Prítomnosť splnomocnenca poškodeného pri výsluchu svedka v prípravnom konaní

Publikované: 29. 11. 2015, čítané: 14143 krát
 

 

JUDr. Vla­dis­lav Kvo­kač­ka, vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru

Spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­né­ho a je­ho prí­tom­nosť na vý­slu­chu sved­ka v príp­rav­nom ko­na­ní

 

Trest­ný po­ria­dok účin­ný od 01.01.2006 vo svo­jej pr­vej čas­ti, dru­hej hla­ve a sied­mom di­ely pod­rob­ne up­ra­vu­je op­ráv­ne­nia poš­ko­de­né­ho a je­ho pos­ta­ve­nie v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia. Poš­ko­de­ný je oso­ba, kto­rej bo­lo tres­tným či­nom ub­lí­že­né na zdra­ví, spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá, mo­rál­na ale­bo iná ško­da ale­bo bo­li po­ru­še­né či oh­ro­ze­né jej iné zá­ko­nom chrá­ne­né prá­va ale­bo slo­bo­dy, uvá­dza sa v § 46 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.  Poš­ko­de­ný má v tres­tnom ko­na­ní pos­ta­ve­nie stra­ny tres­tné­ho ko­na­nia. V zmys­le § 53 Tr. po­riad­ku poš­ko­de­ný sa v tres­tnom ko­na­ní mô­že dať za­stu­po­vať spl­no­moc­nen­com. Spl­no­moc­nen­com poš­ko­de­né­ho mô­že byť aj po­ve­re­ný zá­stup­ca or­ga­ni­zá­cie na po­moc poš­ko­de­ným. Poš­ko­de­ný,  kto­rý si up­lat­ňu­je ná­rok na náh­ra­du ško­dy a preu­ká­že, že ne­má dos­ta­toč­né pros­tried­ky, aby uh­ra­dil nák­la­dy s tým spo­je­né, má ná­rok na zá­stup­cu z ra­dov ad­vo­ká­tov, ak je to pot­reb­né na ochra­nu je­ho zá­uj­mov. Ta­ký­to zá­stup­ca má rov­na­ké pro­ces­né pos­ta­ve­nie ako spl­no­moc­ne­nec. Spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­né­ho je op­ráv­ne­ný ro­biť za poš­ko­de­né­ho návr­hy a po­dá­vať za ne­ho žia­dos­ti o op­rav­né pros­tried­ky; je tiež op­ráv­ne­ný zú­čas­tniť sa všet­kých úko­nov, na kto­rých sa mô­že zú­čas­tniť poš­ko­de­ný. Toľ­ko v krát­kos­ti k poš­ko­de­né­mu ako stra­ne tres­tné­ho ko­na­nia.

Po­dob­ne ako aj pred­chá­dza­jú­ca práv­na úp­ra­va účin­ná do 31.12.2005 te­da zá­kon č. 141/1961 Zb. o tres­tnom ko­na­ní súd­nom v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov ani te­raz plat­ný a účin­ný Trest­ný po­ria­dok nep­riz­ná­va poš­ko­de­né­mu ani je­ho spl­no­moc­nen­co­vi (zá­stup­co­vi) prá­vo zú­čas­tňo­vať sa v príp­rav­nom ko­na­ní na vý­slu­chu sved­kov a viesť vý­sluch sved­ka kon­tra­dik­tór­nym spô­so­bom ako je to mož­né v ko­na­ní pred sú­dom. V zmys­le § 46 ods. Tr. po­riad­ku, dru­há ve­ta, poš­ko­de­ný má prá­vo zú­čas­tniť sa na hlav­nom po­jed­ná­va­ní a na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom o od­vo­la­ní ale­bo o do­ho­de o priz­na­ní vi­ny a pri­ja­tí tres­tu, vy­jad­riť sa k vy­ko­na­ným dô­ka­zom, má prá­vo zá­ve­reč­nej re­či a prá­vo po­dá­vať op­rav­né pros­tried­ky v roz­sa­hu vy­me­dze­nom tým­to zá­ko­nom. 

