JUDr. Vladislav Kvokačka, vyšetrovateľ Policajného zboru
Splnomocnenec poškodeného a jeho prítomnosť na výsluchu svedka v prípravnom konaní
Trestný poriadok účinný od 01.01.2006 vo svojej prvej časti, druhej hlave a siedmom diely podrobne upravuje oprávnenia poškodeného a jeho postavenie v rámci trestného konania. Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody, uvádza sa v § 46 ods. 1 Trestného poriadku. Poškodený má v trestnom konaní postavenie strany trestného konania. V zmysle § 53 Tr. poriadku poškodený sa v trestnom konaní môže dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Poškodený, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody a preukáže, že nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, má nárok na zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Takýto zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy a podávať za neho žiadosti o opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený. Toľko v krátkosti k poškodenému ako strane trestného konania.
Podobne ako aj predchádzajúca právna úprava účinná do 31.12.2005 teda zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov ani teraz platný a účinný Trestný poriadok nepriznáva poškodenému ani jeho splnomocnencovi (zástupcovi) právo zúčastňovať sa v prípravnom konaní na výsluchu svedkov a viesť výsluch svedka kontradiktórnym spôsobom ako je to možné v konaní pred súdom. V zmysle § 46 ods. Tr. poriadku, druhá veta, poškodený má právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Problematiku účasti poškodeného resp. jeho splnomocnenca na výsluchu svedka v prípravnom konaníriešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania (Rozsudok vo veci 4Tdo 38/2011). Dovolateľ, ktorý v prejedávanej veci bol Okresným súdom Bratislava II uznaný vinný zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinný do 31.12.2005) okrem iného uviedol ako jeden z dovolacích dôvodov zásadné porušenie jeho práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Tento dôvod dovolania odôvodnil tým, že už prípravné konanie v jeho veci bolo vykonané nezákonne, keďže na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „prokurátor) boli v prípravnom konaní vykonané výsluchy niektorých svedkov za aktívnej účasti splnomocnenca poškodeného, ktorý dokonca svedkom kládol otázky. Tento pokyn prokurátora bol stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (na základe podnetu obvineného) označený ako nesprávny, nakoľko extenzívny výklad ustanovení upravujúcich postavenie poškodeného v Trestnom poriadku je neprípustný. Napriek tomu, že pokyn prokurátora bol na základe uvedeného stanoviska Generálnej prokuratúry SR následne zrušený, okresný súd na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby, obžalobu neodmietol ale ju na základe nezákonných dôkazov prijal na ďalší procesný postup. Tým podľa dovolateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie.
Pokiaľ ide o naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, Najvyšší súd SR tu zdôraznil, že dôvodom na podanie dovolania podľa tohto ustanovenia je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu. Pojem zásadné porušenie práva na obhajobu spočíva v tom, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Nemožno však vylúčiť, že v priebehu trestného konanie dôjde k viacerým menej závažným porušeniam práva na obhajobu, že tieto vo svojom súhrne dosiahnu intenzitu závažného porušenia práva obvineného na obhajobu. V takom prípade treba dôsledne prihliadať na konkrétne okolnosti posudzovanej veci a pokiaľ z nich vyplynie, že takého práva na obhajobu mali vplyv na vydanie meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté, možno vyvodiť ten záver, že právo obvineného na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu.
V uvedenom prípade bolo v priebehu prípravného konania okrem obvineného a poškodeného vypočutých celkovo 9 osôb v procesnom postavení svedka. Poškodený sa v konaní nechal zastupovať splnomocnencom, ktorý sa zúčastnil výsluchu celkovo 8 osôb, pričom v prípade niektorých svedkov do ich výsluchu aj aktívne zasahoval kladením otázok. V jednom prípade splnomocnenec dokonca svedka vyťažoval v neprítomnosti obvineného resp. jeho obhajcu. Dovolací súd tu pripomína, že predchádzajúca právna úprava účinná do 31.12.2005 tak ani súčasná platná a účinná právna úprava neumožňovala účasť poškodeného zúčastniť sa v prípravnom konaní na výsluchoch svedkov a týmto svedkom klásť otázky. Takéto právo má poškodený a jeho splnomocnenec až v konaní pred súdom a conditio sine qua non pre jeho realizáciu súhlas predsedu senátu.
„Aj z nadväzujúcich právnych ustanovení procesných predpisov vyplýva záver, že v prípravnom konaní sa môže na výsluchu svedka zúčastniť a klásť mu otázky jedine obvinený, resp. jeho obhajca a nie aj poškodený, zúčastnená osoba či ich splnomocnenci“, uvádza sa ďalej v odôvodnení citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR.
Na podklade vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd SR napokon k záveru, že prítomnosťou splnomocnenca poškodeného pri výsluchu svedkov v prípravnom konaní v rozpore s ustanoveniam Tr. poriadku, navyše jeho aktívnym zasahovaním pri vykonávaní týchto dôkazov došlo k závažnému porušeniu práva obvineného na obhajobu tak ako to predpokladá dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Vykonané dôkazy označil ako nezákonné a nepoužiteľné pre rozhodnutie vo veci.
Záver:
Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že ak by vyšetrovateľ PZ prípadne poverený príslušník PZ v prípravnom konaní povolil poškodenému alebo jeho splnomocnencovi zúčastniť sa výsluchu svedka a navyše aktívne zasahovať do výsluchu svedka kladením otázok, došlo by k závažnému porušeniu ustanovení Trestného poriadku a takýto dôkaz by nevykazoval známky zákonnosti, čoho dôsledkom by bola jeho nepoužiteľnosť v konaní pred súdom. Takýto dôkaz musí súd vyhodnotiť ako nezákonný a pri rozhodovaní naň neprihliadať. Uvedené platí aj pre zúčastnenú osobu.
Zdroj: http://www.nsud.sk/data/att/18243_subor.pdf
JUDr. Vladislav Kvokačka
Vyšetrovateľ PZ
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.