad­by­toč­ný, ob­so­lent­ný, na­koľ­ko nepl­ní svo­ju fun­kciu a je vy­uží­va­ný len v mi­ni­mál­nej mie­re.

 Ochran­né opat­re­nia, kto­ré mož­no ulo­žiť mla­dis­tvým :

v  Ochran­ná vý­cho­va

v  Ochran­né lie­če­nie

v  De­ten­cia (nie je vý­slov­ne vy­lú­če­ná)

v  Zha­ba­nie ve­ci

 

C. Po­rov­na­nie Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 v zne­ní nes­kor­ších pre­pi­sov  ( ďa­lej len Trest­ný zá­kon) a Zá­kon o soud­nic­tví ve věcech mlá­de­že č. 218/2003 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov             ( ďa­lej len zá­kon ZSM)

 

            Po vý­kla­de oboch vy­ššie uve­de­ných tres­tnop­ráv­nych úp­rav mô­že­me pris­tú­piť ku kom­pa­rá­cií jed­not­li­vých in­šti­tú­tov.

            Pr­vou od­liš­nos­ťou, kto­rá od­li­šu­je po­rov­ná­va­né práv­ne úp­ra­vy je de­fi­ní­cia mla­dis­tvých. Pod­ľa zá­ko­na ZSM, sa ro­zu­mie mla­dis­tvým oso­ba, kto­rá dovŕši­la pät­nás­ty rok ži­vo­ta a nep­rek­ro­či­la osem­nás­ty rok svoj­ho ve­ku. Pod­ľa slo­ven­ské­ho Tres­tné­ho zá­ko­na je mla­dis­tvým, ten kto v ča­se spá­chania tres­tné­ho či­nu dovŕšil štr­nás­ty rok ve­ku a nep­rek­ro­čil osem­nás­ty rok ve­ku. Vý­raz­ný roz­diel však vi­dieť vo vý­kla­de poj­mu „di­eťa“. Pod­ľa čes­kej práv­nej úp­ra­vy sa di­eťa­ťom ro­zu­mie ten, kto v ča­se spá­chanie či­nu inak tres­tné­ho ne­dovŕšil pät­nás­ty rok ži­vo­ta, za­tiaľ čo v na­šej práv­nej úp­ra­ve je di­eťa­ťom oso­ba, kto­rá ne­do­siah­la osem­nás­ty rok ži­vo­ta.

            Čo sa tý­ka dru­hov tres­tnop­ráv­nych san­kcií, kto­ré mož­no ulo­žiť mla­dis­tvým, tu je práv­na úp­ra­va ob­siah­nu­tá v Tres­tnom zá­ko­ne po­rov­na­teľ­ná s čes­kou úp­ra­vou. Je­di­ným roz­die­lom je, že zá­kon ZSM umož­ňu­je mla­dis­tvým ulo­žiť trest do­má­ce­ho vä­ze­nia, kto­rý v na­šom tres­tnop­ráv­nom kó­dexe ne­fi­gu­ru­je(k zme­ne prí­de od 01.01.2016).

            Od­chyl­nosť slo­ven­skej práv­nej úp­ra­vy sa pre­ja­vu­je aj pri pe­ňaž­nom tres­te.  V zmys­le § 114 Tres­tné­ho zá­ko­na v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov mô­že súd mla­dis­tvé­mu ulo­žiť pev­nú sadz­bu od 30 eur do 16 590 Eur vzhľa­dom na­to, či je zá­rob­ko­vo čin­ný ale­bo to umož­ňu­jú je­ho ma­jet­ko­vé po­me­ry.                V  ZSM  sa pe­ňa­ži­tý trest uk­la­dá vo for­me tzv. den­ných sa­dzieb. Pe­ňa­ži­tý trest súd ulo­ží v roz­me­dzí de­sia­tich až tris­to­šes­ťde­sia­tich­pia­tich den­ných sa­dzieb. Vý­ška den­nej sadz­by je naj­me­nej 100 Kč a naj­viac 5000 Kč.

            Mier­ne di­fe­ren­co­va­ný je aj trest od­ňa­tia slo­bo­dy, keď v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa tres­tná sadz­ba zni­žu­je na po­lo­vi­cu, pri­čom hor­ná hra­ni­ce tak­to zní­že­nej tres­tnej sadz­by nes­mie pre­siah­nuť se­dem ro­kov a dol­ná hra­ni­ca dva ro­ky. Zá­kon ZSM po­dob­ne ako na­ša práv­na úp­ra­va us­ta­no­vu­je, že tres­tné sadz­by sa zni­žu­jú na po­lo­vi­cu, pri­čom hor­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by nes­mie pre­siah­nuť päť ro­kov a dol­ná je­den rok. Tres­tná po­li­ti­ka je v tom­to oh­ľa­de na Slo­ven­sku prís­nej­šia v po­rov­na­ní s Čes­kou re­pub­li­kou. Os­tat­né tres­tnop­ráv­ne opat­re­nia sú veľ­mi po­dob­né, pop­rí­pa­de s ma­lý­mi roz­diel­mi, pre­to ich nie je pot­reb­né ďa­lej ro­zo­be­rať.

Vy­me­dzenie vý­chov­ných opat­re­ní je te­mer rov­na­ké v oboch ci­to­va­ných práv­nych úp­ra­vách. Zá­kon ZSM je obo­ha­te­ný o je­den in­šti­tút, kto­rým je  pro­bač­ný prog­ram. Pro­bač­ný prog­ram za­hŕňa so­ciál­ny vý­cvik, psy­cho­lo­gic­ké po­ra­den­stvo, všeo­bec­ne pros­peš­nú čin­nosť, doš­ko­ľo­va­cí  a ob­dob­ný prog­ram.^[2] Pro­bač­ný prog­ram, mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako ur­či­té ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti, kto­ré mu­sia od­sú­de­ní mla­dis­tví reš­pek­to­vať. Ide o psy­cho­lo­gic­ké, so­ciál­ne pô­so­be­nie, kto­ré da­né­mu je­din­co­vi uká­že smer, kto­rým by sa mal v ži­vo­te ube­rať.

            Čo sa tý­ka ochran­ných opat­re­ní, zá­kon ZSM vy­me­nú­va ochran­né opat­re­nia, kto­ré mož­no ulo­žiť mla­dis­tvým. Pa­tria sem : ochran­né lie­če­nie, za­bez­pe­čo­va­cia de­ten­cia, zha­ba­nie ve­ci ale­bo inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty a ochran­ná vý­cho­va.  Slo­ven­ský Trest­ný zá­kon je v tej­to otáz­ke te­mer to­tož­ný.

             Znač­nú po­zor­nosť však tre­ba ve­no­vať aj al­ter­na­tív­nym rie­še­niam tres­tných ve­cí, tzv. od­klo­nom. Zá­kon ZSM poz­ná tri dru­hy od­klo­nov, kto­ré sa tý­ka­jú mla­dis­tvých. Ide o pod­mie­neč­né za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, na­rov­na­nie a od­stú­pe­nie od tres­tné­ho stí­ha­nia. V Tres­tnom zá­ko­ne však ne­náj­de­me žiad­ne us­ta­no­ve­nia al­ter­na­tív­ne­ho rie­še­nia ve­cí, tý­ka­jú­cich sa mla­dis­tvých.

            Na zá­ver mož­no vy­slo­viť, že po­rov­ná­va­né práv­ne úp­ra­vy sú veľ­mi po­dob­né, no v žiad­nom prí­pa­de nie rov­na­ké. ZSM ako špe­ciál­na prá­va úp­ra­va k všeo­bec­ným tres­tným kó­dexom pou­ží­va špe­ci­fic­kú ter­mi­no­ló­giu i od­liš­né tres­tné sadz­by pre mla­dis­tvých v po­rov­na­ní s Tres­tným zá­ko­nom. Cel­ko­vo čes­ká práv­na úp­ra­va pô­so­bí uce­le­nej­ším doj­mom a v mno­hých prí­pa­doch od­ka­zu­je na všeo­bec­né us­ta­no­ve­nia tres­tných kó­dexov ( Trest­ný zá­kon­ník a  řád). Tres­tná po­li­ti­ka v Čes­kej re­pub­li­ke je k mla­dis­tvým pá­cha­te­ľom ove­ľa mier­nej­šia, čo vi­dieť aj pri vy­me­dze­ní hor­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Čes­ká práv­na úp­ra­va de­tail­nej­ším spô­so­bom up­ra­vu­je aj vý­chov­né ob­me­dzenia a vý­chov­né po­vin­nos­ti v po­rov­na­ní s na­šou tres­tnop­ráv­nou úp­ra­vou. Klad­ne mož­no hod­no­tiť aj in­šti­tút pro­bač­né­ho prog­ra­mu, kto­rý je za­me­ra­ný na za­me­dzenie pá­chania ďal­šej tres­tnej čin­nos­ti mla­dé­ho je­din­ca. Spo­loč­né ry­sy oboch práv­nych úp­rav vy­chá­dza­jú aj zo sku­toč­nos­ti, že dl­hé ro­ky Slo­ven­ská a Čes­ká re­pub­li­ka tvo­ri­li spo­loč­ný štát. Zdá sa, že na­ši su­se­dia sa in­špi­ro­va­li práv­nou úp­ra­vou z ro­ku 1931, kto­rá bo­la na svo­ju do­bu nad­ča­so­vá (pozn. auto­ra zá­kon č. 48/1931 Z.z. a.n., o tres­tnom súd­nic­tve nad mlá­de­žou).

  

D. Úva­hy de­le­ge fe­ren­da

Zá­ve­rom pre úva­hy de le­ge fe­ren­da mô­že byť pri­ja­tie oso­bit­né­ho zá­ko­na, kto­rý by up­ra­vo­val prob­le­ma­ti­ku tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a tres­ta­nie mlá­de­že (ma­lo­le­tých) a mla­dis­tvých. V tak­to kon­ci­po­va­nom zá­ko­ne by sa moh­li pre­cíz­nej­šie a dôk­lad­nej­šie vy­me­dziť, nap­rík­lad de­monštra­tív­nym vý­poč­tom, ochran­né opat­re­nia a vý­chov­né opat­re­nia.

Ako ne­vyh­nut­nosť sa ja­ví prep­ra­co­va­nie in­šti­tú­tu de­ten­cie (nie­len pre mla­dis­tvých), na­koľ­ko sú­čas­né vy­me­dzenie je veľ­mi stro­hé, ne­dos­ta­ču­jú­ce a v dneš­nej do­be ne­reali­zo­va­teľ­né ( De­tenč­ný ús­tav Hro­nov­ce stá­le nie je do­kon­če­ný). Rov­na­ko by bo­lo vhod­né vy­bu­do­vať špe­ciál­ny de­tenč­ný ús­tav pre na­ru­še­ných mla­dis­tvých pá­cha­te­ľov. Ako už bo­lo spo­me­nu­té v jed­nom člán­ku JUDr. Šam­ka, zá­ko­no­dar­ca by mo­hol pou­va­žo­vať aj nad za­ve­de­ním de­ten­cie pre pá­cha­te­ľa, kto­rý nie je tres­tne zod­po­ved­ný pre zis­te­nú nep­rí­čet­nosť.

Ďal­ší ne­dos­ta­tok úp­ra­vy tres­tnej zod­po­ved­nos­ti mla­dis­tvých v Tres­tnom zá­ko­ne spo­čí­va   v sku­toč­nos­ti, že do­po­siaľ nie je up­ra­ve­ná prob­le­ma­ti­ka zod­po­ved­nos­ti  mlá­de­že ( ma­lo­le­tých) za spá­cha­né či­ny inak tres­tné. V tom­to sme­re by sa zá­ko­no­dar­ca mo­hol in­špi­ro­vať práv­nou úp­ra­vou ob­siah­nu­tou v ZSM, kto­rá sa ja­ví ako ra­cio­nál­na a kom­plexná.

Ví­ta­nou zme­nou v Tres­tnom zá­ko­ne, kto­rá na­do­bud­ne účin­nosť od 01.01.2016 je za­ve­de­nie tres­tu do­má­ce­ho vä­ze­nia pre mla­dis­tvých, kto­ré­ho vý­kon bu­de mo­ni­to­ro­va­ný elek­tro­nic­ký­mi ná­ram­ka­mi.

            V prob­le­ma­ti­ke mla­dis­tvých( rov­na­ko i dos­pe­lých de­lik­ven­tov) bu­de z poh­ľa­du de­le­ge fe­ren­da pot­reb­né vy­rie­šiť otáz­ku mož­nej pre­me­ny ne­vy­ko­na­nej čas­ti tres­tu po­vin­nej prá­ce  na trest do­má­ce­ho vä­ze­nia, na­koľ­ko v praxi sa vy­sky­tu­jú prí­pa­dy, keď od­sú­de­ný za­vi­ne­ne ne­vy­ko­ná trest po­vin­nej prá­ce (ani po opa­ko­va­ných upo­zor­ne­niach a pou­če­niach zo stra­ny pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka) do ro­ka od na­ria­de­nia toh­to tres­tu. Pre­me­na tres­tu po­vin­nej prá­ce na ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy pá­cha­te­ľa k ve­de­niu riad­ne­ho ži­vo­ta ne­mo­ti­vu­je, na­koľ­ko trest od­ňa­tia slo­bo­dy so za­ra­de­ním do prís­luš­né­ho ús­ta­vu na je­ho vý­kon je spo­je­ný s ne­priaz­ni­vým efek­tom pri­zo­ni­zá­cie.

            V ne­pos­led­nom ra­de by stá­lo za zmien­ku, aby ob­vi­ne­né­mu mla­dis­tvé­mu (v prí­pa­de zá­važ­nej­ších tres­tných či­nov) bo­li eš­te v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia ulo­že­né ur­či­té ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti (napr. dôs­led­ne dodr­žia­vať škol­skú do­chádz­ku, pod­ro­biť sa ob­me­dzeniu, aby sa do prá­vop­lat­né­ho skon­če­nia tres­tnej ve­ci zdr­žia­val me­dzi 22:00 – 06:00 v obyd­lí a k ne­mu pri­ná­le­žia­cich pries­to­rov, atď.)

Na­po­kon, zá­ko­no­dar­ca by mo­hol zvá­žiť roz­ší­re­nie al­ter­na­tív­nych spô­so­bov rie­še­nia tres­tných ve­cí mla­dis­tvých t.j. od­klo­nov, kto­rý­mi  by v praxi up­lat­nil me­tó­dy res­to­ra­tív­nej jus­tí­cie.

 

Diskusia