Prob­le­ma­ti­ku účas­ti poš­ko­de­né­ho resp. je­ho spl­no­moc­nen­ca na vý­slu­chu sved­ka v príp­rav­nom ko­na­ní­rie­šil aj Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v rám­ci do­vo­la­cie­ho ko­na­nia (Roz­su­dok vo ve­ci 4Tdo 38/2011). Do­vo­la­teľ, kto­rý v pre­je­dá­va­nej ve­ci bol Ok­res­ným sú­dom Bra­tis­la­va II uz­na­ný vin­ný zo spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zá­ko­na (zá­kon č. 140/1961 Zb. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov účin­ný do 31.12.2005) ok­rem iné­ho uvie­dol ako je­den z do­vo­la­cích dô­vo­dov zá­sad­né po­ru­še­nie je­ho prá­va na ob­ha­jo­bu v zmys­le § 371 ods. 1 písm. c) Tr. po­riad­ku. Ten­to dô­vod do­vo­la­nia od­ôvod­nil tým, že už príp­rav­né ko­na­nie v je­ho ve­ci bo­lo vy­ko­na­né ne­zá­kon­ne, keď­že na zá­kla­de po­ky­nu Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve (ďa­lej len „pro­ku­rá­tor) bo­li v príp­rav­nom ko­na­ní vy­ko­na­né vý­slu­chy niek­to­rých sved­kov za ak­tív­nej účas­ti spl­no­moc­nen­ca poš­ko­de­né­ho, kto­rý do­kon­ca sved­kom klá­dol otáz­ky. Ten­to po­kyn pro­ku­rá­to­ra bol sta­no­vis­kom Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (na zá­kla­de pod­ne­tu ob­vi­ne­né­ho) ozna­če­ný ako nes­práv­ny, na­koľ­ko exten­zív­ny vý­klad us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho v Tres­tnom po­riad­ku je nep­rí­pust­ný. Na­priek to­mu, že po­kyn pro­ku­rá­to­ra bol na zá­kla­de uve­de­né­ho sta­no­vis­ka Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR nás­led­ne zru­še­ný, ok­res­ný súd na ve­rej­nom za­sad­nu­tí o pred­bež­nom pre­jed­na­ní ob­ža­lo­by, ob­ža­lo­bu neod­mie­tol ale ju na zá­kla­de ne­zá­kon­ných dô­ka­zov pri­jal na ďal­ší pro­ces­ný pos­tup. Tým pod­ľa do­vo­la­te­ľa doš­lo k po­ru­še­niu je­ho zá­klad­né­ho prá­va na súd­nu ochra­nu a spra­vod­li­vé ko­na­nie.

Po­kiaľ ide o napl­ne­nie do­vo­la­cie­ho dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. po­riad­ku, Naj­vyš­ší súd SR tu zdô­raz­nil, že dô­vo­dom na po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia je, že zá­sad­ným spô­so­bom bo­lo po­ru­še­né prá­vo ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu. Po­jem zá­sad­né po­ru­še­nie prá­va na ob­ha­jo­bu spo­čí­va v tom, že v ko­na­ní bo­li naj­mä po­ru­še­né us­ta­no­ve­nia o po­vin­nej ob­ha­jo­be. Ne­mož­no však vy­lú­čiť, že v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nie dôj­de k via­ce­rým me­nej zá­važ­ným po­ru­še­niam prá­va na ob­ha­jo­bu, že tie­to vo svo­jom súhr­ne do­siah­nu in­ten­zi­tu zá­važ­né­ho po­ru­še­nia prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu. V ta­kom prí­pa­de tre­ba dôs­led­ne pri­hlia­dať na kon­krét­ne okol­nos­ti po­su­dzo­va­nej ve­ci a po­kiaľ z nich vy­ply­nie, že ta­ké­ho prá­va na ob­ha­jo­bu ma­li vplyv na vy­da­nie me­ri­tór­ne­ho roz­hod­nu­tia, kto­ré bo­lo do­vo­la­ním na­pad­nu­té, mož­no vy­vo­diť ten zá­ver, že prá­vo ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu bo­lo po­ru­še­né zá­sad­ným spô­so­bom v zmys­le uve­de­né­ho do­vo­la­cie­ho dô­vo­du.

V uve­de­nom prí­pa­de bo­lo v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia ok­rem ob­vi­ne­né­ho a poš­ko­de­né­ho vy­po­ču­tých cel­ko­vo 9 osôb v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka. Poš­ko­de­ný sa v ko­na­ní ne­chal za­stu­po­vať spl­no­moc­nen­com, kto­rý sa zú­čas­tnil vý­slu­chu cel­ko­vo 8 osôb, pri­čom v prí­pa­de niek­to­rých sved­kov do ich vý­slu­chu aj ak­tív­ne za­sa­ho­val kla­de­ním otá­zok. V jed­nom prí­pa­de spl­no­moc­ne­nec do­kon­ca sved­ka vy­ťa­žo­val v nep­rí­tom­nos­ti ob­vi­ne­né­ho resp. je­ho ob­haj­cu. Do­vo­la­cí súd tu pri­po­mí­na, že pred­chá­dza­jú­ca práv­na úp­ra­va účin­ná do 31.12.2005 tak ani sú­čas­ná plat­ná a účin­ná práv­na úp­ra­va neu­mož­ňo­va­la účasť poš­ko­de­né­ho zú­čas­tniť sa v príp­rav­nom ko­na­ní na vý­slu­choch sved­kov a tým­to sved­kom klásť otáz­ky. Ta­ké­to prá­vo má poš­ko­de­ný a je­ho spl­no­moc­ne­nec až v ko­na­ní pred sú­dom a con­di­tio si­ne qua non pre je­ho reali­zá­ciu súh­las pred­se­du se­ná­tu.

„Aj z nad­vä­zu­jú­cich práv­nych us­ta­no­ve­ní pro­ces­ných pred­pi­sov vy­plý­va zá­ver, že v príp­rav­nom ko­na­ní sa mô­že na vý­slu­chu sved­ka zú­čas­tniť a klásť mu otáz­ky je­di­ne ob­vi­ne­ný, resp. je­ho ob­haj­ca a nie aj poš­ko­de­ný, zú­čas­tne­ná oso­ba či ich spl­no­moc­nen­ci“, uvá­dza sa ďa­lej v od­ôvod­ne­ní ci­to­va­né­ho roz­sud­ku Naj­vyš­šie­ho sú­du SR.

Na pod­kla­de vy­ššie uve­de­né­ho dos­pel Naj­vyš­ší súd SR na­po­kon k zá­ve­ru, že prí­tom­nos­ťou spl­no­moc­nen­ca poš­ko­de­né­ho pri vý­slu­chu sved­kov v príp­rav­nom ko­na­ní v roz­po­re s us­ta­no­ve­niam Tr. po­riad­ku, na­vy­še je­ho ak­tív­nym za­sa­ho­va­ním pri vy­ko­ná­va­ní tých­to dô­ka­zov doš­lo k zá­važ­né­mu po­ru­še­niu prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu tak ako to pred­pok­la­dá do­vo­la­cí dô­vod uve­de­ný v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. po­riad­ku. Vy­ko­na­né dô­ka­zy ozna­čil ako ne­zá­kon­né a ne­pou­ži­teľ­né pre roz­hod­nu­tie vo ve­ci.

Zá­ver:

Na zá­kla­de uve­de­né­ho te­da mož­no kon­šta­to­vať, že ak by vy­šet­ro­va­teľ PZ prí­pad­ne po­ve­re­ný prís­luš­ník PZ v príp­rav­nom ko­na­ní po­vo­lil poš­ko­de­né­mu ale­bo je­ho spl­no­moc­nen­co­vi  zú­čas­tniť sa vý­slu­chu sved­ka a na­vy­še ak­tív­ne za­sa­ho­vať do vý­slu­chu sved­ka kla­de­ním otá­zok, doš­lo by k zá­važ­né­mu po­ru­še­niu us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku a ta­ký­to dô­kaz by ne­vy­ka­zo­val znám­ky zá­kon­nos­ti, čo­ho dôs­led­kom by bo­la je­ho ne­pou­ži­teľ­nosť v ko­na­ní pred sú­dom. Ta­ký­to dô­kaz mu­sí súd vy­hod­no­tiť ako ne­zá­kon­ný a pri roz­ho­do­va­ní naň nep­ri­hlia­dať. Uve­de­né pla­tí aj pre zú­čas­tne­nú oso­bu.

 

Zdroj: http://www.nsud.sk/da­ta/att/18243_su­bor.pdf

 

JUDr. Vla­dis­lav Kvo­kač­ka

Vy­šet­ro­va­teľ PZ


 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia